Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010345
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3516010345.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej

veci obžalovaného Adama Nižnanského, nar. 02.03.1993 v Nitre, trvale bytom Myjava, adresa na
doručovanie Myjava, Turá Lúka 100, stíhaný na slobode, trestne stíhaný pre prečin marenia výkonu
úradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Trestnéhozákonač.300/2005Z.z.vzneníneskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad
Váhom dňa 06. júna 2018 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný:O.R.,R..XX.XX.XXXXC.R.,trvalebytomK.,O.R.A.K.,T.Q.Č..XXX,stíhanýnaslobode,

j e v i n n ý , ž e

dňa 21.05.2016 v čase o 22,10 hod viedol v obci K. po komunikácii N. B. a ceste III/1187 B. X. K.
a ceste III/1203 S. B. osobné motorové vozidlo Škoda Felicia, evidenčné číslo K., napriek tomu, že
Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, pod sp. zn. 0T/28/2016 zo dňa 27.03.2016, právoplatným
dňa 27.03.2016 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní

15 mesiacov,

t e d a

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,
č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) Trestného
zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.09.2016 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 541/16/3304-7 zo dňa 21.09.2016, na obvineného O.

R., R.. XX.XX.XXXX C. R., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2018 za účasti obžalovaného a zistil
nasledovné:

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k
zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný O. R. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)

Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 541/16/3304 zo dňa 21.09.2016 doručenej súdu dňa 26.09.2016,
právne kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného
poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu

kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel
právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými
sadzbami,ktoréTrestnýzákonustanovujezatrestnýčinkladenýmuzavinu.Obžalovanýtieždeklaroval,
že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok

kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5
a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v
tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného O. R. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin
úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku,

súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný
zospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe.Súdjehovyhlásenieovinezospáchaniažalovanéhoskutku
následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti
o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania.
Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa

§ 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho
druhu a výmere. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní neboli uplatnené nároky na náhradu škody
poškodenými.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom

čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania
trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vo veci jednalo o úmyselný trestný čin, kedy obžalovaný vedome
maril výkon rozhodnutia súdu o zákaze činnosti, nakoľko vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje

rozhodnutie súdu o zákaze tejto činnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný
evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Objektom konania
obžalovaného bol záujem spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je riadny, efektívny a

dôsledný výkon právoplatne uložených trestov, zákazov a príkazov orgánmi verejnej moci Slovenskej
republiky. Tento záujem bol konaním obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu
stránku stíhaného trestného činu, teda prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona a spáchal ho tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže obžalovaný
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o

zákaze činnosti. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znakyskutkovejpodstatytrestnéhočinupodľa§348ods.1písm.d)Trestnéhozákona.Konanímobžalovaného
boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie
obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora prijal, s prihliadnutím
aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného
opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal
dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o
treste, jeho druhu a výmere podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to

oboznámením sa s listinnými dôkazmi: oboznámenie spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 0T/28/2016,
oboznámenie evidenčnej karty vodiča, správu OR PZ K., správa o povesti Mestský úrad K., lustrácia
Sociálnej poisťovne, odpis registra trestov, register priestupkov.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného O. R. vyplýva, že obžalovaný bol

päťkrát právoplatne odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť (krádež, lúpež, ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky). Prvé odsúdenie má zahladené. Okresným súdom Nitra rozsudkom sp. zn. 4T/149/2012
zo dňa 18.02.2013, právoplatný 18.02.2013, bol obžalovaný odsúdený za trestný čin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. na peňažný trest 160 eur, náhradný trest odňatia
slobody 1 mesiac, pričom tento trest bol zrušený súhrnným trestom, ktorý mu bol uložený trestným

rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/43/2013 zo dňa 19.04.2013, právoplatný dňa 24.07.2013,
za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody nepodmienečne na tri roky v
ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom dňa 03.07.2015 bol Okresným súdom
Trnava sp. zn. 2Pp 135/2015 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou 2 roky (do 03.07.2017).
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/8/2014 zo dňa 05.06.2014, právoplatný

dňa 21.06.2014 súdu upustil od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného za trestný čin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. vzhľadom na odsúdenie 6T/43/2013. Okresným súdom Žilina trestným
rozkazom sp. zn. 0T/28/2016 zo dňa 27.03.2016, právoplatný dňa 27.03.2016 bol obžalovaný uznaný
vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. za čo mu bol
uložený peňažný trest 250 eur, náhradný trest odňatia slobody na 7 dní, zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá na 15 mesiacov. Obžalovaný uhradil peňažný trest dňa 21.12.2016.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný O. R. sa dopustil dňa
22.04.2018 priestupku, porušil zákaz fajčenia, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 5 eur.
Obžalovaný je od 16.04.2018 zamestnaný u podnikateľa X.. N. U. - N..

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného O. R. existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej
činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu
vykonaťkontradiktórnehlavnépojednávanievovzťahukvýrokuovine)postupompodľa§257Trestného

poriadku. Na strane priťažujúcich okolností súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, a to že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený, vzhľadom na predchádzajúce
odsúdenia, ktoré nemá obžalovaný zahladené.

Trestný zákon ustanovuje v § 348 ods. 1 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia trest odňatia

slobody až na dva roky.

Pri rozhodovaní o výmere trestu sudca tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností
vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Pri úvahách o výške trestu zohľadnil súd najmä existenciu
a prevahu dvoch poľahčujúcich okolností u obžalovaného. Kedy bola trestná sadzba po úprave vo

výmere 0 až 16 mesiacov. V danom prípade obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia Okresným súdom Trnava sp. zn. 2Pp/135/2015, nakoľko skúšobná doba
plynula od 03.07.2015 do 03.07.2017, preto mu súd v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona
musel uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd v danom prípade považoval trest odňatia
slobody vo výmere šesť mesiacov nepodmienečne na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa za

dostatočný, a to najmä s poukazom, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u
obžalovaného nesplnilo svoj účel, nakoľko pokračoval v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Obžalovaný
ani v minulosti neviedol riadny život, keďže sa dopustil rôznorodej trestnej činnosti (krádeže, lúpež,
ohrozenie pod vplyvom návykovej látky), za ktorú bol päťkrát právoplatne odsúdený. Zároveň bolo
zistené,žesadopustiljednéhopriestupku.Obžalovanéhomožnopovažovaťzarecidivistu.Zároveňvšak

samosudkyňa určila výšku trestu v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby, nakoľko za prejednávané
trestné konanie obžalovaného, spôsob jeho spáchania a v neposlednom rade i následok, aký spôsobilo,
by sa trest vo vyššej výmere súdu javil ako neprimerane prísny a nespĺňal by dôsledne všetky zásady
ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zákona.

Navýkontrestuodňatiaslobodybolobžalovanýpodľa§48ods.2písm.b)Tr.zákonazaradenýdoústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže pred spáchaním predmetného
trestného činu v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo výmere dvadsaťštyri mesiacov, nakoľko sa obžalovaný

dopustil trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v súvislosti s touto činnosťou, pričom v
danom prípade súd po vykonanom dokazovaní nezistil také mimoriadne okolnosti prípadu, pre ktoré by
upustil od jeho uloženia. Trest zákazu činnosti v trvaní 24 mesiacov pritom nie je voči obžalovanému
neprimerane prísny. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného
činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave

pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,

aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody
poškodenými.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. (§ 309 ods. 1 Tr. por.).