Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010121
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6216010121.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na neverejnom zasadnutí konanom 20.12.2016 prejednal
sťažnosť odsúdeného F. T. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš z 10.10.2016, sp. zn. 3Nt/8/2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. T., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol žiadosť odsúdeného F.
T., ktorou sa opäť domáhal obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Veľký Krtíš pod sp. zn. 8T/88/2011, keď nezistil podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odsúdený sťažnosť, ktorú následne

písomne odôvodnil. V dôvodoch v podstate argumentoval tým, že od roku 2011 nedosiahol predvolanie
ani jedného svedka, čo je v rozpore s Ústavou SR. Celé jeho odsúdenie od prvého momentu bolo
nezákonné a protiprávne, nakoľko organizovanú skupinu nemohol prejednávať Okresný súd vo Veľkom
Krtíši. V závere svojej sťažnosti požiadal, aby boli predvolaní všetci svedkovia, ktorých navrhoval
vypočuť od roku 2011 a ani raz mu v tomto smere nebolo vyhovené.

Krajský súd na podklade sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom sa povolí, ak vyjdú
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré

by dôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od
potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, súd rozhodujúci o návrhu

postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich etapách. V prvom rade hodnotí návrh na obnovu konania z
hľadiska,čisúvňomuvádzanétakéskutočnostialebodôkazy,ktoréneboliskôr,tedavpôvodnomkonaní
alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania, súdu známe. Skutočnosťou
súdu skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom,
ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., alebo
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo

slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 ods. 4 Tr. por.). Novým
dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t.j. nebol v konaní vôbec uplatnenýalebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale po právoplatnosti
rozhodnutia nadobudol nový obsah. Po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do
úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami

alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok
(druhá etapa). Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd môže obnovu
konaniapovoliť,vopačnomprípadenávrhnaobnovuzamietneprenesplneniezákonnýchpredpokladov.
Dôvodom obnovy konania teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa
súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste,

pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala
návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je
povinný vydať rozhodnutie v súlade s jeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04).

V posudzovanej veci prvostupňový súd postupoval správne, keď po dokazovaní na verejnom zasadnutí

zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa okresný súd podrobne zaoberal návrhmi odsúdeného na vykonanie
dôkazov a tieto vyhodnotil v intenciách § 394 ods. 1 Tr. por. a tak dospel k zákonnému záveru, že
navrhované dôkazy nemôžu samé ani v spojení s už doteraz vykonanými dôkazmi v pôvodnom konaní

viesť k inému záveru o vine a treste, než v právoplatnom rozsudku, proti ktorému obnova konania
smeruje. Vzhľadom na podrobné odôvodnenie tohto záveru, krajský súd si tento pre jeho správnosť
a zákonnosť osvojuje a naň odkazuje. Zároveň dodáva, že účelom obnovy konania nie je revízia
pôvodného konania čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných a obsahovo nezmenených
dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom v pôvodnom konaní, ani

preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného
prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich
možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je len odstrániť nedostatky
skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na
ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

Krajský súd dodáva, že v základnom konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané zavinenie
odsúdeného a skutkový stav jeho trestnej činnosti bol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný
predovšetkým výpoveďami poškodeného, svedkov a ďalšími vykonanými dôkazmi.

V konaní o povolení obnovy konania teda zo strany odsúdeného neboli navrhnuté také dôkazy alebo
skutočnosti, ktoré má na pamäti ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por., hoci konanie o povolenie obnovy sa v
zmysle zákona obmedzuje výlučne len na riešenie otázky, či vyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré predpokladá citované ustanovenie zákona vo vzťahu k výrokom, ktorých sa môže obnova týkať.
V konaní o povolenie obnovy sa nerozhoduje o tom, či napadnuté právoplatné rozhodnutie súdu týmto

mimoriadnym opravným prostriedkom je správne alebo nie, zistenie súdu je vo vzťahu k tejto otázke iba
podmienené, že totiž prv súdu neznáme skutočnosti alebo dôkazy by mohli odôvodniť iné, než pôvodné
právoplatné rozhodnutie.

Nakoniec je potrebné uviesť, že ostatný návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania obsahuje

tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli právoplatne zamietnuté, a to uznesením Okresného súdu
Veľký Krtíš z 11.08.2014 sp. zn. 9Nt/6/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z
11.09.2014 sp. zn. 2Tos/71/2014 a naposledy v konaní vedenom pod sp. zn. 3Nt/12/2015.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností krajský súd tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného

nebola dôvodná, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.