Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Varga

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/132/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010792

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317010792.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného E. Č., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp.zn. 2Pv 310/17/7702 zo dňa 25.10.2017, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2018 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. Č., F.. XX.XX.XXXX R. U.,
Q. T. P. T. XXX, Z. E.,

uznáva sa za vinného,

že dňa 07.05.2017 v čase okolo 19.30 hod. v parku pri Obecnom úrade v obci P. T., okres E., ako majiteľ
psa plemena Rodézsky ridgeback, psa nechal voľne sa pohybovať na verejnom priestranstve v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 1, 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania

psov a v rozpore so Všeobecne záväzným nariadením o chove a držaní psov na území obce P. T., pričom
pespribeholkH.J.,ktoréhopohrýzoldomalíčkapravejruky,čímmuspôsobilzraneniehryznéporanenie
malíčka pravej ruky, ktorého doba liečenia s obmedzením v obvyklom spôsobe života trvala 23 dní,

teda

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 158 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona, podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona,
na peňažný trest vo výške 230,00 (dvestotridsať) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného E. Č. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom

2Pv/310/17/7702 zo dňa 25.10.2017.

Súd vo veci vydal dňa 27.12.2017 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo skutku
uvedeného v obžalobe a uložil mu peňažný trest vo výške 230,- eur, pričom pre prípad jeho úmyselného
zmarenia mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody na dva mesiace. Obvinený proti tomuto trestnému

rozkazu podal odpor.

Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.04.2018 a
11.06.2018 a bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Dokazovanie vo veci bolo vykonané výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka- poškodeného i

znalca, a prečítaním listinných dôkazov.

ObžalovanýE.Č.nahlavnompojednávaníuviedol,žeoudalostidozvedelibaztelefonátuodotca.Snažil
sa kontaktovať H. J., ktorý už bol na ceste na lekárske vyšetrenie. Neskôr sa s ním stretol a povedal
mu, že k udalosti došlo tak, že bol na prechádzke so svojím psom, pričom začul za svojím chrbtom

„funenie“, otočil sa a zistil, že sa približuje k nim jeho pes. Keďže pes H. J. je menšej rasy a mal o neho
obavy, vstúpil do šarvátky medzi psov, pričom mu povedal, že túto udalosť nechce nijakým spôsobom
riešiť. Obvinený uviedol, že psa má umiestneného vo voliére, a preto odmieta verziu J., ktorú on povedal.
Jediným svedkom udalosti je vlastne práve poškodený, pričom poukázal na jeho výpoveď, keď uviedol,
že po pohryznutí odišiel so svojím psom najprv domov a až potom sa vrátil na miesto udalosti, čo sa mu

zdá nelogické. Svojho psa obvinený popísal ako „levieho psa“, ktorý sa pôvodne používal na lov levov a
na to bol vyšľachtený. V súčasnosti však plní spoločenskú funkciu a on si ho zabezpečil práve pre jeho
miernu povahu. Je to fena a má 34 kilogramov. V dedine je ešte jeden takýto pes. Chovnú stanicu nemá.
Na otázku samosudcu uviedol, že nedá sa absolútne vylúčiť, že by sa jeho pes svojvoľne pohyboval po
verejnom priestranstve bez sprievodu.

Svedok H. J. v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní ako poškodený uviedol, že večer asi o
pol ôsmej bol venčiť svojho psa v obecnom parku v Krásnom Brode, keď k nemu začal bežať pes E. Č..
S úmyslom ochrániť svojho psa ho zdvihol na ruky, položil si ho na hrudník a vtom pes p. Č. ho pohrýzol
do malíčka pravej ruky. Telefonoval E. otcovi, pretože na E. nemal číslo, a zisťoval, či je pes očkovaný.

Povedal mu, že áno. Na ošetrenie išiel spolu s manželkou. Následne ho kontaktoval E. Č., ktorý žiadal
od neho dôkaz o napadnutí jeho psom, preto mu telefónom odfotil zranený prst a poslal mu túto fotku ako
mms-správu. Ešte večer ho navštívil E. Č. a povedal, že mu je ľúto, čo sa stalo a že nechá psa utratiť. On
mu aj povedal, že nebude z toho nič robiť. Neskôr sa dozvedel, že E. si z celej záležitosti robí srandu a
neberie to vážne. Jeho pes sa aj po tomto útoku voľne pohyboval po dedine, pričom po útoku na človeka

by mal byť v karanténe. On musel absolvovať pravidelné preväzy zranenej ruky. Redgebacka má len E.
Č., v dedine je iba jeden takýto pes. Keď k nemu pes bežal, počul za sebou funenie približujúceho sa
psa a otočil sa, pričom pes mohol byť od neho vzdialený maximálne 5-10 metrov. Psa, ktorý ho napadol,
pozná, je to pes E. Č.L.. V ten deň bolo pekne vidno a bolo jasno. Jeho pes je rasy bischon, má 4,5
kilogramov a je to malý pes. Po pohryznutí políciu nekontaktoval. Každý druhý deň chodil na preväzy

zranenej ruky a strávil tam množstvo času na oddelení chirurgie. Svedkom situácie nebol nikto iný.

Obžalovaný po výpovedi svedka uviedol, že celé to vníma ako osobnú pomstu, pretože v minulosti
nevyhovel žiadosti poškodeného, aby trénoval jeho psa.

Vo veci na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj súdneho znalca MUDr. Miroslava Suchého, ktorý
vo veci v prípravnom konaní vypracoval znalecký posudok č. 19/2017 s popisom zranení H. J.,
stanovením dĺžky práceneschopnosti, trvalých následkov a bodovým ohodnotením jeho zranenia.
Znalec na vypracovanom posudku trval a uviedol, že ho vypracoval na základe zdravotnej dokumentácie
poškodeného. Lekárom MUDr. Dioszégym z chirurgickej ambulancie v Humennom boli u poškodeného

konštatované dve povrchové hryzné rany v oblasti malíčka pravej ruky. Vzhľadom na charakter
poranenia a dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života zranenia hodnotí ako stredné
ťažké. Pokiaľ by išlo o úplne zdravého človeka, doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života by
podľa jeho názoru nepresiahla desať dní. Už pri prvotnom úraze po pohryznutí psom sú primárneinfikované hryzné rany. Vzhľadom na to, že poškodený trpí poruchou bunkovej imunity a bola u neho
diagnostikovaná skleróza multiplex, tieto ochorenia s najväčšou pravdepodobnosťou boli príčinou vzniku
infekcie s následným predlžením hojenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobom

života. Vznik infekcie u poškodeného je v priamej príčinnej súvislosti s poranením, ktoré utrpel dňa
07.05.2017.Poraneniapriznanépoškodenémuvznikliostrýmpredmetom.Vzhľadomnaumiestnenierán
- jedna bola umiestnená na chrbte palca, druhá na dlaňovej časti palca, s najväčšou pravdepodobnosťou
vznikli pohryznutím psom. Je málo pravdepodobné, aby takýto typ poranenia vznikol napr. po poranení
nožom, po údere palicou či pádom na nerovný terén.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi - s veterinárnym osvedčením o vyšetrení
zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera zo dňa 12.05.2017 a so všeobecne
záväzným nariadením Obce P. T. o určení podmienok na chov a držanie zvierat na území obce, účinným
od 05.11.2012, v ktorom je v § 3 v jeho druhej časti uvedená povinnosť chovateľa dbať na to, aby zviera
bezdôvodne nadmerným spôsobom nerušilo a neohrozovalo spoluobčanov, a nedovoliť bez dozoru

voľný pohyb zvierat na verejných priestranstvách.

Zisťovaním osobných pomerov obžalovaného bolo preukázané, že tento je slobodný, nemá žiadnu
vyživovaciu povinnosť, býva u rodičov v P. T. a v súčasnosti pracuje v Nemecku ako SZČO, kde jeho
priemerný mesačný príjem je asi 1 300,- eur.

Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný E. Č. nemá nijaký záznam v registri trestov
a v registri priestupkov má od roku 2014 evidované tri priestupky, všetky pre porušenie pravidiel cestnej
premávky, za ktoré mu boli udelené blokové pokuty.

Obec P. T. obžalovaného v správe o jeho povesti hodnotilo len všeobecne s tým, že v mieste bydliska
požíva dobrú povesť.

V rámci záverečných rečí prokurátor na základe vykonaného dokazovania navrhol uznať obžalovaného
za vinného v zmysle obžaloby aj napriek tomu, že obžalovaný popiera spáchanie trestného činu, no

je dostatočne usvedčovaný výpoveďou poškodeného J., ako aj listinnými dôkazmi. U obžalovaného je
zistená poľahčujúca okolnosť, a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život; vzhľadom na
to navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby podľa §
38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s tým, že navrhol podmienečne odložiť výkon trestu a určiť primeranú
skúšobnú dobu.

Obžalovaný ani poškodený sa hlavného pojednávania, na ktorom súd vyhlásil rozsudok, nezúčastnili.

Po skončení dokazovania súd mal za preukázané, že obžalovaný skutok uvedený v obžalobe spáchal,
a preto ho uznal vinným. Protiprávnosť jeho konania spočívala v tom, že nechal svojho psa voľne sa

pohybovať po verejnom priestranstve, a to v rozpore so zákonom č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú
podmienky držania psov, i v rozpore so všeobecne záväzným nariadením obce P.J. T. o držaní psov.
Zo skutku ho usvedčil poškodený, u ktorého znalec jednoznačne určil zranenie vzniknuté po pohrýzení
psom. Skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví bola obvineným naplnená, pretože z nedbanlivosti
ublížil na zdraví poškodenému porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej
časti tohto rozsudku sa stal a spáchal ho práve obžalovaný, pričom po právnej stránke súd konanie
obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženie na zdraví podľa §158 Trestného zákona, tohto trestného
činu sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú

mu podľa zákona. V danom prípade je z hľadiska riešenej problematiky významné hlavne opomenutie,
lebo podľa skutkového zistenia sa obžalovaný dopustil činu tým, že nezabránil voľnému pohybu svojho
psa a to nezabezpečením výbehu psa, pričom porušil svojim konaním ust. § 7 ods. 1 písm. f) zákona č.
282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, teda nezabránil voľnému pohybu
psa okrem priestorov na to určených. Podľa §122 ods.1 Trestného zákona sa za konanie považuje i

opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.

V rámci rozhodovania o treste pre obžalovaného súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jehopomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného akceptoval jednu poľahčujúcu okolnosť, a
to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život ( § 36 písm. j/ Trestného zákona), priťažujúcu
okolnosť u neho nezistil. Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd upravil trestnú sadzbu zmysle

ust. § 38 ods. 2,3 Trestného zákona, teda hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá
je pri treste odňatia slobody až na jeden rok, znížil o jednu tretinu. S prihliadnutím na bezúhonnosť
obžalovaného i na stupeň nebezpečnosti ním spáchaného prečinu súd E. Č. uložil peňažný trest vo
výške 230,- eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody
na tri mesiace, pretože odňatie slobody u neho nie je potrebné na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je

zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, vychovať ho k vedeniu riadneho života, a
výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Poškodený H. J. si náhradu škody neuplatnil, preto súd o škode nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať

pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.