Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205400
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715205400.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618, proti žalovanému A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
R., F. XXXX/XX, zast. AK Dlhopolec, s. r. o. so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 27, IČO: 36 867 306, o
zaplatenie X.XXX,XX EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.

6C/152/2015-307 zo dňa 31. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
X.XXX,XX EUR s X,X % ročným úrokom z omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia. Žaloba bola
odôvodnená tým, že žalobca dňa XX. XX. XXXX ako dražobník podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o

dobrovoľných dražbách vykonal dražbu súboru vecí zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. R. D. C.,
na adrese F. XXX/XX v R. D. C. výlučnom vlastníctve D. C., nar. XX. XX. XXXX a to bytu č. X
na X.. poschodí, vchod č. XX bytového domu súp. č. XXX, postavenom na parc. č. XXX/X a podielu
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu k
pozemkom KN-C č. XXX/X, o výmere XXX m2, KN-C XXX/X o výmere X.XXX m2, o veľkosti XXXX/
XXXXX-in. Ďalej nebytového priestoru č. X - X garáž na prízemí, vchod č. XX v bytovom dome súp. č.

XXX a podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXX a spoluvlastníckeho
podielu k pozemkom KN-C č. XXX/X, o výmere XXX m2, KN-C XXX/X o výmere X.XXX m2, o veľkosti
XXXX/XXXXX-in. Navrhovateľom dražby bola Slovenská sporiteľňa, a. s. a dôvodom dražby bola
realizácia záložného práva zapísaného pod V-XXXX/XXXX. Na dražbe, o priebehu ktorej bola spísaná
notárska zápisnica N XXX/XXXX, bola dosiahnutá cena predmetu dražby XX.XXX EUR a príklep bol
udelený žalovanému, ktorý sa stal vydražiteľom. Žalovaný zložil dražobnú zábezpeku X.XXX EUR a

v zákonnej lehote XX dní mal doplatiť cenu predmetu dražby. Namiesto toho ale dňa XX. XX. XXXX
navrhovateľovi dražby oznámil odstúpenie od kúpy nehnuteľností. Žalovaný bol ako účastník dražby
svojim podaním viazaný a nemôže po udelení príklepu od vykonaného podania odstúpiť. Žalovaný
nedoplatil cenu predmetu dražby, čím dražbu zmaril a žalobca vyzval žalovaného na uhradenie nákladov
zmarenej dražby. Žalobca proti žalovanému uplatnil účelne vynaložené náklady v sume X.XXX,XX EUR,
vrátane DPH (X.XXX,XX EUR bez DPH). Ďalej uplatnil odmenu dražobníka, ktorá bola dohodnutá v

Rámcovej dohode medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a. s. vo výške X % z výťažku dražby,
zníženého o náklady dražby bez W.. Odmenu žalobca vyčíslil sumou X.XXX,XX EUR s DPH (X.XXX,XX
EUR bez DPH). V dôsledku zmarenia dražby vydražiteľom sa konala opakovaná dražba, náklady ktorej
sa hradia z dražobnej zábezpeky, zloženej žalovaným. Účelne vynaložené náklady opakovanej dražby
žalobca vyčíslil v sume XXX EUR s DPH (XXX,XX EUR bez DPH). Náklady dražby, opakovanej dražby
a zmarenej odmeny žalobca vyčíslil spolu v sume X.XXX,XX EUR (X.XXX,XX + XXX + X.XXX,XX =

X.XXX,XX). Žalovaná suma X.XXX,XX EUR predstavuje neuhradený rozdiel po započítaní dražobnejzábezpeky v sume X.XXX EUR. Na úhradu uvedených nákladov zmarenej dražby bol žalovaný vyzvaný
dňa XX. XX. XXXX.

2. Žalovaný považoval nárok za nedôvodný. Aj keď žalobca vykonal ako dražobník dve kolá dražby
(zmarenú a opakovanú dražbu), nárok na odmenu môže dražobníkovi vzniknúť len raz, nie opakovane.

3. Okresný súd zistil, že žalobca sa zúčastnil XX. XX. XXXX dobrovoľnej dražby a zložil dražobnú
zábezpeku vo výške X.XXX EUR ale dražbu zmaril tým, že cenu dosiahnutú vydražením nezaplatil.

V takom prípade sa dražobná zábezpeka použije na úhradu nákladov zmarenej dražby, na ktorú sa
zúčtujú náklady opakovanej dražby, za ktoré okresný súd považoval výlučne náklady dražby vo výške
X.XXX,XX EUR s DPH a náklady opakovanej dražby vo výške XXX EUR, spolu v sume X.XXX,XX EUR.

4.Okresnýsúdnepovažovalodmenudražobníkazanákladydražby,ktorábolazmarenásodôvodnením,
že nárok na odmenu vzniká až po uhradení ceny dosiahnutej vydražením čo vyplýva z § 25 ods. 1

Zákonaodobrovoľnýchdražbáchajzčl.IVRámcovejdohody,ktorúmalžalobcauzavretúsoSlovenskou
sporiteľňou, a. s. V zmysle tejto Rámcovej dohody bola odmena dražobníka určená ako „príslušné
percento z dražby alebo z opakovanej dražby“. Gramatickým výkladom okresný súd dospel k záveru, že
odmena nebola dohodnutá z dražby a opakovanej dražby. Z „Vyčíslenia nákladov dražby - 3. kolo“ (č.
l. 239) zistil, že z výťažku dražby bol navrhovateľovi dražby vyplatený výťažok vo výške XX.XXX,XX

EUR a že Slovenská sporiteľňa, a. s. žalobcovi ako dražobníkovi odmenu za výkon dražby zaplatila,
čo žalobca nespochybňoval. V zmysle platnej právnej úpravy žalobca mohol nárok na odmenu uplatniť
len jeden krát. Odmena dražobníkovi uhradená bola a žalobca sa úhrady odmeny domáhal opakovane,
na čo nemá zákonný nárok.

5. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 2 písm. i), § 25 ods. 4, § 26 ods. 5 zák. č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto mu podľa § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Okresnému súd vytýkal, že žalobcovi

znemožnil uplatniť procesné práva lebo neuviedol predbežné právne posúdenie, čím žalobcovi
znemožnil doplniť právnu argumentáciu. Okresnému súdu vytýkal nesprávny záver, že žalobca nemá
právo na odmenu za zmarenú dražbu, pretože táto údajne nevyplýva zo zmluvy o vykonaní dražby,
uzavretej medzi žalobcom a navrhovateľom dražby a ďalší nesprávny záver, že nárok na odmenu
za zmarenú dražbu je v rozpore s právnou úpravou, čo okresný súd v odôvodnení rozhodnutia

nevysvetlil. Žalovanému bol príklep udelený na zmarenej dražbe XX. XX. XXXX. Opakovanú dražbu
žalobca vykonal XX. XX. XXXX, na ktorej príklep nebol udelený a preto právo na odmenu dražobníkovi
nevzniklo. Úspešná bola až 2. opakovaná dražba vykonaná XX. XX. XXXX (3. kolo), na ktorej bol
udelený príklep a vydražiteľ doplatil cenu predmetu dražby. Okresný súd vyvodil výkladom textu zmluvy
„...z výťažku dražby alebo opakovanej dražby...“, že žalobca nemá právo na odmenu za zmarenú

dražbu, lebo odmena žalobcovi za úspešnú opakovanú dražbu (X kolo) bola zaplatená. Žalobca však
poukazoval na čl. IV, bodu 1.4. Rámcovej dohody so Slovenskou sporiteľňou, a. s., kde bolo dohodnuté,
že navrhovateľ (banka) náklady dražby neuhrádza a tento rozdiel hradí ten, kto zmaril dražbu. V
prípade, ak sa po zmarenej dražbe uskutoční opakovaná dražba, ktorá bude úspešná, náklady dražby
si dražobník zúčtuje z dražobnej zábezpeky zloženej zmariteľom. V prípade, ak dražobná zábezpeka ...

nepostačuje..., navrhovateľ tento rozdiel neuhrádza, hradí ho zmariteľ. V čl. IV bod 1.4. Rámcovej
dohodybolaupravenásituácia,podľaktorejnákladyvrátaneodmeny,nepokrytédražobnouzábezpekou,
uhrádza zmariteľ dražby. Logický výklad príslušného ustanovenia Rámcovej zmluvy neodôvodňuje
záver, že za určitých okolností nemá dražobník právo na odmenu za vykonanie dražby aj za vykonanie
opakovanej dražby toho istého predmetu dražby. Ak by platilo zmluvné pravidlo, ktoré vyvodil okresný

súd, navrhovateľ dražby by žalobcu odkázal s nárokom na odmenu za tretie kolo dražby na zmariteľa.
Výklad Rámcovej zmluvy, ktorý urobil okresný súd, nie je v súlade s vôľou účastníkov zmluvy.
Zmluvné strany nemali vôľu obmedzovať právo dražobníka na odmenu za zmarenú dražbu a to bez
ohľadu na neskoršiu úspešnú dražbu. V prípade zmarenej dražby dražobník vykonal všetky kroky
potrebné na to, aby došlo k vydraženiu predmetu dražby. Iba konaním vydražiteľa bolo úsilie dražobníka

zmarené. Úspešnou dražbou sa rozumie dražba, na ktorej bol udelený príklep. Na to, aby mohla byť
vypočítaná odmena dražobníka je nutné, aby bol udelený príklep, na základe ktorého je následne možné
určiť výšku výťažku aj výšku odmeny dražobníka. V prípade viacerých opakovaných dražieb vznikne
dražobníkovi právo na odmenu až za poslednú, úspešnú opakovanú dražbu, avšak v prípade zmareniadražby nastáva iná situácia, lebo príklep udelený bol a dražobníkovi vzniklo právo na odmenu ako
pri úspešnej dražbe. Pre určenie výšky odmeny dražobníka je preto určujúca výška odmeny, na akú
by mal dražobník právo v prípade nezmarenej úspešnej dražby. Ak by každý mohol bez sankčných

následkovzmariťdražbu,ohrozilobytonielendražobníka,aleajnavrhovateľadražby.Žalovanýspôsobil
zníženie ceny predmetu dražby z XX.XXX EUR na XX.XXX EUR, za ktorú bol predmet dražby nakoniec
vydražený v opakovanej dražbe. Nedoplatenie ceny predmetu dražby spôsobil žalovaný vydražiteľ, ktorý
sa slobodne na dražbe zúčastnil a urobil záväzné podanie, ale nesplnil zákonnú povinnosť doplatiť
cenu predmetu dražby. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súd Českej republiky, v

ktorých súdy posudzovali právo žalobcu na odmenu za zmarenú dražbu. V rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo
58/2011 sa uvádza, že dohodnutá výška odmeny dražobníkovi patrí v prípade vydraženia predmetu
dražby a prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa. Podľa rozhodnutia sp. zn. 21 Cdo 4221/2008
dražobník nemôže byť vo svojom nároku na odmenu poškodený tým, že vydražiteľ po udelení príklepu
nezaplatením ceny dosiahnutej vydražením dražbu zmaril. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

X.XXX,XX EUR s X,X % ročným úrokom z omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu z XX. XX. XXXX zopakoval, že žalobca má nárok len na nevyhnuté
náklady zmarenej dražby vo výške X.XXX,XX EUR tak ako uviedol okresný súd. Z listu Slovenskej
sporiteľne, a. s. vyplýva, že náklady tretieho kola dražby boli spolu X.XXX,XX EUR a pozostávali z

nákladov vo výške XXX,XX EUR a odmeny dražobníka X.XXX,XX . EUR. Boli teda kryté všetky náklady
za výkon záložného práva a zároveň dražobník získal za vykonanie dražby dohodnutú odmenu. Podľa §
2 písm. i) Zákona o dobrovoľných dražbách je odmena dražobníka nákladom dražby a podľa § 16 ods.
2 tohto zákona je výška odmeny, spôsob jej určenia podstatnou náležitosťou zmluvy o vykonaní dražby.
Dohoda o odmene je teda na vôli navrhovateľa dražby a dražobníka, ktorý sa dohodli na odmene ako

príslušnom percente z výťažku dražby alebo opakovanej dražby. Zákon aj uvedená Rámcová zmluva
vylučujú možnosť vzniku opakovaného nároku na odmenu, preto nie je dôvodná polemika o obsahu
súdnych rozhodnutí, na ktoré v odvolaní poukázal žalobca z dôvodu odlišných skutkových okolností.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správny.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy.

9. Podľa § 2 písm. i) zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „Zákon o dobrovoľných
dražbách“), na účely tohto zákona sa rozumie nákladom dražby odmena dražobníka a náklady účelne
vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby;

Podľa § 16 ods. 2, veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách, zmluva o vykonaní dražby

musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie,
predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o
tom, že dražba bude vykonaná bezplatne.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté

inak, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, náklady
dražby sa hradia z výťažku dražby v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak za náklady dražby nezodpovedá iná osoba ako
navrhovateľ dražby, uhradí ich dražobníkovi navrhovateľ dražby, ak nie je v zmluve o vykonaní dražby

dohodnuté inak.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie dražby, je
povinný na vyzvanie dražobníka uhradiť tú časť nákladov dražby, ktorú nepokrýva dražobná zábezpeka
ním zložená; to platí aj na náklady opakovanej dražby konanej v dôsledku zmarenia predchádzajúcej

dražby vydražiteľom.

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný spôsobil zmarenie dražby ani to, že je povinný
znášať náklady zmarenej dražby. Sporné bolo, či medzi náklady zmarenej dražby patrí aj zmarenáodmena vo výške X.XXX,XX EUR s DPH, na ktorú by dražobníkovi vznikol nárok, ak by žalovaný ako
úspešný dražiteľ doplatil cenu, za ktorú sa predmet dražby vydražil na zmarenej dražbe, konanej dňa
XX. XX. XXXX.

11. Okresný súd správne zistil, že žalobca sa zúčastnil XX. XX. XXXX dobrovoľnej dražby, zložil
dražobnú zábezpeku vo výške X.XXX EUR a dražbu zmaril tým, že cenu dosiahnutú vydražením
nezaplatil a v takom prípade sa dražobná zábezpeka použije na úhradu nákladov zmarenej dražby, na
ktorú sa zúčtujú aj náklady opakovanej dražby. Okresný súd tiež správne vychádzal z toho, že dražobník

má nárok len na jednu odmenu a v zmysle § 16 ods. 2, veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách
posúdil aj obsah dohody o odmene, ktorú upravovala Rámcová zmluva uzavretá medzi žalobcom a
navrhovateľom dražby, ale zo svojich zistení vyvodil nesprávne skutkové a právne závery a rozhodol
predčasne.

12. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné. Okresný súd nepovažoval žalovanú odmenu dražobníka za

náklady dražby s poukazom na § 25 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách a len z toho dôvodu, že
nárok na odmenu vznikol až po uhradení ceny dosiahnutej vydražením. Nezaoberal sa tým, že náklady
zmarenej dražby upravuje § 25 ods. 3, ods. 5 uvedeného zákona. Nebol dôsledný a konzistentný ani pri
výklade dohody o odmene v Rámcovej zmluve, keď nárok na odmenu, dohodnutý v článku IV, v bode
1.2, posudzoval len na základe úvodnej časti textu „...z výťažku dražby alebo opakovanej dražby...“,

bez súvislosti s ďalším obsahom, ktorým zmluvné strany dohodnutú odmenu upravili pod písm. a)
až d) „v závislosti od kola dobrovoľnej dražby“. Okresný súd sa opomenul zaoberať tým, že v čl. IV,
bode 1.4 Rámcovej dohody, ktorú žalobca predložil, sú upravené podmienky úhrady nákladov dražby
v špecifických podmienkach, ktoré sa vzťahujú aj na posudzovaný predmet konania, kedy náklady
dražiteľa vrátane odmeny, nepokryté dražobnou zábezpekou, uhrádza zmariteľ dražby (č. l. 175, 176).

Okresný súd síce správne vychádzal z toho, že odmena dražiteľa je súčasťou odôvodnených nákladov
dražby a má nárok len na jednu odmenu, ale vôbec neposudzoval, že odmenou, na ktorú mal žalobca
nárok, je odmena vyplývajúca z dražby, ktorú zmaril žalovaný. Okresný súd sa teda nevysporiadal s
otázkou, že ak by žalovaný dražbu nezmaril, mal žalobca nárok na odmenu vyčíslenú v žalobe v sume
X.XXX,XX EUR s DPH. Z toho dôvodu rozhodol predčasne, lebo pre zamietnutie žaloby nepostačovalo

iba zistenie, že žalobcovi bola vyplatená odmena vyplývajúca z vyčíslenia nákladov v 3. kole dražby
(č. l. 239).

13. Pri posudzovaní odmeny zmarenej dražby bude okresný súd vychádzať z právnej úpravy § 25
ods. 3, ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách aj z Rámcovej dohody, ktorú uzavreli dražobník a

navrhovateľ dražby. Z § 25 Zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva právo dražiteľa na odmenu za
zmarenú dražby a súčasne aj na odmenu za opakovanú dražbu, ale žalobca má nárok na odmenu,
ktorá by mu inak patrila nebyť toho, že dražba bola zmarená.

14. V ďalšom konaní sa okresný súd urobí záver o tom, akú povahu má nárok žalobcu, ktorý zodpovedá

odmene dražobníka, ktorá nebolo vyplatená len z dôvodu zmarenej dražby za situácie, keď zmarenie
dražby zapríčinil žalovaný. Pokiaľ má žalobca nárok na odmenu, ktorú by dosiahol nebyť zmarenia
dražby, do tejto odmeny treba zarátať odmenu, ktorá žalobcovi patrí za tretie kolo dražby. Okresný
súd bude zisťovať, či na uspokojenie nároku postačuje dražobná zábezpeka, ktorú zložil žalovaný a
v závislosti od toho znovu rozhodne, či žalobou požadované peňažné plnenie je odôvodnené v celom

rozsahu alebo len v časti.

15. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP.