Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202729
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316202729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul. 29.
Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, adresa na doručovanie: pobočka Humenné,
Námestie slobody 58, 066 57 Humenné, proti žalovaným: 1.) Z. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XXX, XXX
XX G., právne zastúpený.: JUDr. Július Buček, advokát, AK Štefánikova 18, 066 01 Humenné, 2.)
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00
585 441, o zaplatenie 8.666,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. rade a v 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. zn. 7C/47/2016-93 zo dňa 25.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že:

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 8.666,20 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danej právnej veci mal za preukázané, že dňa
31.08.2006 žalovaná v 1. rade spôsobila dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej pani I. K. utrpela zranenia
v takom rozsahu, že bola uznaná za osobu invalidnú. V čase dopravnej nehody mala žalovaná v 1.
rade so žalovaným v 2. rade platne uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Voči žalovanej v 1. rade bolo vedené aj trestné
konanie na Okresnom súde v R. (súde prvej inštancie), a to pod sp. zn. XT/XXX/XXXX, pričom voči
nej bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené v zmysle § 216 ods. 2, a ods. 4 Tr. por., pričom
žalovaná sa ku skutku priznala a svoj skutok oľutovala. Ďalej súd prvej inštancie mal za preukázané, že
žalovaný v 2. rade v období rokov 2006 do roku 2014 žalobkyni priamo poskytoval plnenie, a to vyplatené
dôchodkové dávky, avšak prípisom zo dňa 30.03.2015 žalobkyni oznámil, že do ďalšieho obdobia
tieto dávky jej priamo plniť nebude. Za obdobie od 18.02.2014 do 17.04.2014 žalobca poškodenej pani

I.V. K. vyplatil dávky titulom invalidného dôchodku v celkovej výške 5.042,64 eura a za obdobie od
18.04.2015 do 17.02. 2016 vo výške 3.623,56 eura. Nakoľko žalovaný v 2. rade odmietol poskytnúť
žalobcovi plnenie v zmysle jeho uplatneného nároku, následne preto žalobca Výzvou č. XX/XXXX zo
dňa 20.08.2015 vyzval priamo žalovanú na uznanie a dobrovoľne splnenie povinnosti uhradiť žalobcovidávky poskytnuté z dôchodkového poistenia. Tieto skutkové tvrdenia vyplývajú z listinných dôkazov a v
konaníbolipredloženéanebolirozporné.Pokiaľsapretojednáonárokžalobcuuplatnenývočižalovanej
v 1. rade súd mal za preukázané, že žaloba je v tejto časti dôvodná. Ustanovenie § 238 ods. 1 Zákona č.

461/2003 Z. z. (o sociálnom poistení) zakladá regresný nárok žalobcu voči tretím osobám, ak sú splnené
zákonné predpoklady v ňom uvedené. Vyplatením dávok dôchodkového zabezpečenia vzniká žalobcovi
majetkováujma,ktorájeodškodniteľnáprisplnenístanovenýchpredpokladov.Regresný nárokjesvojím
charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúci z § 238 ods. 1 Zákona č. 461/2003
Z. z., a ktorý má povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku . Ďalej súd prvej

inštancie konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade sa dopustila protiprávneho
konania, za ktoré bola aj trestne stíhaná. Pre priznanie regresného nároku žalobcovi a teda náhrady
škody vyplývajúceho z vyššie uvedeného osobitného občianskoprávneho vzťahu, je vždy rozhodujúci
prvok zavinenia tretej osoby. Zavinenie ako subjektívna kategória je neopomenuteľným predpokladom
vzniku zodpovednosti. V dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinila žalovaná, bola poškodená pani I. K.
uznaná za osobu invalidnú a zo strany žalobcu jej boli vyplatené dôchodkové dávky vo forme invalidného

dôchodku v celkovej výške 8.666,20 eur. Žalovaná napriek písomnej výzve žalobcu mu škodu vzniknutú
vyplatením dôchodkových dávok neuhradila. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ sa jedná o
nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade súd na základe vykonaného dokazovania je toho názoru, že
žaloba je aj v tejto časti dôvodná. V súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom
poistení v znení účinnom ku dňu poistnej udalosti, k 31.8.2006 (Zákon č. 381/2001 o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 31.8.2008) poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
titulom škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a
dávok dôchodkového poistenia. Podľa § 4 ods. 3 tohto zákona ( 381/2001 ) poistený má právo, aby

poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2 a ku dňu škodovej
udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla, a za ktorú poistený zodpovedá v čase trvania zodpovednosti,
ak tento zákon neustanovuje inak. Samotný zákon o povinnom zmluvnom poistení v čase škodovej
udalosti v danej právnej veci kvalifikoval uhradené náklady dávok dôchodkového poistenia ako škodu,
ktorú za poisteného poisťovateľ priamo uhradí poškodenému. Platcom dávok dôchodkového poistenia

je výlučne Sociálna poisťovňa a jej vyplatením Sociálnej poisťovni vznikne nepochybne majetková ujma.
Nárok na refundáciu vyplatených dávok dôchodkového poistenia nie je síce nárokom na náhradu škody
na zdraví poškodenému podľa Občianskeho zákonníka, svojím charakterom je samostatným nárokom
na náhradu škody vyplývajúcim z § 238 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. majúceho z tohto dôvodu
povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody.

Z týchto ustanovení tak vyplýva právo poisteného, to je žalobcu, na náhradu škody za neho priamo
žalovaným v 2. rade a povinnosť žalovaného v 2. rade škodu vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm. a)
Zákona č. 381/2001 Z. z. - to je aj titulom vyplatených dávok dôchodkového poistenia refundovať preto,
lebo v dobe vzniku poistnej udalostí dopravnej nehody, to je dňa 31.08.2006, bola žalovaná v 1. rade
poistená u žalovaného v 2. rade. V ďalšej časti svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že

zákonná povinnosť o zmluvnom poistení i zákon o sociálnom poistení boli novelizované zákonmi, na
základe ktorých došlo k precizovaniu vzájomných vzťahov medzi poistenými, poisťovateľom a Sociálnou
poisťovňou,keďvzmysleust.§4ods.3zákonaozmluvnompoistenívplatnomzneníbolozakotvené,že
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho náhrady uplatnené preukázané
a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, vrátane dôchodkových dávok a to príslušným subjektom.

V tomto ustanovení už pri poznámke 6 sa berie odkaz na zákon o sociálnom poistení, a teda ide
o konkrétne určenie subjektu - Sociálna poisťovňa. I z tejto formulácie naďalej zákon vníma výplatu
dávok Sociálnej poisťovne, ku ktorej došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb
ako škodu. Išlo tak o novelu Zákona o povinnom zmluvnom poistení Zákonom č. 110/2007, ktorou
došlo k tomu, že škoda vzniknutá úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského

a dôchodkového poistenia, ktorá bola pôvodne upravená v § 4 ods. 2 zákona a vo vzťahu, ku ktorej
mal poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho túto škodu nahradil, bola z
predmetného ustanovenia vyňatá tak, že od tohto času je v platnom znení ust. § 4 ods. 3, v ktorom už
tentonárokSociálnejpoisťovnenešpecifikujeakoškodu,pretožepostupneprecizovanímprávnejúpravy
došlo k ustáleniu, že tento nárok žalobkyne je nárokom regresným. Nedostatky doterajšej právnej úpravy

týkajúcej sa pojmovej nedôslednosti však nemôžu byť na ťarchu poisteného. V zmysle uvedeného až do
takto precizovaného znenia sa Sociálna poisťovňa za poškodenú v zmysle § 238 Zákona o sociálnom
poistení podľa názoru súdu považovala. Súd prvej inštancie taktiež poukázal aj na odlišné rozhodnutia,
ktoré však už boli súdnou praxou prekonané.3. Súd prvej inštancie však sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaní v tomto konaní majú vzniknutú
škodu nahradiť spoločne a nerozdielne. Žalovaná v 1. rade je preto povinná žalobcovi plniť náhradu

škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka v spojení s § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a
žalovaný v 2. rade je povinný plniť na základe osobitného právneho predpisu ako poistné plnenie z
titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu motorového vozidla v zmysle Zákona
č. 381/2001 Z. z., pričom z uvedeného vyplýva, že postavenie škodcu a poisťovateľa vo vzťahu k
poškodenému je obdobné ako postavenie dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi. Vzhľadom na uvedené súd

nemohol zaviazať žalovaných na náhradu škody solidárne (spoločne a nerozdielne), a aby tak zabránil
poskytnutiu plnenia žalobcovi duplicitne. Vzťah medzi žalovaným vyjadril vo výroku rozsudku tak, že
plnením jedného so žalovaných v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného. Z týchto
dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a vyslovil, že náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal,
pretože mu v súvislosti s týmto súdnym konaním žiadne trovy konania nevznikli.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Napadol rozsudok
odvolaním v celom rozsahu, pričom uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Okrem iného v odvolaní uviedol, že následkom dopravnej nehody

bola poškodená I. K. uznaná invalidnou, na základe čoho jej vznikol nárok a boli jej vyplácané dávky z
dôchodkového poistenia zo sociálnej poisťovne. Taktiež uviedol, že má za to, že v spojení so všetkými
uvádzanými skutočnosťami mala žalovaná v 1. rade právo, aby poisťovateľ, teda KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. za ňu tieto preukázané uhradené dávky invalidného dôchodku poškodenej nahradila.
Keďže poškodená tieto dávky dostala vyplatené od Sociálnej poisťovne, má za to, že KOOPERATIVA

poisťovňa a. s. je povinná tieto dávky za žalovanú v 1. rade ako poisteného uhradiť Sociálnej poisťovni.
Žiadal, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu proti žalovanej v 1. rade v celom rozsahu zamietne ako nedôvodnú a zaviaže žalovanú v 2. rade
na úhradu požadovanej sumy, respektíve aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal z neprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru súdu prvej
inštancie je refundácia v priamom vzťahu medzi poisťovateľom, to je žalovaným v 2. rade a Sociálnou
poisťovňou, avšak uvedené nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, a predmetné uvedené nevyplýva ani zo Zákona o sociálnom poistení.
Žalovaný v 2. rade má za to, že Sociálna poisťovňa má nárok na náhradu škody len voči osobám
v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. V zmysle uvedeného, žalovaný v 2. rade tak nie v
zmysledikciezákonaosociálnompoistenísubjektomvočiktorémuSociálnapoisťovňatakýmtonárokom

disponuje, a tým je jedine žalovaná v 1. rade ako škodca. Poukázal ďalej, že Sociálna poisťovňa nie
je podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení poškodeným, do 31.03.2007 nie je tak daný nárok
Sociálnej poisťovne sa priamo dožadovať preplatenia dôchodkových dávok u žalovaného v 2. rade.
Poukázal ďalej, že v prípade ak, by škodca to je (najmä žalovaná v 1. rade) tieto nároky v zmysle Zákona
o sociálnom poistení uhradila, mohol sa samotný škodca dožadovať od svojej poisťovne i nahradenia,

a to práve s ohľadom na znenie novely Zákona o povinnom zmluvnom poistení č. 430/2003 Z. z.,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2003. Žalovaný tak poukázal, že škodca tieto nároky v prospech
Sociálnej poisťovne neuhradil. Ďalej poukázal, že je nepochybné, že ustanovenie § 228c ods. 6 Zákona
č. 110/2007 je práve ustanovením intertemporálnym, kde zákonodarca jednoznačne prejavil svoju vôľu,
aby sa na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2007 použila doterajšia právna úprava. Žiadal tak, aby

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, alebo
aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalobca. Uviedol, že súhlasí s tým, že ako poistený u
žalovanejv2.rademáprávoabypoisťovňaškodu,ktorávzniklažalobkynivýplatoudôchodkovýchdávok

za ňu uhradila. Nesúhlasí však s názorom žalovanej, aby bola žaloba voči žalovanej v 1. rade ako
nedôvodná zamietnutá, pričom poukázal na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej zodpovednosti. Ďalej opätovne poukázal
na ust. § 238 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o Sociálnej poisťovni, v zmysle ktorého má Sociálnapoisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku jej
zavineného protiprávneho konania. Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

7. Žalobca sa vyjadril aj k odvolaniu žalovanej v 2. rade, pričom uviedol, že žalovaná v 2. rade
svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odôvodňuje rovnakými tvrdeniami ako v celom
priebehu konania na súde prvého stupňa. Sociálna poisťovňa sa v priebehu konania ku všetkým
tvrdeniam žalovanej podrobne vyjadrila a odkázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Uviedol, že
zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že dávky vdovského dôchodku poskytla žalobkyňa, to je Sociálna

poisťovňa poškodenej, došlo tak ku prechodu práv poškodeného na Sociálnu poisťovňu, a tak je
Sociálna poisťovňa oprávnená požadovať plnenie od žalovanej v 2. rade. Rovnako súhlasil aj s názorom
prvostupňového súdu ohľadne tejto otázky, ktoré sa opiera o rozhodovaciu prax krajských súdov v
identických prípadoch s rovnakými účastníkmi. Taktiež znovu uviedol, že náhrada škody vo forme dávok
sociálneho poistenia bola vždy krytá zákonom o povinnom zmluvnom poistení a vyplýva to z § 4 ods.
2 písm. f), kde je uvedené, že poisťovateľ dávky sociálneho poistenia nenahradí v prípade, že sa

nezistila osoba zodpovedná za škodu a vodičovi motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.
V ostatných prípadoch budú dávky sociálneho poistenia refundované. Toto vyplýva už z pôvodného
znenia zákona o povinnom zmluvnom poistení. Ďalšie novely preto už len precizovali túto právnu úpravu
v zmysle rozlíšenia škody na zdraví od škôd vzniknutých tiež z poškodenia zdravia, ale hradených
poškodeným zo sociálneho poistenia. Ak by tomu aj nebolo, má za to, že táto skutočnosť a to že táto

škoda mala byť hradená z poisteného krytia v zmysle zákona o PZP, pričom je daná predovšetkým
najnovšími rozhodnutiami krajských súdov, ale aj Ústavného súdu vo veci nemajetkovej škody, ktorej
krytie povinným zmluvným poistením nie je upravené zákonom o PZP, ale v zmysle judikatúry EÚ a
eurokonformného výkladu práva má byť táto škoda hradená z PZP. Išlo by totiž o rovnaký stav, kedy
poistený je povinný škody uhradiť, ale jej krytie PZP nie je v zákone jasne uvedené. Žiadal preto potvrdiť

rozsudok súdu prvej inštancie.
8. K uvedenému sa opätovne vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení.
K uvedenému sa opätovne vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý zotrval na svojom názore, že nie pasívne
vecne legitimovaným subjektom, pričom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
v ktorých v minulosti opakovane potvrdil, že náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných

práv pozostalých nie je predmetom poistného krytia v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
znení neskorších predpisov.

9. Taktiež žalobca sa vyjadril opätovne k týmto vyjadreniam žalovaných v 1. a v 2. rade, pričom zotrval

na svojich pôvodných stanoviskách.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúci z ust. § 34 CSP (Civilný
sporový poriadok, Zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“ platný od 01.07.2016), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov teda nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

14. Uvedené ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti
s nadobudnutím účinnosti CSP treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré
začali plynúť dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovanýchúkonov predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou ktorá platila
v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení OSP (Občiansky
súdny poriadok, zákon platný do 30.06.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou

dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

15. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že súhlasí s právnym názorom žalobkyne, že v zmysle
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Aj podľa ust. § 238 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má sociálna

poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla vyplácaním dávok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobkyňa má voči žalovanej v
1. rade nárok na náhradu škody, ktorú spôsobila. Je nesporne preukázané, že žalovaná v 1. rade
sa dopustila protiprávneho konania, za ktoré bola aj trestne stíhaná. V dôsledku dopravnej nehody,
ktorú jednoznačne zavinila žalovaná, bola poškodená I. K. uznaná za osobu invalidnú a zo strany
žalobcu jej boli vyplatené dôchodkové dávky vo forme invalidného dôchodku v celkovej výške 8.666,20

eura. Čo sa týka nároku žalobkyne proti žalovanej v 2. rade tento vychádza z § 4 ods. 2 písm. h)
Zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.11.2003 do 31.03.2007, v zmysle ktorého poistený
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknuté úhradou
nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.

Náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia môžu
vzniknúť len Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení. Poistený mal teda právo z poistenia, aby poisťovateľ za neho nahradil okrem iného aj
škoduvzniknutúúhradoudávoknemocenského,čidôchodkovéhopoistenia,ktoráškodamohlavzniknúť
len subjektu, ktorý je oprávnený na výplatu týchto dávok. Je preto nelogické tvrdenie žalovaného v 2.

rade, že povinnosť nahradiť uplatnené a preukázané nároky na náhradu dávok zdravotného poistenia,
nemocenského poistenia ako aj dávok dôchodkového poistenia v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia bola poisťovateľovi stanovená iba vo vzťahu k poškodenému. Takáto škoda mohla vzniknúť
len subjektu, ktorý takéto dávky poškodenému v dôsledku zranení následkov dopravnej nehody vyplatil.
Takáto škoda preto nemohla vzniknúť fyzickej osobe a aj na výplatu dávok je oprávnená len Sociálna

poisťovňa, ktorej vznikol nárok na náhradu týchto dávok v zmysle ust. § 238 Zákona č. 461/2003 Z. z..
Vyplýva preto z tohto ustanovenia aj to, že v čase kedy došlo k poistnej udalosti, bola Sociálna poisťovňa
oprávnená na to, aby škoda, ktorá jej vznikla úhradou nákladov, dávok dôchodkového poistenia, aby
bola nahradená v zmysle vyššie uvedeného citovaného ustanovenia. Čo sa týka novej právnej úpravy,
na ktorú poukazuje nielen súd prvej inštancie ale aj žalovaný v 2. rade, odvolací súd zhodne s názorom

súdu prvej inštancie konštatuje, že novelou Zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2007,
a to konkrétne ust. § 4 ods. 3 zákonodarca precizoval túto právnu úpravu v tom zmysle, že poistený má
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené preukázané a vyplatené
náklady zdravotnej starostlivosti vrátane dôchodkových dávok a to príslušným subjektom, pričom už pri
poznámke 6b je odkaz na Zákon o sociálnom poistení a ide o konkrétne určenie subjektu - Sociálnej

poisťovne. Je zrejmé, že touto novou úpravou nedošlo k významnej zmene predchádzajúcej právnej
úpravy, len k jej dôslednejšej úprave. Nedostatky doterajšej právnej úpravy týkajúce sa pojmovej
nedôslednosti nemôžu byť na ťarchu žalobkyne a až do takto novelizovaného znenia tohto ustanovenia
sa podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa považovala za poškodenú. Až do spomínanej novely preto
nárok Sociálnej poisťovne na náhradu dávok dôchodkového poistenia, ktoré z jej strany boli vyplatené ,

zákon považoval za škodu.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym

skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

17. Odvolací súd konštatuje v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

18. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovanými v 1. a v 2. rade a po
ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť
zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.19. Navyše odvolací súd konštatuje, že ak žalovaný v 2. rade v odvolaní poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných právnych veciach, odvolací súd konštatuje, že tieto
žalovaným citované rozhodnutia s prejednávanou vecou nijako priamo nesúvisia, pretože v týchto

rozhodnutiach ide o nároky z titulu neoprávnených zásahov do osobnostných práv fyzických osôb ,a
o takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

20. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktorý
považuje za vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP, ak vyslovil, že sporovým stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Vychádzal zo skutočností, že v odvolacom konaní žalovaný v 1. a v 2. rade úspešní neboli, naopak
úspešnému žalobcovi trovy konania nevznikli a ten si ich náhradu ani nepožadoval . Preto vyslovil, že
sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).