Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/311/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314214899
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314214899.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátuJUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.MartinaHoličavprávnejvecižalobkyne:DPSfinancialconsulting,
s. r. o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930, zastúpenej: advoconsulting s.r.o., Trnava,
Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, proti žalovanej: O. R., nar. XX. D. XXXX, bytom L. XXXX,
o 372,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 20.

apríla 2016 č. k. 30C/360/2014-66 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáhala
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 372,47 eur, príslušenstvo vo výške 21,07 eur k 27.
septembru 2013, i úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 372,47 eur od 28. septembra 2013

do zaplatenia. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni vo výške 12,80
eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 19, § 20, § 22, § 103, § 104 ods. 2 O. s. p. (Občiansky
súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 10 ods. 1, §
27 ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil
obligatórnou povinnosťou súdu prvej inštancie v každom štádiu konania zisťovať procesné podmienky

konania. Vzhľadom k tomu, že žaloba smerovala voči žalovanej, ktorá je pozbavená spôsobilosti na
právne úkony v plnom rozsahu a v konaní musí byť zastúpená zákonným zástupcom, súd prvej inštancie
konanie zastavil, keďže žalobkyňa napriek výzve súdu neodstránila odstrániteľný nedostatok podmienky
konania, neoznačením zákonného zástupcu žalovanej. O náhrade trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., pretože konanie bolo zastavené a nebol daný
dôvod na postup súdu podľa § 146 ods. 2 O. s. p.. O vrátení súdneho poplatku za návrh na začatie

konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

2.Protitomutouzneseniupodalavčasodvolaniežalobkyňa,navrhujúcjehozrušenieavrátenievecisúdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie svojím postupom
odňal žalobkyni ako účastníčke konania možnosť konať pred súdom. Na výzvu súdu prvej inštancie

smerujúcej k označeniu zákonného zástupcu žalovanej, žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu
odpovedala listom zo dňa 14. októbra 2015, doručeným súdu prvej inštancie 15. októbra 2015, v ktorom
navrhla pripojenie spisu sp. zn. 12Ps 15/2011, v ktorom konaní bola žalovaná pozbavená spôsobilosti
na právne úkony a bol jej ustanovený opatrovník, prostredníctvom ktorého koná, keďže žalobkyňa nemá
možnosť zistiť súdom ustanoveného opatrovníka, pretože nebola účastníčkou uvedeného konania.
Uvedenú skutočnosť, na ktorú bolo žalobkyňa vyzývaná, je možné zistiť z označeného spisu. Súčasne

žalobkyňa navrhla zmenu účastníka konania na jej strane, z dôvodu postúpenia pohľadávky. Súd prvej
inštancie opätovne výzvou elektronickou formou vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatku žaloby,pretože spis nie je možné pripojiť z dôvodu jeho postúpenia Okresnému súdu Komárno. Následne súd
prvej inštancie konanie zastavil. Žalobkyňa pritom riadne označila dôkazný prostriedok, z ktorého bolo
možné zistiť súdom požadovaný údaj. Súd prvej inštancie mal pripojiť spis, resp. si ho vyžiadať, prípadne

kópiu rozsudku a z neho potom bolo možné zistiť zákonného zástupcu žalovanej. Žalobkyňa tak nemala
možnosť označiť zákonného zástupcu žalovanej a preto nebol daný dôvod na zastavenie konania.

3. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému bolo prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p., účinného do 30. júna 2016), po skonštatovaní,
že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa

tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré

začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

6. Podľa § 79 ods. 1 veta druhá O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,

bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho
sa navrhovateľ domáha. Podľa § 43 ods. 1 veta prvá a druhá, ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna
2016) sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné
alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako

10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak účastník v lehote podľa
odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať,
súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

7. Podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Ak

podanie uvedené náležitosti nemá, jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť sa posudzujú podľa
konkrétnych okolností prípadu. Ustanovenie § 42 ods. 3 v spojení s ustanovením § 79 ods. 1 O. s. p.
(účinného do 30. júna 2016) upravovalo obsahové náležitosti návrhu na začatie konania (žaloby), pričom
jednou z nich bolo označenie účastníka konania.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie elektronickou výzvou (nie však uznesením) vyzval žalobkyňu
prostredníctvom právneho zástupcu na opravu žaloby z dôvodu nedostatku procesnej spôsobilosti
žalovanej, ktorá môže konať len prostredníctvom zástupcu. Na uvedenú výzvu reagovala žalobkyňa
návrhom na pripojenie spisu sp. zn. 12Ps 15/2011, v ktorom konaní bola žalovaná pozbavená
spôsobilosti na právne úkony a bol jej ustanovený opatrovník, prostredníctvom ktorého koná, keďže

nemá možnosť iným spôsobom určeného opatrovníka zistiť. Následne opäť výzvou (nie formou
uznesenia) bola žalobkyňa elektronicky vyzvaná na odstránenie nedostatku podmienky konania,
spočívajúceho v procesnej nespôsobilosti žalovanej, oznamujúc nemožnosť pripojenia spisu 12PS
15/2015, pretože bol postúpený Okresnému súdu Komárno.

9. Z obsahu spisu tak jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si splnila svoju procesnú povinnosť označiť
žalovanú (menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom). Označenie zástupcu zákonodarca
formuloval ako fakultatívny údaj („prípadne ich zástupcov“), obdobne ako údaj o dátume narodenia
a telefonickom kontakte. Žalobkyňa preto od počiatku požadovanú obligatórnu náležitosť žaloby,spočívajúcu v označení účastníkov konania, splnila. Na výzvu súdu, aby označila aj zákonného zástupcu
žalovanej (pozbavenej spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu) žalobkyňa však reagovala
(neostala pasívna), navrhujúc pripojenie spisu, z ktorého bude môcť (ako i súd prvej inštancie)

zákonného zástupcu zistiť. Skutočnosť, že označený spis bol postúpený inému súdu, nebránila
žiadnym spôsobom súdu prvej inštancie, aby zabezpečil pripojenie tohto spisu alebo zhotovenie kópií
príslušnýchrozhodnutízospisu,predovšetkýmrozhodnutiaoustanovenízákonnéhozástupcužalovanej
(opatrovníka).

10. S poukazom na uvedené neoznačenie zákonného zástupcu žalovanej nepredstavovalo procesnú
vadu, ktorá by bránila súdu prvej inštancie pokračovať v konaní (najmä ak žalobkyňa nemala
prístup k požadovanému údaju, ktorý bolo potrebné zistiť z pripojeného spisu), pričom žalobkyňa ani
nedisponovala údajom o zákonnom zástupcovi žalovanej, nemohla byť preto sankcionovaná odopretím
práva na súdnu ochranu.

11. Je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie mal vykladať a používať citované ustanovenia O. s.
p. v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, pričom interpretáciou a používaním týchto
ustanovenínemožnouvedenéprávoobmedziť,bezzákonnéhopodkladu.Všeobecnýsúdmávychádzať
z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p. účinného

do 30. júna 2016). Občianske súdne konanie sa preto musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou
zákonnosti (§ 3 O. s. p. účinného do 30. júna 2016). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov
účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný (neadekvátny) tlak na dopĺňanie náležitostí ich
procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný
význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (R

46/2000).

12. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odmietnutím podania žalobkyne,
vzhľadom na neexistenciu kvalifikovaných vád podania, ktoré by bránili súdu pokračovať v konaní, by
došlo k porušeniu základného práva účastníka konania, a to práva na súdnu ochranu garantovaného

článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení).

13. Ak súd prvej inštancie v danom štádiu konania odmietol podanie žalobkyne pre nesplnenie
zákonných podmienok upravujúcich náležitosti podania (ktoré by mohlo byť návrhom na začatie

konania), nepostupoval procesne správne, čím znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Žalobkyni bolo tak znemožnené realizovať
právo na súdnu ochranu.

14. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
a vec vrátil na ďalšie konanie.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu, umožniť žalobkyni pokračovať v konaní, vzhľadom na preukázané číslo spisu, ako i

označenie súdu, na ktorom sa spis nachádza, prostredníctvom ktorého bude možné zistiť zákonného
zástupcu žalovanej.

16. Z dôvodu zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, nebol daný dôvod na rozhodovanie
o náhrade trov odvolacieho konania. Vzhľadom na závislé výroky súdu prvej inštancie, obsiahnuté v

napadnutom uznesení, o náhrade trov konania a vrátení súdneho poplatku za podanú žalobu, zrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vzťahovalo aj na tieto ďalšie dva výroky napadnutého uznesenia.

17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.