Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213111
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113213111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu N. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX C. XXX, zastúpený I.. P. Jurkom, bytom F. XXX/XX, B., proti žalovanej L. P., rod. F., nar.
X.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o určenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu a o odvolaní L. F.,
rod. M., bytom C. XXX proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C 120/2013-183 zo dňa 19.4.2017
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Odmieta odvolanie L. F., rod. M., bytom C. XXX, C..

Žalovanej vo vzťahu k L. F., rod. M. nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o upravenej žalobe žalobcu, ktorou žiadal, aby súd určil v prospech
žalobcu na ťarchu žalovanej právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré vecné bremeno spočíva
v prenechaní do užívania nepretržite nehnuteľnosť parcelu KNC XXX/X - trvalé trávnaté porasty o
výmere XX.XXX m2, zapísanú na LV č. XX. Žalobca v žalobe tvrdil, že toto právo vydržal. Žalobca svoje
právo odvodzuje od čestného prehlásenia žalovanej zo dňa 10.2.1996, podľa ktorého nehnuteľnosť, ku
ktorej sa domáha zriadenia práva zodpovedajúce vecnému bremenu užívať nehnuteľnosti, ponecháva

žalovaná svojim súrodencom, t.j. žalobcovi, sestre A. Q., rod. F. a krstnému synovi F. Q..
Žalobca v žalobe tvrdil, že túto nehnuteľnosť spôsobom, ktorým žiada zriadiť vecné bremeno v jeho
prospech, užíva nepretržite po dobu dlhšiu ako 10 rokov.
Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností, a to
parcely KN C XXX/X, pričom v roku 1996 čestne prehlásila, že túto nehnuteľnosť môžu užívať jej rodinní
príslušníci. Medzi užívateľmi nehnuteľnosti bol aj žalobca.
V priebehu prvoinštančného konania sa súd zaoberal aj okolnosťami, na základe ktorých právni

predchodcovia strán sporu získali túto parcelu, okolnosťami, za ktorých nehnuteľnosť bola v užívaní
poľnohospodárskeho družstva a okolnosťami nadobudnutia nehnuteľností žalovanou. Bolo zistené, že
za nehnuteľnosť platí dane žalovaná a to, že od roku 1996, kedy žalovaná súhlasila, aby jej príbuzní
na nehnuteľnosti sadili, túto nehnuteľnosť užíval žalobca. Bolo totiž potvrdené z výsluchu svedkov, ženehnuteľnosti užíva žalobca, pričom všetky úkony v súvislosti so späťzískaním nehnuteľností v rámci
reštitučného konania vykonala žalovaná.
Prvoinštančný súd vec posúdil z hmotnoprávneho hľadiska podľa ust. § 151n ods. 1, 2 OZ, § 151o

ods. 1, 2 OZ a podľa § 129/ ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Skúmal podmienky, za ktorých mohol podľa tvrdenia žalobcu žalobca nadobudnúť právo vecného
bremena spočívajúce v práve užívať uvedenú nehnuteľnosť parcelu č. KN C XXX/X, zapísanú na LV
č. XX. Zistil, že pokiaľ by aj podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka čestné prehlásenie bolo
možné považovať za zmluvu o zriadení vecného bremena, táto zmluva nezakladá vznik tohto inštitútu

v prospech žalobcu. Zákon vyžaduje písomnú formu a dôraz je kladený na zrozumiteľnosť, jasnosť a
určitosť vo vymedzení práv a povinností z vecného bremena. Zo zmluvy musí byť jednoznačne zrejmé,
že ide o zmluvu o zriadení vecného bremena, nie záväzkovú zmluvu, teda že sa zmluva uzatvára s
vecnoprávnymi účinkami. Musí byť presne vymedzený rozsah a spôsob výkonu vecného bremena a
to nielen eventuálne vymáhanie neplnenia povinnosti. Pokiaľ ide o pozemky, musí byť rozsah práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu vymedzený geometrickým plánom. Presné vymedzenie obsahu

a rozsahu vecného bremena, ktoré bolo dané pri jeho zriadení či vzniku nemožno svojvoľne meniť ani
rozširovať. Dôležitým údajom v zmluve je aj dátum uzavretia zmluvy. Vecné bremeno vzniká až vkladom
dokatastranehnuteľností.Ažvkladomprávazodpovedajúcehovecnémubremenudokatastranastávajú
vecnoprávne účinky zmluvy o zriadení vecného bremena.
Listina predložená v konaní označená ako „Čestné prehlásenie rodinné“, od ktorej žalobca odvodzuje

svoje právo, nespĺňa náležitosti riadnej zmluvy o zriadení vecného bremena, a preto nemohla takáto
zmluva vzniknúť. Z obsahu tohto prehlásenia nie jej zrejmé, či žalovaná chcela umožniť súrodencom
a krstnému synovi jednorazové sadenie, alebo opakované sadenie a nie je uvedené, čo si mohli na
pozemku posadiť. Nie je geometrickým plánom presne určené, ktorú časť parcely č. XXX/X mali užívať
príbuzní žalovanej, keďže z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaná, resp. jej rodina užívali určitú

časť pozemku. Pod čestným prehlásením nie je uvedený ani dátum, ani miesto jeho spísania. Podpis
žalovanej nie je overený. Ttoto prehlásenie nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, čo je
podmienkou pre vznik vecného bremena. Pre neurčitosť vyššie uvedeného úkonu nemožno hovoriť o
zmluvnom zriadení vecného bremena. V takom prípade by bolo možné nanajvýš uvažovať o osobnom
záväzku žalovanej, ktoré má obligačnú povahu, nie vecnoprávnu.

Prvoinštančný súd skúmal aj okolnosti, či právo zodpovedajúce vecnému bremenu žalobcovi vzniklo z
titulu vydržania, ktoré tvrdil v žalobe. Dôležité je, že k vydržaniu práva vecného bremena môže dôjsť
vtedy, ak subjekt vykonáva právo pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že
mu toto právo patrí. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov.
Presvedčenie oprávneného držiteľa, že mu právo patrí, musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je existencia právneho
dôvodu (titulu), z ktorého subjekt vyvodzuje a je v dobrej viere, že mu právo patrí. Ide o právo cudzej
veci spôsobilé byť obsahom všeobecného vecného bremena. V danom prípade takýto titul v podobe
neplatnej zmluvy o zriadení vecného bremena neexistuje. Ak by aj súd pripustil, že právny titul bol daný
v podobe Čestného prehlásenia rodinného zo dňa 10.2.1996, žalobca neužíva nehnuteľnosť KN C XXX/

X nepretržite po dobu 10 rokov, keďže nebolo sporné, že na predmetnej parcele hospodáril len v období
rokov 2006 - 2012. Predtým nehnuteľnosť bola v užívaní JRD a na parcele sa nachádzalo športové
ihrisko. Prvoinštančný súd uviedol, že pokiaľ došlo k zámene pozemkov, a to parcely č. EN XXX/XX
za parcelu KN C XXX/X, nedošlo k preneseniu aj práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k novej
parcele. Naviac, žalobca bol v rokoch 1996 - 2001 vo výkone trestu odňatia slobody, v tom čase reálne

právo vyplývajúce z vecného bremena, ktorého žiadal určiť, nevykonával a niet osoby, ktorá by toto
právo vykonávala v jeho mene.
Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol.
Pokiaľ sa týka rozšírenia žaloby, kde žalobca rozšíril žalobu o zistenie, akým spôsobom žalovaná
nadobudla parcelu KN C XXX/X, zamietol, pretože spochybňovanie vlastníckeho práva žalobkyne

nebolo predmetom sporu.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a v plnej miere
priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote bolo podané odvolanie. Odvolanie podal N. F.,

žalobca a L. F., rod. M., ktorá nie je stranou sporu.
Žalobca a L. F. a odvolaní namietali rozhodnutie prvoinštančného súdu, keď uviedli, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu je nelogické, neodôvodnené. Chceli mať nárok na užívanie predmetného
pozemku do konca života. V odvolaní namietali spôsob a formu nadobudnutia vlastníckeho právažalovanej k parcele KN C XXX/X, zapísanej na LV č. XX, k.ú. C.. Poukázali na to, že žalobca mal v držbe
celýpozemokodroku1993doroku1996anásledneodroku2001doroku2012,tedacelkom14rokov.K
tomu je potrebné započítať ešte držbu L. F.. Preto žiadali prvoinštančný rozsudok zrušiť ako neucelený,

vychádzajúci z nesprávnych a neprávnych, až fabulovaných podkladov. Došlo k právnym vadám, ktoré
sa dajú odstrániť len novým konaním a zabezpečením hodnoverných dôkazov. Podľa žalobcu a L. F.
by bolo najlepšie vec vrátiť na súd prvej inštancie, aby vo veci konal. Žiadali, aby vec bola dôslednejšie
vyšetrená a aby rozsudok mal taký výrok, aby boli obe strany spokojné.

4.Kodvolaniusapísomnevyjadrilažalovaná.Žalovanážiadala,abyodvolacísúdsaodvolacímidôvodmi
nezaoberal, poukázala na spornosť osoby zástupcu žalobcu. Uviedla, že po vybavení pozemkov v roku
1993 bolo všetko v poriadku až do roku 2012, kedy žalobca spáchal na žalovanej podvod a žalovaná
ho vylúčila z užívania pôdy. Do tejto doby žalovaný sial a užíval časť pôdy pre svoju potrebu. Odvolanie
považuje za nedôvodné, odvolanie ubližuje nielen jej rodine, ale aj T.. U. a T.. J. - notárom. Odvolaním
sa znevažuje súd.

5. Žalobca, L. F. vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu na svojich tvrdeniach v odvolaní v
celom rozsahu trvali.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi a odôvodnením napadnutého
rozhodnutia. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že
na strane žalovanej a žalobcu k vzniku vecného bremena písomnou zmluvou podľa § 151o ods. 1

Občianskeho zákonníka nedošlo. Čestné prehlásenie rodinné, ktoré napísala žalovaná a podpísali jej
príbuzní, nie je zmluvou o zriadení vecného bremena, a preto správne prvoinštančný súd vyhodnotil, že
takýto moment vzniku vecného bremena žalovanému nesvedčí. Žalovaný však tvrdil, že minimálne od
tohto momentu mu vzniklo právo vecného bremena vydržaním, ktoré spočíva v užívaní parcely KN C
XXX/X v k.ú. C., zapísané na LV č. XX- trvalé trávnaté porasty o výmere 17.448 m2. Vecné bremeno

je inštitút občianskeho práva, podľa ktorého vlastník nehnuteľnej veci je vo výkone vlastníckeho práva
obmedzený v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe. Žalobca žiadal zriadiť vecné bremeno patriace jeho osobe. Obsah vecného
bremena, ktoré žiadal zriadiť, nie je zákonom stanovený a zodpovedá subjektívnemu právu žalobcu,

ktoré si sám vymedzil vo forme užívania parcely KNC XXX/X, zapísanej na LV XX, k.ú. C.. Žalobca tvrdí,
že pozemok mal v držbe od roku 1993 do roku 1996 a následne od roku 2001 do roku 2012 a vstup
do držby práva vecného bremena užívať celý pozemok odvodzuje od Čestného prehlásenia rodinného
z roku 1996.
Správne postupoval prvoinštančný súd, keď skúmal na strane žalobcu vznik vecného bremena

vydržaním podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že správne vychádzal aj z ust. § 134
Občianskeho zákonníka, kde obdobne aj právo vecného bremena je možné nadobudnúť spôsobom, ako
vydržanie nehnuteľnosti. Na to, aby toto právo žalobca vydržal, musí preukázať dobromyseľnosť vstupu
do držby práva vecného bremena užívať pozemok. Dobromyseľnosť môže v danom prípade nastať
od vydania Čestného prehlásenia rodinného z roku 1996. Od tohto momentu žalobca mal oprávnenie

vykonávať vecné bremeno v rozsahu stanovenom v čestnom prehlásení rodinnom.
Na to, aby toto právo vecného bremena vydržal, však musí byť v dobrej viere so zreteľom na všetky
okolnosti, že mu toto právo patrí. Tu nie je možné vychádzať len zo subjektívneho pocitu žalobcu, ale
je potrebné, aby aj vzhľadom na všetky okolnosti nemohol byť v pochybnostiach, že právo vecného
bremena mu patrí nezameniteľne, neodvolateľne a všetci ho považovali za subjekt, ktorému toto právo

vecného bremena prináleží. V priebehu konania však žalobca nepreukázal okolnosti spočívajúce v
dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti, že mu právo vecného bremena patrí.
Ďalšou podmienkou vzniku práva vecného bremena v prospech žalobcu užívať parcelu KN C XXX/X
je 10-ročné užívanie v dobrej viere. Žalobca užíval túto nehnuteľnosť v období roku 2006 až 2012. V
priebehu konania nebolo preukázané, že by právni predchodcovia žalobcu užívali túto nehnuteľnosť vo

forme vecného bremena skôr.
Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol pre nedostatok
plnenia podmienok vydržania vecného bremena.7. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej k parcele KN C XXX/
X, je potrebné uviesť, že tieto okolnosti neboli dôvodné na preukazovanie v súvislosti s uplatneným
nárokom žalobcu. Naopak, dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby žalobca neuniesol, keď

nepreukázal, že právo vecného bremena vydržal.

8. Naviac, žalobca sa domáhal práva vecného bremena v rozsahu, ktorý rozsah je taktiež sporný. Z
tvrdení žalovanej vyplýva, že poskytla žalobcovi na užívanie len časť pozemku, nie celý pozemok a
žalobca svojou žalobou uplatnil vecné bremeno na celý pozemok.

9. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalobca sa snaží realizáciou uplatneného nároku súdnou
cestou v rozsahu zriadenia práva užívania parcely KNC XXX/X vo forme vecného bremena vydržaním
získať do užívania celú nehnuteľnosť, a tým absolútne bez náhrady obmedziť vlastnícke právo žalovanej
do takej miery, že by žalovaná bola vo svojom vlastníctve úplne obmedzená, dokonca bez akejkoľvek
náhrady. Vylúčenie užívania žalovanej nehnuteľnosti, ktorá jej vlastnícky patrí v absolútnej miere bez

akejkoľvek kompenzácie je neprípustné.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP priznal žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože žalovaná bola v tomto konaní

úspešnou stranou sporu. O výške týchto trov rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

11. Odvolací súd sa vysporiadal aj s odvolaním L. F., rod. M.. Odvolanie môže v konaní podať len
strana sporu. L. F., rod. M. nebola stranou sporu, preto podľa § 386 písm. b/ CSP podala odvolanie ako
neoprávnená osoba. Preto odvolací súd v tejto časti odvolanie odmietol.

O trovách konania žalovanej vo vzťahu k odvolateľke L.I. odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 a čl. 17 Základných zásad CSP. Trovy konania žalovanej v
tomto rozsahu nepriznal vzhľadom na procesnú ekonómiu. Žalovanej vo vzťahu k Marte Šimčákovej
žiadne trovy zo spisu nevyplývajú.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.