Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/229/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208224027
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7208224027.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: U.. U. Š., nar. XX.X.XXXX,
bytom O., X. X, zast. advokátom JUDr. Jánom Tajtákom, Advokátska kancelária Košice, Ondavská
17 proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava - Záhorská Bystrica,
Bratislavská 1/a, IČO: 31 444 873, zast. Advokátskou kanceláriou Paul Q s.r.o., Bratislava, Karadžičova
2, o ochranu osobnosti a náhradu škody, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 28C/167/2008-1350 z 28.11.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného uverejniť ospravedlnenie, vo výroku o

priznaní nemajetkovej ujmy a vo výroku o zamietnutí žaloby o priznanie nemajetkovej ujmy nad 25.000
eur do 100.000 eur.

O d mi e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí
o vylúčenom nároku.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného v

lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odvysielať v televízii Markíza tri pondelky
nasledujúce po sebe v čase medzi 21:30 hod. a 22:15 hod., každý pondelok dvakrát zvukovo-obrazové
ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Dňa XX.XX.XXXX odvysielala televízia Markíza v relácii Paľba
príspevok N., ktorého pokračovanie N. X odvysielala XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX odvysielala televízia
Markíza v relácii Paľba príspevok Q. F.. V týchto troch reláciách televízia Markíza neoprávnene zasiahla
do občianskej cti, dobrého mena, ľudskej dôstojnosti a súkromia U.. U. Š.. Za tieto neoprávnené zásahy
do práva na ochranu osobnosti sa U.. U. Š. ospravedlňujeme.“

2. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25.000,00 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobu v časti o náhradu škody
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté tiež o trovách konania.

3.Rozhodoltakožalobe,ktorousažalobcadomáhaluloženiapovinnostižalovanémunavlastnénáklady
odvysielať v Televízii Markíza tri pondelky nasledujúce po sebe v čase medzi 21,30 hod. a 22,15

hod. každý pondelok ospravedlnenie v presne uvedenom znení. Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti
zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 330.000,00 eur a náhrady škody v sume
1.073.977,20 eur.4. Z obrazovo zvukového záznamu na DVD nosiči predloženého žalobcom súd zistil, že dňa
XX.XX.XXXX bola v televízii Markíza v relácia Paľba uverejnená reportáž s názvom N., v ktorej po
úvodnej informácii „Začína sa Paľba vitajte pri jej sledovaní. Žijeme v takej vrúcnej dobe, že nemožno

dôverovať nikomu. Všetkých treba považovať za potenciálnych podvodníkov a vrahov. Všetkých teda
preverte a všetko presnorte aby ste neskončili ako manželia F. s existenčnou slučkou na krku. Nakrúcal
T. O..“ zazneli tieto výroky. O. (G.. T. O., redaktor reportáží): „Manželia F.Š. sa už roky presúvajú z
jedného prenajatého bytu do druhého keď sa im v podnikaní relatívne darilo, kúpili pozemok, zobrali
hypotéku a vlani v W. pri O.G. začali stavať dom. Vlastne dva domy tesne vedľa seba s celkom rozumnou

stratégiou.“ F. (P. F.): „My sme s manželkou stavali tento dom vlastne preto, aby sme ho predali a
dokončili ten druhý dom, v ktorom sme chceli bývať“. O.: „Tohto roku na jar keď boli hotové hrubé
stavby F. oslovili realitné kancelárie popri tom sa im ako sprostredkovateľ predaja ponúkol U.. U. Š..
Mladého právnika poznali a verili mu veď už tri roky pre nich pracoval. Pripravoval im napr. pracovno-
právne alebo darovacie zmluvy“. F.: „No on potom priviedol pána S., hovorili sme už o samotnom predaji
tohto domu, tak nám dal podmienku, že kúpia tento dom, ale že chcú aj ten druhý pre sestru S.“. O.:

„Peter S., ktorého priviedol p. Š. ponúkal za oba domy 8 300.000,- Sk. F. cena zaujala a tak súhlasili.
Z predaja však vycúvali pre podozrivé podmienky. Pán S. im chcel dať 800 000,- Sk pri podpise kúpnej
zmluvy a zvyšných 7,5 mil. až tri dni po vklade do katastra. Navrhli mu zložiť celú sumu do úschovy
k notárovi ale S. odmietol.“ F.: „No a pán S. nám na to povedal, že notár s peniazmi môže zdúchnuť
a to nás úplne ako nastrašilo. Hej tak sme zneistili a preto sme potom pánu Š. povedali, že už je to

neaktuálne a že už nebudeme ako predávať.“ O.: „Toto sa udialo v marci. Presuňme sa teraz o pol roka
neskôr. V septembri 2007 ide pán F. do banky a zažíva šok.“ F.: „Ja som išiel urobiť vklad do banky a
v banke mi hovorí, že možno by to nebolo dobré robiť lebo máte zablokovaný účet exekútorom“. O.:
„U exekútora, ktorý im zablokoval aj nehnuteľnosti F. zistili, že majú 9 miliónový dlh. Ten vznikol zo
zmenky v hodnote 7,5 mil., ktorú vraj F. vystavili v marci tohto roku na U.. Š.. Na rume zmenky v máji

Š. rukou napísal, že tých 7,5 mil. zinkasuje F. S.. Spomínate si práve Š. priviedol S. ako záujemcu o
kúpu domov a práve 7,5 mil. chcel S. doplatiť až po vklade do katastra.“ F.: „Chceli možno zo začiatku
cez to, že by ich kúpili a tam nám ako keby zápočtom dali ako keby falošnú zmenku. No vtedy keď sme
sa zľakli tak im to nevyšlo lebo sme odstúpili od toho predaja.“ O.: „Pochopiteľne F. sa vybrali ihneď
na prokuratúru 7,5 mil. zmenku považujú za 100% podvod.“ Prerozprávanie telefonického záznamu:

Š. (podľa tvrdenia žalovaného): „Čo tvrdia F. nebudem komentovať.“ O.: „Prečo nechcete na takú
jednoduchú otázku odpovedať čo bolo protihodnotou tej zmenky?“ Š.: „A prečo by som mal odpovedať?“.
O.: „Lebo oni tvrdia, že to bol podvod“. Š.: „Nech sa páči na to sú orgány činné v trestnom konaní.“ Jána
Demjanovičová(hovorkyňaKRPZKošice):„Nazákladetrestnéhooznámeniapoškodenýchvyšetrovateľ
začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu“. O.: „Keď sa na toto pozriete aký

máte z tejto zmenky dojem?“ U.. U. O. (v reportáži titulkom označený ako expert na cenné papiere): „No
táto zmenka nemá evidentné náležitosti zákona“. O.: „Keď F. logický uvažujú sú len dve možnosti ako
vznikla tá zmenka. Buď podpísali podstrčené papiere netušiac čo podpisujú alebo ich podpisy niekto
sfalšoval“. Prerozprávanie telefonického záznamu. Š. (podľa tvrdenia žalovaného): „Tá zmenka už len
z letmého pohľadu má všetky náležitosti. Myslím, že tam nie je nijaký problém“. O.: „Teda vy tvrdíte, že

tá zmenka je v poriadku?“ Š.: „Ja myslím, že hej“. Jana Demjanovičová: „Áno na skúmanie sporných
listín a dokumentov bude prizvaný znalec z odboru písmoznalectva“. O.: „V tomto príbehu je zrejmé
veľmi dôležitá ďalšia zdanlivo smiešna zmenka. F. ju dal vo februári podpísať p. Š.. Zase im pripravil
nejakú zmluvu a chcel za to 15.000,- Sk. Nemali hotovosť tak napísal zmenku. „F.Š.: „Keď vytiahol tú
zmenku a poprosil nás aby sme obaja s manželkou sa podpísali na taký malý záväzok tak nás to v tom

okamihu tiež zarazilo. On to tak vysvetľoval, snažil sa o to tak vysvetliť, že viete no tak aby som mal
od Vás nejaké potvrdenie, že ste mi dlžný no.“ U.. U. O.: „Zmenky sa vystavujú na niekoľkomiliónové
hodnoty a nie na takéto 15.000,- Sk čo to je za obchod na čo tam zmenku.“ O.: „Tú zmenku na 15.000,-
Sk splácali na 2 krát. Takže opakovane podpisovali papiere súvisiace s touto drobnou dlžobou. Práve v
tomto období vznikla aj zmenka na 7,5 mil. Keď si zmenky porovnáte veľmi sa podobajú lenže 15.000,-

Sk je uvedená aj v texte zatiaľ čo 7.5 mil. nie.“ O.H.: „Čiže podľa Vás tá suma mala byť súčasťou aj tohto
textu?“ U.. U. O.: „No samozrejme tu mala byť uvedená, nie niekde teda len v nejakom rámčeku lebo
to budí dojem, že to tam bolo dodatočne napísané“. O.: „Mohlo to byť aj tak, že túto zmenku využil on
na to, aby získal on Vaše podpisy pod tú zmenku na 7.5 mil.?“ F.: „Predpokladáme, že to vykonštruoval
takým spôsobom“. O.: „Podľa dokumentu v exekučnom spise ďalší pohyb 7,5 mil. zmenky bol takýto. Š.

potreboval rozhodnutie súdu aby mal exekučný titul on však nešiel na klasický súd ako by bolo obvyklé
ale za tzv. rozhodcom U.. Č.“. Prerozprávanie telefonického rozhovoru: O.i: „Poznáte Č.?“. Š. (podľa
tvrdenia žalovaného): „Nebudem sa ďalej k ničomu vyjadrovať lebo sa snažíte manipulovať“. O.: „Len
sa pýtam, či ho poznáte.“ Š.: “Povedal som Vám všetko čo som chcel.“ O.: „Š. Y. Č. sa poznajú. Obajaboli koncipienti v tejto advokátskej kancelárii. Č. je tam dodnes ale nechcel s nami hovoriť. Č. bol v tomto
prípade tzv. ad hoc rozhodcom. Umožňuje to zákon o rozhodcovskom konaní. Ide vlastne o súkromné
súdy zriadené na to, aby odbremenili štátne súdy od majetkových sporov. Lenže je otázne či aj konanie

o zmenkách prislúcha súkromným rozhodcom.“ U.. U. O.: „Rozhodca nemôže konať a rozhodovať o
zmenke v rámci rozhodcovského konania. O nej môže konať a rozhodovať súd.“ O.: „Prečo teda súd
vydal poverenie na exekúciu keď tá otázka je min. sporná?“ Marcela Gálová (hovorkyňa Krajského
súdu v Košiciach): „Keďže proti výkonu exekúcie boli podané námietky, o ktorých súd zatiaľ nerozhodol
v tomto štádiu konania sa k prípadu nebudeme vyjadrovať.“ O.: „vráťme sa k rozhodcovi U.. Č., aby

mohol vyniesť rozsudok o zmenke museli si ho vybrať obe strany teda Š. ako majiteľ zmenky i F. ako
vystavitelia. O tom, že si ho vybrali má svedčiť táto rozhodcovská doložka.“ F.: „Nespomínam si, že by
som podpisoval niečo ako rozhodcovská doložka.“ O.: „Rozhodca Č., ktorý nikdy predtým ani potom
rozhodcom nebol teda vyniesol rozsudok. Mimochodom má takú právnu silu ako by rozhodol štátny súd.
Aby však rozsudok nadobudol právoplatnosť musel byť do vlastných rúk doručený všetkým účastníkom,
teda už novému majiteľovi zmenky S. a osobitne obom F.Q.I.. Hádajte koho poveril Č. aby rozsudky

doručil. Áno Š.. Tu je normálne potvrdenie o doručení S. a tu je veľmi podozrivé akože potvrdenie o
doručení F.. V dokumente Vzájomné záväzky totiž figuruje aj veta: dlžník potvrdzuje prevzatie rozsudku
a vzdáva sa námietok proti nemu“ F.: „Tento rozhodcovský rozsudok sme videli prvý krát u exekútora.
Nikdy nám nebol doučený“. U.. U. O.: „Samozrejme to doručenie musí byť perfektné. To znamená,
že musí tu byť návratka, že bolo prevzaté osobou uvedenou teda ako adresát tohto rozhodnutia.“ O.:

„F. predpokladajú, že druhý odstavec tu mohol pribudnúť až po ich podpisoch. To isté sa mohlo stať
s miliónovou zmenkou, že tá suma v hornej časti bola dopísaná dodatočne“. O.: „Je možné, že na
niektoré sporné dokumenty boli dopisované časti textov až potom čo boli podpísané? Je to možné
znalecky preukázať?“. Jana Demjanovičová: „Áno je to možné znalecky preukázať, touto metódou sa
zaoberá jedna z kriminalistických techník a to kriminalistické skúmanie písma.“ O.: „Keď si porovnáme tri

rozhodujúce dokumenty, pre ktoré dnes F. čelia existenčnej exekúcii na všetkých vidieť spoločnú črtu -
aj na zmenke v samotnom texte aj na rozhodcovskej doložke aj na dokumente Vzájomné záväzky nikde
nenájdete sumu 7,5 milióna. Z toho by sa dalo dedukovať, že tie dokumenty naozaj podpisovali F. ale
keby ich aj dôkladne čítali sotva by mali čo i len podozrenie z podvodu“. F.: „My sme mu dôverovali a
mysleli sme si vlastne, že hrá fér hru.“ O.: „F. chodili podpisovať jednotlivé dokumenty do advokátskej

kancelárie M. Y. Š. sídla v tejto budove. Mala podivný názov keďže Š. bol a dodnes je u advokáta M.
iba koncipientom.“ JUDr. Darina Michalková (Slovenská advokátska komora): „Tam nemôže figurovať
meno advokátskeho koncipienta“. O.: „Nemalo by tam byť uvedené meno koncipienta asi aj preto, lebo
to vyvoláva klamlivý dojem, že aj on je advokát?„ JUDr. Darina Michalková: „Môže to týmto spôsobom
pôsobiť na klientov alebo občanov, ktorí sa zaujímajú o poskytovanie právnych služieb.“ O.: „Práve v

apríli po zmenkovom harakiri s F. sa Š. zamestnal v tejto košickej poisťovni ako generálny riaditeľ jednej
zo sekcií. Iste iba náhodou sedí v jednej kancelárii s F. S. súčasným majiteľom miliónovej zmenky. Šéfom
Košickej poisťovne je S. otec. Dosť sa rozrušil keď sme sa ho pýtali na základe čoho k nim nastúpil Š.
na taký vysoký post.“ Telefonický rozhovor H.. F. S.: „Aké máte právo na takéto otázky?“ O.: „A prečo
sa Vám táto otázka nepozdáva?“. H.. F. S. : „Pretože Vy nie ste žiaden verejný činiteľ ani orgán činný

v trestnom konaní aby ste otravoval túto poisťovňu. Rozumiete tomu?“ O.: „Len oni môžu otravovať
Vašu poisťovňu?“ H.. F. S.: „Nie vy otravujete poisťovňu. Rozumiete tomu? Chodíte po vrátnici, robíte
tu propagandu a verte, že sme sa sťažovali šéfredaktorovi a budeme pokračovať. Ešte raz sa opovážte
zavolať.“ O.: „Nepochybne by bolo zaujímavé vedieť za čo prepísal Š. zmenku na S.“. Prerozprávanie
telefonického rozhovoru. O.i: „Prečo ste previedli na S. tú zmenku?“ Š. (podľa tvrdenia žalovaného):

„Prečo by som Vám to mal vysvetliť?“ O.: „Keď to bolo v poriadku, prečo by ste to mali tajiť.“ Š.: „Prečo
by som to nemal tajiť?“. O.: „Keď sme v poisťovni zháňali F. S.Á. hovorili sme pravdepodobne s p. Š.,
ktorý predstieral, že je S. sekretár.“ Telefonický rozhovor: O.i: „S kým hovorím? „Sekretár p. S.“ (podľa
reportáže žalobca): O.: „Môžete mi meno povedať?„ Sekretár: „Nie nemôžem Vám nič povedať. V akej
veci voláte? Nechajte mi číslo ja dám Vaše číslo pánu S., on Vám zavolá keď bude mať chuť a čas.

Dobre?“ O.: „Takže vy ste sekretár p. S.Á.?“ Sekretár: „Dopočutia“. O.: „Osud majetku F. závisí na súde,
ktorý práve rozhoduje o námietkach proti exekúcii. F. sa spoliehajú na to, že rozhodcovský rozsudok im
nebol doručený a preto nemohol byť právoplatným titulom pre exekúciu.“ F.: „No keď žijeme v štáte, ktorý
je právny tak také niečo sa nemôže stať, aby na základe podvodu zobrali ľuďom všetok majetok.“ O.:
„Mimochodom o tom aký bol predtým vzťah F. a Š. hovorí čosi aj fakt, že dvere na byte Š. rodičov nechali

zhotoviť F.Á. na vlastné náklady. Nepýtali ani korunu“. F.: „Nemohol sa na nás hnevať lebo nič zlého
sme mu neurobili.“ O.: „Keď som zavolal p. Š. a on zistil o čom nakrúcam reportáž hneď napísal tento
list generálnemu riaditeľovi Markízy. Snažil sa aby sme o ňom neuverejnili žiadnu informáciu. Ja som
vraj známy tým, že škandalizujem ľudí a on je bezúhonný človek a vyprosí si nejaké plytké osočovanie.Tak aby to nebolo plytké zavolal som mu ešte raz s návrhom, že ak dôveryhodne preukáže čo bolo
protihodnotou tej zmenky nebudeme vysielať reportáž lebo nebude o čom a jemu sa uľaví.“ Telefonický
rozhovor.O.:„Neakceptujetetúponuku?“Š.:„KeďsaVámvkrátkomčaseneozvemtoznamenáonejaké

2 - 3 dní to znamená tým pádom tú ponuku neakceptujem.“ O.: „Tušíte správne pán Š., sa už neozval.“
Pre úplnosť súd poznamenáva, že pred odvysielaním tejto reportáže bola v relácii Markíza odvysielaná
tiež upútavka v tomto znení: O.i: „Dnes už neverte nikomu ani svojmu právnikovi ak sa nechce dostať do
exekúcie pre takýto zdrap papiera. Že vraj zmenka na 7,5 milióna“. V tejto relácii bol podľa zistenia súdu
opakovane použitý záber na písomnosti obsahujúce zreteľný údaj o mene, priezvisku a v niekoľkých

prípadoch i o bydlisku žalobcu (zhodne s tvrdením žalobcu podľa zistenia súdu k tomu došlo tiež o 3,05
s., 4,48 s., 5,35 s., 5,58 s., 9,10 s., 9,40 s. a 11,10 s.).

5. Dňa XX.X.XXXX bolo v televízii Markíza odvysielané pokračovanie reportáže N. s názvom N. X, v
ktorej zaznel tento zvukový komentár. O.: „Keď sme v decembri vysielali reportáž o veľmi podozrivej 7,5
mil. zmenke manželia F. mali na krku exekúciu. Báli sa, že prídu o celý svoj majetok vrátane domov tu

neďaleko Košíc. Hrozba exekúcie už pominula ale príbeh sa dramaticky vyvíja ďalej.“ O.: „Manželia F.
majú v W.G. pri Košiciach rozostavané dva domy. Jeden chystali na predaj aby mohli dokončiť druhý pre
sebalebododnesžijúvprenájme.Odvlaňajšejjesenevšakstavbychátrajú.“F.:„Jasomišielurobiťvklad
dobankyabankemihovorí,žemožnobytonebolodobrérobiťlebomátezablokovanýúčetexekútorom.“
O.: „U exekútora F. zistili, že majú zablokované účty aj nehnuteľnosti pre 9 miliónový dlh. Ten vznikol zo

zmenky v hodnote 7,5 mil., ktorú F. mali vystaviť v marci minulého roku na U. Š.. Manželia sa hneď vybrali
na prokuratúru. Miliónovú zmenku považujú za 100 % podvod.“ Jana Demjanovičová: „Vyšetrovateľ
začal trestné stíhanie vo veci za obzvlášť závažný zločin podvodu“. O.: „Keď sa na toto pozriete aké
máte z tejto zmenky dojem.“ U.. U. O. „No táto zmenka evidentne nemá náležitosti zákona.“ O.: „V
tomto príbehu figuruje ešte jedna zmenka. F.E. ju dal v lani vo februári podpísať U. Š.. Tohto mladého

právnika poznali a verili mu veď tri roky pre nich pripravoval napríklad pracovno-právne alebo darovacie
zmluvy. Aj vtedy im skomponoval nejakú zmluvu a chcel za to 15.000,- Sk. Neplatili v hotovosti tak
napísal zmenku.“ U.. U. O.: „Zmenky sa vystavujú na niekoľkomiliónové hodnoty nie na takéto 15.000,-
Sk. Čo to je za obchod na čo tam zmenku“. O.: „Mohlo to byť aj takto, že on využil túto zmenku, aby
získal Vaše podpisy pod tú zmenku na 7,5 milióna?“ F.: „Predpokladáme, že to vykonštruoval aj takým

spôsobom.“ O.: „Š. potom previedol zmenku na svojho kamaráta F. S. ale naďalej sa výrazne angažoval
v tom, aby sa majetok manželov F.E. dostal do exekúcie. Ďalšieho svojho kamaráta advokáta U. Č. si
vybral ako tzv. rozhodcu, ktorý rozsudkom potvrdil miliónový dlh F. zo zmenky. Vďaka tomuto rozsudku
sa potom začala exekúcia.“ F.: „Tento rozhodcovský rozsudok sme prvý krát videl u exekútora. Nikdy
nám nebol doručený“. O.: „Rozhodca Č. nikdy predtým ani potom rozhodcom nebol. Manželov F. ani

nevidel. Nijako neoveroval ich totožnosť.“ F.: „Ak žijeme v štáte, ktorý je právny tak také niečo sa nemôže
stať, aby na základe podvodu zobrali ľuďom všetkom majetok“. O.: „Krátko po decembrovej Paľbe sa
diali interesantné veci, v pondelok bola reportáž, v stredu pán S. požiadal súd o zastavenie exekúcie,
v piatok ako v lacnom filme z tohto parkoviska z auta pána Š. vraj zmizla zmenka a ďalšie dokumenty,
ktoré mal preskúmať znalec. V tých lacných filmoch takto nejako zahladzujú stopy.“ O.: „Navyše hneď po

našej reportáži predvolal vyšetrovateľ S. Y. Š. na výsluch ako svedkov vo veci podvodu zo zmenky. S. na
výsluchu priznal, že sa o domy F. ešte pred zmenkou zaujímal a s manželmi sa aj stretol. Povedal tiež,
že Š. na neho previedol 7,5 mil. zmenku lebo mu dlhoval 250 000,- Sk. Ale Š. mu sľúbil, že sa postará
o všetky veci súvisiace s vymožením zmenky.“ O.: „Š. pred vyšetrovateľom konečne prezradil čo sme
z neho minule neúspešne páčili. Za čo vlastne tú zmenku získal.“ F.: „Očakávali sme, že čo si vymyslí

ale prekvapilo nás čo teraz na polícii uviedol.“ O.: „Tieto pozemky spolu okolo 45 ha vlastnia reštituenti
z neďalekej Hanisky medzi nimi aj matka p. F.. Jej však patrí iba 1 ha v hodnote asi 1 až 1,5 mil. korún.“
F.: „Ja som len spomenul pánu Š., že sa predávajú pozemky pri Haniske a či nepozná niekoho kto by
mohol mať záujem o tieto pozemky a on nám dal telefonický kontakt a pán Y. nám zavolal raz a raz sme
sa stretli a na tom to všetko skončilo. Potom nikdy viac sa nám neozval.„ O.: „Š. vo výpovedi uviedol.

Dal som im kontakt na pána Y. P. a za to mi manželia F.E. vystavili zmenku na 7,5 mil. Toto tvrdenie Š.
považujú F. za absurdné a ľahko vyvrátiteľné.“ F.: „Je to celé smiešne. V marci sme to ako keby podpísali.
V apríly tá zmenka bola splatná a on nám toho človeka prihral až niekedy začiatkom mája.“ O.: „Š. sa
F. nikdy ani neopýtal či sa tie pozemky predali. Dal im iba jedno telefónne číslo na človeka z nejakej
realitnej kancelárie spomínaného Y..“ F.: „Tieto pozemky ešte do dnešného dňa nie sú predané a je to

nezmyslené aby sme niekomu zaplatili odmenu za to, čo ešte nebolo zrealizované.“ O.: „Ani miliardár
Onasis nerobil taký luxusný biznis ako pán Š.. Veď uznajte. Z mobilu si vyberiete číslo na ktoréhokoľvek
kamoša dáte ho F. s tým, že to je človek, ktorého potrebujú a to je všetko. Potom už len zinkasujete 7,5
mil. zmenku. Tomu sa povie úplne štandardný kšeft - na psychiatrii.“ O.: „Ako sme spomínali v minulejreportáži poslal p. S. na súd tzv. späťvzatie návrhu na výkon exekúcie. Na základe toho súd v januári
tohto roku exekúciu zastavil.“ U.. U. O.: „Pre povinného v tomto prípade tých manželov to znamená,
že po právoplatnosti uznesenia exekučného súdu o zastavení exekúcie môžu voľne disponovať týmto

majetkom, ktorý podlieha exekúcii.“ O.: „Pán S. svoj návrh na zastavenie exekúcie zdôvodnil takto:
„manželia F. rozpútali ohováračskú a lživú kampaň prostredníctvom relácie Paľba a v tejto umelo
navodenej situácii nepovažujem pokračovanie exekúcie za vhodné.“ F.: „Viete keby ta pohľadávka alebo
tá zmenka bola pravdivá tak určite by tak rýchlo nezastavili alebo nestiahli by svoj návrh zo súdu.“
U.. U. O.: „Zrejme si priznáva, že tam boli urobené zásadné právne chyby a zrejme pri pokračovaní

exekúcie by mohlo dôjsť k iným ešte skutočnostiam, ktoré by preukazovali nezákonnosť tohto postupu.“
O.: „F. sú však naďalej v strehu. Exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok zastavením exekúcie
ešte nezanikol. Ak by pán S. dostal novú guráž môže sa o exekúciu znova pokúsiť. F. však nesedia
so založenými rukami na policajné prezídium podali podnet lebo majú podozrenie, že o majetok ich
chcelapripraviťorganizovanáskupina.“O.:„Jemožné,ženaniektoréspornédokumentybolidopisované
časti textov až potom čo boli podpisované? Je toto možné znalecky preukázať?“. Jana Demjanovičová:

„Áno je to možné znalecky preukázať. Touto metódou sa zaoberá jedná z kriminalistických techník a to
kriminalistické skúmanie písma.“ O.: „Vzhľadom na toto minulé vyjadrenie hovorkyne polície niekomu
zrejme vyhovuje, že zo Š. auta ak je to vôbec pravda ukradli originály zmenky a ďalších dokumentov,
ktorých pravosť mal skúmať znalec. Š. predložil vyšetrovateľovi toto potvrdenie z neho vyplýva, že auto
mal zaparkované pred blokom celý deň a celú noc a ukradli mu aj USB kľúč s údajmi klientov košickej

poisťovne, ktorej je generálnym riaditeľom jednej zo sekcií.“ Telefonický rozhovor. O.: „Dobrý deň mohli
by ste nás na doktora Š. prepojiť?“ (pracovník poisťovne Rapid Life životná poisťovňa a.s.): „Nie nemohol
by som Vás prepojiť na pána Š.“. O.: „ Lebo?“. Pracovník: „Lebo nie je prítomný už“. O.: „A pána Ing.
S. mladšieho?“. Pracovník: „Nie sú prítomní páni už“. O.: „Ani jeden?“ Pracovník: „Nie“. O.: „Takto sme
Š. aj S. opakovane zháňali v poisťovni kde obaja pracujú. Nedvíhali ani mobilné telefóny.“ Telefonický

rozhovor. Pracovník: „Š. je neprítomný pane takže bohužiaľ“. O.: „A pán S. mladší?“. Pracovník „Ani
on nie je, obidvaja sú mimo.“ O.E.: „A kedy by tam mali byť, neviete?“ Pracovník: „Tak to ja bohužiaľ
neviem. Tieto informácie.“ O.: „A boli tam už dneska?“ Pracovník: „Dopočutia“. O.: „Dopočutia“. O.:
„Podľa našich overených informácii si pán Š. nechal urobiť vlastný znalecký posudok k tej zmenke a
ďalším súvisiacim dokumentom. Posudok má v týchto dňoch doniesť vyšetrovateľovi, zdá sa teda, že

lacný film pokračuje ďalej.“ I v tejto relácii podľa zistenia súdu žalovaný odvysielal obrazové zábery
s údajmi o mene, priezvisku a adrese bydliska žalobcu. Oba tieto príspevky podľa zistenia súdu boli
spracované vo forme reportáže, v ktorých reportér slovne popisoval či už priamo alebo prostredníctvom
interview s P. F. rozhodujúce skutočnosti, informácie, ktoré pritom zazneli mali povahu sčasti opisu
faktov a sčasti hodnotení či už redaktora alebo oslovených osôb so zrejmou dominanciou pri celkovom

spracovaní, vlastného pohľadu reportéra na informovaný prípad. Opis udalostí a komentáre oslovených
osôb sú v reportážach doprevádzané zábermi, majúcimi dokresľovať atmosféru a prostredie v ktorom
sa opisovaný dej udial. Tu reportér frekventovane využíva zábery na písomnosti, nasnímané tak, že sú
na nich zreteľné osobné údaje žalobcu a zvýraznené sporné časti dokumentov.

6. Dňa 30.6.2008 bola v televízii Markíza odvysielaná reportáž s názvom „Q. F.“, ktorá sa podľa zistenia
súdu venovala problému, ktorý vyvstal v súvislosti so zmenou poistných podmienok poisťovne Rapid
Life životná poisťovňa a.s., pričom v podstatnom informovala o prípadoch konkrétnych poistencov o
spôsobe, akým v ich prípadoch, došlo k zmene ich poistných podmienok životného poistenia, s tým,
že v tejto reportáži boli mimo iného na viacerých miestach spomenuté listy, ktoré poisťovňa Rapid Life

životná poisťovňa a.s. týmto osobám zaslala. Len v závere pred záverečným titulkom v tejto reportáži
so záberom najprv na jeden z takýchto listov poisťovne Rapid Life životná poisťovňa a.s., následne
na zmenku na 7,5 mil. Sk, na to na nehnuteľnosti vo vlastníctve manželov F. a nakoniec na budovu
políciezaznelo„mimochodompodspomínanélistyzRapidusaväčšinoupodpisovaljedenzgenerálnych
riaditeľom p. U. Š.. Práve pán Š. sa za mimoriadne podozrivých okolností dostal k 7,5 mil. zmenke o

čom sme pred pol rokom vysielali dve reportáže. Polícia prípad vyšetruje pre podozrenie z podvodu.
Zatiaľ nikoho neobvinili“.

7. Vychádzal zo zistenia, že dňa 19.6.2013 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR podal na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica na žalobcu a G..

F. S. obžalobu pre obzvlášť závažný zločin falšovania pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí
a cenných papierov spolupáchateľstvom v jednočinnom súbehu s pokusom trestného činu podvodu
spolupáchateľstvom. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp.zn.
BB 4T 32/2013 z 13.7.2015 bol žalobca a tiež spoluobžalovaný G.. F. S. spod obžaloby oslobodenýz dôvodu nepreukázania, že skutok, pre ktorý bol stíhaný sa stal. Predmetný rozsudok nenadobudol
právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
SR odvolanie, o ktorom ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie trestné konanie proti

žalobcovi nebolo právoplatne skončené. Vec právne posúdil podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 489, § 11, § 12 OZ, § 2 ods. 4 zák. č. 301/2005 Z.z., čl. 16 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len
„Ústavy“), čl. 19, čl. 50 ods. 2, čl. 26 Ústavy, čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „Európskeho dohovoru“), čl. 10, čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru.

8. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzal zo základnej hmotnoprávnej podmienky vzniku
zodpovednosti za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby chránených všeobecným osobnostným
právom, ktorou je, aby bol zásah neoprávnený a zároveň aby bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu.
Konštatoval existenciu okrem všeobecnej vnútroštátnej zákonnej a ústavnej úpravy, úpravy Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj doktrínu vyšších súdov - Ústavného súdu
SR a rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva. Neustále sa vyvíjajúca častokrát málo

kauzistická a neraz i rozporná judikatúra podľa záveru súdu vedú k neprehľadnosti prejavujúcej sa či
už v spôsobe vymedzenia nárokov v žalobách na ochranu osobnosti, v obsahu a rozsahu tvrdení a
argumentácie strán v spore v zameraní a výpovednej hodnote dokazovania a v konečnom dôsledku i v
spôsobe právneho posúdenia sporov na ochranu osobnosti súdmi. Jedna zo základných doktrín spočíva
na rozlišovaní medzi skutkovými tvrdeniami (tvrdením faktov) a hodnotiacimi úsudkami (názormi). V

právnej praxi došlo k posunu a súčasná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva čím ďalej
tým viac reflektuje skutočnosť, že skutkové tvrdenia sa v praxi s hodnotiacimi úsudkami prelínajú, že
každý názor je založený na určitom skutkovom východisku, preto nemožno kategóriu pravdivosti vo
vzťahu k hodnotiacim úsudkom považovať za úplne bezvýznamnú. Teda čoraz častejšie dochádza k
prekonávaniu kategorického určovania ostrých hraníc skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami v

každom prípade a k osvojovaniu si chápania tohto rozdielu ako kontinua bez ostrých hraníc. Poukazujúc
na nález ÚS ČR I.ÚS 156/99 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/84/2011, z ktorých vyplýva, že dôležité
je tiež pred všeobecnými súdmi akceptovanej miere zjednodušovania, skresľovania či nepresností
predovšetkým, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde a tiež aby pokiaľ prejav
obsahuje aj hodnotiace úsudky autora, aby v ňom bol opísaný relevantný skutkový dej (skutkové

tvrdenie) takým spôsobom, ktorý umožňuje čitateľovi urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Ďalej poukázal
na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3MCdo/10/2005, z ktorého vyplynulo, že je potrebné mať na zreteli
tiež, že pokiaľ zásah do osobnostných práv má formu materializovaného prejavu, je pre posúdenie, či
sa negatívne dotkol osobnosti potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom
použitých výrazových (slovných i grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu.

Poukazujúc na literatúru, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, prihliadal na potrebu zohľadniť
princíp prezumpcie neviny, zohľadniť rozdiel medzi výrokmi odrážajúcimi alebo vyjadrujúcimi názor, že
dotknutá osoba je vinná a výrokmi, ktoré vyjadrujú stav podozrenia, pričom prvé porušujú prezumpciu
neviny, druhé sú považované za prijateľné. Dôležitý je skutočný význam vyhlásení, nie ich doslovné
znenie. Napokon vychádzal zo záveru, že za obsah informácií šírených prostredníctvom média tretími

osobami v zásade zodpovedá podľa jednotnej právnej praxe vždy tiež prevádzkovateľ vysielania či
vydavateľ tlače, pričom svojej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv sa nemôže zbaviť len
poukazom na to, že reprodukoval to, čo povedal niekto iný.

9. Prihliadajúc na vyššie uvádzané východiská súd prvej inštancie výroky označené žalobcom, ktoré

podľa jeho tvrdenia v jednotlivosti zasiahli do jeho všeobecného osobnostného práva, zaradil pre účely
posúdenia ich oprávnenosti dvoch skupín. V prvej skupine súd posudzoval hodnotiace úsudky - výroky
v znení a v užšom kontexte v akom zazneli v reportážach: „... neverte nikomu ak sa nechcete dostať
do exekúcie pre takýto zdrap papiera. Že vraj zmenka na 7,5 milióna“, „Š.O. potreboval rozhodnutie
súdu, aby mal exekučný titul. On však nešiel na klasický súd ako by bolo obvyklé, ale za tzv. rozhodcom,

doktorom Č.“, zverejnený názor U.. O. v kontexte rečníckej otázky redaktora, že je otázne či aj konanie o
zmenkách prislúcha súkromným rozhodcom „Rozhodca nemôže konať a rozhodovať o zmenke v rámci
rozhodcovského konania. O nej môže konať a rozhodovať súd, rečnícka otázka „Prečo teda súd vydal
poverenie na exekúciu, keď je táto otázka minimálne sporná“ na ktorú po prestrihu hovorkyňa Krajského
súdu v Košiciach Marcela Gálová odpovedala v intenciách toho, že sa k prípadu, vzhľadom na podané

námietky proti exekúcii v danom štádiu konania nebude vyjadrovať, „Práve v apríli, po zmenkovom
harakiri s F. sa Š. zamestnal v tejto košickej poisťovni...“, ... pán Š. sa za mimoriadne podozrivých
okolností dostal k 7,5 miliónovej zmenke...“,“Krátko po decembrovej Paľbe sa diali interesantné veci. V
pondelok bola reportáž, v stredu pán S. požiadal súd o zastavenie exekúcie a v piatok ako v lacnom filmez tohto parkoviska , z auta pána Š., vraj zmizla zmenka a ďalšie dokumenty, ktoré mal preskúmať znalec.
V tých lacných filmoch takto nejako zahladzujú stopy“, „aby však rozsudok nadobudol právoplatnosť,
musel byť do vlastných rúk doručený všetkým účastníkom, teda už novému majiteľovi zmenky S. a

osobitne obom F.. Hádajte, koho poveril Č., aby rozsudky doručil. Áno Š.. Tu je normálne potvrdenie o
doručení S.. A tu je veľmi podozrivé, akože potvrdenie o doručení F.. V dokumente vzájomné záväzky
totiž figuruje aj veta: Dlžník potvrdzuje prevzatie rozsudku a vzdáva sa námietok proti nemu“, za ktorým
výrokom redaktora v príspevku zaznelo tvrdenie P. F.“ Tento rozhodcovský rozsudok sme videli prvý
krát u exekútora. Nikdy nám nebol doručený“, „Ani miliardár Onassis nerobil taký luxusný biznis ako

pán Š.. Veď uznajte, z mobilu si vyberiete číslo na ktoréhokoľvek kámoša, dáte ho F. s tým, že to je
človek, ktorého potrebujú. A to je všetko. Potom už len zinkasujete 7,5 miliónovú zmenku. Tomu sa
povie úplne normálny kšeft - na psychiatrii“, F. sa spoliehajú na to, že rozhodcovský rozsudok im nebol
doručený a preto nemohol byť právoplatným titulom pre exekúciu“ Do tejto skupiny súd zaradil tiež výrok
„Podľa overených informácií si pán Š. nechal urobiť vlastný znalecký posudok k tej zmenke a ďalším
súvisiacim dokumentom, Posudok má v týchto dňoch doniesť vyšetrovateľovi. Zdá sa, teda, že lacný

film pokračuje“, majúci podľa úvahy súdu povahu hodnotovo zafarbeného skutkového tvrdenia.

10. V druhej skupine posudzoval výrok redaktora (v znení a v užšom kontexte v akom zazneli v
reportážach) „Na rube zmenky v máji Š. rukou napísal, že tých 7,5 milióna zinkasuje F. S.. Spomínate si,
práve Š. priviedol S. ako záujemcu o kúpu domov. A práve 7,5 milióna chcel S. doplatiť až po vklade do

katastra“, k čomu P. F. hneď v ďalšej časti reportáže poznamenal „Chceli možno zo začiatku cez to, že
by ich kúpili a tam nám ako keby zápočtom dali ako keby tú falošnú zmenku. No vtedy, keď sme sa zľakli,
tak im to nevyšlo, lebo sme odstúpili od predaja“, čo vzápätí redaktor zavŕšil informáciou „Pochopiteľne,
F. sa vybrali ihneď na prokuratúru. 7,5 miliónovú zmenku považujú za 100% podvod“, ďalej výrok „Keď
F.Š. logicky uvažujú, sú len dve možnosti ako vznikla tá zmenka. Buď podpísali podstrčené papiere,

netušiac, čo podpisujú alebo ich podpisy niekto sfalšoval“, ďalej výrok v podobe otázky redaktora a
odpovede P. F.Á. na ňu „(redaktor) Mohlo to byť aj tak, že túto zmenku využil on na to, aby získal vaše
podpisy pod tú zmenku na 7,5 milióna? (F.) Predpokladáme, že to vykonštruoval takýmto spôsobom“,
ďalej výrok „F. predpokladajú, že druhý odstavec tu (pozn. súdu: v dokumente vzájomné záväzky) mohol
pribudnúť až po ich podpisoch. To isté sa mohlo stať s miliónovou zmenkou, že suma v hornej časti

bola dopísaná dodatočne“ a tiež výrok „Keď porovnávame tri rozhodujúce dokumenty, pre ktoré dnes
F.Š. čelia existenčnej exekúcii, na všetkých vidieť spoločnú črtu - aj na zmenke v samotnom texte, aj
na rozhodcovskej doložke, aj na dokumente vzájomné záväzky. Nikde nenájdete sumu 7,5 milióna. Z
toho by sa dalo dedukovať, že tie dokumenty naozaj podpisovali F., ale keby ich aj dôkladne čítali, sotva
by mali čo len podozrenie z podvodu“ a „F. však nesedia so založenými rukami, na policajné prezídium

podali podnet, lebo majú podozrenie, že o majetok ich chcela pripraviť organizovaná skupina“.

11. Uvedené výroky podľa záveru majú povahu takisto hodnotiacich úsudkov a sú obsahovo dá sa
povedať takmer verne zahrnuté v skutkovej vete žaloby, o ktorej rozhodne súd v trestnom konaní.

12. Výroky zahrnuté do prvej skupiny podľa záveru súdu prvej inštancie neboli objektívne spôsobilé
vyvolať nemajetkovú ujmu a tak nemohli pôsobiť jednoznačne voči žalobcovi. Tieto výroky podľa
záveru súdu vyjadrovali názory na skutočnosti, nemali priamu výpovednú hodnotu vo vzťahu k nosnej
informácii o tom, že žalovaný sa podvodným konaním a s použitím falšovanej zmenky mienil obohatiť
na úkor manželov F. a túto prakticky iba obsahovo dotvárajú. Predmetné názory podľa posúdenia súdu

pri zohľadnení, že súdna prax pripúšťa v rámci kritiky použitie výrazových prostriedkov preháňania,
expresivity, dokonca i provokácie spĺňajú kritériá oprávnenej kritiky. Ich účelom bolo informovanie o
veciach verejného záujmu, dospel k záveru, že spracovaná téma, keď systém štátnej ochrany, či už
preventívnej alebo represívnej celkom zrejme zlyhal (čoho dôkazom je, že účinná náprava zo strany
orgánov verejnej moci sa završuje až v súčasnosti) podľa názoru sa legitímne stala predmetom verejnej

diskusie a zásah do osobnostných práv tak oprávnene možno považovať za vedľajší produkt nie zámer
sporných reportáží. Uvedené názory podľa úvahy súdu majú dostatočný skutkový základ a odvysielaná
polemika o právomoci rozhodcovských súdov rozhodnúť v spore zo zmenky, o zákonnosti exekúcie
vykonávanej na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spore zo zmenky, nesmerovala voči
žalobcovi ale poukazovala na nedostatky v činnosti súdu a činnosti U.. Č. ako rozhodcu.

13. Vo vzťahu k druhej skupine výrokov dospel k záveru, že súd nemôže posudzovať skutkový základ
týchtovýrokov,nakoľkoposúdenieviny,tedažeskutoksastalažehospáchalžalobcaprináležílensúdu,
ktorý je príslušný rozhodnúť v jeho trestnej veci na základe obžaloby podanej proti jeho osobe, akýkoľvekzáver a akákoľvek polemika v smere viny žalobcu by znamenala porušenie zásady prezumpcie neviny.
Zásada prezumpcie neviny podľa záveru súdu prvej inštancie vychádzajúceho z rozsudku NS ČR sp.zn.
30Cdo/1413/2012 je relevantnou zásadou pre posúdenie rovnováhy medzi pomerom hierarchicky na

roveň postaveného práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu. To znamená, že i také
konanie, kedy nie je rešpektovaná prezumpcia neviny a s dotknutou osobou je zaobchádzané ako
páchateľom, je v rozpore s právom na ochranu osobnosti bez potreby ďalšieho zisťovania nerovnováhy
v týchto právach proporcionálnymi testami. Takýto záver jednoznačne zastáva aj odborná literatúra,
pripomína ho Rada Európy, ktorej Výbor ministrov členských štátov vydal nezáväzné „Doporučenie k

poskytovaniu informácií týkajúcich sa trestných konaní prostredníctvom médií“. Tento názor opakovane
podporil tiež Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi. Spôsob podania druhej
skupinyvýrokov,čiužvkontexteostatnýchinformáciialebovspojenísobrazovýmiinformáciami,včítane
spôsobu načasovania, postupnosti obrazovo zvukových informácií, ich kombinácie a nadväznosti, vo
svojom komplexnom podaní predstavuje podľa posúdenia súdu opis správania, ktoré u priemerného
diváka evokuje nad akúkoľvek pochybnosť, že ním došlo k spáchaniu konkrétneho trestného činu,

pričom zreteľným opakovaním údajov o mene a priezvisku žalobcu, či už slovom alebo záberom
na písomnosti, ktoré vzhľadom na ostrosť a dĺžku záberu boli z televíznej obrazovky bez obtiaži
poznateľné, podal divákovi úplne jednoznačnú informáciu, že páchateľom trestného činu „podvodu“,
ktoré pomenovanie v reportážach rovnako zaznelo opakovane, bol žalobca. Reportáže (N. Y. N. X)
podávajú konkrétny pohľad na okolnosti, motív a spôsob vykonania trestného činu, informujú o jeho

právnej kvalifikácii, o prebiehajúcom trestnom konaní i o spôsobe akým bude v jeho priebehu vina podľa
informácií prokuratúry dokazovaná, žalobcu (hoc len ako predpoklad) spája s organizovanou skupinou
a obviňuje ho tiež z marenia dôkazov. Pritom súd nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by žalovaný i pri
spoločenskej potrebe zverejnenia informácii či už o protiprávnom konaní alebo jeho vyšetrovaní orgánmi
činnými v trestnom konaní, nemohol šetriť osobnostné práva žalobcu či už neuvádzaním jeho mena

alebo vyhnutím sa úvahám ktoré vo svojej podstate objektívne vyvolali pohľad adresátov na žalobcu
ako na páchateľa konkrétneho trestného činu, čim de facto v očiach verejnosti suplovali rozhodnutie
súdu o jeho vine.

14. V obsahu odvysielaných reportáží nevzhliadol priestor pre možné úvahy o nevine žalobcu.

V čase zverejnenia tejto skupiny informácií žalobca nebol právoplatne uznaný za vinného zo
spáchania trestného činu na skutkovom základe opísanom v reportážach a príspevkoch, tiež výslovne
pomenovaného a tak bolo neprípustné menom a priezviskom spojiť jeho osobu s trestným činom,
evokovať u adresátov relácie jeho vinu ani spájať ho s protiprávnou činnosťou organizovanej skupiny.
Zverejnením informácií porušujúcich ústavný príkaz prezumpcie neviny tak žalovaný neoprávnene

zasiahol do všeobecného osobnostného práva žalobcu, na ktorom závere súdu už nie je spôsobilý
nič zmeniť ani prípadný konečný verdikt žalobcu o vine v trestnom konaní. K tomuto záveru dospel
prihliadajúcajnazávervyplývajúcizuzneseniaKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6Co/575/2014,ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania do času
skončenia trestného konania voči žalobcovi.

15. Po citácii § 13 ods. 2, 3 OZ skonštatoval, že vznik nemajetkovej ujmy spravidla nemožno dokazovať,
pretože ide o stav mysle poškodenej osoby, preto je potrebné posúdiť vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu by sa iná osoba v obdobnom postavení mohla cítiť byť dotknutá v zložkách tvoriacich vo
svojom súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca. Vychádzal zo záveru, že zadosťučinenie či už morálne

alebo v peniazoch sleduje cieľ primerane (s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu postačujúcim
a zároveň účinným spôsobom) zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, t.j. nemajetkovú
ujmu na osobnosti fyzickej osoby. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy predpokladá, že neoprávneným
zásahom do osobnostných práv vzniká osobe domáhajúcej sa ochrany ujma a pokiaľ zohľadňuje jej
kompenzáciu formou peňažného zadosťučinenia, musí tiež preukázať, že ujma, ktorá jej vznikla je

natoľko závažná, že nemôže byť odčinená iným spôsobom. To neznamená, že žalobca musí výšku
ujmy preukazovať, pretože táto je nevyčísliteľná; suma, ktorá je súdom ako primerané zadosťučinenie
priznaná vždy závisí na voľnej úvahe súdu, pri ktorej vychádza z konkrétnych skutočností, ktoré boli
v konaní preukázané a tiež i zo všeobecných princípov vyjadrených predovšetkým v judikatúre súdov.
Vychádzal z názoru, že vlastný zásah do osobnostných práv je potrebné hodnotiť vždy objektívne

s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne
uplatnenieobjektívnehokritéria),akoinaosobupostihnutejfyzickejosoby(tzv.diferencovanéuplatnenie
objektívneho kritéria). Uplatnenie týchto hodnotení znamená, že o zásah do osobnosti fyzickej osoby
v značnej miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlodo osobnosti fyzickej osoby, ako i s prihliadnutím na dotknutú osobu je možné spoľahlivo vyvodiť, že
by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na intenzitu a trvanie nepriaznivého následku pociťovala
ako závažnú spravidla každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení postihnutej

osoby (rozsudok NS ČR sp.zn. 30Cdo 83/2011). Prihliadajúc na skutočnosť, že televízne vysielanie
sa z hľadiska rozsahu jeho pôsobenia považuje za jeden z najdostupnejších zdrojov informácií širokej
verejnosti, preto ak k neoprávnenému zásahu do chránených práv dôjde týmto elektronickým médiom,
treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. V tom prípade, ak zásah bol spojený so znížením
dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať

sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (R 45/2000). Pri posudzovaní okolností majúcich vplyv
pre určenie výšky nemajetkovej ujmy prihliadal na rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/89/97, uznesenie
Ústavného súdu SR IV.ÚS 360/09 a rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 89/97, ako aj závery Ústavného súdu
vyplývajúce z uznesenia sp.zn. III.ÚS 238/08 a rozsudku NS ČR sp.zn. 30Cdo 1746/2006.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatoval, že Televízia Markíza prevádzkovaná žalovaným v

čase odvysielania relácií bola najsledovanejšou televíziou SR s celoštátnou pôsobnosťou, jej vysielanie
bolo možné sledovať i cez internet, sporné reportáže boli odvysielané takmer v hlavnom vysielacom
čase v publicistickej relácii Paľba, vystavanej na formáte investigatívnych reportáží, ktorá mala v tom
čase dobrú sledovanosť, ktorá bola zabezpečovaná i tematickými upútavkami. Je možné konštatovať,
že každú z troch relácií sledovalo niekoľko stoviek tisíc divákov v celej SR. Prihliadajúc na okolnosti, za

ktorých došlo k výrobe reportáží (reportáž iniciovali manželia F., informačne sa na jej výrobe podieľali,
P. F. sa k nastoleným témam i osobne vyjadroval, redaktor opakovane kontaktoval žalobcu v snahe
o zaujatie stanoviska k rozhodujúcim skutočnostiam), zámer výroby a odvysielania sporných reportáží
a ani ich obsahovú náplň až na nerešpektovanie prezumpcie neviny podľa záveru súdu nemožno
odsúdiť. Dospel k záveru, že špecifické postavenie medzi reláciami má na prvý pohľad neškodný

príspevok alebo poznámka, ktorá zaznela v kontexte úplne inej témy v príspevku „Q. F.“. Odvysielaného
viac ako 4 mesiace od odvysielania príspevku „N. X“, výrok, ktorý v tejto poznámke odznel podľa
názoru súdu vzhľadom na okolnosti postráda zámer objektívne informovať o veci verejného záujmu,
v tomto príspevku žalovaný vyvolal negatívny obraz o žalobcovi bez poskytnutia kontextu s ostatnými
relevantnými skutočnosťami. Nevytvoril tak vyvážený priestor na verejnú diskusiu, ale mediálny priestor

iba využil na zverejnenie neúplnej pre nezainteresovaných inak nezrozumiteľnej, ale každopádne
negatívneinformácieožalobcovi.Nastranežalobcusúdprihliadalnato,žesvojimkonanímprivystavení
zmenky i v súvislosti s jej uplatnením veľmi výrazným spôsobom prispel, v podstate si vypýtal pozornosť
verejnosti. V rámci prípravy reportáže „N.“ a „N. X“ bol viackrát kontaktovaný redaktorom, ktorý sa
pokúsil kontaktovať so žalobcom tiež osobne, teda dostal faktický priestor zaujať k nastoleným otázkam

stanovisko, ktorý nevyužil inak ako realizáciou krokov voči vedeniu spoločnosti žalovaného, pričom
považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca pred odvysielaním prvého príspevku o obsahu reportáže
nevedel. Zdôraznil, že neoprávnenosť zásahu v danom prípade nezakladá to, že žalovaný informácie
zverejnil, ale to, že nimi divákom podal jednoznačný odkaz, že bol spáchaný trestný čin a že jeho
páchateľom je žalobca. V tom čase žalobca pracoval v spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a.s., v

pracovnom zaradení generálneho riaditeľa správy poistenia, bol činný v basketbalovom klube a zastával
funkciu tiež člena dozornej rady Slovenskej basketbalovej asociácie. Zdôrazňoval, že žalobca síce
prichádzal do kontaktu s manželmi F. pri výkone práce advokátskeho koncipienta, k vystaveniu spornej
zmenky malo dôjsť v čase, kedy ešte vykonával koncipientskú prax. Podstata sporu s manželmi F.,
ktorá bola aj témou posudzovaných reportáží včas s touto praxou ani s výkonom advokácie advokáta

či koncipientskej praxe žalobcu nijak nesúvisí. Teda žalobca nebol v čase odvysielanie reportáží ani
verejným činiteľom, ani verejne známou osobou.

17. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania v súvislosti s preukazovaním tvrdení o znížení
dôstojnosti žalobcu, jeho vážnosti v spoločnosti súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenia žalobcu

v kontexte s obsahom prehlásení osôb z okruhu rodiny, priateľov, kolegov i známych zo športovej
oblasti, v ktorej žalobca pôsobil pri uplatnení konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia
odôvodňujú záver, že nemajetková ujma, ktorá žalobcovi v danom prípade vznikla bez zásadných
špecifík zodpovedá nemajetkovej ujme, ktorú by vzhľadom na intenzitu a trvanie nepriaznivého následku
pociťovala ako závažnú každá fyzická osoba.

18. Objektívne tak podľa záveru súdu možno konštatovať, že obrazovo-zvuková reportáž poukazujúca
na závažné protiprávne konanie s celkom jednoznačným a jednostranným vyznením pre diváka v
smere, že konanie je trestným činom a že sa ho dopustila nezameniteľne označená osoba, zverejnenáv najsledovanejšej televízii s celoslovenskou pôsobnosťou, v čase blízkom hlavnému vysielaciemu
času, nad akúkoľvek pochybnosť priamo ovplyvňuje vnímanie postihnutého vo všetkých oblastiach
interpersonálnych vzťahov; ľudia a to i najbližší pod tlakom takýchto informácií pochybujú, domáhajú sa

vysvetlenia, inak, výslovne alebo mlčky na nich badať zmenu správania sa; niektorí prestanú dôverovať
z nich niektorí už dôverovať dotknutej osobe nebudú nikdy; niektoré vzťahy ochladnú, niektoré sa na istý
čas prerušia, iné sa pretrhnú a už nikdy sa neobnovia. To všetko sa prirodzene odráža v stave mysle
postihnutého. Vníma nedôveru, zmenu postojov a rešpektu v kruhu rodiny, známych a v spoločnosti,
stráca pocit vážnosti v rodine, cti, dôstojnosti a možnosti spoločenského sebaurčenia a uplatnenia. A

práve v tom spočíva nemajetková ujma, ktorá vzniká osobám v obdobných prípadoch neoprávnených
zásahov do všeobecného osobnostného práva.

19. Takto i podľa tvrdenia žalobcu pociťoval ujmu vo vzájomnej interakcii, s blízkymi osobami, priateľmi
a kolegami aj on sám a takto vo svojej podstate opísali reakciu okolia vo vzťahu k žalobcovi i osoby
v spomenutých vyhláseniach, preto výsluch svedka U.. P. Š. vierohodnosť ktorého žalovaný namietal

a navrhol ho vypočuť k obsahu prehlásenia, obsahom ktorého bolo aj tvrdenie, že na istý čas prerušil
kontakt so žalobcom, objektívne podľa jeho úvahy, či už k tomu došlo v prípade U.. P. Š., alebo prípadne
inej osoby, po zverejnení informácie o závažnej trestnej činnosti osoby v televíznom vysielaní nie je
vôbec neobvyklé, pokiaľ s takouto osobou iní ľudia kontakt skutočne aj prerušia, preto výsluch tohto
svedka spôsob hodnotenia nemajetkovej ujmy nemohol zásadne ovplyvniť, preto návrh na vykonanie

tohto dôkazu zamietol.

20. Vzhľadom na povahu a razanciu difamačnej informácie, opakovanosť jej oznámenia, šírku publicity,
s prihliadnutím v tejto súvislosti i nato, že účinky zásahu boli v danom prípade obmedzené, pretože
žalobca nie je verejne známou osobou, na druhej strane však zohľadňujúc i to, že z titulu výkonu funkcie

v Slovenskej basketbalovej asociácii i pôsobenia ako riaditeľa športového basketbalového klubu žalobca
bol známy i v širšom okruhu basketbalovej verejnosti a to aj mimo miesta jeho bydliska, došlo podľa
názoru súdu k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu v značnej miere, pričom objektívne vzaté
ujmanaosobnostnýchprávachžalobcujenatoľkozávažná,čiužpreto,žezasiahnutéboli dásapovedať
všetky zložky osobnosti a tiež i preto, že reparácia takto široko a intenzívne uskutočneného zásahu

je len morálnym zadosťučinením (ospravedlnením sa) objektívne nedosiahnuteľná, je potrebné podľa
úvahy súdu, aby bola kompenzovaná tiež i peniazmi. Za primeranú k už rozvedeným okolnostiam, za
ktorých k zásahu došlo, jeho intenzitu, rozsah a trvanie (závažnosť), osobitne majúc na zreteli, že k
zásahu do všeobecného osobnostného práva žalobcu došlo opakovane, pri zohľadnení, že žalobcom
požadovaný rozsah a spôsob ospravedlnenia, ktoré žalovaný na základe tohto rozsudku musí vykonať

- po tri pondelky, vždy dvakrát za sebou v približne rovnakom čase, v akom boli odvysielané sporné
reportáže, tiež sčasti zmierni nemajetkovú ujmu žalobcu, súd považoval sumu 25.000,- eur. V tomto
rozsahu (čo do morálnej i relutárnej satisfakcie), súd žalobe žalobcu v časti o ochranu osobnosti vyhovel
a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol.

21. Akceptujúc názor žalobcu ohľadne výšky peňažnej satisfakcie, že mimo satisfakčnej funkcie
relutárnej náhrady právna teória ale i aplikačná prax súdov zdôrazňujú potrebu pôsobiť jej výškou i
preventívne, v smere aby odradila porušovateľa chránených práv porušovať práva iných v budúcnosti,
zdôrazňoval niekoľko momentov: To, že právna prax vôbec nie je jednotná v tom, či v podmienkach
kontinentálneho práva v prípade plošného uplatňovania preventívnej funkcie relutárnej satisfakcie,

nepriaznivý dopad na slobodu prejavu neprevyšuje nad touto funkciou sledovaným účelom. Táto
odborná diskusia nateraz nie je ukončená a tak i prax je v súčasnosti taká, že všeobecné súdy, hoc na
jednejstraneteoretickytútofunkciupripúšťajú,vskutočnostijuuplatňujúlenveľmivýnimočne,ato,podľa
súdu známych prípadov, výlučne v prípade bulvárnych médií, ktorým televízia žalovaného bezpochyby
nie je, zatiaľ len v prípadoch skutočne bezprecedentných zásahov do osobnostných práv, predovšetkým

v prípadoch narušenia intímnej sféry a doposiaľ, podľa súdu známych prípadov, len verejne činných
osôb. Ani Európsky súd pre ľudské práva vo svojej praxi preventívnu funkciu relutárnej satisfakcie
neuplatňuje, pričom za zásah do všeobecného osobnostného práva médiami priznáva obvykle náhradu
v rozsahu do 10.000,- eur. V podmienkach Slovenskej republiky všeobecné súdy priznávajú za zásah
do osobnostných práv médiami podľa okolností prípadu relutárnu satisfakciu radovo v tisícoch, poťažne

v desaťtisícoch eur, pričom viac desiatok tisícové sumy v prípade verejne neexponovaných osôb sú
skôr výnimočné. Zohľadňujúc vyššie uvedené uzavrel, že v okolnostiach daného prípadu nevzhliadol ani
na strane žalobcu, ani na strane žalovaného ani v pohnútke, obsahu či forme zverejnených informácií
niečo tak mimoriadne, aby to vyvolalo potrebu výškou peňažnej náhrady pôsobiť preventívne na činnosťžalovaného, konštatujúc, že dôvodom priznávania vyšších súd, relutárnych náhrad verejne známym
osobám nie je disproporcia s právom na ochranu osobnosti bežného človeka, ale to, že verejne známym
osobám pri rovnakom zásahu obvykle vzniká väčšia nemajetková ujma, keďže dôsledky zásahu majú

väčší širší účinok, či už z hľadiska teritoriálneho v oblasti spoločenského života, ktoré u bežného človeka
postihnuté obyčajne nemôžu byť alebo z hľadiska trvácnosti následkov.

22. Proti tomuto rozsudku podali včas žalobca i žalovaný. Žalobca napádal rozsudok vo výroku, ktorým
žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá a v časti výroku, v ktorej súd prvej inštancie ponechal

rozhodnutie o trovách konania a o ochrane osobnosti na rozhodnutie inej už vylúčenej samostatnej
veci o náhrade škody, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Navrhol potvrdiť rozsudok
vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené (v I. a II. výroku rozsudku), zmeniť výrok rozsudku, ktorým
v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 75.000,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti
žalobu o ochranu osobnosti zamieta a zmeniť v poradí IV. výrok rozsudku tak, že žalobcovi priznáva

nárok na náhradu trov konania vo veci ochrany osobnosti za prvé tri výroky v rozsudku v rozsahu
100% s tým, že v rozsahu vylúčenia veci o žalobe na náhradu škody a rozhodovanie o trovách
konania vo veci náhrady škody ostáva výrok nedotknutý. Napadnutému rozsudku vytkol priznanie príliš
nízkej nemajetkovej ujmy vzhľadom na rozsah a intenzitu zásahu a skutkové okolnosti prípadu, ako
aj nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania. Súd podľa neho síce správne uviedol, že nemajetková

ujma má pôsobiť na porušovateľa preventívne, opomenul však, že má pôsobiť aj sankčne. V tejto
súvislosti poukazoval na nález ÚS ČR sp.zn. I.ÚS 1586/09 a nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 689/2014.
Zdôrazňoval, že práve sankčnú funkciu relutárnej náhrady súd opomenul uvážiť, keď nezohľadnil
ekonomické pomery žalovaného, ktorý disponuje majetkom okolo 120 mil. eur a príjem z reklamy, ktorý
dosiahol na úkor jeho poškodenia, ktorý bol odhadom okolo 200.000,00 eur. Bol toho názoru, že za

týchto okolností relutárna náhrada nemôže na žalovaného pôsobiť ani odradzujúco (preventívne) ani
sankčne, lebo je nižšia ako je príjem z protiprávnej činnosti. Vrcholom nesprávnosti v právnom posúdení
veci považoval záver súdu, že v okolnostiach daného prípadu nevzhliadol ani na strane žalobcu, ani
na strane žalovaného ani k pohnútke, obsahu či forme zverejnenia informácií niečo tak mimoriadne,
aby to vyvolalo potrebu výšku peňažnej náhrady pôsobiť preventívne na činnosť žalovaného. Uvedený

záver podľa neho znamená, že súd za riadne považuje, ak žalovaný o konkrétnej fyzickej osobe
označenej celým menom uvádzal, že je podvodník, falšovateľ, člen organizovanej skupiny. Poukazoval
na to, že zlú pohnútku žalovaného je možné preukázať tým, že žalovaný bol za podobnú reláciu v
podobnej štruktúre „odsúdený“ (listinný dôkaz na č.l. 37 spisu), musel si byť preto vedomý, že ak
podobnú reláciu zopakuje, zasiahne tým do osobnostných práv. Žalovaný mal ohľadne prípadu oficiálne

stanovisko hovorcu polície, napriek tomu informoval o ňom ako o páchateľovi viacerých trestných činov.
V súvislosti so zlou pohnútkou poukazoval aj na výpoveď svedkyne (č.l. 1191 spisu), z obsahu ktorej
vyplýva, že relácie vznikali a preberali sa spoločne medzi manželmi F. a redaktorom žalovaného, ktorý
postup považoval za neobjektívny, tendenčný, ktorým došlo k porušeniu novinárskej etiky a pokiaľ súd
z toho nezistil zlú pohnútku, dopustil sa nesprávneho skutkového zistenia. Týmto konaním podľa neho

nešlo o oboznamovanie verejnosti s objektívnymi a pravdivými skutočnosťami, ani o výkon slobody
prejavu, ale išlo o jednoznačný „inkvizičný“ proces vykonaný formou „verejného lynču“, osoby stojace
vo vzťahu k televíziu prakticky bezbrannej pozícii. Za súčasnej absencie ani len elementárnej úcty a
ohľadu na práva tejto osoby, čo možno hodnotiť ako čin vykonaný závažnejším spôsobom konania a
z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, teda kvalifikačné okolnosti posúvajúce konanie žalovaného do

roviny mimoriadnej, ktorá sa v právnom štáte nutne musí odraziť v mimoriadnom následku v podobe
mimoriadneho preventívneho sankčného opatrenia dopadajúceho na žalovaného. V tejto súvislosti
osobitne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Co/355/2008 založené v spise
na č.l. 131. V ďalšej časti odvolania poukazoval na okolnosti, pre ktoré každá relutárna náhrada bez
výnimkymusípôsobiťjednaksatisfakčneajednakpreventívnosankčne.Zanesprávneprávneposúdenie

považoval aj tú časť rozhodnutia, v ktorej súd uzavrel, že verejne známym osobám sa priznávajú
vyššie relutárne náhrady ako „bežným občanom“, lebo im vzniká vyššia nemajetková ujma. Takýmto
záverom sa súd dopustil hneď troch právnych omylov a to porušenia čl. 12 ods. 1 Ústavy, neprípustne
rozdelil fyzické osoby akoby na šľachtu a poddaných a porušil judikatúru Ústavného súdu aj Štrasburskej
judikatúry, ktorý konštatoval, že verejne známe osoby majú možnosť eliminovať následky zásahu do ich

osobných práv okamžite oproti súkromným osobám, ktoré takúto zbraň v rukách nemajú. Nebolo mu
zrejmé, ako môže mať neoprávnený mediálny zásah „teritoriálne“ iný účinok u neho, u akejkoľvek inej
trebárs aj verejne známej osoby. Namietal, že pri posudzovaní výšky priznanej náhrady nemajetkovej
ujmy nezohľadnil kritériá a to odstup času od zásahu do dobrej povesti, čo znižuje účinok ospravedlneniaa je teda dôvodom na zvýšenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, širokú publicitu zásahu a rozdiel v
sledovanosti konkrétnych napadnutých relácií žalovaného, ekonomické pomery žalovaného, príjem z
reklamy žalovaného, praktickú nemožnosť odčiniť zásah do dobrej povesti po takmer 10 rokoch od

zásahu do práv na ochranu osobnosti, fakt, že ide o dve relácie a ešte aj v tretej relácii odvysielanej
žalovaným a ostatné okolnosti, ktoré zhrnul v podaní z 3.10.2013 (č.l. 497 spisu), na ktoré z dôvodu
hospodárnosti poukázal. Zdôrazňoval, že od 1.1.2017 sledovanosť žalovaného sa ešte znížila podľa
verejne dostupných zdrojov, to znamená, že prípadné ospravedlnenie zasiahne ešte omnoho menšiu
skupinu divákov, čo je opäť potrebné vykompenzovať zvýšenou nemajetkovou ujmou. Namietal, že súd

sa nijako nevyporiadal s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 8C/201/2009, ktorý bol
neskôr v celom rozsahu potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici, kde súd len za jednu jedinú
difamačnú vetu odvysielanú žalovaným priznal protistrane finančné zadosťučinenie vo výške 25.000,00
eur. V odôvodnení rozsudku podľa neho súd uvádza rad rozhodnutí rôznych súdov v skutkovo a právne
odlišných prípadoch. Mal k dispozícii rozsudok nadriadeného súdu v skutkovo a právne takmer totožnej
veci (sp.zn. 1Co/653/2014 na č.l. 1273 spisu), avšak bez odôvodnenia sa odklonil od tohto jediného

skutkovo a právne podobného prípadu. Práve opierajúc sa o tento rozsudok obmedzil svoje odvolanie
voči v poradí III. výroku rozsudkom na sumu 75.000,00 eur. Napokon poukazujúc na to, že súd rozdelil
spor na dve časti a to na vec o ochranu osobnosti a vec o náhradu škody tým, že konanie o náhradu
škody vylúčil na samostatné konanie, teda vo veci ochrany osobnosti rozhodol o celej prejednávanej
veci. Ak nerozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré vyplynuli z konania o ochranu osobnosti

dopustil sa podľa neho tým konania, ktoré nemá oporu v C.s.p., pretože nejde o prípad ani čiastočného
ani medzitýmneho rozsudku. Zdôrazňoval, že Civilný sporový poriadok umožňuje odkázať rozhodovanie
o nároku na náhradu trov konania na tzv. konečný rozsudok, avšak neumožňuje odkázať rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania na iné konanie, takúto možnosť súdu nedáva ani Občiansky súdny
poriadok. Súd vylučuje na osobitné konanie veci, ktoré sa na spojenie nehodia, nemôže preto v inej

samostatnej nehodiacej sa veci rozhodovať o trovách iného konania. Preto pokiaľ súd priznal v poradí v
II. výroku rozsudku pohľadávku, mal rozhodovať aj o trovách konania, ktoré s touto pohľadávkou súvisia.
K odvolaniu pripojil doklad o znížení sledovanosti žalovaného a kópiu nálezu Ústavného súdu SR sp.zn.
I.ÚS 689/2014 z 9.11.2016.

23. Žalovaný podal odvolanie proti výrokom, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené (výrok o povinnosti
odvysielať ospravedlnenie a o výške náhrady nemajetkovej ujmy) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/, h/ C.s.p. Rozsudok považoval za vnútorne rozporný, keď súd na jednej strane súhlasil s
kritikou konania žalobcu, pripúšťal ju, kroky žalobcu považoval za pochybné a jeho vysvetlenia za
nepresvedčivé. Na druhej strane ho sankcionuje za to, že opísanie týchto konaní žalobcu vyvoláva u

divákov negatívny dojem voči žalobcovi a porušuje jeho právo na prezumpciu neviny. Zdôrazňoval, že
v plnom rozsahu trvá na svojich písomných vyjadreniach predložených v priebehu konania, ako aj na
ústnych argumentoch prezentovaných na pojednávaniach. Mal za to, že reportáže obsahujú objektívne
informácie a primeranú mieru kritiky a nie sú neoprávneným a neprimeraným zásahom do osobnostných
práv žalobcu. Žalobca svojim konaním porušil viacero právnych predpisov a bolo jeho právom na jeho

neseriózne konanie upozorniť verejnosť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice
Isp.zn.12C/149/2018videntickejveci,kdesúdrovnakévýrokyzreportážíoznačilzapravdivé.Namietal,
že súd, ktorý žalované výroky rozdelil na dve skupiny, pričom jednu skupinu označil za tvrdenia, ktoré
neboli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu, do druhej skupiny zahrnul výroky, ktorými podľa
názoru súdu neoprávnene bolo zasiahnuté do všeobecného osobnostného práva žalobcu, avšak medzi

týmito výrokmi sa nachádzajú aj také výroky z reportáží, ktoré žalobca v konaní nenapádal a neoznačil
ako spôsobilé zásahu do svojich práv ani sa voči nim nedomáhal ochrany osobnosti. Súd takto založil
svoje rozhodnutie na skutočnostiach (výrokoch), ktoré neboli predmetom žaloby, neboli medzi stranami
sporné a žalovaný sa k nim nemal možnosť ani dôvod vyjadriť. Týmto spôsobom súd prekročil svoje
oprávnenia a rozhodoval o výrokoch, ktoré neboli predmetom sporu. Namietal, že nie je zodpovedný za

dojem, ktorý u divákov vyvolávajú pravdivé a objektívne informácie o kauze „N.“, ktorú svojim konaním
vyvolal práve žalobca. Diváci mali k dispozícii vyjadrenie manželov F., následne aj žalobcu, ktorý mal
dostatočný priestor a vyjadrenie a prezentovanie svojej verzie udalostí, ktorá mohla divákov presvedčiť,
žejehokonaniebolosprávne,morálneazákonné.Poukazovalnato,žezazásahydoosobnostnýchpráv
žalobcu súd označil prevažne hodnotiace úsudky respondenta - P. F., resp. parafrázovanie tvrdení F..

Títo mali absolútne právo povedať, že rozhodcovské konanie a údajnú zmenku na 7.5 mil. Sk považujú
za podvod, rovnako mal žalobca právo v reportáži povedať, že zmenka aj rozhodcovské konanie
bolo v poriadku. Viaceré súdne rozhodnutia predložené v tomto konaní potvrdili, že rozhodcovské
konanie nebolo v súlade so zákonom a teda názor žalobcu medializovaný v reportážach nebol správny,napriek tomu bol uverejnený a tým splnil podmienky objektívnosti a plurality názorov. Rovnako mal
povinnosť dať priestor na vyjadrenie manželom F. ako druhej strane sporu a ich výroky nemôžu byť
pričítané jemu na jeho ujmu. Predostrel divákom fakty prípadu, názory oboch strán a na divákov

nechal, nech si vytvoria na spor vlastný názor. Prípustnosť takého spracovania reportáží podľa neho
potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR IV.ÚS 107/2010. Namietal, že prezumpcia neviny žalobcu
tvrdeniami respondenta nemohla byť porušená, redaktor nikde v reportážach nekonštatoval, že žalobca
je člen nejakej zločineckej skupiny, ani že spáchal trestný čin. Ak z objektívnych a úplných informácií
vyplynulo, že ich konanie nebolo v súlade s právnymi predpismi a mohlo dôjsť k porušeniu zákona,

nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalovaného len preto, že na danú kauzu upozornil. Popieral
správnosť tvrdenia súdu uvádzané v odôvodnení, že v reportážach žalobcu spája s organizovanou
skupinou a obviňuje ho z marenia dôkazov, pretože takéto informácie (prepojenia) nikde v reportážach
nezazneli. Poukazoval na to, že bol oprávnený zverejniť meno, priezvisko aj zamestnanie žalobcu na
základe svojej spravodajskej licencie a tiež z dôvodu, že išlo o podstatné informácie verejného záujmu.
Poukazujúc na skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedkyne A. F. (zverejnením mena žalobcu a U.. Š.

v reportážach v TV Markíza sa viacero poškodených osôb dozvedelo o podozrivých praktikách týchto
ľudí, začalo efektívne brániť svoje práva a majetok) a tak došlo k varovaniu ďalších ľudí, ktorí boli pri
podpisovaní dokumentov a v zmluvných či v iných vzťahoch opatrnejší. Je zjavné, že reportáže mali
významný preventívny účinok. Mal za to, že je jeho povinnosťou, aby v rámci svojej spravodajskej
licencie na takéto podozrivé kauzy upozorňoval a prinášal občanom potrebné informácie vo verejnom

záujme, právne ich edukoval a nabádal k opatrnosti pri uzatváraní právnych úkonov a nakladaní s
nehnuteľnosťami. Záver súdu, podľa ktorého výroky, ktoré zahrnul do bodu 3. rozsudku sú hodnotiacimi
úsudkami,ktorésútakmervernezahrnutévskutkovejveteobžalobyasúdnemôžeposudzovaťskutkový
základný stav týchto výrokov, je v rozpore so súdnou praxou v sporoch na ochranu osobnosti, ktorá
ukladá žalovanému ako autorovi napádaných výrokov preukázať pravdivosť skutkových tvrdení alebo

pravdivý skutkový základ hodnotiacich úsudkov. Svoju dôkaznú povinnosť si splnil, súd však splnenie
jeho dôkaznej povinnosti vôbec neposudzoval a napriek tomu rozhodol v jeho neprospech. Týmto
postupom mu odňal právo na spravodlivý proces a tiež to predstavuje nesprávne právne posúdenie
veci súdom. Zdôrazňoval, že nezákonnosť rozhodcovského konania a následného exekučného konania
bola potvrdená v súdnych rozhodnutiach, ktoré citoval. Nesúhlasil so záverom súdu, že podstata sporu

s manželmi F. nesúvisí s koncipientskou praxou žalobcu a v čase uverejnenia reportáží nebol žalobca
teda ani verejným činiteľom ani verejne známou osobou z dôvodu, že sa so žalobcom zoznámili práve
vďaka jeho koncipientskej praxi. Tento vzťah využil na ďalšie vzťahy, celá kauza - spor s F. úzko súvisí
a prelína sa s koncipientskou činnosťou žalobcu a je možné ho preto považovať za osobu verejného
záujmu so zníženou mierou ochrany osobnostných práv. Považoval za potrebné uviesť, že ide o vysoko

postaveného predstaviteľa poisťovne Rapid life, t.j. finančného ústavu podliehajúcemu dozoru NBS,
kde je bezúhonnosť a etické konanie vyžadované a prezumované. Súd podľa neho nesprávne právne
kvalifikoval napádané reportáže a výroky v nich obsiahnuté, ako neoprávnené zásahy do osobnostných
práv žalobcu a ak by aj k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti skutočne došlo, priznal
žalobcovi neprimerane rozsiahlu morálnu satisfakciu v počte ospravedlnení a neprimerane vysokú

náhradu nemajetkovej ujmy poukazujúc na slobodu prejavu, keď jednou z obligatórnych podmienok
zásahu do slobody prejavu je preukázanie nevyhnutnosti tohto zásahu demokratickej spoločnosti, súd
nedostatočne a nesprávne posúdil, či uloženie sankcie je opatrením nevyhnutným, či skutočne existuje
naliehavá spoločenská potreba takéhoto opatrenia. Zákaz informovania o nežiaducich javoch, akým
konanie žalobcu voči manželom F. nepochybne je, porušuje právo verejnosti na informácie a oslabuje

preventívnu a informačnú funkciu médií a tým aj plnenie ich primárnej spoločenskej úlohy. Bol toho
názoru, že závery ESĽP vyslovené napr. v rozsudku Ringier Axel Springer Slovakia a.s. proti Slovenskej
republike z 26.7.2011 je potrebné aplikovať aj na toto konanie. Poukázal na to, že súd neprihliadal
na skutočnosť, že Okresnému súdu Košice II trvalo neuveriteľných 8 rokov, kým sa začal seriózne
zaoberať námietkami manželov F. a exekúciu zastavil, bez medializácie prípadu by možno k riadnemu

plneniu funkcií súdu nedošlo vôbec a poškodení by v exekučnom konaní mohli byť protiprávne pripravení
o celý majetok. Poukazujúc na súdnu prax (rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/15/03, 5Cdo/202/2009,
nález Ústavného súdu ČR č. IV.ÚS 146/04, rozsudok Krajského súdu v Ostrave sp.zn. 23C/102/96)
namietal, že v konaní neboli vykonané dôkazy, ktoré by preukázali splnenie predpokladov § 13 ods.
3 OZ na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Predovšetkým nebol v konaní vypočutý žiadny

svedok, ktorý by preukázal zásah do osobnostných práv žalobcu a vznik prípadnej nemajetkovej ujmy.
Súd k uvedeným skutočnostiam nezískal žiadne relevantné dôkazy v podobe svedeckých výpovedí,
disponoval len písomnými vyhláseniami rôznych osôb, ktoré nie je možné považovať za dostatočné,
vierohodné dôkazy. Nekriticky prevzal a akceptoval tvrdenia z písomných vyhlásení, čím postupoval vrozpore s C.s.p. a porušil jeho právo na spravodlivý proces, porušil zásadu ústnosti civilného súdneho
konania a rovnosti zbraní. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odôvodňoval tým, že
súd nedostatočne odôvodnil existenciu príčinnej súvislosti medzi napádanými výrokmi a zásahmi do

práv žalobcu. Bol toho názoru, že v konaní pred súdom sa nepotvrdilo, že údajná ujma žalobcu bola
spôsobená napádanými časťami výrokov, t.j. že sporné výroky z reportáží boli príčinou ujmy, ktorá
mala žalobcovi vzniknúť. Namietal, že súd nepodrobil intenzitu a mieru zásahu do osobnostných práv
žalobcu testu proporcionality, poukazoval na procesné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré podľa
nehospočívalivtom,ženemoholodnehopožadovať, abypreukázalneexistenciuzmenky,ženepripustil

prepisy odposluchov ako dôkazy v konaní napriek tomu, že poskytol súdu podrobnú právnu analýzu,
prečo sú predpisy odposluchov žalobcu prípustné dôkazy v tomto konaní. Porušil procesné normy, keď
nevykonal dôkazy ním navrhované, dokazovanie je vykonané písomnými vyjadreniami svedkov bez ich
poučenia, resp. bez riadneho vypočutia na pojednávaní považoval za nesprávne dokazovanie neskúmal
pravdivosť žalovaných skutkových vyjadrení v reportážach, neodôvodnil rozsah priznaného morálneho
ospravedlnenia, nedostatočne odôvodnil výšku relutárnej satisfakcie, namietal, že text ospravedlnenia

je neurčitý a vôbec z neho nevyplýva, akým spôsobom malo byť zasiahnuté do práv žalobcu. Navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.

24. Osobitným písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 4.6.2018 upresnil svoje odvolanie
v tom zmysle, že navrhuje, aby odvolací súd zrušil len výrok I. a výrok II. rozsudku, proti výroku

III. a IV. odvolanie nepodal, preto navrhol, aby odvolací súd vo svojom rozhodnutí výrok III. a výrok
IV. potvrdil. Považoval za potrebné upozorniť na nové skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozsudku
a podaní odvolania zo strany oboch strán. Uvedenou skutočnosťou je rozhodnutie Národnej banky
Slovenska, v dôsledku ktorej poisťovňa Rapid life životná poisťovňa a.s. sa dostala do nútenej správy.
V súčasnosti je uvedená poisťovňa už v konkurze a v súvislosti s jej hospodárením bolo podaných

viacero trestných oznámení. Žalobca sa na vedení tejto poisťovne úzko podieľal po dobu 10 rokov z
pozície generálneho riaditeľa správy poistenia. Uvedené skutočnosti podľa neho majú zásadný význam
na posudzovanie dobrého mena žalobcu, jeho postavenia v spoločnosti a to tak v regióne Košíc, ako
aj na celom Slovensku.

25. Opis vyjadrenia žalovaného bol doručený žalobcovi dňa 14.9.2018.

26. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že odvolaním napáda časť výroku, ktorým súd rozhodol, že
vec o žalobe v časti o náhradu škody vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté tiež o
trovách konania a to v časti týkajúcej sa konštatovania, že o trovách konania vo veci ochrany osobnosti

bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, t.j. v rozhodnutí, ktorým bude rozhodnuté o nároku na náhradu
škody.

27. Ide o výrok, ktorým súd rozhoduje uznesením, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej.

28. Otázku prípustnosti odvolania proti tomuto výroku bolo preto potrebné posudzovať podľa § 357
C.s.p., ktoré obsahuje taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie. Predmetný výrok
nemožno podradiť pod žiadne z uznesení taxatívne vypočítaných v § 357 C.s.p.

29. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

30. Vzhľadom na to, že proti predmetnému výroku odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odmietol
odvolanie žalobcu v tejto časti.

31. Napriek tomu, že proti výroku rozhodnutia, ktorým súd žalobu v časti o náhradu škody vylúčil na
samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté tiež o trovách konania, nie je prípustné odvolanie,
odvolací súd ako predbežnú otázku posudzoval, či nebola splnená podmienka § 262 ods. 1 C.s.p. na
rozhodnutie o trovách konania, t.j. či nie je potrebné vec vrátiť súdu na rozhodnutie o celom predmete
konania.

32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrh súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.33. Predmetnou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal ochrany osobnosti a náhrady škody.
Možno teda konštatovať, že jednou žalobou si uplatnil dva nároky, čím došlo k objektívnej kumulácii
týchto nárokov. Je nesporné, že oba nároky vychádzajú z toho istého skutkového základu a týkajú sa

tých istých účastníkov. Za takýchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné ich považovať
za jeden celok, preto pokiaľ bolo rozhodnuté iba o nároku na ochranu osobnosti, konštatuje, že nebolo
rozhodnuté o celom predmete konania. Vzhľadom na to, že výsledok konania o náhradu škody bude mať
vplyv na rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na
vrátenie veci súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania.

34. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba nad sumu 100.000,00 eur v prevyšujúcej časti zamietnutá, nebol
napadnutý odvolaním (žaloba podal odvolanie iba proti tej časti výroku, ktorým bola zamietnutá jeho
žaloba nad 25.000,00 eur do výšky 100.000,00 eur titulom nemajetkovej ujmy) je zrejmé, že v tejto časti
výrok rozsudku sa stal právoplatný, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

35.Predmetomodvolaciehoprieskumuboliibavýroky,ktorýmžalobebolovyhovenéavýrokozamietnutí
žaloby v časti nad 25.000,00 eur do výšky 100.000,00 eur (o 75.000,00 eur) titulom nemajetkovej ujmy
(ďalej len „rozsudok“).

36. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného

ako podané včas, oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu ani žalovaného nie je možné vyhovieť.

37. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

38. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.9.2018 o 9.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 20.9.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 C.s.p..

39. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatnenými jednak žalobcom, ako aj žalovaným odvolací súd
uvádza nasledovné:

40. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (t.j. súd nesprávnym procesným postup

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana

ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a
ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.

41. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide
predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1

písm. a/, b/, c/ C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom
vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

42. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonanýchdôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

43. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. (do 30.6.2016 z ust. §

133 až 135 O.s.p.).

44. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

45. Odvolací súd v prejednanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

46. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to,
žebyvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovstránnevyplynulianevyšli
za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
hodnotenia jednotlivých dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §

191 a § 192 C.s.p. (do 30.6.2016, § 133 až § 135 O.s.p.) alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

47. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané
dôkazyvyhodnotilpodľa§191a§192C.s.p.aztýchtodôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam

na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
Nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

48. Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého

rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach aj odkazuje
(§ 387 ods. 2 C.s.p.).

49. Žalobca a žalovaný v odvolaní poukazujú na skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na
súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal v danej veci, preto odvolacie

námietky tak žalobcu, ako aj žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

50. K odvolacím námietkam žalobcu aj žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

51. Neopodstatnená je námietka žalobcu o priznaní príliš nízkej nemajetkovej ujmy, že vzhľadom na
rozsah a intenzitu zásahu a skutkové okolnosti prípadu, mu mala byť priznaná nemajetková ujma vo
výške 100.000,00 eur.

52. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol akými úvahami sa riadil, ktoré

skutočnosti považoval za podstatné pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy. Správne prihliadal na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR (R 45/2000, rozsudok NS SR sp.zn.
1Cdo 89/97, uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 360/09, III.ÚS 238/08).

53. K výhradám žalobcu a žalovaného k priznanej výške nemajetkovej ujmy, poukazujúcimi o.i. aj na

rozhodnutia NS ČR, KS Ostrava, odvolací súd poznamenáva:

54. Podľa § 220 ods. 3 C.s.p., ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.55. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivé procesu
a princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 ods. 2 Základných princípov. Ustálená rozhodovacia prax

má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami. V systéme všeobecného súdnictva je touto autoritou
Najvyšší súd SR, ale nepochybne sú nimi aj Ústavný súd SR, Európsky súd pre ľudské práva v
Štrasburgu a ak pôjde o aplikáciu únijného práva, tak aj Súdny dvor EÚ so sídlom v Luxemburgu (Civilný
sporový poriadok - Komentár Števček, Ficová a kol., 2016, Nakladatelství C. H. Beck, str. 816).

56. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že za ustálenú súdnu prax nemožno považovať rozhodnutia NS
ČR (vydané v období po roku 1992), ÚS ČR ani rozhodnutia okresných a krajských súdov, na ktoré
poukazovali žalobca i žalovaný v odvolaní, ale aj počas konania pred súdom prvej inštancie.

57. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní o vnútornej

rozpornosti rozsudku súdu prvej inštancie, keď súd na jednej strane súhlasil s kritikou konania žalobcu,
na druhej strane ho (žalovaného) sankcionuje za to, že opísanie týchto konaní žalobcu vyvoláva u
divákov negatívny dojem voči žalobcovi, porušuje jeho práva na prezumpciu neviny, pričom zdôrazňoval,
že prezumpcia neviny žalobcu tvrdeniami respondenta nemohla byť porušená a nebola porušená ani
redaktorom relácií.

58. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie je podrobne rozvedené konanie žalovaného, ktorým
došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že aj pravdivé tvrdenia sú neoprávneným zásahom ak sa dotýkajú sféry osobného súkromia
chráneného právom, v danom prípade prezumpcie neviny. Pri posudzovaní (ne)dôvodnosti žaloby o

ochranu osobnosti správne súd prvej inštancie posudzoval reportáže a upútavky ako celok, nie iba
izolovane jednotlivé výroky vzhľadom na to, že rozhodujúcou otázkou bolo posúdenie, či informácie boli
žalovaným (redaktorom) vedené v tom zmysle, že otázka viny (žalobcu) je vopred rozhodnutá. Uvedený
postupsúduprvejinštanciejevsúladesnálezomÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS689/2014z9.11.2016.

59. Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy zohľadnil všetky relevantné okolnosti pre posúdenie
závažnosti vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V tomto smere vykonané
dokazovanie hodnotil v súlade s § 185 a nasl. C.s.p.

60. Ust.§186ods.2C.s.p.oprávňujesúd,abysiosvojilskutkovézisteniazaloženénazhodnomtvrdení

účastníkov. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie
sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia.

61. Správne pri rozhodovaní súd prihliadal aj obsah listinných dôkazov (písomné prehlásenia),
vzhľadom na to, že pravdivosť obsahu týchto písomných prehlásení, okrem spochybnenia

dôveryhodnosti U.. P. Š., čím bola spochybnená aj pravdivosť obsahu jeho písomného prehlásenia,
žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nespochybňoval, nenavrhoval
okrem výsluchu svedka Š., výsluch iných svedkov. Za nenáležitú preto odvolací súd považuje námietku
žalovaného o nesprávne vykonanom dokazovaní písomnými vyjadreniami svedkov.

62. Žalovaný namietal vierohodnosť prehlásenia U.. P. Š. a navrhoval ho vypočuť k obsahu prehlásenia.
Prihliadajúc na skutočnosti vyplývajúce z prehlásení ďalších osôb z okruhu rodiny, priateľov, kolegov,
známych z oblasti v ktorej pôsobil, za správny považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že
výsluchom tohto svedka nebolo možné zásadne ovplyvniť spôsob hodnotenia nemajetkovej ujmy a preto
návrh na výsluch tohto svedka zamietol.

63. Ani námietky žalovaného podľa ktorých počet ospravedlnení priznaných žalobcovi je až 6, pričom
počet relácií bol pritom iba 3 a reportáž „Q. F.“ obsahovala o tejto kauze len stručnú zmienku a o
neurčitosti textu ospravedlnenia uvádzané v odvolaní, nemožno považovať za dôvodné. Prihliadajúc

na okolnosti za ktorých došlo k zásahu, na rozsah zásahu a na skutočnosť, že ide o širokú publicitu
(vzhľadom na sledovanosť žalovaného) aj odvolací súd považuje počet ospravedlnení za primeraný, text
ospravedlnenia nemožno považovať za neurčitý lebo zákon za jednu z foriem zadosťučinenia považuje
aj ospravedlnenie, pričom neurčuje spôsob, prípadne formu ospravedlnenia.64. Neopodstatnená je aj námietka žalovaného o neodôvodnení rozhodnutia v časti o povinnosti
uverejniť ospravedlnenie. Odôvodnenie rozhodnutia o tejto povinnosti je zahrnuté v odôvodnení

rozhodnutia o priznaní nemajetkovej ujmy, je uvedené síce stručne, ale spĺňa náležitosti odôvodnenia. Z
jeho formulácie vyplýva odkaz na dôvody, pre ktoré súd považoval nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu
za dôvodný, resp. prečo nepovažoval za primerané zadosťučinenie priznané predmetným rozsudkom
podľa § 13 ods. 1 OZ. Keďže postup podľa § 13 ods. 2 OZ prichádza do úvahy iba v prípade, ak nie
je postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, je zrejmé, že musia byť splnené podmienky pre priznanie

zadosťučinenia, ktorým v danom prípade je ospravedlnenie.

65. Žalovaný vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu 4.6.2018 poukazoval na skutočnosť, že
rozhodnutím Národnej banky Slovenska sa Poisťovňa Rapid life životná poisťovňa (v ktorej žalobca
pôsobí) dostala do nútenej správy a v súčasnosti je v konkurze a okolnosti za ktorých k tomu došlo,

čím spochybňoval možnosť zníženia dobrého mena žalobcu, vzhľadom na negatívnu reputáciu, ktorú
si mal spôsobiť ako člen najvyššieho vedenia skrachovanej poisťovne. Uvedené tvrdenia podľa záveru
odvolacieho súdu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ide o udalosti
ku ktorým došlo s veľkým časovým odstupom nielen od odvysielania relácií, ale aj od rozhodnutia súdu
prvej inštancie, týkajú sa spoločnosti, ktoré nemožno stotožniť s konaním žalobcu ako fyzickej osoby,

pričom pre posúdenie, či došlo k zásahu do práv žalobcu na ochranu osobnosti, porušeniu zásady
prezumpcie neviny a pre určenie výšky nemajetkovej ujmy je rozhodujúca situácia v čase kedy došlo
k zásahu.

66. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie

odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca a žalovaný v rozsahu nimi podaného
odvolania neboli v odvolacom konaní úspešní, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).