Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215778
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116215778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu L., zastúpený L. proti žalovanému P.,
zastúpený U., o zaplatenie 2.520 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, č.k. 17C/150/2016 zo dňa 12. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal
(po zmene žalobného petitu, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 24.10.2017) zaplatenia 2.520
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 03.01.2017 do zaplatenia. V dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že každý vlastník má právo na súdnu ochranu svojho vlastníctva. Tejto
súdnej ochrane zodpovedá tzv. reivindikačná žaloba vlastníka, ktorá vo všeobecnosti predpokladá, že

iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu
ju odmieta vydať. Pasívna legitimácia (existencia hmotnoprávnej povinnosti) v spore prislúcha osobe,
ktorá má vec fakticky u seba, avšak bez riadneho právneho dôvodu. Ak táto osoba už nemá vec u seba,
vzniká mu zodpovednostná povinnosť na peňažnú náhradu zodpovedajúcu hodnote tejto veci. Súd prvej
inštancie konštatoval, že bolo dostatočne hodnoverne preukázané (resp. relevantným
spôsobom nespochybnené protistranou) vlastníctvo žalobcu k predmetným hnuteľným veciam (jedna

podkopová lyžica s ramenom na Hon 053 šírky 60 cm, jedna skúšačka diesel trysiek, jedna čelná
lyžica nakladača Hon, tri kusy kovových kôz výsuvných, jeden fúrik a dve nové lopaty). Podkopová
lyžica s ramenom na Hon 053 šírky 60 cm sa na pozemku žalovaného nikdy
nenachádzala, čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí svedkov a napokon to potvrdil aj samotný žalobca.
To, že uvedenú podkopovú lyžicu nezadržiaval žalovaný, vyplýva aj z výpovede svedka U. F., ktorý
vypovedal, že podkopová lyžica bola na jeho dvore umiestnená pri pravom zadnom rohu
jeho domu a neskôr zmizla. Nepreukázalo sa tvrdenie žalobcu, že žalovaný naložil lyžicu s ramenom

pánovi Y. za účelom jej odvozu do kovošrotu. Ani o ostatných veciach nebolo preukázané žalobcovo
tvrdenie, že boli zadržiavané, resp. vzaté žalovaným, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Žalobca
svoje tvrdenia, uvedené v žalobe, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, a preto súd z dôvodu,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobu zamietol. Uviedol, že úlohou súdu je prostredníctvom
vykonaných dôkazov preskúmať, či skutočnosti, tvrdené žalobcom, odôvodňujúce uplatnený
nárok,zodpovedajúskutočnostiamvyplývajúcimzdôkazov.Nutnosťpreukázaniatvrdenísporovejstrany

vyplýva zo skutočnosti, že súdy, rozhodujúce spory, sú i musia byť pri rozhodovaní
nestranné. Ak by súd rozhodoval iba na základe riadne nepreukázaného tvrdenia sporovej strany (ktoré
je v rozpore s opačným tvrdením protistrany), automaticky by tým porušil zásadu nestrannosti. Uzavrel,že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,
2 CSP priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v zákonnej lehote žalobca. Uviedol, že spolu
so synom P. podnikali, vykonávali rôzne služby s kontajnermi, traktormi, fekálom, zemné práce a iné.
Žalovaný sa domáhal možnosti s nimi podnikať, od ktorej možnosti svojho syna odhováral, avšak
neúspešne. Otec žalovaného je vrah jeho syna P., za ktorý čin bol súdený, avšak súdený mal byť za
úmyselný trestný čin, nie neúmyselný. Uviedol, že vrah P. U. a jeho syn (žalovaný) tvrdili, že nakladač

jeholyžicunemal.U.F.potvrdil,ženakladačmallyžicupodkopovú,ajsramenom,bolauneho na
dvore, ale zmizla, disponoval ňou žalovaný. Nie je pravda, že by žalovaný nemal na čom lyžicu, ktorá
má 400 kg, odviezť, obrana žalovaného je nepravdivá. Je to krivé svedectvo U., za čo by mali byť trestne
stíhaní. V rozsudku sú uvedené len samé klamstvá.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že zamietajúci výrok napadnutého
rozsudku a výrok o náhrade trov konania je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,
2 CSP.

5. Odvolací súd sa v danom prípade v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným právom. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu. Žalobca v podanom odvolaní

podľa názoru odvolacieho súdu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu alebo
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobcom neboli preukázané, ale ani tvrdené také skutočnosti, aby
mali za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil
dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Pokiaľ
odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v

odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie
veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom totiž
tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich
organickú (kompletizujúcu) jednotu.

6. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do
obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a
v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva

na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03, I.ÚS 35/98.)

7. Občianske súdne konanie je konanie dôkazné. Výlučne len na základe dokazovania súd získava pre
rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Je ovládané prejednacou
zásadou. Prejednacia zásada súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré povinnosti

stranám sporu vyplývajú z Civilného sporového poriadku.

8. Základnou normou, upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania, je ust. § 132 CSP, podľa
ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Uvedené

ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazyo pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústi do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonanéhodokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranysporuniejepreukázané(vtomzmysle,že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykoná bez návrhu (za splnenia podmienok stanovených v § 185 CSP), je pre stranu sporu nepriaznivé
rozhodnutie.

9. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Súd
prvej inštancie v posudzovanom prípade správne uvádza, že vzhľadom na uplatnenú
reivindikačnú žalobu podľa § 126 Občianskeho zákonníka, keď žalobca uplatňuje právo na peňažnú
náhraduzodpovedajúcuhodnotenevydanýchvecí, jepredpokladomúspechupreukázanie,
že vec patriaca vlastníkovi sa neoprávnene nachádza u inej osoby, ktorá ju odmieta vlastníkovi vydať.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku

zaťažovalo v konaní žalobcu, ktorý bol povinný preukázať jednak vlastníctvo k predmetným hnuteľných
veciam a jednak to, že žalovaný mal vec reálne (fakticky) u seba. Keďže v konaní žalobca
nepreukázal, že predmetné veci boli zadržiavané, resp. vzaté žalovaným, nebolo možné
žalobe vyhovieť. Žalobca napadol odvolaním vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie. Pokiaľ aj
v podanom odvolaní tvrdí, že obrana žalovaného je založená na klamstve a výpoveď žalovaného je

nepravdivá,odvolacísúdmusílenkonštatovať,žežalobcasúduneponúkolžiadnetakédôkazy,zktorých
by bolo možné vyvodiť záver, že žalovaný je ten, kto neoprávnene zadržiava, používa, alebo disponuje
vecami, ktoré majú byť vo vlastníctve žalobcu.

10. Pokiaľ sa žalobca v podanom odvolaní vyjadruje k okolnostiam, za ktorých bolo vedené vyšetrovanie

smrti jeho syna, odvolací súd uvádza, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami a argumentmi procesných strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre predmetné rozhodnutie, čo platí aj pre odvolacie konanie. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné,

alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa v odvolacom
konaní preskúmava. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd námietkami žalobcu ohľadne vyšetrovania
smrti jeho syna v tomto konaní nemohol zaoberať.

11. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu

potvrdil.

12. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný. V odvolacom konaní mu trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP).

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).