Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614010241
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4614010241.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného A. B. a o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajský prokurátor")
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06.09.2017, sp. zn. 2T/104/2014, na verejnom

zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie krajského prokurátora a odvolanie obžalovaného A.
B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu
všeobecného ohrozenia podľa § 284 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v súbehu s obzvlášť

závažným zločinom poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 223 odsek 1, odsek 5 písmeno a/
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 20.09.2006 v čase od 18.40 hod do 19.10 hod. v J., na D. ul. XXX, v priestoroch skladu, ktorý užíval
na základe nájomnej zmluvy, spôsobil požiar uskladnených drevených polotovarov a hotových výrobkov
a iného tam nachádzajúceho sa materiálu a to tým spôsobom, že zapálil povrch kartónových obalov

uskladnených drevených polotovarov za použitia nestotožneného akcelerátora horenia, v dôsledku
požiaru pritom došlo zároveň k poškodeniu strechy, stien a elektroinštalácie haly, ktorej vlastníkom je
U.. K. K. a súčasne k poškodeniu vybavenia vedľa sa nachádzajúcej stolárskej dielne združenia X. X.
& P., pričom takto konal v úmysle predstierať vznik poistnej udalosti v súvislosti so súhrnnou poistkou
hnuteľných vecí č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.
Bratislava (ďalej len Allianz) predmetom ktorej bolo poistenie hnuteľných vecí v hodnote 38.000.000,-

Sk (1.261.368,92 Eur), po spôsobení požiaru následne dňa 21.09.2006 oznámil poisťovateľovi Allianz
škodovú udalosť a súčasne si uplatnil poistné plnenie vo výške 38.000.000,-Sk (1.261.368,92 Eur), z
dôvodu úplného poškodenia uskladnených zásob materiálu a hotových výrobkov požiarom, hoci v čase
požiaru bola hodnota uskladnených zásob materiálu a hotových výrobkov 12.398.942,-Sk (411.569,48
Eur), v prípade vyplatenia poistného plnenia by tak vyššie opásaným konaním spôsobil spoločnosti
Allianz škodu v celkovej výške 38.000.000,-Sk (1.261.368,92 Eur), uvedeným konaním zároveň vydal

objekt skladu v hodnote 238.103,23 Eur, ktorého vlastníkom je U.. K. K. do nebezpečenstva vzniku
škody, pričom U.. K. K. spôsobil škodu vo výške 22.930,-Eur a K. X. (ďalší nájomca časti skladu) škodu
vo výške 4.381,60 Eur.

Za to mu bol podľa 223 odsek 5 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, priťažujúcej okolnosti podľa § 37

písmeno h/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a za použitia § 39 odsek
1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody 5rokov, na výkon ktorého bol podľa§ 48 odsek 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona
mu bol uložený ochranný dohľad 2 roky a podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku mu bola uložená

povinnosť nahradiť škodu poškodenému U.. K. K. vo výške 22.930,--eur a poškodenému K. X. vo výške
4.381,60 eur.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tým, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho

obhajobou a neobjasnil, akými úvahami sa spravoval najmä pri dôkazoch, ktoré si navzájom odporujú
a mnohé z dôležitých dôkazov v rozsudku nespomenul. Rozsudok preto považuje za nepreskúmateľný.
Vytkol súdu I. stupňa, že jeho tvrdenie, že obžalovaný odmietol vypovedať, je prekrútené tvrdenie,
pretože z nahrávky z pojednávania je úplne jasné, že vypovedať mienil, ale uviedol, že nevie, k
čomu sa má vyjadriť. Taktiež je prekrútené tvrdenie súdu, že na hlavnom pojednávaní dňa 21.04.2015
obžalovaný prehlásil, že sa priznáva k spáchaniu skutku a žiada, aby bol odsúdený, pričom vytýka

sudkyni, že zapísala zvukový záznam z pojednávania skrátene tak, aby vyjadrenia obžalovaného, ktoré
poukazujú na nespravodlivý súdny proces, vyzneli ako jeho priznanie. Vytkol súdu I. stupňa jeho
tvrdenie, že vo výpovediach svedkov K., X., K., F., M. a D. sa objavili podstatné rozpory, pretože v
týchto výpovediach žiadne rozpory nie sú a súd I. stupňa odôvodňuje vinu aj výpoveďami svedkov, ktoré
potvrdzujú jeho nevinu, napr. U.. G., K., A.. Obžalovanému bolo zamedzené v tom, aby mohol predkladať

znalcom k hodnote tovaru otázky, čo považuje za porušenie ústavného práva, pretože títo bez znalosti
výrobného tajomstva, nemôžu stanoviť hodnotu ničoho, o čom nie sú známe technologické kroky a
významvýrobnéhotajomstva.NeexistujerozpormedzivýpoveďamisvedkyneD.,rozporvovýpovediach
svedka K. a D. a poukazuje na nepravdivé znalecké posudky k hodnote tovaru a vytýka súdu I. stupňa,
že nevyhovel návrhu na vykonanie dodatočného prešetrenia záverov znaleckého posudku KEÚ PZ

Bratislava, týkajúcich sa prešetrenia vzniku priezoru medzi strešnou krytinou a murovanou prístavbou
skladu, čím mu nebolo umožnené pokračovanie v spravodlivom súdnom procese. Poukazuje na to, že
znaleckým posudkom Ing. Pulca došlo k potvrdeniu jeho neviny tým, že výpoveď svedka K., ktorý mu
prikázal, aby SMS-ky pred požiarom vymazal, je pravdivá. Vytýka súdu I. stupňa, že sa odvoláva na
posudok VÚSO a to napriek tomu, že on na ústav podal trestné oznámenie a aj žalobu za nepravdivý

znalecký posudok. Obžalovaný v celom odvolaní poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom cituje právne úvahy z rôznych rozhodnutí týchto súdov
a odkazuje na ustanovenia § 2 odsek 7, odsek 9, odsek 10, odsek 11, odsek 12 Trestného poriadku, §
34 odsek 1 Trestného poriadku a poukazuje na to, že samotný proces, ktorý predchádzal rozhodnutiu,
nemožno považovať za spravodlivý, pretože obžalovaný sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť

verejného zasadnutia, o tejto skutočnosti informoval súd a zároveň súdu riadne a včas predložil lekárske
potvrdenie a napriek uvedenému, súd verejné zasadnutie zrealizoval (v písomných dôvodoch odvolania
obhajca používa termíny ako verejné zasadnutie a odsúdený, pričom je zrejmé, že zo strany obhajcu
obžalovaného došlo k pisárskej chybe a mal na mysli hlavné pojednávanie a obžalovaného). Vytýka
súdu I. stupňa tvrdenie, že vina obžalovaného bola preukázaná súborom nepriamych dôkazov, toto

tvrdenie je však nepravdivé, pretože tieto dôkazy boli zámerne vyprodukované. Súd I. stupňa sa snažil
navodiť dojem, že v jeho sklade sa nemal nachádzať polotovar, pretože zamestnanci F. a D. takýto
tovar nevyrábali, pričom úplne odignoroval skutočnosť, že požiarisko bolo odfotografované, odobraté z
neho vzorky a potvrdené, že sa jednalo o dotyčný polotovar. K výroku o treste v dôvodoch odvolania
opätovne odkazuje na právne úvahy z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, poukazujúc na

článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ďalšie články tohto Dohovoru,
ktorých porušenie je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu voči obvinenému. Doba trestného
konania presahujúca 6 rokov vedie nepochybne k záveru, že dĺžka celého trestného konania výrazne
a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach a teda je okolnosťou prípadu, ktorá
odôvodňuje pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia a v tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5To/15/2011 z 17.05.2012. Vytýka súdu I. stupňa, že
súdy pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí uprednostnili pred vecnou a dôkaznou argumentáciou svoje
domnienky a fikcie.
Navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.

V zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal proti rozsudku odvolanie krajský prokurátor
a to proti výroku o treste. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s úvahami
okresného súdu pokiaľ ide o výrok o uloženom treste, ktorý svoje rozhodnutie o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody oblažovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby oprel v zásade iba o dĺžkutrestného konania. Je nepochybné, že táto okolnosť, opierajúc sa o rozhodujúcu činnosť Ústavného
súdu SR a Najvyššieho súdu SR, môže byť okolnosťou odôvodňujúcou takýto postup, avšak na druhej
strane je nevyhnutné, aby sa pri posudzovaní primeranosti dĺžky trestného konania vzali do úvahy všetky

kritériá, ktorými sú najmä povaha veci, t.j. právna a faktická zložitosť, správanie účastníka konania a
spôsob postupu OČTK a súdov. Pokiaľ by súd I. stupňa tieto kritériá dôsledne vyhodnotil, nedospel by k
záveru, že v tejto veci existovali prieťahy, ktoré je možné pripísať štátu, na ktoré v konečnom dôsledku
nebolo ani poukázané. Vyšetrovanú a prejednávanú vec nemožno považovať za štandardné podvodné
správanie a to vzhľadom na spôsob spáchania skutku, sofistikovanú prípravu a v dôsledku toho aj

absenciu priamych dôkazov, možno vec hodnotiť ako zložitú a dokazovanie vykonávané za účelom
jej objasnenia za mimoriadne náročné. Dôkazom daného je aj rozsiahlosť vykonaného dokazovania,
počet vypočutých svedkov a počet podaných znaleckých posudkov. Dĺžku trestného konania ovplyvnilo
zároveň správanie obvineného a to jeho opakované podania. Pokiaľ ide o pomery obžalovaného, na
ktoré poukázal súd I. stupňa, s týmito sa súd I. stupňa nevysporiadal, neuviedol, že by mal vedomosť
o existencii konkrétnych pomerov obvineného, odôvodňujúcich použitie mimoriadneho zmierňovacieho

ustanovenia a v tejto súvislosti poukázal na existenciu len jednej poľahčujúcej okolnosti. Vytýka súdu
I. stupňa, že sa pri rozhodovaní vôbec nevysporiadal s povahou a závažnosťou pokusu obzvlášť
závažného zločinu poisťovacieho podvodu, ktorú je v danej veci potrebné hodnotiť ako mimoriadne
vysokú, pretože obžalovaný v záujme vylákať poistné plnenie, spôsobil požiar v objekte skladu, v ktorom
sa nachádzali vysoko horľavé a toxické látky, v dôsledku čoho bola spôsobená škoda aj na majetku

cudzích osôb a ohrozil zdravie a životy celého radu osôb, vrátane privolaných hasičov, ktorí museli v
uvedenom objekte uhasiť už rozvinutý a mimoriadne nebezpečný požiar.
Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek
2 Trestného poriadku a obžalovanému podľa § 223 odsek 5 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona a § 38 odsek 2 Trestného zákona uložiť úhrnný trest odňatia slobody 10 rokov so zaradením na

jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Na verejné zasadnutie krajského súdu sa obžalovaný nedostavil, na verejné zasadnutie bol riadne
a včas predvolaný, obžalovaný písomným podaním z 05.06.2018 (č.l. 5987) požiadal o vykonanie
verejnéhozasadnutiavjehoneprítomnosti.Krajskýsúdzasplneniapodmienokustanovenia§293odsek

7 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania
prokurátora, k jeho dôvodom nič nedoplnil a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, poukázal na správne
skutkové a právne závery súdu I. stupňa a preto odvolanie považuje za nedôvodné. Navrhol rozhodnúť

v zmysle petitu písomných dôvodov odvolania prokurátora a odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa
§ 319 Trestného poriadku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania
obžalovaným a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť. Navrhol obžalovaného spod obžaloby

oslobodiť, alternatívne vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného a odvolanie krajského prokurátora nie sú
dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd

I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z

odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymiúvahamisaspravovalpriposudzovaníjehokonaniavotázkeviny,priukladanítrestuanáhrade
škody.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil

skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní
zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal
zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, najmä v
časti, prečo túto považoval za účelovú a nelogickú a nepotvrdenú žiadnym z vykonaných dôkazov. Svoje

úvahy súd I. stupňa správne založil predovšetkým na záveroch znaleckých posudkov a to znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, zo záverov ktorého vyplynulo, že
ohnisko požiaru bolo určené do dvoch miest v priestore uskladnenia drevených polotovarov a príčinou
vzniku požiaru bolo zapálenie povrchu kartónových obalov, s najväčšou pravdepodobnosť za použitia
akcelerátora horenia, ohliadka miesta požiaru a expertíza zaistených stôp nepreukázali žiadnu činnosť

fyzickej osoby smerujúcu k narušeniu strešnej krytiny a so záverov tohto posudku bola vylúčená
možnosť vzniku požiaru vhodením zápalnej látky. Taktiež zo záverov tohto posudku bol vylúčený
notebook ako príčina vzniku požiaru, a teda závermi tohto znaleckého posudku bola vyvrátená obhajoba
obžalovaného, že požiar vznikol zásahom inej fyzickej osoby vhodením nestotožnenej zápalnej látky z
priestorov strechy. Práve konkrétne závery tohto posudku vylučujú takýto spôsob vzniku požiaru a to

predovšetkým vzhľadom na jeho závery, že ohnisko požiaru bolo určené v dvoch miestach, za použitia
akcelerátora, bez poškodenia strešnej krytiny. So záverom tohto znaleckého posudku korešponduje
aj záver znaleckého posudku Výskumného ústavu súdnej optiky s.r.o. Bratislava, zo záverov ktorého
vyplýva, že požiar takéhoto druhu sa rozvinie v čase minimálne 6 minút, t.j. tento vznikol o 18.24 hod.,
pretožečinnosťsnímačovtzv.alarmuumiestnenéhovpriestorochskladu,preukázateľnenesignalizovala

pohyb osôb v čase od 18.24 hod. do 18.32 hod. a nemohla nastať situácia, že by v tom čase vnikla a
pohybovala sa osoba v priestoroch skladu vybaveného tzv. alarmom bez jeho aktivácie. Túto skutočnosť
potvrdil aj znalecký experiment. Pokiaľ ide o zákonnosť vykonania tohto znaleckého posudku na
hlavnom pojednávaní, krajský súd udáva, že znalecký posudok bol vypracovaný po začatí trestného
stíhania, ktoré bolo začaté dňa 21.09.2009 a posudok bol vypracovaný dňa 25.05.2009, bol riadne

založený do spisového materiálu, už v čase oznámenia obvinenia mal možnosť sa obžalovaný s týmto
posudkom oboznámiť a k tomuto sa vyjadriť a navyše tento posudok bol na hlavnom pojednávaní
vykonaný ako dôkaz riadnym procesným postupom za splnenia podmienok určených ustanovením §
144 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku. Taktiež krajský súd považoval takto prezentovanú obranu
obžalovaného,vzhľadomnazáverydanýchznaleckýchposudkov,zaúčelovú,pretožeakotovyplývatak

z výpovede obžalovaného, ako aj z výpovede svedka M., v priestoroch skladu sa pohybovali prakticky
do času bezprostredne pred vznikom požiaru a z ich výpovedí nevyplýva, že v objekte skladu sa
pohybovala osoba, ktorá by sa snažila dostať na strechu objektu, na ktorú sa dalo dostať výlučne za
použitia rebríka tak, ako to vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava. Navyše
v tom čase sa v objekte skladu, t.j. bezprostredne pred vznikom požiaru pohyboval aj svedok X.

ako jeden z nájomcov časti skladu, ako to vyplýva z jeho výpovede, pričom ani z výpovede tohto
svedka nemožno konštatovať podozrenie o pohybe fyzickej osoby, ktorá by daný požiar mohla spôsobiť
spôsobom, ako na to poukazuje obžalovaný. Popísané dôkazy, podľa názoru krajského súdu, usvedčujú
obžalovaného zo spáchania skutku v časti, v ktorej sa mu kladie za vinu úmyselné spôsobenie požiaru
uskladnených drevených polotovarov v priestoroch skladu a s týmito dôkazmi korešpondujú dôkazy,

ktorébolivykonanézaúčelomposúdeniamotivácieobžalovanéhoúmyselnespôsobiťtentopožiaratoje
predovšetkým záver znaleckého posudku Výskumného ústavu papiera a celulózy a.s. Bratislava, závery
ktorého vylúčili obhajobu obžalovaného, že v priestoroch skladu mal v čase požiaru uskladnené drevené
polotovary spracované technológiou popísanou obžalovaným, ktorá odôvodňovala hodnotu tovaru tak,
ako si ju obžalovaný uplatnil v žiadosti o poistné plnenie, t.j. v hodnote 38 miliónov Sk, t.j. 1.261.368,92

eur a so závermi ktorého následne korešponduje záver znaleckého posudku znalca U.. D. Z. z odboru
bytového zariadenia, odvetvia nábytok, bytové doplnky, ktorý stanovil hodnotu skladových zásob v čase
vzniku požiaru v predmetnom sklade na výšku 246.620,--eur. Súčasne výsluchom svedkov popísaných
v dôvodoch napadnutého rozsudku bola vyvrátená obrana obžalovaného, že zamestnanci svedkov J.F. a A. D. vykonávali pre obžalovaného objem prác v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal obžalovaným
deklarovanej hodnote zhoreného tovaru vo výške 1.261.368,92 eur a nepotvrdili ani spôsob úpravy
polotovarov podľa tvrdenia obžalovaného, okrem svedka K., ktorý však na hlavnom pojednávaní uviedol,

že v prípravnom konaní úmyselne zamlčal spôsob úpravy dreva z dôvodu, že bol viazaný mlčanlivosťou.
A v neposlednom rade ďalším nepriamym dôkazom korešpondujúcim z vyššie popísaným dôkazom,
je spôsob uzatvárania poistných zmlúv obžalovaným pred vznikom požiaru, ktorý vyplýva jednak z
výpovede svedkyne U.. G. a listinných dôkazov, keď obžalovaný postupne v roku 2006 navyšoval
hodnotu zásob za účelom úpravy poistnej zmluvy formou dodatkov k základnej poistnej zmluve a to

vo februári roku 2006 a následne v júni v roku 2006 na výšku 38 miliónov Sk, pričom druh poistenia
dohodolvýlučnepreprípadpoškodeniavecipožiarom,úderomblesku,výbuchom,víchricouakrupobitím
a živelnou udalosťou.

K odvolacím námietkam obžalovaného, že súd I. stupňa vyhodnotil jeho výpoveď spôsobom, že sa
priznáva k spáchaniu skutku, krajský súd udáva, že krajský súd toto vyjadrenie obžalovaného na

hlavnom pojednávaní dňa 21.04.2015 nevyhodnotil ako priznanie sa obžalovaného k spáchaniu sa
skutku, pretože ako to vyplýva z obsahu tejto zápisnice z hlavného pojednávania z č.l. 5300, išlo len
o vyjadrenie obžalovaného v rámci realizácie jeho práva na obhajobu, keď mu bolo umožnené klásť
vypočúvanému znalcovi otázky, pričom je zrejmé, že obžalovaný bol rozčúlený, správal sa nevhodne a
z danej situácie je zrejmé, že toto vyjadrenie bolo následkom nespokojnosti obžalovaného so spôsobom

vedenia hlavného pojednávania a ani následný postup obžalovaného v priebehu ďalších hlavných
pojednávaní nenasvedčuje jeho úmyslu priznať sa k spáchaniu trestného činu.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že v danom prípade možno zavinenie
obžalovaného na spáchaní skutku vyvodiť z vyššie popísaných nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom

súhrne tvoria ucelenú reťaz, nezostali pochybnosti o žiadnej skutkovej okolnosti dôležitej pre posúdenie
zavinenia obžalovaného, tvoria logickú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá jednak
preukazuje všetky okolnosti skutku, usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného a súčasne vylučuje
možnosť akéhokoľvek iného záveru. Tieto všetky dôkazy a okolnosti odôvodňujú záver, že zavinenie
obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností preukázané.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin všeobecného
ohrozenia podľa § 284 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, v súbehu s obzvlášť závažným zločinom
poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 223 odsek 1, odsek 5 písmeno a/
Trestného zákona, pretože obžalovaný úmyselne vydal cudzí majetok a to majetok U.. K. K. - objekt

skladu a majetok K. X. - nájomcu časti skladu, do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že
spôsobil požiar. Pokiaľ ide o obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu krajský
súd udáva, že trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 223 Trestného zákona sa dopustí ten,
kto vyláka od iného poistné plnenie tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho
poskytnutie. Vylákanie poistného plnenia sa rozumie poskytnutie poistného poisťovňou bez riadneho

splnenia všetkých podmienok na jeho poskytnutie, vychádzajúc pritom z definície zmluvného poistenia,
keď jeho podstatou je to, že poistiteľ sa zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodná udalosť. Preto akékoľvek úmyselné vyvolanie poistnej udalosti musí byť kvalifikované ako
vylákanie poistného, pretože nie sú riadne splnené všetky podmienky na jeho poskytnutie. Samotné
úmyselné spôsobenie poistnej udalosti nie je trestným činom, ak nie je úmyslom vylákať poistné

plnenie.Uvedenímdoomylujevprípadepoisťovaciehopodvodupredovšetkýmtzv.fingovaniepoistných
udalostí. V danom prípade úmyselné spôsobenie poistnej udalosti a to požiaru zo strany obžalovaného
by nebolo trestným činom poisťovacieho podvodu (iba zločinom všeobecného ohrozenia) vo fáze, pokiaľ
by jeho úmyslom nebolo vylákanie poistného podvodu. Obžalovaný však bezprostredne po úmyselnom
vyvolaní poistnej udalosti dňa 20.09.2006 nahlásil tzv. škodovú udalosť poistiteľovi s uvedením rozsahu

poškodených a zničených vecí vo výške 38.000.000,--Sk a požiadal poistiteľa o poistné plnenie, ktoré
mu však v dôsledku vykonaného šetrenia zo strany poistiteľa vyplatené nebolo. Z týchto dôvodov
obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu poisťovacieho
podvodu v štádiu pokusu. Krajský súd ešte pripomína, že pokiaľ by aj mal obžalovaný v sklade, v
ktorom požiar vznikol, tovar v hodnote 38 miliónov Sk a tento tovar by bol vzniknutým požiarom zničený,

aj v tom prípade by bola konaním obžalovaného naplnená skutková podstata obzvlášť závažného
zločinu poisťovacieho podvodu, pretože obžalovaný uviedol poistiteľa do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie poistného plnenia v dôsledku, že poistná udalosť nenastala náhodne, ale
nastala úmyselným vyvolaním konaním obžalovaného. Obžalovaný sa teda dopustil konania, ktorébezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a to v úmysle vylákať poistné plnenie tým, že
uviedol poistiteľa do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, v úmysle spôsobiť mu tak
škodu veľkého rozsahu.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými
v § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona a trest uložený obžalovanému preto aj krajský súd považoval za
primeraný a zodpovedajúci zákonu a preto krajský súd aj vo výroku o treste odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozsudku súdom I. stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a stotožňuje sa aj
s úvahami súdu I. stupňa, ktorými tento odôvodnil použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia
pri ukladaní trestu obžalovanému a stotožňuje sa s názorom súdu, že v danom prípade možno hovoriť
o prekročení lehoty na prerokovanie veci v primeranej lehote a to trvaním trestného stíhania po obdobie
7 rokov, pričom nie je možné dĺžku tohto konania dať za zavinenie obžalovanému a to ani dôvodiac
postupom obžalovaného, ktorý tak v priebehu prípravného konania ako aj v priebehu konania pred

súdom I. stupňa využíval ustanovenia Trestného poriadku v podobe podávania sťažností, návrhov
na preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní a prokurátora, súdu a podobne. Takýto
postup obžalovaného nemal za následok predĺženie dĺžky trestného konania. Je potrebné doplniť, že
už bezprostredne po spáchaní skutku na základe znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava zo dňa
05.09.2006 bol zrejmý dôvod vzniku požiaru a obžalovanému bolo vznesené obvinenie za oba trestné

činy až v mesiaci júl 2010. Aj z týchto dôvodov, ale predovšetkým poukazujúc na dôvody napadnutého
rozsudku v časti odôvodnenia výroku o treste obžalovaného, je krajský súd toho názoru, že sú splnené
podmienky na použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1 Trestného
zákona. Taktiež, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, najmä mieru jeho narušenia,
bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia.Výrokoochrannomdohľadeanáhradeškodyjetaktiežvecnesprávnyazákonnýazodpovedá
ustanoveniu § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona a § 287 odsek 1 Trestného
poriadku. Uložený trest súdom I. stupňa preto krajský súd považuje za primeraný a zodpovedajúci
zákonu.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až
e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste
napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, odvolanie obžalovaného a odvolanie krajského prokurátora podľa
§ 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.