Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Oľga Kováčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/112/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209872
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217209872.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: N. A., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom T. XXX/X, Z., o zaplatenie 4.348,64 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.348,64 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.348,64 € od 20.6.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 9.5.2017 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil
súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.348,64 € spolu
s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.348,64 € od 20.6.2014
do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa
25.11.2013 zmluvu o pôžičke č. 5020332, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 3.926,02 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 95 mesačnými splátkami po 106,37 €. Žalovaný
titulom pôžičky uhradil len sumu 212,74 €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom
zo dňa 21.5.2014 ho vyzval na úhradu aktuálnej dlžnej sumy s upozornením na možnosť vyhlásenia
splatnosti celého úveru. Keďže zo strany žalovaného k úhrade dlhu nedošlo, veriteľ ku dňu 19.6.2014
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, keď celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 4.348,64 €.
2. Súd vo veci po pripustení zmeny strany sporu vystupujúcej v konaní ako žalobca (uznesením
č.k. 14Csp/112/2017-26 zo dňa 22.8.2017) vo veci nariadil pojednávanie, ktoré v zmysle § 180 CSP
vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovaného. Vo veci po oboznámení sa s
obsahom listín tvoriacich súdny spis a to zmluvou o pôžičke, predžalobnou upomienkou, všeobecnými
obchodnými podmienkami, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, vyjadrením žalobcu, prílohou č.
3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky spolu s podacím
hárkom, uznesením č.k. 14Csp/112/2017-26 zo dňa 22.8.2017 ustálil nasledovný skutkový a právny stav
veci:
3. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. dňa 30.12.2016 nadobudol žalobca od svojho právneho predchodcu
pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. 5020332 zo dňa 25.11.2013, ktorá je predmetom tohto
konania. Tunajší súd uznesením č.k. 14Csp/112/2017-26 zo dňa 22.8.2017 pripustil zmenu účastníka
na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.)do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (táto ku dňu 17.2.2018 zmenila obchodné
meno na: Intrum Slovakia, s.r.o.).
4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 5020332 zo dňa 25.11.2013, predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.926,02 €. V zmluve bolo určené splácanie
poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 106,37 € s poistením (výška splátky bez poistenia 103,37
€) s dobou splácania 95 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 32 %,
RPMN vo výške 32 % pri priemernej RPMN vo výške 19,35 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli
vyčíslené v sume 5.894,13 € a teda žalovaný mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 9.820,15
€ bez poistenia. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 21.5.2014, tento vyzval
žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 340,39 € bezodkladne s tým, že ak splátka splatná v
mesiaci marec 2014 nebude uhradená do 5.7.2014 veriteľ bude oprávnený poskytnutý úver zosplatniť.
Predmetnú výzvu žalovaný neprevzal, zásielka bola vrátená dňa 29.5.2014 odosielateľovi s poznámkou
pošty o neznámom adresátovi. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že veriteľ pristúpil
k zosplatneniu úveru ku dňu 19.6.2014, keď žalovaný titulom poskytnutej pôžičky do 31.3.2017 uhradil
len sumu 212,74 €.
5. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu 4.348,64 € s príslušenstvom (uvedená suma
pozostáva z dlžnej istiny).
6. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným
uzavrel dňa 25.11.2013 zmluvu č. 5020332, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške
3.926,02 €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť 95 mesačnými splátkami po 103,37 € (+ 3,-
€ mesačná výška poistného).Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných
náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá
zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených
v tomto zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po
uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné
zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka
platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa
a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku
spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy
bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať
do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny
obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi
dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným
spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v
zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu
k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon. Zo stranyprávneho predchodcu žalobcu došlo pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného k
predčasnému zosplatneniu úveru k 19.6.2014.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru súd podanej žalobe o zaplatenie dlžnej istiny
predstavujúcej rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru
uhradiť (4.561,38 €) a sumou, ktorú uhradil (212,74 €), t.j. o zaplatenie sumy 4.348,64 € vyhovel, keď
žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne existencie a výšky pohľadávky nepopieral. Zároveň súd
priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.348,64 € počnúc
dňom 20.6.2014 a to až do zaplatenia. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v spore
plne úspešnou stranou. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny
úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
11. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach,
resp. elektronicky.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.