Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608207407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4608207407.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov Mgr.
Andrey Szombathovej - Polákovej a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: S. U.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Q., o vymoženie sumy 49,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho
exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. marca 2018, č. k. 6Er/635/2008-21,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora v časti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie a v časti trov konania z
r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len
„Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 23. 03. 2018, č. k. 6Er/635/2008-21, zastavil exekúciu a
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom exekútorského úradu Hlohovec, Nám.
Sv. Michala 5, konajúci prostredníctvom zastupujúceho exekútora JUDr. Lukáša Liščáka, so sídlom

exekútorského úradu Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, priznal voči povinnému nárok na náhradu trov
exekúcie. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 9a ods. 1, § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b/,
§ 58 ods. 1, § 196, § 197, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch účinný do 31. 08. 2008 a § 583 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že právny predchodca oprávneného (Slovenská republika -
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave) podal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka
proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Pohotovostnej
motorizovanej jednotky OR PZ v Trnave - blok na pokutu nezaplatenú na mieste číslo konania AA
1455390 zo dňa 16. 03. 2006, pre vymoženie sumy 49,79 eura a všetkých účelne vynaložených trov

exekúcie.

4. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie o priestupku, ktorým správny orgán rozhodol o
vine a o tom, že za priestupok, ktorého sa obvinený (povinný) dopustil porušením zákona č. 315/1996
Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa mu ukladá
sankcia - pokuta a ktorým bol zaviazaný zaplatiť trovy konania s tým, že pokutu aj trovy konania

bol povinný zaviazaný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 03. 2006 a vykonateľnosť dňa 03. 04. 2006. Zákon o priestupkochobsahoval v tom čase (v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania rozhodnutia a začatia plynutia
lehoty na plnenie) aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia, a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch

rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do
31.8.2008). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto
jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3 rokov bolo
potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť
v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď

to dlžník nenamietne.

5. Lehota na vykonanie exekučného titulu v predmetnej veci začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona
o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej
povinnosti. Z rozhodnutia vyplýva, že pokutu aj trovy konania mal povinný zaplatiť do 15 dní po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia (16. 03. 2006), t. j. do 03. 04. 2006. Trojročná lehota, v ktorej

bolo možné rozhodnutie vykonať márne uplynula dňa 03. 04. 2009.

6. S účinnosťou od 01. 09. 2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia§
88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo
prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred

uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého
odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do
súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie
výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo
iné, ako vymáhanie iných pokút.

7. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch

upravujúcichprávosúkromnénemôžeprávnanormapôsobiťspätne,pokiaľvzákonejejspätnáúčinnosť
nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej
účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava
upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje,
že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa

teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia
vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy.

8. Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže

sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje
(vo svojich prechodných ustanoveniach) alebo, ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal
za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl.
50 ods. 6 Ústavy SR. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak
správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba,

aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu
na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvoinštančnému rozsudku žalobca namietal.
V tomto prípade zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01. 09. 2008 zrušený ods. 1
§ 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej

účinnosti, preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa
nej aj dokončiť. Na podporu svojich tvrdení poukázal exekučný súd na stanovisko správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003).

9. Vychádzajúc z uvedeného, keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku), ktorej

účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je
situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods.1
zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008.10. Ďalej exekučný súd uviedol, že súd exekúciu zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie
exekúcie. Neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená.
Keďže exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej

lehoty na jeho vykonanie (vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom), súd exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. b/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 zastavil.

11. Exekučný titul, na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, nadobudol vykonateľnosť dňa
03. 04. 2006 a 3 ročná prekluzívna lehota uplynula dňom 03. 04. 2009. Vychádzajúc z uvedeného

uplynutímprekluzívnejlehotyexekučnýtitulstratilúčinnosť,pretosúdexekúciuvcelomrozsahuzastavil.

12. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok náhradu trov exekúcie
voči povinnému s poukazom na § 197 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017. Vyšší súdny
úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

13. V súvislosti s trovami exekúcie exekučný súd uviedol, že trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený
v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok
odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel
pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je

pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200
Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie
proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie. O trovách exekučného konania súd rozhodol
analogicky podľa § 256 CSP tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

14. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, žiadajúc odvolací súd,
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu. Poukázal na § 37
ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je v štádiu exekučného konania, kedy súd rozhoduje o
trovách konania, účastníkom aj poverený súdny exekútor. Výrok o trovách exekúcie z hľadiska subjektu

povinného na ich náhradu priamo závisí od výroku o jej zastavení, in concreto, od dôvodu, pre ktorý
bolo exekučné konanie zastavené. Mal za preukázané, že v tomto prípade súd nesprávne rozhodol, keď
aplikoval § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia exekúcie v tejto veci namiesto
toho, aby exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, na ktorý poukazoval súdny
exekútor, v dôsledku čoho je zároveň nesprávne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie.

15. Zdôraznil, že v predmetnej veci nejde o preklúziu s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Z. z. o priestupkoch. S účinnosťou od 01. 09. 2008 sa v ust. § 88 os. 1 cit. zákona sa odsek 1 v § 88
nenachádza, pretože bol zákonom č. 298/2008 Z. z. zrušený. Keďže prechodné ustanovenia zákona
o priestupkoch neupravujú spôsob ako postupovať pri výkone rozhodnutia vydaného pred účinnosťou

novely vykonanej týmto zákonom, na výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za priestupok je
potrebné použiť § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, v zmysle ktorého, ak nie je
v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy
o správnom konaní. V tomto smere poukázal na § 71 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní.
Poukazujúc na uvedené má za preukázané, že vzhľadom k novele Zákona o priestupkoch, ktorou bol

§ 88 ods. 1 zrušený, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia
obsiahnutávtomtoustanovení,jepotrebnépostupovaťpodľanovelizovanejprávnejúpravy,atedavýkon
rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej povinnosti. Uvedený
názor popiera aj skutočnosť, že v novelizovanom Zákone o priestupkoch nie sú obsiahnuté žiadne
intertemporálne ustanovenia, ktoré by v prípadoch, ako je tento, umožňovali postupovať podľa právnej

úpravy, ktorá bola novelou zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z. z. zrušená. V predmetnej veci je teda
potrebné posudzovať právny vzťah podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto
právneho vzťahu je už potrebné s poukazom na absenciu intertemporálnych ustanovení posudzovať
podľa novelizovanej právnej úpravy. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 Cdo 4/2008 zo dňa 31. 03. 2009.

16.Exekučnýmtitulomvpredmetnejvecijebloknapokutunezaplatenúnamiesteč.AA1455390vydaný
OPP Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave dňa 16. 03. 2006. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16. 03. 2006 a vykonateľnosť dňa 03. 04. 2006. Zákonná trojročná lehota, do kedymožno exekúciu naradiť tak uplynula dňom 03. 04. 2009. Oprávnený však spracoval návrh na vykonanie
exekúcie dňa 04. 09. 2008 a na jeho podklade sa exekučné konanie proti povinnému začalo. Poverenie
pre súdneho exekútora č. 5406*022620 vydal Okresný súd Topoľčany dňa 26. 09. 2008. Z uvedených

skutočností je zrejmé, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak,
ako to vyžaduje platná legislatíva. Poukazujúc na uvedené právo vymáhané oprávneným nezaniklo a
exekučnékonanieniejemožnézastaviťzdôvodupreklúzie.PoukázalajnauznesenieNajvyššiehosúdu
SR 6 MCdo/12/2012 zo dňa 26. 06. 2013. Odôvodnenie napadnutého uznesenia pôsobí zmätočne, keď
na strane jednej rozhodne o zmene účastníka konania a súčasne exekúciu zastaví z dôvodu preklúzie

práva, ktorá mala podľa súdu nastať dňom 03. 04. 2009. V súvislosti s preklúziou ďalej uviedol, že
ide o hmotnoprávny inštitút zániku práva, a preto je na mieste pri reálnych preklúziách aplikovať pri
zastavení exekučného konania § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku (zánik práva) a nie neúčinnosť
exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je v časti smerujúcej proti výroku o zastavení exekúcie
potrebné odmietnuť s poukazom n a§ 386 písm. b) CSP a v časti smerujúcej proti výroku o náhrade

trov exekúcie a náhrade trov konanie je odvolanie dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v tejto
časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej

správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP okrem iného najskôr posudzoval, či odvolanie podala oprávnená
osoba, pričom dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom
Exekútorského úradu Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie
v časti výroku o zastavení exekúcie je potrebné odmietnuť s poukazom na § 386 písm. b/ CSP, ako

odvolanie podané neoprávnenou osobou.

19. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

21. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže

byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany sporu (v danej veci účastníkom
exekučného konania). Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok.
V danom prípade účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,
v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom

konania je aj exekútor. Vzhľadom k uvedenému po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je
povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP.

22. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že exekučné konanie začalo spísaním návrhu na
vykonanie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom o vymoženie sumy 1 500 Sk
(49,79 eura) titulom nezaplatenia bloku na pokutu. Ako exekučný titul v danej veci oprávnený označil

Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1455390 zo dňa 16. 03. 2006, právoplatný dňa 16. 03.
2006 a vykonateľný dňa 03. 04. 2006, na základe ktorého mal povinný povinnosť zaplatiť sumu 1 500 Sk
titulom udelenia pokuty. Exekučný súd poverením č. 5406 022620 zo dňa 26. 09. 2008 poveril súdneho
exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 04. 11. 2015 doručil súdny
exekútor exekučnému súdu Návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania, ktorým žiadal

súd,abynamiestooprávnenéhoSR-KrajskériaditeľstvoPolicajnéhozboru,sosídlomTrnava,Kollárova
31, IČO: 00735825 pripustil nového oprávneného spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom
Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, ktorá sa stala vlastníkom pohľadávky vymáhanej v tomto
konaní na základe uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok štátu č. 1/2015/MV SR zo dňa 04. 12.
2015. Uznesením č. k. 6Er/635/2008-15, zo dňa 15. 11. 2016, právoplatným dňa 22. 12. 2016, súd

pripustil, aby z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom, so sídlom
Exekútorského úradu v Hlohovci, Nám. Sv. Michala 5, č. EX 4968/2008 na základe poverenia Okresného
súdu Topoľčany, č. k. 6Er/635/2008-8, zo dňa 26. 09. 2008 číslo 5406*022620 vystúpil oprávnený:
Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, a aby
na jeho miesto vstúpil nový oprávnený: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska

21, IČO: 35 776 005. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že
exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok priznáva právo na podanie odvolania
predovšetkým stranám sporu. Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané následky, t. j., aby došlo k

jehovecnémuprejednaniuodvolacímsúdom,musíspĺňaťvšetkypodmienkypredpísanézákonom,ktoré
možno rozdeliť na objektívne podmienky, ktorými sú prípustný predmet odvolania, včasnosť podania
odvolania a náležitosti odvolania, a subjektívne podmienky, medzi ktoré patrí osoba oprávnená na
podanie odvolania. V súvislosti so subjektívnou podmienkou týkajúcou sa osoby oprávnenej na podanie
odvolania možnosť podania odvolanie prislúcha len tej strane, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma

na jeho právach. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Pod formálnou ujmou sa
rozumie odchýlenie výroku od rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo
veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Meradlom pre
posúdenie otázky, či je tu alebo nie je možnosť ujmy, je teda návrh, ktorý strana urobila v konaní
na súde prvej inštancie. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom

znevýhodňuje osobu podávajúcu opravným prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú
jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť
požadovať na súde vyššej inštancie odchýlne rozhodnutie vo svoj prospech.

24. Ďalej odvolací súd poukazuje na postavenie súdneho exekútora ako účastníka exekučného konania.

Z Civilného sporového poriadku jednoznačne vyplýva, kto môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej
inštancie odvolaním. Odvolanie v zmysle vyššie uvedeného môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Osobitná právna úprava účastníka konania v exekučnom konaní je upravená
v § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. V súvislosti s vymedzením pojmu
účastníka konania exekučného konania je potrebné poznamenať, že súdny exekútor má špecifické

postavenie v exekučnom konaní, keďže samotný Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi priznáva
postavenie účastníka konania len v tej časti exekučného konania, v ktorej súd rozhoduje o trovách
exekúcie. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o zastavení exekúcie
a zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trovexekúcie voči povinnému. Súdny exekútora je osobou vykonávajúcou verejnú moc, ktorá v exekučnom
konaní vykonáva okrem úkonov exekučnej činnosti aj také činnosti, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú
jeho osoby ako účastníka konania. Uvedené je potrebné zohľadniť z dôvodu správneho posúdenia, či

v danom štádiu konania, v ktorom exekučný súd rozhodoval, mal súdny exekútor priznané postavenie
účastníka konania. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je účastníkom konania len v štádiu konania,
kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie, súdny exekútor nemá právo podať odvolanie v časti výroku o
zastavení exekúcie, a to aj napriek tej skutočnosti, že v danom štádiu je súdny exekútor účastníkom
konania. V takomto prípade môže súdny exekútor podať odvolanie len v časti výroku, ktorým súd

rozhodol o trovách exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v tomto konkrétnom
prípade nie je súdny exekútor účastníkom konania, keďže mu zákon toto postavenie v takomto prípade
výslovne nepriznal a nejedná sa teda o rozhodnutie o trovách exekúcie.

25. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora
smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie je potrebné

odmietnuť s poukazom na § 385 písm. b/ CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti
uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie a v nadväznosti na to ako súvisiaci
výrok aj výrok o trovách konania.

27. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

28. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

29. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

30. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania súdneho exekútora v časti výroku o
trovách exekúcie dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil. Odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri rozhodnutí o zastavení exekúcie

nerozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom č.
II len priznal nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči povinnému. Je však potrebné
vychádzať z toho, že aplikácia ustanovení Civilného sporového poriadku sa uplatní v exekučných
konaniach len tam, kde to povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že Exekučný poriadok obsahuje
ustanovenia o tom, že na exekučné konania sa úprava všeobecného procesného predpisu uplatní,

ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tým nemôže byť dotknuté, pretože dikcia tohto
ustanovenia uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri aplikácii
ustanovení Civilného sporového poriadku na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať
vzájomný vzťah týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Civilného
sporovému poriadku špeciálnym predpisom (lex specialis), a preto majú ustanovenia Exekučného

poriadku vždy prednosť, obzvlášť ak ide o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné
predpisy. Pokiaľ ide o právnu úpravu trov konania, tak táto je obsiahnutá v oboch uvedených predpisoch.
Exekučný poriadok upravuje trovy konania (trovy exekúcie) odlišne a ustanovenia týkajúce sa nároku
upravuje priamo. Vzhľadom k uvedenému nemožno v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný
procesnýpredpistak,akohoaplikovalsúdprvejinštancie.Vpredmetnejvecisúdprvejinštancierozhodol

o zastavení exekúcie a zároveň nerozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Poukazujúc
na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie v rozpore s
ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo primälo odvolací súd zrušiť uznesenie súdu prvej
inštancie v uvedenej časti procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

31. V nadväznosti na zrušenie výroku II o trovách exekúcie odvolací súd dospel k záveru o zrušení
aj výroku III o trovách konania rovnakým procesným postupom ako výrok II z dôvodu, že tieto výroky
spolu súvisia, a teda ide o výrok závislý vo vzťahu k zrušujúcemu výroku o trovách exekúcie. Navyšeje potrebné poznamenať, že exekučný súd výrokom III rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. Uvedený výrok vychádza z ustanovení Civilného sporového poriadku, avšak
súd mal aj pri tomto výroku zohľadniť ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekučného konania.

Exekučný súd okrem iného nesprávne označil účastníkov exekučného konania ako strany sporu,
pričom takéto označenie účastníkov exekučného konania ako „strany sporu“ nie je v exekučnom konaní
správne. Súd prvej inštancie musí zohľadňovať pri rozhodovaní o trovách exekučného konania (II. a III.
výrok napadnutého uznesenia) primárne ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak súd prvej
inštancie rozhoduje napadnutým uznesením aj o trovách konania, teda tak, ako tomu bolo v predmetnej

veci, sú vždy účastníkmi exekučného konania minimálne tri subjekty (traja účastníci), a to oprávnený,
povinnýasúdnyexekútor.Poukazujúcnauvedenésúdprvejinštancie,ktorýrozhodolIII.výrokomtak,že
žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal a zároveň II. výrokom tak, že priznal súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou
spočívajúcou v jeho zmätočnosti. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené skutočnosti zrušil aj III. výrok
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, pretože od rozhodnutia odvolacieho súdu o napadnutom

II. výroku závisí III. výrok, ktorý výslovne nebol odvolaním dotknutý.

32. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní odstráni odvolacím súdom vytknuté nedostatky takým
spôsobom, že opätovne rozhodne o trovách exekúcie ako aj o trovách konania tak, aby bolo nové
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z ustanovení príslušných právnych predpisov, teda tak, aby

toto jeho rozhodnutie malo oporu v zákone, pridŕžajúc sa pritom právneho názoru odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP).

33. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).