Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Jagnešák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207524
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5814207524.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v spore žalobkyne: D. R., nar.

X.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom
Nerine Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri
spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014/3040 zo dňa 12. 09. 2014 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Liščie nivy 17, Bratislava.

II. Súd zrušuje Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014/3039 zo dňa 09. 09. 2014 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Liščie nivy 17, Bratislava.

III. Súd odkladá vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2014/3040 zo dňa 12. 09. 2014
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Liščie nivy 17,
Bratislava.

IV. Súd odkladá vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2014/3039 zo dňa 09. 09. 2014
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Liščie nivy 17,
Bratislava.

V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O trovách konania
súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 04. 12. 2014 žiadal zrušiť Rozhodcovský rozsudok
sp. zn. II/2014/3040 zo dňa 12. 09. 2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej

asociácie, so sídlom Liščie nivy 17, Bratislava, zrušiť Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014/3039 zo
dňa 09. 09. 2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Liščie
nivy 17, Bratislava. Taktiež žiadal odložiť vykonateľnosť hore uvedeným rozhodcovských rozsudkov.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Zmluvu o
poskytnutí spotrebného úveru č. 007450011191108 dňa 20.11.2008 (ďalej len "zmluva o
úvere"), na základe ktorej mu VUB, a.s. poskytla úver vo výške 697,07 Eur, Zmluvu o
poskytnutí spotrebného úveru č. 003052611090608 dna 20.06.2008 (ďalej len "zmluva o úvere"),

na základe ktorej mu VUB, a.s. poskytla žalobcovi úver vo výške 1.360,95 Eur. Žalobca sa zaviazal
tieto úvery splácať v pravidelných mesačných splátkach. Článok II obidvoch úverových zmlúv v bode
5 tohto článku, obsahuje ustanovenie o aplikácii rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že prípadné
spory vzniknuté z tohto obchodu budú rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvomStáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a
dlžník vyjadruje svoj súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským súdom. Žalobca
povinnosti zo zmluvy riadne neplnil a tak sa stal dlh v zmysle obchodných podmienok pre úver splatný

vcelku. Nakoľko si žalobca neplnil dôsledne povinnosti, podal žalovaný žalobu o zaplatenie 1.066,60
Eur s príslušenstvom zo dňa 20. 12. 2013 a žalobu o zaplatenie 1.972,86 Eur s
príslušenstvom zo dna 20. 12. 2013 Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie
(ďalej len "rozhodcovský súd"), aby určil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalované sumy. Rozhodcovský súd
ustálil, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému v oboch žalobách zo dňa 20. 12. 2013 je dôvodný, a

preto dňa 12. 09. 2014 vydal Rozhodcovský rozsudok so sp. zn. 11/2014/3040, ktorým zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovanému dlžnú sumu vo výške 1.066,60 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 12,90 % ročne
zo sumy vo výške 606,59 Eur od 02. 08. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne
zo sumy vo výške 606,59 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 58
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 114,36 Eur a dňa 09. 09. 2014 vydal Rozhodcovský rozsudok
so sp.zn. 11/2014/3039, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému dlžnú sumu vo výške 1.972,86

Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 12,90 % ročne zo sumy vo výške 1.153,32 Eur od 02. 08. 2013
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy vo výške 1.153,32 Eur od 02. 08. 2013
do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 85 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
166,13 Eur. Predmetné rozhodcovské rozsudky boli žalobcovi doručené dňa 06. 11. 2014.

2. Žalobca je toho názoru, že rozhodcovské konanie vedené pred Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie trpí vadou absencie právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že: a)
rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku II bod 5 úverových zmlúv je podľa § 53 ods. 4 písm. r)
OZ neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, b) žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť
s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné

podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ. S poukazom na uvedené žalobca v zmysle §
40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky.
Žalobca taktiež považuje konanie vedené pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie s následným rozhodnutím za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu
spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená súdna prax

jednak slovenských súdov, no taktiež aj Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa.
Žalobca sa domáha zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1 písm.
j) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

3. Zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s
úverom. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný

spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. V predmetnej veci Zmluva o poskytnutí
spotrebného úveru č. 007450011191108 zo dňa 20.11.2008 a Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru
č. 003052611090608 zo dňa 20.06.2008 uzatvorená medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou
bankou, a.s., je bezpochyby zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

4. Rozhodcovská doložka, obsiahnutá v článku II bod 5 Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č.
007450011191108 zo dňa 20. 11. 2008 a Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 003052611090608
zo dna 20. 06. 2008, je neprijateľnou podmienkou, nakoľko nebola so spotrebiteľom osobitne,
individuálne vyjednaná. Vyplýva to z jej zaradenia do podmienok úveru - Zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru č. 007450011191108 zo dňa 20. 11. 2008 a Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru

č. 003052611090608 zo dňa 20. 06. 2008 a v danom prípade predstavujú
kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, jeho vznik, zánik, práva a
povinnosti zmluvných strán, pričom rozhodcovská doložka je ich súčasťou. Dlžník tak svojím podpisom
mohol podmienky úverových zmlúv a predmetné rozhodcovské doložky akceptovať ako celok alebo
odmietnuť uzatvoriť predmetné úverové zmluvy. Spotrebiteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú

vôľu len ohľadom rozhodcovského konania resp. rozhodcovskej doložky, takáto zmluvná podmienka
rozhodne nie je dojednaná individuálne a v zmysle Občianskeho zákonníka je neplatná.5. Žalovaný V písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca podal návrh na zrušenie
vyššieuvedenéhorozhodcovskéhorozsudku,ktorýodôvodniltým,žežalobcaakospotrebiteľsiosobitne
nevyjednal zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere, a takto dojednaná

rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, a teda neplatná. Teda vo veci konal a rozhodoval
rozhodcovský súd, hoci na takéto konanie nemal právomoc, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu s
občanom, v ktorej boli dohodnuté podmienky, ktoré sú svojim obsahom v rozpore so zákonom. Obsahom
napádaných Zmlúv, okrem iného, bol aj súhlas žalobcu s návrhom žalovaného, aby prípadné spory
vzniknuté z tejto Zmluvy, boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní. Vyššie uvedená Zmluva

o úvere obsahuje rozhodcovskú doložku v bode 5. čl. II. Zmluvy o úvere, a to: "Banka uzavretím tejto
zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v
rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č.
510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym
rozhodcovským súdom."

6. V zmysle § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. o)
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. V zmysle § 93b ods. 2 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, účinného v čase uzavretia

predmetnej zmluvy, návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk
povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá
rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku
1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z
obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

7.ŽalobcaakoprávnynástupcaVÚB,a.s.bolpovinnýmpostupovaťvsúlade sustanoveniami
rozhodcovského zákona. Žalobca nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde v
zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky VÚB, a.s. v zmysle § 93b odsek 1 zákona Č. 483/2001 Z.
z. o bankách.

8. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu,
ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike
v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu
Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, účinné v čase uzavretia Zmluvy o
úvere, ako aj v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok a Obchodných podmienok pre
úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, má žalobca za to, že rozhodcovská doložka
bola účastníkmi platne dohodnutá v predmetnej zmluve. V § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnom v čase uzavretia zmluvy, nebola zákonom uložená

povinnosť bankám pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy preukázateľne poučiť
klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z
obchodov. Uvedená zmena zákona o bankách, resp. uložená povinnosť bankám "preukázateľne poučiť
klienta o rozhodcovskej doložke" vložená posledná veta do odseku 1 § 93b bola do zákona doplnená
zák. č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

pričom táto zmena nadobudla účinnosť 01.12.2009.

9. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa písomne ospravedlnila svoju neúčasť q taktiež
aj právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovaného. Obidve strany
sporu žiadali prejednať spor v ich neprítomnosti a rozhodnúť.

10. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín predložených sporovými stranami, ktoré
sa v čase rozhodovania súdu nachádzali v spise a to: s návrhom z čl. 1-6, z obsahu ktorej súd
zistil, že žalobkyňa žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-3040 zo dňa 12. 09. 2014 a
rozhodcovský R II2/2014-3039 zo dňa 09. 09. 2014, ktoré boli vydané Stálym rozhodcovským súdom

bankovej asociácie so sídlom Liščie nivy 17, Bratislava, s obsahom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru č. 007450033391108 zo dňa 20. 11. 2008, ktorá bola uzavretá medzi VUB a.s. IČO: 31320155
a žalovanou D. R. r.č. XXXXXXXXXX z čl. 7-10, všeobecnými obchodnými podmienkami VUB a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov FO - občanom, ktoré nadobudli účinnosť 01. 01. 2008 z čl. 11-12,s kópiou dokladu totožnosti z čl. 14-16, so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru reg. číslo
003052611090608 zo dňa 20. 06. 2008 uzavretá medzi VUB a.s. a D. r.č. XXXXXXXXXX z čl. 18-21,
s rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2014-3040 zo dňa 12. 09. 2014 z čl. 22-35, s rozhodcovským

rozsudkom II2/2014-3039 zo dňa 09. 09. 2014 z čl. 36-49, s mandátnou zmluvou č. 4141081 zo dňa
11. 11. 2014 uzavretá medzi Prvá odĺžovacia s.r.o. Žilina, IČO: 46501584 a D. R., r.č. XXXXXX/XXXX z
čl. 50-52, s dokladom o predložení dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 11. 08. 2013, ktorým dokladom
žalobca zaslal zamestnávateľovi žalovanej dohodu o zrážkach zo mzdy z čl. 62-63, vyjadrením žalobcu
k podanej žalobe zo dňa 26. 01. 2015 doručené súdu 30. 01. 2015 z čl. 65-71, s návrhom na zámenu

účastníka konania na strane žalovaného z čl. 73 a s prílohou tohto návrhu, ktorou je zmluva o postúpení
pohľadávky medzi pôvodným žalobcom a navrhovaným žalobcom. Ide o pohľadávku z úverovej zmluvy
č. 007450011191108 z čl. 74-78, s uznesením o pripustení zámeny z čl. 79-80.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa§73ods.3zákonač.335/2014Z.z.rozhodcovskázmluvauzavretápred1.1.2015saspravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

15. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní -
ďalej len "zákon č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. (2) Ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

16. Podľa § 54b ods. 1 cit. zákona ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred
1. januárom 2015.

17. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku,
opísaného vo výrokovej časti rozsudku, na tom skutkovom základe, že rozhodcovská doložka, na

základe ktorej došlo k začatiu rozhodcovského konania je neplatná pre jej neprijateľnosť z dôvodu,
že spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami jeho ako spotrebiteľa a žalovaného ako
dodávateľa, v jeho neprospech ako spotrebiteľa. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 20.11.2008
a dňa 20.6.2008 žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného - VÚB, a.s. dve zmluvy o
poskytnutí spotrebného úveru: č. 007450011191108 dňa 20.11.2008 - úver vo výške 697,07 Eur,

č. 003052611090608 dna 20.06.2008 - úver vo výške 1.360,95 Eur, ktoré zmluvy majú charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že v súvislosti s tým si žalovaný voči
žalobcoviuplatnilpeňažnúpohľadávkuztýchtoúverovýchzmlúvavovecibolivydanédvarozhodcovské
rozsudky, ktorých zrušenia sa žalobca domáha v tomto súdom konaní. Medzi účastníkmi zostalosporné, či rozhodcovská doložka dojednaná v každej zmluve o poskytnutí spotrebného úveru, na
základe ktorej došlo k začatiu rozhodcovského konania a vydaniu rozhodcovského rozsudku, je platná.
Žalobca argumentoval jej neplatnosťou z titulu, že bola zakomponovaná v čl. II obidvoch úverových

zmlúv v bode 5 tohto článku, ktorý obsahuje ustanovenie o aplikácii rozhodcovskej doložky, ktorá
ustanovuje, že prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu budú rozhodnuté prednostne v
rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle zákona
č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a dlžník vyjadruje svoj súhlas s návrhom banky na riešení sporov
Stálym rozhodcovským súdom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná podľa

§ 53 ods. 4 písm. r) OZ a žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa
§ 53 ods. 4 písm. a) OZ. Žalovaný poukazoval na jej platnosť z titulu, že bola dojednaná v zmysle
vtedy platných a účinných predpisov, ako na to podrobne poukazoval vo svojom písomnom vyjadrení
k podanej žalobe (viď vyššie).

18. Z obidvoch zmlúv o poskytnutí spotrebného úveru súd zistil, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá
priamo v zmluvách o poskytnutí spotrebného úveru a to v čl. II bod 5, keď samotný obsah zmlúv - text je
formulovanýmalýmipísmenami. Zmluvaoúvereobsahujerozhodcovskúdoložkuvbode5.čl.II.Zmluvy
o úvere, a to: "Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu
boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom
banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským súdom."

19. Z právnych záverov NS SR - konkrétne z rozhodnutia sp. zn. 6M cdo/9/2012 vyplýva, že: "Návrh
na uzavretie rozhodcovskej doložky sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho

bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľnéinformácietýkajúcesavýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená." Vychádzajúc
z týchto záverov súd dospel k názoru, že uvedené požiadavky pri dojednaní rozhodcovskej doložky
neboli splnené, pretože tá bola dohodnutá už podpisom zmluvy o spotrebnom úvere, ktorá bola ako
predtlačený formulár a bola obsiahnutá priamo v čl. II. bod 5 zmluvy a žalobca nemohol ovplyvniť
obsah týchto zmluvných dojednaní a preto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne

dojednanú. Súd teda dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dojednaná v spotrebiteľskej
zmluve,nebolaindividuálnedojednanáaspôsobujeznačnúnerovnováhumedziprávamiapovinnosťami
účastníkov, konštatuje zároveň, že rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva nebola uzavretá,
pretože rozhodcovská doložka je neprijateľná a teda neplatná. Súd preto v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm.
c/ cit. zákona zrušil rozhodcovský rozsudok.

20. Súd zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 cit.
zákona, pretože právoplatný rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom a v prípade exekúcie na
majetokžalobkynebymohlodôjsťknenapraviteľnejujmenajejprávach,pretože,akouviedlažalobkyňa,
v exekučnom konaní nie je možné navrátenie do predošlého stavu.

21. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. V tomto konaní žalobkyňa mala plný úspech a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP má teda nárok
voči žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným
uznesením súdny úradník súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.