Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816203382
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816203382.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast. JUDr. Ján
Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: V. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Bratislava, Dobrovičova 13 o
zaplatenie 3382,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 288,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
z tejto sumy od 10.5.2013 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

IV. Štátu súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3382,14 eur, spolu s 8,5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 3261,53 eur od 10.5.2013 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil

tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Tatra banka, a.s. so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu č.
00-0000925479,na základektorejposkytolžalovanejúvervovýške4.248,82eur.Žalovanásazaviazala
poskytnutýúvervrátiťvpravidelnýchmesačnýchsplátkach.Zdôvoduneplneniasizmluvnedojednaných
povinností žalovaným právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 4.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru
a žalovanú vyzval k okamžitej úhrade dlžnej sumy. Splatnosť pohľadávky z nesplateného úveru nastala
dňa 9.5.2013 v súlade s čl. VI bod 2 úverovej zmluvy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
6.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená v celosti žalobcovi. Žalobca si podanou žalobou

voči žalovanej uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru, t.j. sumu
3261,53 eur a zmluvné úroky 120,61 eur spolu s úrokom z omeškania. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Jej právny zástupca žiadal žalobu zamietnuť. Namietal premlčanie
nároku i nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, keď dlžníčka nebola vyzvaná, resp. žalobca nepreukázal, že bola vyzvaná
podľa § 92 ods.2 zákona o bankách. Tiež namietal, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s
poistením pre fyzické osoby zo dňa 6.6.2008 č.l. 18 a nasl., Všeobecných obchodných podmienok Tatra
banky a.s., č.l.5-13, identifikácie postúpenej pohľadávky č.l.15, oznámenia o vyhlásení mimoriadnejsplatnosti č.l. 16, formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, oznámenia o
postúpení pohľadávky č.l.17, vyjadrenia žalobcu - špecifikáciou a prehľadom č.l.35-44, vyjadrením zo
dňa 7.12.2016 č.l.69-72, podania žalovanej doručeného dňa 18.10.2016, ako aj oboznámením obsahu

ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Právny predchodca žalobca spoločnosť Tatra banka a.s. uzavrel dňa 6.6.2008 so žalovanou ako
fyzickou osobou zmluvu o úvere č. XX-XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
právnym predchodcom žalobcu žalovanej v sume 128.000,- Sk, t.j. 4.248,82 eur. Podľa zmluvy sa
žalovaná zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 2790,- Sk, t.j. 92,61 eur, počet splátok bol

dohodnutý 72, úroková sadzba v zmluve je uvedená 15,9%, RPMN je vo výške 19,89%, výška celkových
nákladov dlžníka spojených s úverom je 81992,- Sk, t.j. 2.715,33 eur. V zmluve sú tiež dohodnuté
poplatky za spracovanie žiadosti o úver, poplatok za správu úveru, podanie žiadosti o zmenu úveru, za
predčasné splatenie úveru a za upomienku pri omeškaní splátky úveru alebo plnenia iných záväzkov
zo zmluvy. Splatnosť jednotlivých splátok úveru je v zmluve uvedená v 16. deň príslušného mesiaca.
Dátum poskytnutia úveru je uvedený „najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia podmienok

poskytnutia spotrebiteľského úveru uvedených v tejto zmluve“, konečná splatnosť úveru je formulovaná
„ do 6 rokov od splatnosti prevej mesačnej anuitnej splátky“ a termín splatnosti prvej splátky úveru je
uvedený ako „najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, uvedený v čl. I. zmluvy ako
termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru“. Z listu právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 6.5.2013 adresovaného žalovanej vyplýva, že žalovaná bola písomne

vyzývaná a napriek tomu právny predchodca žalobcu od nej neeviduje úhradu splatnej pohľadávky. V
súvislosti s tým preto ku dňa 4.5.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žalovanú vyzval k okamžitej
úhrade pohľadávky, ktorá bola vyčíslená vo výške 3591,54 eur a pozostávala z istiny 3321,19 eur,
riadneho úroku v sume 206,73 eur, úroku z omeškania v sume 4,62 eur, poplatku 59,- eur. Žalovaná
túto sumu neuhradila Z prehľadu obratov na úverovej zmluve (č.l. 35, doplnenej špecifikácie nároku)

vyplýva, že žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu uhradila na istine sumu celkom 2537,29 eur
(do 31.12.2008 259,77 a od 1.1.2009 sumu 2277 eur. Uplatnená pohľadávka 3261,53 eur predstavuje
len nesplatenú časť istiny úverových splátok. Zmluvné úroky predstavujú 120,61 eur. Žalobca predložil
ďalej zmluvu o postúpení pohľadávok z 6.10.2015. Podľa nej dňa 6.10.2015 došlo k uzavretiu zmluvy o
postúpenípohľadávokmedziTatrabankoua.s.ažalobcom,nazákladektorejbolanažalobcupostúpená

aj pohľadávka voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 8.10.2015 oznámil žalovanej
postúpenie pohľadávky na žalobcu.
5. Vzhľadom k tomu, že žalovaná dlžnú sumu nezaplatila, žalobca si svoj nárok uplatnil prostredníctvom
súdu vo výške 3382,14 eur. Dlh predstavuje istinu vo výške 3261,53 eur a úrok vo výške 120,61 eur.
Súčasne si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3261,53 eur od

10.5.2013 do zaplatenia. Podľa vyjadrenia žalobcu z 6.7.2016, doručeného súdu 8.7.2016 bol žalovanou
čerpaný úver 4248,82 eur dňa 6.6.2008 pri RPMN 19,89% a úrokovej s navýšením úveru o 1550 eur
na základe dodatku z 28.4.2011 č.l.38, úver mala zaplatiť v 105 mesačných splátkach s dátumom 1.
mesačnej splátky 16.6.2008 v súlade s ust. Čl. III. Bod 5 a čl. I. úverovej zmluvy vrátane jej dodatku.
Podľa Všeobecných obchodných podmienok čl. IV. Bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok sa

písomnosti považujú za doručené tretí daň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší dátum doručenia.
Oznámenie o vyhlásení splatnosti bolo odoslané 6.5.2013, čo preukazuje žalobca podacím hárkom,
vyhlásenie bolo podľa týchto zásad v tomto prípade doručené 9.5.2013, od 10.5.2013 je žalovaná v
omeškaní s vrátením úveru.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd teda za preukázané, že spoločnosť Tatra banka a.s. ako právny

predchodca žalobcu uzavrela dňa 6.6.2008 so žalovanou ako fyzickou osobou zmluvu o úvere č. XX-
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanej v
sume 128.000,- Sk, t.j. 4.248,82 eur. Podľa zmluvy sa žalovaná zaviazala úver splácať v mesačných
splátkach po 2790,- Sk, t.j. 92,61 eur, počet splátok bol dohodnutý 72, úroková sadzba v zmluve je
uvedená 15,9%, RPMN je vo výške 19,89%, výška celkových nákladov dlžníka spojených s úverom

je 81992,- Sk, t.j. 2.715,33 eur. V zmluve sú tiež dohodnuté poplatky za spracovanie žiadosti o
úver, poplatok za správu úveru, podanie žiadosti o zmenu úveru, za predčasné splatenie úveru a za
upomienku pri omeškaní splátky úveru alebo plnenia iných záväzkov zo zmluvy. Splatnosť jednotlivých
splátok úveru je v zmluve uvedená v 16. deň príslušného mesiaca. Dátum poskytnutia úveru je
uvedený „najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia podmienok poskytnutia spotrebiteľského

úveru uvedených v tejto zmluve“, konečná splatnosť úveru je formulovaná „ do 6 rokov od splatnosti
prevej mesačnej anuitnej splátky“ a termín splatnosti prvej splátky úveru je uvedený ako „najbližší deň
v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, uvedený v čl. I. zmluvy ako termín splatnosti pravidelných
mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru“. Podľa dodatku k tejto zmluve z 28.4.2011 bolúver navýšený na celkovú sumu 5798,82 eur. Z prehľadu obratov na úverovej zmluve (č.l. 35, doplnenej
špecifikácie nároku) vyplýva, že žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu uhradila na istinu celkom
2537,29 eur (do 31.12.2008 na istinu 259,77 eur a a od 1.1.2009 sumu 2277 eur. Podľa podania z

6.12.2016 žalovaná na tento úver celkom, nie len na istinu zaplatila sumu 5509,97 eur.

7. Na základe takto vykonaných dôkazov Okresný súd Prievidza rozsudkom 9C55/2016 z 15.2.2017
rozhodol tak, že žalovanú zaviazal k úhrade sumy 288,5 eur pričom vychádzal z toho, že predmetná
úverová zmluva nespĺňa obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, ktorý sa na ňu vzťahuje keďže je to zmluva o spotrebiteľskom úvere ( § 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Súd zistil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania neobsahuje riadny údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve uvedený údaj, že konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru je „do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ nie je
naplnením zákonnej náležitosti zmluvy podľa § 4 ods.2 písm.g cit. zákona. Splatnosť prvej splátky
je v zmluve určená ako „najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, uvedený v čl. I.

zmluvy ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru“ a
dátum poskytnutia úveru je vymedzený slovami: „najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia
podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru uvedených v tejto zmluve“. Takáto formulácia je veľmi
všeobecná a neurčitá a bežný spotrebiteľ si z nej môže termín konečnej splatnosti úveru vypočítať len s
ťažkosťami. Súd zastáva názor, že právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo, aby v zmluve uviedol

konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Okrem toho v zmluve nie je spôsobom uvedeným v zákone
uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti s absenciou týchto
obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné zmluvu posudzovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Súd ďalej ustálil, že žalobca si pôvodne uplatnil nárok voči žalovanej
18.3.2016. Od 18.3.2013 teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku

za splátky splatné k tomuto dátumu. Splatnosť všetkých ostatných splátok nastala až neskôr a teda je
zrejmé, že nárok navrhovateľa premlčaný v časti splátok splatných po 18.3.2013 nie je. Prvá splátka
bola splatná 16.6.2008. Súd uzavrel, že pokiaľ vznikla povinnosť žalovanej uhradiť len istinu 4248,82
eur +1550 eur, pri splátkach po 92,61 eur by bola táto suma splatená 16.8.2013 poslednou splátkou
57 eur. ( spolu 62 splátok po 92,61 eur od 16.6.2008 do 16. 7.2013 teda 62 splátok, a splátka č. 63

vo výške 57 eur za august 2013). Pokiaľ bola žaloba podaná 18.3.2016, premlčané sú splátky úveru
splatné pred 18.3.2013 ( od 16.6.2008 do 16.3.2013 teda 58 splátok po 92,61 eur teda suma 5371,38
eur, nepremlčané sú 4 splátky istiny splatné od 16.4.2013 do 16.7.2013 po 92,61, a za august 2013
splátka už len v sume 57 eur. Nepremlčaná časť úveru je predstavuje sumu 427,44 eur, žalobca má ale
nárok len na rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradou žalovanej (4248,82 eur +1550 eur mínus

úhrada 5509,97 - podľa doplneného vyjadrenia z 6.12.2016 žalobcu), vzniká mu teda nárok na úhradu
len sumy 288,85 eur.
8. Na základe odvolania žalovanej i žalobcu Krajský súd Trenčín uznesením 6Co301/2017-120 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázal pri tom na
to, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania
(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva
v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom,

cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti
dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane
novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca
stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je
ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Ustanovenie § 525 Občianskeho

zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých
pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené,
ale len za určených podmienok. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky. Podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to

až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so
splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitnýchzákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení
pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS
ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo

podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor
so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo
ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o
cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto
prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá

na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou,
ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné
podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone
v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho
zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o
bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Tatra banky, a.s. datovaná dňom

06.05.2013), avšak nepreukázal jej zaslanie, ani doručenie žalovanej. Súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil postup žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keď skonštatoval, že
žalobca žalovanú vyzýval na úhradu dlžných splátok, nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd
prvej inštancie vyhodnotil účinnosť výzvy dňom 9.5.2013, keď tieto skutočnosti nevyplývajú z obsahu
spisu ani vykonaného dokazovania. Záver súdu prvého stupňa, že pohľadávka bola v čase postúpenia

vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti právneho predchodcu žalobcu splatná, nie je správny.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť),
ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neskúmal , či žalobca preukázal splnenie zákonom

požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky.
Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne
posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP. Okresnému súdu
uložil opätovne v ďalšom konaní opätovne posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a doručenie výzvy

právnehopredchodcužalobcu žalovanej,postupomvsúlades ust. §92ods.8zákonač.483/2001Z.z.,
keď môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej
písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

9. Súd preto vyzval žalobcu na preukázanie doručenia výzvy žalovanej a splnenie zákonných podmienok
pred postúpením podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
10. Žalobca sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu tak, že za účelom aktívnej legitimácie súdu
predložilajvýzvuprávnehopredchodcu,banky,zodňa6.5.2013,ktoroubolisplnenézákonnépodmienky
pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 z.o bankách. Jeho právny predchodca predloženú výzvu

zo dňa 6.5.2013, ktorou vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splatných úverových splátok, ako
aj predčasne zosplatnenej časti úverovej pohľadávky, zasielal formou doporučenej poštovej zásielky,
odoslanie výzvy preukazoval predloženým podacím hárkom pod č. X. zo dňa 6.5.2013 a to pod podacím
číslom RN 03383438 7SK a RN 03383439 5SK. Zásielka s výzvou banky na zaplatenie dlhu bola jeho
predchodcom zaslaná na adresu trvalého pobytu žalovanej uvedenú žalovanou v dodatku k zmluve

o úvere „XXX XX T. XX“ doporučene dňa 6.5.2013, ako aj na adresu „H. hrdinov 2, XXX XX N.“, čo
preukázal predloženým podacím hárkom zo dňa 6.5.2013. Jeho právny predchodca tak vykonal všetko
pre doručenie výzvy banky pred postúpením pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 z. o bankách, výzvu
zasielal na jemu známu adresu trvalého pobytu žalovanej „XXX XX T. XX“ doporučene dňa 6.5.2013,
ako aj na adresu „H. hrdinov 2, XXX XX N.“. Zmenu adresy na doručovanie písomnosti žalovaná ani

jeho právnemu predchodcovi neoznámila. Výzva banky tak bola zaslaná do sféry dispozície žalovanej,
kedy odosielateľ písomnosti môže rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom písomnosti objektívne
aj oboznámi. Žalovaná s pobytom evidovaným na adrese „XXX XX T. XX“ v čase doručovania vyššie
uvedenej výzvy na plnenie tak jednoznačne mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôlejeho právneho predchodcu. Nie je na mieste zamieňať povinnosť odoslania výzvy, ktorá vyplýva z ust. §
92 ods. 8 z. o bankách s povinnosťou jej faktického doručenia. V prípade odopretia prijatia doručovanej
zásielky zo strany príjemcu by tak k doručeniu zásielky nikdy nedošlo a pri názore prezentovanom

protistranou v podanom odvolaní by tak ani nemohlo dôjsť k postúpeniu bankovej pohľadávky. Uvedený
názor je celkom zjavne nesprávny a neudržateľný. Podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010. Podľa ust. § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách
„Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.“ Zo znenia vyššie citovaného zákonného
ustanovenia vyplýva, že banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi svoju
pohľadávku za podmienky, že :
a) klient bol na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku písomne vyzvaný a

b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Jeho právny predchodca dňa
6.5.2013 vyzval žalovanú na zaplatenie peňažného záväzku vrátane omeškaných nezaplatených
úverových splátok, pre ktorých neplnenie jeho právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
Žalovaná napriek písomnej výzve jeho právneho predchodcu svoj dlh nezaplatila a do omeškania s jeho
zaplatením sa dostala viac ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaná napriek výzve banky zaslanej

mu do jeho dispozičnej sféry bola viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu voči banke
vrátane omeškaných splátok, na ktorých zaplatenie bola preukázateľne vyzvaná, týmto boli splnené
zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 z. o bankách.
K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo riadne a platne, čím je
daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore. Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu

nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech
platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov.
„Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii
relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy

(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho
súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých
zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech
platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu SR z 1.apríla 2015, sp.zn.I.ÚS
640/2014). Predložil súdu ďalší dôkaz o tom, že žalovaná bola jeho právnym predchodcom riadne

upozornená na omeškanie so splácaním úveru pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a to výzvu na
plnenie omeškaných splátok zo dňa 2.4.2013 spolu s podacím hárkom pod č. X zo dňa 2.4.2013, ktorým
preukazuje odoslanie výzvy do dispozičnej sféry žalovanej pod podacím číslom RN 03361570 0SK. V
ďalšom podaní poukázal, že nie je ne mieste zamieňať povinnosť odoslania výzvy s povinnosťou jej
faktického doručenia.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na „Výzvu“
zo dňa 06.05.2013, ktorú žalovanej preukázateľne zaslal formou doporučenej listovej zásielky, pričom o
tejto skutočnosti predložil ako dôkaz podací hárok č. EPH000586316 zo dňa 06.05.2013, je poukázať
na to, to nie je výzva podľa § 92 ods. 8 ZoB. Dal súdu do pozornosti Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018 ktorý sa zaoberá výkladom § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018, ktorý potvrdzuje nielen to,
že § 92 ods. 8 Zákona o bankách neupravuje iba výnimku z bankového tajomstva, ale najmä že lehotu
90 dní treba počítať od doručenia výzvy podľa cit. ustanovenia.

12. Súd doplnil dokazovanie, oboznámil sa s výzvou z 2.4.2013 a podací hárok z 2.4.2013, z ktorého
vyplýva doručenie zásielky právnym predchodcom žalobcu V. Y. doporučeným listom ( R- doporučený
list), podľa listu z 2.4.2013 -výzva pred mimoriadnou splatnosťou bola vyzvaná žalovaná dňa 2.4.2013
na úhradu pohľadávky z úveru LD XXXXXXXXXX ( viď identifikácia pohľadávky č.l.15- úverová
zmluva 00-0000925479) sumy 339,15 eur s ktorou bola v omeškaní. Jej mesačná splátka v tom čase

predstavovala sumu 2790 Sk teda 92,61 eur. Išlo teda o omeškanie presahujúce 90 dní (339,15 /
92,61=3,66 mesačnej splátky). Tiež opätovne predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a
výzvu na zaplatenie zo 6.5.2013 ktorou bola žalovaná podľa podacieho hárku zo 6.5.2013, ktorý žalobca
doložil do spisu, doporučeným listom zo 6.5.2013 upovedomená bankou, že k 4.5.2013 vzhľadom ktomu, že žalovaná napriek predchádzajúcim výzvam neuhradila splatnú pohľadávku zo zmluvy o úvere
č. 00-0000925479 banka vyhlásila ku 4.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Upozornila ju, že jej vznikla
povinnosť splatiť pohľadávku banky v celosti, spolu 3591,54 eur.

13. Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy /ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“/, na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), i), zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

15. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka ods. 2) postúpiť nemožno pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., v znení účinnom do 9.6.2013, aj do 31.7.2014: ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;

to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

20. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je z časti
dôvodná.

21. Právny predchodca žalobca spoločnosť Tatra banka a.s. uzavrel dňa 6.6.2008 so žalovanou
ako fyzickou osobou zmluvu o úvere č. XX-XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
právnym predchodcom žalobcu žalovanej v sume 128.000,- Sk, t.j. 4.248,82 eur. Podľa zmluvy sa
žalovaná zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 2790,- Sk, t.j. 92,61 eur, počet splátok bol

dohodnutý 72, úroková sadzba v zmluve je uvedená 15,9%, RPMN je vo výške 19,89%, výška celkových
nákladov dlžníka spojených s úverom je 81992,- Sk, t.j. 2.715,33 eur. V zmluve sú tiež dohodnuté
poplatky za spracovanie žiadosti o úver, poplatok za správu úveru, podanie žiadosti o zmenu úveru, za
predčasné splatenie úveru a za upomienku pri omeškaní splátky úveru alebo plnenia iných záväzkovzo zmluvy. Splatnosť jednotlivých splátok úveru je v zmluve uvedená v 16. deň príslušného mesiaca.
Dátum poskytnutia úveru je uvedený „najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru uvedených v tejto zmluve“, konečná splatnosť úveru je formulovaná

„ do 6 rokov od splatnosti prevej mesačnej anuitnej splátky“ a termín splatnosti prvej splátky úveru
je uvedený ako „najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, uvedený v čl. I. zmluvy
ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru“. Predmetná
úverová zmluva vzhľadom na jej obsahové náležitosti je spotrebiteľských úverom v zmysle § 2 písm.
a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol

žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa) finančné
prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava §
52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalobca, resp. jeho právny
predchodca poskytol žalovanej úver vo výške 128.000,- Sk, t.j. 4.248,82 eur, a následne 1550 eur,
ktorý mala žalovaná vrátiť v mesačných splátkach po 2790,- Sk, t.j.92,61 eur za podmienok vyššie
uvedených. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné

skúmať, či uzavretá zmluva o úvere, spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje
riadny údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve uvedený údaj, že konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru je „do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ nie je naplnením v predchádzajúcej
vete uvedenej chýbajúcej zákonnej náležitosti zmluvy. Súd tiež poukazuje na to, že splatnosť prvej

splátky je v zmluve určená ako „najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, uvedený v
čl. I. zmluvy ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru“
a dátum poskytnutia úveru je vymedzený slovami: „najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia
podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru uvedených v tejto zmluve“. Takáto formulácia je veľmi
všeobecná a neurčitá a bežný spotrebiteľ si z nej môže termín konečnej splatnosti úveru vypočítať len s

ťažkosťami. Súd zastáva názor, že právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo, aby v zmluve uviedol
konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Okrem toho v zmluve nie je spôsobom uvedeným v zákone
uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti s absenciou týchto
obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné zmluvu posudzovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov.

22. Podľa predloženej výzvy z 2.4.2015 žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu upozornená
na omeškanie so splácaním úveru pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a to výzvou z 2.4.2013
na plnenie omeškaných splátok v sume 339,15 eur teda 3,66 mesačných splátok zo dňa 2.4.2013 čo
preukazuje podací hárok pod č. EPH000442612 zo dňa 2.4.2013, ktorý preukazuje odoslanie výzvy
do dispozičnej sféry žalovanej pod podacím číslom RN 03361570 0SK doporučenou zásielkou. Podľa

oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie zo 6.5.2013 ktorou bola žalovaná
podľa podacieho hárku zo 6.5.2013, ktorý žalobca doložil do spisu, doporučeným listom zo 6.5.2013
upovedomená bankou, že k 4.5.2013 vzhľadom k tomu, že žalovaná napriek predchádzajúcim výzvam
neuhradila splatnú pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 00-0000925479 banka vyhlásila ku 4.5.2013
mimoriadnu splatnosť úveru. Upozornila ju, že jej vznikla povinnosť splatiť pohľadávku banky v celosti,

spolu 3591,54 eur. Právny predchodca žalobcu ju vyzval k okamžitej úhrade pohľadávky, ktorá bola
vyčíslená vo výške 3591,54 eur a pozostávala z istiny 3321,19 eur, riadneho úroku v sume 206,73
eur, úroku z omeškania v sume 4,62 eur, poplatku 59,- eur. V oboch prípadoch išlo o písomné
výzvy doručované v písomnej forme žalovanej spôsobom dohodnutým vo všeobecných obchodných
podmienkach. Žalovaná túto sumu neuhradila.

23. Z prehľadu obratov na úverovej zmluve (č.l. 35, doplnenej špecifikácie nároku) vyplýva, že žalovaná
právnemu predchodcovi žalobcu uhradila na istinu celkom 2537,29 eur (do 31.12.2008 na istinu 259,77
eur a a od 1.1.2009 sumu 2277 eur. Podľa podania z 6.12.2016 žalovaná na tento úver celkom, nie len
na istinu zaplatila sumu 5509,97 eur.

24. Podľa Všeobecných obchodných podmienok čl. IV. Bod 4.5.2. banka doručuje písomnosti na
dohodnutú adresu alebo na banke posledne známu adresu klienta. Podľa bodu 4.5.5. Všeobecných
obchodných podmienok sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní, ak nie je
preukázaný skorší dátum doručenia.

25. Na základe týchto skutočností mal súd preukázané doručenie výzvy z 2.4.2013 ako aj oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie z 6.5.2013 žalovanej spôsobom dohodnutým
vo všeobecných obchodných podmienkach. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo stranamidojednané v bode čl.VI zmluvy, podľa ktorého veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
a požadovať splatenie pohľadávky veriteľa aj pred dňom konečnej splatnosti ak existuje nedoplatok
jednej splátky trvajúci viac, ako tri mesiace alebo dvoch splátok úver. Podľa bodu 2. tohto ustanovenia

dlžníkovi vznikne povinnosť predčasne splatiť pohľadávku veriteľa dňom doručenia oznámenia veriteľa
o mimoriadnej splatnosti úveru. Na základe týchto skutočností súd ustálil, že banka vyhlásila mimoriadnu
splatnosť k 4.5.2013, žalovanej bola výzva odoslaná 6.5.2013 (podľa doručovacieho hárku), preto na
tretí deň teda dňa 9.5.2013 sa považuje podľa všeobecných obchodných podmienok za doručenú.
Preto žalovaná mala povinnosť plniť celý úver počnúc 9.5.2013. V tomto smere sa súd stotožňuje s

argumentáciou žalobcu, že v prípade odopretia prijatia doručovanej zásielky (mimoriadnej splatnosti
alebo výzvy) zo strany príjemcu by tak k doručeniu zásielky nikdy nedošlo.

26. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok z 6.10.2015 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Tatra
banka a.s., ktorá so žalovanou zmluvu uzavrela, dňa 6.10.2015 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi Tatra bankou a.s. a žalobcom, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená aj

pohľadávka voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 8.10.2015 oznámil postúpenie
pohľadávky na žalobcu žalovanej. K postúpeniu splatnej pohľadávky na žalobcu, teda došlo po zaslaní
výzvy z 2.4.2013, kedy už bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace, ako aj po doručení ďalšej
výzvy v oznámení o mimoriadnej splatnosti zo 6.5.2013, pričom od obidvoch týchto výziev uplynulo
do postúpenia pohľadávky viac ako päť mesiacov, pričom k úhrade dlžnej sumy žalovanou nedošlo.

Súd zosplatnenie považuje za platné a považuje za splnené aj zákonné predpoklady podľa § 92 ods.
8 Zákona o bankách, keď môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná,
a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so
splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

27. Vzhľadom k námietku premlčania vznesenej právnym zástupcom žalovanej súd skúmal premlčanie
nároku žalobcu. Keďže podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj
premlčanie nároku navrhovateľa posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca si
pôvodne uplatnil nárok voči žalovanej 18.3.2016. Do 18.3.2013 mohol žalobca uplatniť ( všeobecná

3-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku) nárok na splátky splatné do tohto dátumu. Splatnosť
všetkých ostatných splátok ako aj celého úveru nastala až neskôr a teda je zrejmé, že nárok žalobcu
premlčaný v časti splátok resp. zvyšku zosplatnenej istiny po 18.3.2013 nie je. Prvá splátka bola
splatná 16.6.2008, (v zmluve nie je uvedená splatnosť prvej anuitnej splátky, od ktorej sa odvodzuje
splatnosť ostatných splátok. Pokiaľ vznikla povinnosť žalovanej uhradiť len istinu 4248,82 eur +1550

eur (5798,82 eur), pri splátkach po 92,61 eur by bola táto suma splatená 16.8.2013 poslednou splátkou
57 eur. (spolu 62 splátok po 92,61 eur od 16.6.2008 do 16. 7.2013 teda 62 splátok, a splátka č.
63 vo výške 57 eur za august 2013). Pokiaľ bola vyhlásená mimoriadna splatnosť k 4.5.2013, žaloba
podaná 18.3.2016, premlčané sú splátky úveru splatné pred 18.3.2013 ( od 16.6.2008 do 16.3.2013
teda 58 splátok po 92,61 eur teda suma 5371,38 eur, nepremlčané sú 4 splátky istiny splatné od

16.4.2013 do 16.7.2013 po 92,61, a za august 2013 splátka už len v sume 57 eur . Žalobca má ale
nárok len na rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradou žalovanej (4248,82 eur +1550 eur mínus
úhrada 5509,97 - podľa doplneného vyjadrenia z 6.12.2016 žalobcu č.l.69), vzniká mu teda nárok na
úhradu len sumy 288,85 eur. Žalobcovi v zmysle vyššie uvedených skutočností voči žalovanej vznikol
nárok len na vrátenie poskytnutej istiny 4248,82 eur a 1550 eur nie na úroky, prípadne poplatky. Z

dokazovania vyplynulo, že žalovaná žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradila celkom
sumu 5509,97 eur. Je to zrejmé z vyjadrenia (č.l. 69 spisu), ktoré predložil žalobca. Z toho vyplýva, že
zo strany žalovanej nebola žalobcovi uhradená suma 288,85 eur. Súd teda žalobu žalobcu považoval
vo zvyšnej časti za nedôvodnú a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie.
Bola teda dôvodná námietka premlčania nároku zo strany právneho zástupcu žalovanej, i námietka

absencie zákonných náležitostí zmluvy. Ostatné námietky žalovanej nepovažoval súd za dôvodné,
právny predchodca žalobcu postupoval podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách a podľa všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, keď žalovanú vyzýval na úhradu dlžných splátok
pod hrozbou zosplatnenia úveru, ktoré nadobudlo účinnosť 9.5.2013. Pohľadávka teda bola v čase
postúpenia vzhľadom na vyhlásenie splatnosti právnym predchodcom žalobcu splatná.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania.29. Podľa § 10c -prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
výška úrokov z omeškania v znení do 31.1.2013 ods. 1) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 10.5.2013 platila úroková sadzba 8,5 % (od 8.5.2013 do
13.11.2013 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,5%).

30. Súd z týchto dôvodov priznal z čiastky 288,85 eur žalobcovi i riadne uplatnený nárok na úrok z
omeškania od 10.5.2013 - odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia ako bol uplatnený žalobcom.
Výška úroku z omeškania je určená podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní neúspech

len v pomerne nepatrnej časti, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd vo
veci vyžiadal v zmysle ustanovenia § § 259 C.s.p , podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, správu zo spoločnosti Tatra banka
a.s, trovy zaplatil štát, preto mu súd analogicky podľa § 295 C.s.p.( ak pri dokazovaní vznikne povinnosť,
ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako

svedok, ktorý má nárok podľa § 258 C.s.p na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a
uplatnených výdavkov... ) priznal na náhradu týchto trov od žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.