Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/125/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224546
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115224546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Martina Holiča a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Z. V., nar. XX. Q. XXXX, bytom C., J. G. C. XXXX/
XX, o 640,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 30.
januára 2017 č. k. 14C/448/2015-30 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 640,81
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 640,81 eur od 1. mája 2013 do zaplatenia a
v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 17,62%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 351, §
351 ods. 2, § 497, § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v
znení neskorších predpisov), § 39, § 40, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1,
2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou

zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb dňa 27. januára 2010, medzi stranami konania,
na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanej možnosť povoleného prečerpania na účte. V dôsledku
porušenia povinností dlžníka žalobkyňa od zmluvy odstúpila a súd prvej inštancie mal za preukázanú
dôvodnosť uplatňovania žalovanej istiny 640,81 eur, ktorú sumu žalovaná vyčerpala ale nevrátila. Z
obsahu žaloby, ako ani z jej zdôvodnenia, predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobkyňa dodržala
podmienky ustanovené zákonom č. 258/2001 Z. z., konkrétne § 3 ods. 6, teda, že riadne informovala o
úverovom limite pri uzatvorení zmluvy, o ročnej úrokovej sadzbe, o postupe pri ukončovaní zmluvy. Od

momentu odstúpenia od zmluvy zanikajú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, pričom podľa
ObZ má žalobkyňa právo na úroky dohodnuté v rámci úverovej zmluvy. Nárok žalobkyne na zaplatenie
úrokov vo výške 28% vyhodnotil súd prvej inštancie ako neoprávnený, pretože takto uplatnené úroky
majúvzhľadomnavýšku,povahuzmluvnejpokuty.Predstavujúneprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 1 O. z., ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 5 O. z.. Neprijateľnosť podmienky
vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie úrokov vo

výške 28% jednostranne, iba v prospech žalovanej ako spotrebiteľky, pre prípad porušenia jej zmluvných
povinností, avšak pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna
sankcia v podobe vysokých úrokov 28%. S poukazom na zákaz ustanovení spôsobujúcich značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd prvej inštancienepriznal žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov v požadovanej výške 28%, považujúcich ich za neplatné,
dojednané v rozpore so zákonom, ale priznal len úroky z omeškania vo výške predpisov občianskeho
práva, odo dňa vzniku omeškania (odstúpenia od zmluvy). Odstúpením od zmluvy sa zmenil záväzkový

vzťah tak, že pôvodný zanikol a vznikol nový, preto súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania podľa
predpisov platných v čase vzniku omeškania. Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť, okrem žalovanej
istiny, i úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 640,81 eur od 1. mája 2013 do zaplatenia a v
zostávajúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255
ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP, tiež článkom 4 ods. 1, čl. 17 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.

v znení neskoršieho právneho predpisu). Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 640,81 eur, úrokov
z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo výške 673,95 eur, t. j. spolu 1.314,76 eur,
pričom úspešná bola len vo výške priznanej sumy 640,81 eur a vyčíslených úrokov priznaných vo výške
132,38 eur, t. j. 773,19 eur, teda žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 58,81%. Žalovaná bola úspešná
v rozsahu 61,19%. Žalobkyni preto vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,62%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v zamietajúcej časti vo veci samej,
navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym
posúdením veci. Dojednanie o úroku pre prípad nepovoleného debetu nie je možné považovať

za dojednanie o zmluvnej pokute. Ustanovenie všeobecných obchodných podmienok žalobkyne,
ktoré obsahuje dotknuté dojednanie, takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút
prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva bola uzatvorená v súlade
s ustanoveniami ObZ, upravujúcimi zmluvu o bežnom účte. Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do
určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa

práva a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb zmluvou o úvere. Za vykonanie platieb je banka
oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky
na účte. V zmysle § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa prekročením rozumie automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec

aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa. Banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy
o bežnom účte (bod 3.4 Všeobecných obchodných podmienok). Klient musí mať na bežnom účte
dostatok peňažných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru
poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka, akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov
voči banke (bod 3.8 Všeobecných obchodných podmienok). Nepovolené prečerpanie je automaticky

prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami
nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu
povinný platiť z prekročenej čiastky úrok, vypočítaný na základe úrokovej sadzby (úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu). Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú
klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účet klienta (nie

zmluvnú pokutu). S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ObZ, ako aj zákon
o spotrebiteľských úveroch (§ 18 ods. 1).

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou ako spotrebiteľskou
zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy. Žalovaná uzatvárala zmluvu ako fyzická
osoba,ktorápriuzatváranízmluvynekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskej
činnosti. Žalobkyňa vystupovala v postavení dodávateľa, teda osoby, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskejzmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4
O. z. v znení do 28. februára 2010). Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, že zmluva o úvere je
zmluvným typom upraveným v ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).

7.Úpravaspotrebiteľskejzmluvytvoríprávnyzákladochranyspotrebiteľavsúkromnoprávnychvzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné
právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval O. z. (ktorým bola dopĺňaná definícia
spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Na úrovni komunitárneho práva bolo

prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak
by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne,
napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom
dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou.
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial
International d Alimentation SA., C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo

C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych
noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale
tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v
čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc).
Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc

(predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k
nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade noriem na ochranu spotrebiteľa reflektovať
obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni uplatňované zmluvné úroky vo výške
28%, ale úrok z omeškania bol priznaný vo výške podľa ustanovení O. z., spolu s istinou od odstúpenia
od zmluvy, ako odo dňa vzniku omeškania, od ktorého dátumu bol požadovaný žalobkyňou aj zmluvný
úrok (výzvou z 22. apríla 2013 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlhu, v dôsledku odstúpenia od

zmluvy, iná splatnosť žalovanej istiny preukázaná nebola).

9. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu,
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania (porov. uznesenie
NS SR sp. zn. 4Obo 143/98), pričom uvedeným názorom aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 476/2012 nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

10. Žalovaná bola povinná platiť zmluvný úrok do dohodnutej doby vrátenia požičaných peňazí. V
prípade zmeny pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, po zosplatnení úveru, dlžník
sa dostáva do omeškania s plnením dlhu a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania (porov.

rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/108/2014). Povinnosť uhradiť úrok do jeho vrátenia sa
vzťahuje na časové obdobie od poskytnutia úveru do doby, pokiaľ veriteľ nevyvolá zmenu pôvodných
podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý (napr. zosplatnením úveru, v dôsledku ktorého nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania). V prípade iného záveru by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by

spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (porov. rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 1Co/30/2012).

11. Veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva

na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenia obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby finančných prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy spotrebiteľ by bol vystavený všetkým

sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia, pričom veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval
úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého
by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k
zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zozmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/190/2014). Odvolacia argumentácia týkajúca sa prečerpania finančných prostriedkov nemala
vplyv na vyššie uvedené závery.

12. Odvolacia námietka žalobkyne o povinnosti dlžníka platiť zmluvný úrok od poskytnutia peňazí do
ich reálneho vrátenia preto nemohla obstáť. Je na veriteľovi, akým spôsobom reflektuje stav porušenia
zmluvných povinností dlžníka a v prípade zosplatnenia celého dlhu nesie veriteľ zodpovednosť
vyplývajúcuzozmenypôvodnýchpodmienok,zaktorýchbolúverposkytnutý,sčímsúspojenénásledky.

Je tiež na veriteľovi, akým spôsobom si zabezpečí splnenie dlhu. S protiprávnym stavom (porušením
zmluvných podmienok) sa spájajú sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením sumy. Preto
sa s ním nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré súvisia so stavom oprávneného držania peňažných
prostriedkov dlžníkom podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy (odplatné nároky patria len v právne
súladnom stave, porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014). Odvolacia
argumentácia týkajúca sa prečerpania finančných prostriedkov nemala vplyv na vyššie uvedené závery.

13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 28% ročne zo sumy 640,81 eur od 1. mája 2013
do zaplatenia ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, aplikujúc
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, na základe ktorého žalovanej ako úspešnejšej strane konania prislúchala

náhrada trov konania v rozsahu 17,62%, v dôsledku čoho jej v uvedenom rozsahu bola priznaná náhrada
trov konania voči žalovanej v konaní menej úspešnej. Osobitné odvolacie dôvody voči výroku o náhrade
trov konania vznesené neboli.

14. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262

v spojení § 255 ods. 1 CSP, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
preto rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

15. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.