Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/246/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205941
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816205941.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu X., zastúpeného X. proti
žalovanému K., zastúpenému U., o zaplatenie 2.435,96 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. marca 2017, č.k. 18C/89/2016-87, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.435,96 Eur s príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.) z r u š u j e a v
rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.435,96
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.435,96 Eur od 22.05.2015
do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol

(výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 01.12.2003 uzavrel žalobca so
žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci advokátom podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z.
(ďalej len zmluva). V čl. III. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný sa zaväzuje za poskytnutú
právnu pomoc a služby platiť advokátovi odmenu v súlade s vyhláškou č. 163/2002 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb, § 5 ods. 1 písm. b) mesačnú paušálnu
odmenu vo výške 15.000,- Sk a vynaložené hotové výdavky týkajúce sa súdnych poplatkov, poplatkov,
výdavkov na znalecké posudky a kolky s tým, že žalobca bude účtovať dohodnutú paušálnu odmenu
na základe ním vystavenej mesačnej faktúry. V čl. V. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa
uzatvára na dobu neurčitú. Nadobúda platnosť dňom 01.12.2003. Zmluvu možno meniť alebo zrušiť
dohodou zmluvných strán vždy k poslednému dňu v mesiaci. Všetky zmeny zmluvy musia byť vykonané

písomnou formou. V Dodatku č. 1 zmluvy z 26.001.2004 sa zmluvné strany dohodli, že za plnenie
mimoriadnychúlohaúlohnadrámecdohodnutýchtoutozmluvoumôžeklientvýškudohodnutejzmluvnej
mesačnej odmeny primerane zvýšiť. V Dodatku č. 2 zmluvy z 31.08.2006 sa zmluvné
strany dohodli, že za poskytnutú pomoc a služby sa klient zaväzuje platiť advokátovi
odmenu v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších zmien a dodatkov podľa § 5 ods. 1 písm.

a) podľa počtu účelne vynaložených hodín na vybavenie veci (hodinovú odmenu 500,- Sk), vynaložené
hotové výdavky týkajúce sa vybavovanej veci, najmä náhrady za súdne a ostatné poplatky, cestovné,
poštovné a telefónne výdavky a pod. s tým, že dohodnutú odmenu si bude advokát
účtovať za mesiac, v ktorom došlo k poskytnutiu právnej pomoci a služieb na základe ním vystavenej
faktúry po odsúhlasení štatutárnym zástupcom klienta. Z faktúry č. XX/XX/XXXX, vystavenej
žalobcom dňa 07.05.2015 (splatnej 21.05.2015), žalovanému na sumu 2.635,96 Eur, od ktorej bola

odrátaná suma poskytnutej zálohy 200 Eur, k úhrade 2.435,96 Eur. Z vyúčtovania odmeny žalobcom
z 07.05.2015 ako prílohy k faktúre č. XX/XX/XXXX žalobca vyúčtoval odmenu zazastupovanie žalovaného v konaní pred Okresným súdom Prievidza, sp. zn. 10C/29/2012 spolu v sume
2.635,96 Eur za tieto úkony: prevzatie veci a prvá porada s klientom - 22.10.2012 á 519,49 Eur + režijný
paušál 7,63 Eur, pojednávanie 23.10.2012 á 519,49 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,

podanie na súd (otázka na znalca z 07.11.2012 ) á 519,49 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,
pojednávanie 15.07.2013 á 519,49 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, jednanie s protistranou o dohodu za
účasti X.. Q. W., Q.. H. S., X.. X. S., Q.. J. F., dňa 13.11.2013 á 519,49 Eur + režijný paušál 7,81 Eur.
Zo spisu, sp. zn. 10C/29/2012 mal súd prvej inštancie preukázané udelenie plnomocenstva žalobcovi
zo strany žalovaného na toto konanie dňa 05.10.2012 a zo spisu 11C/107/2008 bolo preukázané

udelenie plnomocenstva žalobcovi žalovaným dňa 17.09.2008. Zo Zriaďovacej listiny žalovaného bolo
preukázané, že žalovaný je s účinnosťou od 01.01.1992 štátnou príspevkovou organizáciou s právnou
subjektivitou. A jej štatutárnym orgánom je jej riaditeľ, ktorý je oprávnený konať v mene organizácie vo
všetkých veciach. Z listiny ,,Žiadosť - odpoveď“ z 13.11.2015 je zrejmé, že Q.. F. J., Q. na
základe požiadavky žalobcu o vyjadrenie sa k právnemu zastupovaniu žalovaného počas jeho výkonu
funkcieriaditeľatýmtopotvrdil,žekukončeniuposkytovaniaprávnychslužiebvzmysleuzavretejDohody

o poskytovaní právnych služieb došlo na základe ich osobitnej ústnej dohody mesiacom apríl 2011, kedy
zmluvný vzťah zanikol. Na zastupovanie v súdnych konaniach boli na základe požiadavky žalovaného
udeľované žalobcovi samostatné plnomocenstvá v celom rozsahu práv a povinností mandatára. Táto
skutočnosť bola potvrdená i výsluchom svedka Q.. J. F..

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že podaná žaloba
je čiastočne dôvodná. Zaoberal sa kvalifikáciou vzťahu medzi stranami sporu, či ide medzi nimi o
obchodnoprávny vzťah, ako to tvrdil žalobca, alebo o občianskoprávny vzťah, čo tvrdil žalovaný.
Žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť ako advokát a žalovaný je právnickou osobou (verejným
ústavom), ktorý má formu príspevkovej organizácie, zabezpečujúcej verejné potreby podľa § 261 ods.

2 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol
obchodnoprávny vzťah založený dňa 01.12.2003 Zmluvou o poskytovaní právnej pomoci advokátom,
ktorú zmluvu mal súd za mandátnu zmluvu, uzavretú podľa § 566 Obchodného zákonníka. Zmluva
bola pozmenená písomnými Dodatkami č. 1 a č. 2 a zanikla mesiacom apríl 2011, kedy došlo medzi
stranami sporu k vzájomnej dohode o ukončení Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci advokátom.

V čl. V zmluvy sa strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a možno ju meniť alebo
zrušiť dohodou zmluvných strán vždy k poslednému dňu v mesiaci. Ďalej bolo dohodnuté, že všetky
zmeny zmluvy musia byť vykonané písomnou formou. Súd prvej inštancie bol názoru, že toto dojednanie
nemožno považovať za výhradu zrušenia dohody medzi zmluvnými stranami výlučne písomnou formou,
táto výhrada sa v zmysle vyššie uvedeného textu ustanovenia čl. V zmluvy týkala každej zmeny zmluvy,

nie však jej samotného zrušenia. Žalovaný ako klient prejavil vôľu v apríli 2011 ukončiť tento zmluvný
vzťah a žalobca s týmto návrhom súhlasil, akceptoval takúto formu (ústnu) ukončenia
zmluvného vzťahu, pričom sa zmluvné strany navzájom dohodli o možnej budúcej spolupráci, a to na
základe osobitne udelených plnomocenstiev do prípadných súdnych sporov. Zmluvné strany zhodne
prejavili vôľu zmluvu zrušiť, v danom čase považovali ústnu výpoveď za platnú.

4. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že predmetná zmluva z 01.12.2003 je stále platná a žalobca
si tak má účtovať odmenu za poskytnuté právne služby podľa tejto dohody v znení oboch dodatkov, súd
prvej inštancie sa s týmto názorom nestotožnil. Mal za to, že obchodnoprávny vzťah,
založený Zmluvou o poskytovaní právnej pomoci advokátom z 01.12.2003 zanikol, a ak si

žalobca touto žalobou nárokuje zaplatenie jeho odmeny za právne služby, ktoré poskytol
žalovanému v súdnom spore, vedenom pod sp. zn. tamojšieho súdu 10C/29/2012 podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z., je v tejto časti je žaloba dôvodná.

5. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca doposiaľ nepredložil časovú špecifikáciu ním vyúčtovanej

odmeny za zastupovanie v konaní, sp. zn. 10C/29/2012, ide o námietku v tomto spore právne irelevantnú
za stavu, kedy žalobcovi patrí vyúčtovaná odmena ako tarifná odmena v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z. z.

6. Ak žalobca v spore poukázal na vyplatenie sumy 868,65 Eur žalobcovi po tom, čo bola žalobkyni v

súdnom spore, sp. zn. 11C/107/2008 časť trov odpustená a žalovaný následne vyplatil žalobcovi ním
vyúčtovanú odmenu faktúrou č. XXXXXXX, vystavenej dňa 31.10.2011 a splatnej 14.11.2011, tu sa súd
stotožnil so žalovaným, že žalobca týmto dôkazom neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že v
spore, sp. zn. 11C/107/2008 účtoval odmenu rovnako ako v spore, sp. zn.10C/29/2012 podľa vyhlášky aniepodľazmluvyz01.12.2003,keďzožalobcompredloženýchdôkazovnevyplynulašpecifikáciaúkonov
právnej pomoci v konaní 11C/107/2008. V tomto smere preto žalobca svoje tvrdenie o
obdobnom postupe vyúčtovávania odmeny v oboch vyššie spomenutých súdnych sporoch náležite

nepreukázal.

7. Súdny spor, sp. zn. 10C/29/2012 v právnej veci žalobcu Q.. H. S. proti žalovanému K., so sídlom v O.
o náhradu škody začal podaním žaloby na súd dňa 08.03.2012, dňa 05.10.2012 bolo žalobcovi udelené
osobitné plnomocenstvo žalovaným. Súd mal zo súdneho spisu, sp. zn. 10C/29/21012 preukázanú

oprávnenosť vyúčtovanej tarifnej odmeny v zmysle faktúry č. XX/XX/XXXX, preto žalobe vyhovel,
vrátane úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 22.05.2015 do zaplatenia. V časti
prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania (žalobca žiadal úrok z omeškania vo výške 9,05
% ročne) žalobu zamietol z dôvodu, že obchodný záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, kedy sa
výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.01.2013 aj za dobu
omeškania po 31.01.2013. Pri zmluvách, uzavretých do 31.01.2013 (vrátane), sa teda pri

omeškaní vzniknutom po 01.02.2013 (vrátane) aplikuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.
účinné k 31.01.2013, to znamená, že zákonný maximálny úrok z omeškania (teda, ak nebol v
zmluve dojednaný odlišne, keďže pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov má prioritu tzv. poctivé
zmluvné dojednanie), je 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Žalobu zamietol
aj v časti žiadaného ,,paušálneho poplatku“ podľa Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. Zaplatenie tejto

paušálnej náhrady vo výške 40 Eur žalobca žiadal podľa § 369c Obchodného zákonníka (Nariadenie
vlády č. 21/2013 Z. z.). V tejto časti súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za nedôvodný s
poukazom na tú skutočnosť, že v zmysle prechodných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 768k ods.
2) práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv, uzavretých pred 01.02.2013,
sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.01.2013. Žalobca tak podľa názoru súdu nemá

zákonný nárok na paušálnu náhradu v sume 40 Eur. Ustanovenie § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka bolo zavedené novelou č. 9/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2013.

8. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 163/2002 Z. z., § 261 ods. 2, ods. 5, § 566, § 574 Obchodného zákonníka, § 1, § 2, §

13a, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z., § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., účinných ku dňu uzavretia zmluvného
vzťahu, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne s tým, že mu prizná nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania, alternatívne rozsudok
súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia videl v nesprávnom výklade článku V. zmluvy
„Tátozmluvasauzatváranadobuneurčitú.Nadobúdaplatnosťdňom01.12.2003.Zmluvumožnozmeniť
alebo zrušiť dohodou zmluvných strán vždy k poslednému dňu v mesiaci. Všetky zmeny zmluvy musia
byť vykonané písomnou formou.“ Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyložil každú vetu
citovaného ustanovenia samostatne a dospel preto k záveru, že uvedené dojednanie

nemožno považovať za výhradu zrušenia zmluvy výlučne písomnou formou. Odvolateľ vyslovil názor,
že citované ustanovenie sa musí vykladať ako celok a písomná forma má byť obligatórna aj pre zrušenie
zmluvy. Mal za to, že zmluvné strany sa dohodou o ukončení platnosti zmluvy dohodli na zmene trvania
zmluvy v zmysle článku V. prvá veta zmluvy, nakoľko aj samotné zrušenie zmluvy dohodou sa vykonalo
formou zmeny trvania zmluvy z doby neurčitej na dobu určitú a samotná zmluva nezanikla v momente

dohody, ale až k poslednému dňu v danom mesiaci, v ktorom k dohode došlo. Za nesprávne právne
posúdenie veci považoval aplikáciu Obchodného zákonníka v danej veci. Uviedol, že síce zmluva
bola uzavretá v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu ako podnikateľa, žalovaný ju však uzavrel ako
príspevková organizácia samosprávneho kraja. Poukázal na ust. § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, z ktorého vyplýva, že touto časťou zákona sa

spravujú záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou
zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo
vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj
štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi pri uzatváraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ichobsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Zdôraznil, že nie je ani štátnou organizáciou, ani verejno-
právnou inštitúciou, ani žiadnym iným subjektom, nachádzajúcim sa v citovanom ustanovení. Zaradenie
jeho právnej formy do tejto skupiny subjektov sa uskutočnilo až novelou Obchodného zákonníka č.

9/2013, účinnej od 01.02.2013, ktorá rozšírila okruh subjektov verejného práva v súvislosti s relatívnymi
obchodnými záväzkami. Toto znenie Obchodného zákonníka však v čase podpisu zmluvy nebolo platné,
ani účinné, a preto nemohol vzniknúť obchodný záväzkový vzťah, tak ako to vyplýva z odôvodnenia
odseku 8 rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že nie je verejnoprávnou inštitúciou, a
to s poukazom na zákon č. 176/2004 Z. z., v zmysle ktorého § 1 ods. 1 je verejnoprávnou inštitúciou

osoba zriadená osobitným zákonom ako verejnoprávna inštitúcia alebo verejnoprávna ustanovizeň
(rozhlas a televízia Slovenska, Sociálna poisťovňa, Matica slovenská alebo
Umelecký fond), alebo osoba zriadená na základe osobitného zákona (vysoká škola). Ďalej uviedol,
že bol zriadený Zriaďovacou listinou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Od 01.01.2003
prešiel zo zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky do zriaďovacej
pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja. Zo zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu, naviac ani

nevyplýva, že jej obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, nakoľko predmetom zmluvy
je poskytovanie právnych služieb advokáta svojmu klientovi, čo za uspokojovanie verejných potrieb sa
považovať nedá. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie záväzkový vzťah strán sporu posúdiť ako
vzťah občianskoprávny a aplikovať ust. § 40 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,
že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný

a písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť, alebo zrušiť iba písomne. Predmetná dohoda o ukončení
platnosti zmluvy bola uzatvorená medzi stranami sporu iba v ústnej forme bez akéhokoľvek písomného
zaznamenania tohto úkonu. Právny úkon dohody o ukončení platnosti zmluvy tak nebol urobený v
zákonom stanovenej forme, a preto je neplatný. Z tohto dôvodu bola zmluva v čase súdneho konania,
sp. zn. 10C/29/2012 stále platná, a tým boli platné aj ustanovenia o dohodnutej hodinovej odmene, podľa

ktorej mal žalobca žalovanému aj účtovať. Naviac, zmluva, ani jej dodatky neobsahovali dohodu o voľbe
Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 262. Nesprávne právne posúdenie veci malo za následok, že
súd prvej inštancie posudzoval záväzkový vzťah, založený zmluvou, ako obchodnoprávny vzťah, a tým
uznal ústnu dohodu medzi žalovaným, ktorú uzavrel bývalý štatutárny zástupca žalovaného a žalobca za
platnú a zmluvu v čase poskytovania právnych služieb v konaní, sp. zn. 10C/29/2012 za ukončenú. Na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci potom priznal žalobcovi základ nároku, ktorý odvodzoval
od tarifnej odmeny podľa ust. § 10 a nasl. vyhlášky a nie podľa dohodnutej hodinovej odmeny. Z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie mal za irelevantnú i jeho námietku,
že do dnešného dňa žalobca žalovanému nepredložil časovú špecifikáciu v zmysle ust. § 4 vyhlášky, na
základe ktorej by mohol žalobcovi nahradiť jeho odmenu za zastupovanie v konaní, sp. zn. 10C/29/2012.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (replika) uviedol, že sa nestotožňuje

s jeho vyjadrením, nakoľko súd prvej inštancie jednoznačne pochybil z dôvodov uvedených v jeho
odvolaní zo dňa 31.03.2017. V konaní pred súdom prvej inštancie tak došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s jeho názorom,
vzniesol námietku premlčania na časť odmeny žalobcu ako advokáta za úkony vykonané v konaní, sp.
zn. 10C/29/2012, a to za všetky úkony uvedené v prílohe žalobcom predloženej faktúry č. XX/XX/XXXX.,

ktoré mali byť vykonané v skoršom období ako tri roky spätne odo dňa 06.05.2016, t. j. od podania
návrhu žalobcu.

12. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej

časti (výrok I.) a súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného spochybnený vo výroku, ktorým bola
žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok II.), v tomto výroku rozsudok nadobudol právoplatnosť a odvolací

súd sa ho nedotýkal.

14. V danej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 2.435,96 Eur s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že na základe požiadavky a písomného plnomocenstva žalovaného vykonal v jehoprospech právne služby, odmenu ktorých si vyúčtoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnkov faktúrou č. XX/XX/XXXX zo dňa 07.05.2015, splatnou dňa 21.05.2015 v
sume 2.635,96 Eur, sumu 200 Eur žalovaný uhradil zálohovo a zvyšok sumy za poskytovanie právnych

služieb v konaní vedenom pred Okresným súdom v Prievidzi, sp. zn. 10C/29/2012 mu nezaplatil.

15. Žalovaný svoju obranu postavil na tvrdení, že dňa 01.12.2003 uzavrel so žalobcom Zmluvu o
poskytovaníprávnejpomociadvokátompodľavyhláškyč.163/2002Z.z.(ďalejlenzmluva)avzmyslejej
Dodatkov č. 1 zo dňa 26.01.2004 a Dodatku č. 2 zo dňa 31.08.2006, na základe ktorej mal žalobca svoju

odmenu žalovanému účtovať. Žalobcovi nepatrí náhrada v ním uplatnenej výške, ale iba vo výške podľa
počtu účelne vynaložených hodín na vybavenie veci (hodinová odmena), ktorej výška bola stanovená v
sume 500,- Sk (dodatok č. 2 zmluvy) a hotové výdavky, ktoré doposiaľ nevyúčtoval.

16. Žalobca tvrdil, že uvedená zmluva bola ukončená ústnou dohodou s bývalým štatutárnym zástupcom
žalovaného v apríli 2011.

17. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že právny vzťah strán sporu posúdil
ako vzťah obchodnoprávny, nakoľko žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť ako advokát a žalovaný je
právnickou osobou (verejným ústavom), ktorý má formu príspevkovej organizácie, zabezpečuje verejné
potrebypodľa§261ods.2Obchodnéhozákonníka,apretoZmluvuoposkytovaníprávnejpomocizodňa

01.12.2003 posudzoval ako mandátnu zmluvu uzavretú podľa § 566 Obchodného zákonníka. Aplikoval
ust.§272ods.2Obchodnéhozákonníka,malzato,žemedzistranamisporuneboladohodnutápísomná
forma zrušenia zmluvy. K zrušeniu zmluvy došlo ústnou dohodou strán sporu v apríli 2011.

18. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a tvrdil, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka na danú vec a mal aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

20. Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného považuje za dôvodnú.

21. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu uzavretia Zmluvy o právnej pomoci
advokátom, t. j. ku dňu 01.12.2003, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy

medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako
verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré
nie sú podnikateľmi, pri uzatváraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb.

22. Niet sporu o tom, že žalobca má postavenie podnikateľa a dopadajú na neho ustanovenia
Obchodného zákonníka.

23. Spornou otázkou bolo právne postavenie žalovaného.

24. Žalovaný bol zriadený Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky s účinnosťou od 01.01.1992
ako štátna príspevková organizácia s právnou subjektivitou na dobu neurčitú s predmetom
činnosti - poskytovanie ambulantnej a ústavnej liečebno-preventívnej starostlivosti. V zmysle zákona
č. 416/2001 Z. z. prešla zriaďovateľská pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vo

vzťahu k žalovanému do zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho
kraja ku dňu 01.01.2003.25. Ustanovenie § 261 kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej
úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava Obchodného
zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne

uplatnenie Obchodného zákonníka, v ktorých prípadoch nie je možné jeho aplikáciu dohodou zmluvných
strán vylúčiť.

26. V zmysle ods. 2 § 261 Obchodného zákonníka subjektmi druhej zmluvnej strany záväzkového
vzťahu, na ktoré Obchodný zákonník dopadá, sú štát, štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi

(napríklad rozpočtové organizácie), samosprávne územné jednotky (napríklad obce), právnické osoby
zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie (napríklad Slovenská televízia, Slovenský rozhlas,
Sociálna poisťovňa).

27. Je bez akýchkoľvek pochybností správne tvrdenie žalovaného, že nie je subjektom, ktorý by bolo
možné zaradiť pod definíciu štátu, samosprávnej územnej jednotky, ani právnickej osoby zriadenej

zákonom ako verejnoprávnej inštitúcie. I keby odvolací súd pripustil taký výklad citovaného zákonného
ustanovenia, že žalovaný by mohol byť subjektom záväzkového práva, na ktorý dopadá ust. § 261
ods. 2 Obchodného zákonníka v postavení štátnej príspevkovej organizácie zriadenej Ministerstvom
zdravotníctva Slovenskej republiky (zriaďovateľská funkcia ministerstva však už pred uzavretím zmluvy
prešla na TSK), na to, aby záväzkový vzťah podliehal režimu Obchodného zákonníka, musí byť okrem

požiadaviek kladených na subjekty záväzkového vzťahu splnená aj ďalšia požiadavka, a to, aby pri
uzatváraní zmlúv z ich obsahu vyplývalo, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

28. Verejnou potrebou treba rozumieť potrebu týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ako i potrebu, na
ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti alebo obce, potrebu v určitých vecných oblastiach a

úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný verejný záujem, a to predovšetkým v oblasti hospodárstva,
zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej, či sociálnej oblasti, pokiaľ sú zabezpečované
štátom, a to jednotne pre všetky subjekty, ktoré ich na danom území môžu hromadne využívať.
29. Vzhľadom na uvedenú klasifikáciu verejnej potreby odvolací súd zastáva názor, že
Zmluvuoposkytovaníprávnejpomociadvokátom,uzavretúmedzistranamisporudňa01.12.2003,ktorej

predmetom bolo poskytovanie právnej pomoci a služieb advokátom, spočívajúcej v príprave a spisovaní
písomností právneho charakteru, poskytovanie právnych porád a konzultácií v rámci vybavovania
právnej agendy klienta (žalovaného), komplexné vybavovanie právnej agendy klienta, zastupovanie
klienta na základe plnej moci udelenej osobitne pre každý prípad pred štátnymi a inými orgánmi,
inými inštitúciami, organizáciami, občanmi a podobne, vo vedení centrálnej evidencie všetkých zmlúv,

uzatvorených klientom (žalovaným), v posudzovaní všetkých zmlúv uzatvorených klientom, nie je možné
považovať za zmluvu, obsahom ktorej je uspokojovanie verejných potrieb. Predmetom zmluvy totiž
bolo poskytovanie právnych služieb žalovanému, čiže adresátom tejto zmluvy bol žalovaný a žalobcom
poskytované plnenie zo zmluvy neslúžilo verejnej potrebe, ale výlučne žalovanému.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na právny vzťah strán sporu Obchodný
zákonník ako lex specialis nedopadá, nejedná sa o obchodný záväzkový vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o
poskytovaní právnej pomoci advokátom, uzavretej dňa 01.12.2003 zmluvnými stranami. Z tohto dôvodu
nemôže na zmluvný vzťah strán sporu dopadať ani ust. § 272 Obchodného zákonníka. Na
právny vzťah strán sporu nesporne dopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex generális.

31. Pokiaľ súd prvej inštancie na danú vec aplikoval výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka,
vedený týmto nesprávnym právnym posúdením veci sa nezaoberal rozhodnými skutočnosťami pre
správne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa ust. § 40 a nasl. Občianskeho zákonníka.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP bol žalovaným uplatnený dôvodne, rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (výrok I.) spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku a v súvisiacom
výroku o trovách konania (výrok III.) zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

33. Súd prvej inštancie je právnym názorom, vysloveným odvolacím súdom, viazaný (§
391 ods. 2 CSP).34. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie na zistený skutkový stav bude aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, bude sa zaoberať námietkou premlčania vznesenou žalovaným v odvolacom
konaní, rozhodne o nároku na trovy pôvodného i odvolacieho konania.

35. Záverom odvolací súd podotýka, že dôvodná bola i odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa
výkladu čl. V. Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci advokátom zo dňa 01.12.2003 , ktorý výklad súdu
prvej inštancie nepovažoval odvolací súd za správny. Súhlasí s názorom odvolateľa, že zmenou zmluvy,
pre ktorú sa vyžadovala písomná forma, je i zmena trvania zmluvy z doby neurčitej na dobu určitú.

36. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).