Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108221323
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3108221323.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne S. X., bytom G., K. XXXX/
XX, právne zastúpená Advokátska kancleária JUDr. X. Z. so sídlom v G., B. č. XX, proti žalovanému
B. B., bytom G., O. XXXX/X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 19C/190/2008-178,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov tak, že z vecí patriacich do BSM do výlučného vlastníctva žalobkyni, prikázal vešiakovú
stenu z červeného smreku v zostatkovej hodnote 0 eur a z vecí patriacich do BSM do výlučného
vlastníctva žalovaného, prikázal kuchynskú linku, kuchynskú rohovú lavicu, chladničku, mikrovlnnú rúru,
vybavenie kuchyne, automatickú práčku, zariadenie detskej izby, zariadenie obývacej izby, zariadenie
spálne, všetky hnuteľné veci v hodnote 0 eur. Výrokom II. zaviazal žalovaného zaplatiť do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 13.629,36 eur, z ktorej suma 8.170,64

eur bude žalobkyni vyplatená učtárňou Okresného súdu Trenčín, zo súdnej úschovy. Výrokom III.
upravil učtáreň Okresného súdu Trenčín, aby žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku poukázal
sumu 8.170,64 eur, zo súdnej úschovy, č. účtovného dokladu 501/11/2015 položka reg. D16-113/2015.
Výrokom IV. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo

dňa 28.11.1992, pričom toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 04.10.2005. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 143, 148 ods. 1, 149 ods. 1, 3, § 150 OZ, pričom predmetom konania o vyporiadaní je rozdelenie
spoločného majetku veci účastníkov, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a vyporiadaním
spoločných dlhov účastníkov v zmysle zásad podľa ust. § 150 OZ. Majetkom rozumieme súhrn
majetkových hodnôt, t. j. vecí pohľadávok iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi. Zdrojom

bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy oboch manželov, nech už je právny dôvod akýkoľvek.
Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom a ďalšie veci
špecifikované v ust. § 143 OZ. Pri vyporiadaní sa vychádza z princípu parity, teda rovnosti podielov
oboch manželov, pričom každý z manželov má právo žiadať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov cestou súdu,

kedy v priebehu konania bol uznesením Okresného súdu Trenčín schválený zmier účastníkov s tým, že
uzneseniebolorozsudkomzodňa26.05.2011určenézaneplatné,apretosúdďalejpokračovalvkonaní.3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci počas trvania manželstva nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva hnuteľné veci, ktoré sú špecifikované vo výroku s tým, že vzhľadom

na to, že veci boli nadobudnuté pred viac ako 10 rokmi, keď rozvodom manželstva došlo k zániku BSM
a s prihliadnutím na zásadu, aby boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní
a u ktorého došlo k ich amortizácii, súd jednotlivé hnuteľné veci prikázal tomu z účastníkov, ktorý ich mal
v užívaní, čo zistil zo zhodných vyjadrení účastníkov.
4. Súd ďalej uzavrel, že účastníci počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového

spoluvlastníctva aj byt č. XX., na 6. poschodí, zapísaný na LV č. XXXX k. ú . G.. Z kúpnej zmluvy
zo dňa 16.07.1997 mal súd za preukázané, že mesto Trenčín, ako predávajúci, predal tento byt do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkom za kúpnu cenu 20.868,- SK, z ktorej 6.260,- SK uhradili
účastníci ihneď a zvyšok kúpnej ceny splácali predávajúcemu v štvrťročných splátkach po 1.624,-
SK. Vklad vlastníckeho práva k bytu bol povolený 06.07.1998, teda za trvania manželstva účastníkov.
Tvrdenie žalovaného a svedka Ing. X. B., otca žalovaného, o tom, že byt kúpil iba pre žalovaného

nezodpovedá týmto listinným dôkazom. Na tvrdenie svedka o tom, že by bol kúpený pre žalovaného
tak, že svedok dal sumu 250.000,- SK W. N., súd neprehliadol, pretože W. N. nebol vlastníkom bytu
a nebol oprávnený prevádzať vlastnícke právo k nemu na iné osoby a bolo preukázané, že účastníci
byt kúpili od vlastníka mesta G., ktorému vyplatili dojednanú kúpnu cenu. Žalovaný skutočnosti o tom,
že byt by mal patriť iba jemu, neuvádzal v priebehu 7 rokov od trvania súdneho konania v žiadnom zo

svojich písomných vyjadrení, a ani pred súdom a prvýkrát tak uviedol na pojednávaní dňa 28.10.2015.
Žalovaný uzavrel so žalobkyňou dňa 23.06.2009 zmier, na základe ktorého by byt pripadol jemu a on
sa zaviazal vyplatiť žalobkyňu sumou 20.912,17 eur, z čoho vyplýva, že rešpektoval spoluvlastníctvo
žalobkyni k bytu. Preto súd vyhodnotil jeho tvrdenia ako účelové s tým, že tento nepreukázal, že byt by
mal byť iba jeho, a teda by nemal patriť do BSM.

5. Pri vyporiadaní spoločného majetku sa uplatňuje zásada vyplývajúca z ust. § 150 OZ, podľa
ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Keďže hnuteľné veci mali zostatkovú hodnotu 0 eur a byt
nadobudnutý počas trvania manželstva do BSM účastníkov bol dňa 28.04.2010, teda pred vyhlásením
v tejto veci predaný v dobrovoľnej dražbe tretej osobe, súd tento byt nevyporiadal, ale do masy

BSM zahrnul sumu dosiahnutú vydražením bytov účastníkov, teda suma 43.600 eur. Súd pri určení
vyrovnávacieho podielu žalobkyne zohľadnil výťažok dražby v celom rozsahu a neprihliadol na náklady
dražby a pohľadávku navrhovateľa dražby, pretože sa jednalo o dlh žalovaného vzniknutého po zániku
manželstva účastníkov, teda v rokoch 2008 a 2009 až do 28.04.2010, kedy žalovaný neuhradil plnenia
spojené s užívaním bytu, v ktorom býval a nešlo o spoločný dlh účastníkov. Náklady dražby, ako aj

predmetný dlh žalovaného museli byť v celom rozsahu započítané na podiel žalovaného. Žalobkyňa má
právo na náhradu toho, čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na dlh žalovaného. Žalobkyni potom
z výťažku dražby 43.600 eur patrí 1, teda suma 21.800 eur. Keďže žalobkyni bolo podľa jej vyjadrenia
dňa 15.08.2012 zo strany súdneho exekútora JUDr. Y. W. vyplatená z výťažku dražby suma 8.170,64
eur, ktorú žiadala odpočítať, žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni titulom konečného finančného

vyporiadaniaspoločnéhomajetkusumu13.629,36eur.PredbežnýmopatrenímOkresnéhosúduTrenčín
zo dňa 08.08.2011 bol žalovaný zaviazaný zložiť do úschovy na Okresnom súdu Trenčín sumu 8.170,64
eur a túto povinnosť za žalovaného splnil súdny exekútor JUDr. Y. W. mladší, ktorému bol výťažok z
dražbyzaslanýdražobníkom.Súdnyexekútorvýťažokdražbysumu8.170,64eurzložildoúschovysúdu,
a preto táto suma bude po právoplatnom skončení konania poukázaná priamo žalobkyni na jej účet,

ktorý oznámi súdu a zvyšnú časť sumu 3.458,72 eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni podľa § 160
ods. 1 O.s.p. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal v čas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací

zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že
okresný súd porušil jeho práva a nedoručoval predvolanie na verejné pojednávanie jemu zvolenému
právnemu zástupcovi, pretože jeho právny zástupca nebol o verejnom zasadnutí súdom informovaný
a predvolaný. Ďalej uviedol, že okresný súd vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že jeho otec kúpil byt od
bývalého vlastníka za sumu 250.000 ,- SK a byt bol od bytového družstva potom pridelený jemu s tým,

že keď bytové družstvo odpredávalo byt do súkromného vlastníctva, vtedy si byt kúpili do osobného
vlastníctva za sumu 40.000,- SK. Nie je pravdou, že 20.000,- SK vyplatili rodičia manželky, ale opäť to
bol jeho otec, ktorý mu zaplatil sumu 20.000,- SK a spolu s manželkou splácali po 1.624,- SK bytovému
družstvu. Okresný súd nesprávne vyhodnotil a vo svojom rozsudku uviedol, že byt nadobudli spoločnes manželkou čo vôbec nie je pravda, pretože žalobkyňa nevlastnila žiadne peniaze, keď vstúpili do
spoločného manželstva. Ďalej poukázal na znenie ust. § 148 a 149 ods. 1 OZ s tým, že mu nie je zrejmé,
prečo sudca uprednostnil žalobkyňu a prisúdil jej aj jeho podiel a navrhol jej vyplatiť zo súdnej úschovy

sumu 13.629,36 eur, s čím on nesúhlasí z dôvodu, že dlhy na bytovom družstve na čo bola začatá
exekúcia vznikli pred rozvodom ich manželstva a má preto za to, že súd prvej inštancie nezistil správne
skutkový stav veci a nevykonal navrhnuté dôkazy. Prvostupňový súd rozhodol v jeho neprospech už aj
preto, že nepredvolal jeho právneho zástupcu, a preto sa účinne nemohol brániť.
7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že dňa 27.08.2009 bol

schválený zmier, s ktorým jej bývalý manžel súhlasil, ako aj s vyplatením čiastky podľa znaleckého
posudku. Následne bol tento zrušený a súdny spor sa naťahoval niekoľko rokov s tým, že medzičasom
došlo k predaju bytu v dražbe, pretože tento mal výlučne v užívaní žalovaný a za byt neplatil v
dôsledku čoho vznikli dlhy. Okrem toho žalovaný napadol aj samotnú dražbu, a preto sa vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva odročilo na ďalšie 2 roky, kým nebude rozhodnuté v predmetnej veci.
V každom jeho odvolaní sú uvedené iné a nepravdivé náležitosti, čím naťahuje vynesenie rozsudku a

zbytočne zamestnáva súdy. Byt nadobudli ako manželia v roku 1997 od mesta G., čo dokazuje kúpna
zmluva a následne byt odkupovali do osobného vlastníctva. Počas manželstva byt rekonštruovali na
čom sa podieľali spoločne. Po jej odchode z bytu v roku 2004 do podnájmu, kde odišla aj s deťmi, tento
zostal kompletne zariadený výlučne pre účel jej bývalého manžela, ktorý niekoľkokrát sľuboval, že ju
z bytu vyplatí. Keď sa tak nestalo bola nútená požiadať súd o vysporiadanie spoluvlastníctva. Okrem

toho žalovaný nedoložil žiadne vierohodné, relevantné dôkazy, a preto vyslovila presvedčenie, že bude
vynesený rozsudok.

8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporové poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387
ods. 1, 2 CSP, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim
odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje.

10. V prvom rade je nutné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

11.Akovyplývazvyššiecitovanéhoustanoveniazákonanováprávnaúpravadôslednedodržiavaprincíp
okamžitej aplikovateľnosti procesných právnych noriem, ktorá znamená, že nová procesný úprava
sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového

a mimosporového poriadku. Predkladateľ pamätá na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila
postavenia strany a tieto rieši prechodnými ustanoveniami. Pri dôvodných prípadoch sú stanovené
výnimky z tohto základného pravidla.

12. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že súd prvej

inštancie správne zistil okruh majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s
prihliadnutím na jeho vznik a zánik právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva účastníkov,
správne potom v konečnom dôsledku prikázal hnuteľné veci do vlastníctva toho účastníka, ktorý ich mal
pôvodne v užívaní, pričom voči tomuto skutkovému a právnemu záveru v zásade, ani žalovaný výhrady
v odvolaní nemal.

13. Odvolací súd zároveň nemal žiadne pochybnosti vo vzťahu k skutkovému a právnemu záveru vo
vzťahu k bytu, ktorý nadobudli účastníci počas trvania manželstva s tým, že vo vzťahu k nadobudnutiu
vlastníckeho práva účastníkov k tomuto bytu správne vychádzal z kúpnej zmluvy, ktorú účastníci
uzatvorili s mestom G. v roku XXXX, na základe ktorého počas trvania manželstva mesto G. predalo

sporný byt do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov za kúpnu cenu 20.868,- SK, z ktorej sumu
6.260,- SK uhradili účastníci ihneď a zvyšok kúpnej ceny splácali v štvrťročným splátkach po 1.624,- SK.14. Neobstoja preto námietky žalovaného v odvolaní, s ktorými sa v konečnom dôsledku vysporiadaval
už súd prvej inštancie v rozsudku vo veci samej, pretože žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom,
žeby k nadobudnutiu vlastníckeho práva účastníkov k spornému bytu malo dôjsť iným spôsobom.

Tvrdenia otca žalovaného o tom, že byt bol zakúpený iba pre žalovaného a za inú kúpnu cenu ako je
uvedená v kúpnej zmluve sa v konaní nepreukázalo. V tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, že teória
procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať.Pôvodnéust.§120ods.1vetaprváO.s.p.,podľaktoréhoúčastnícisúpovinníoznačiťdôkazy

na preukázanie svojich tvrdení stanovovalo dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie, pričom iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremená ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Výsledkom toho, že tvrdenie účastníkov nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažoval za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonal bez návrhu je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

15. V prejednávanej veci teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, v rámci ktorého sa snažil
preukázať, že byt ktorý bol predmetom konania pred súdom prvej inštancie nepatrí do BSM, nakoľko
bol zakúpený výlučne pre neho a z výlučných prostriedkov jeho otca. Tieto jeho tvrdenia skutkovo boli
vyvrátené predovšetkým písomným dôkazom, a to kúpnou zmluvou, ktorú uzatvorili účastníci konania

s mestom G., ako aj spôsobom vyplácania samotnej kúpnej zmluvy, ktoré vylúčilo tvrdenie žalovaného
o tom, že byt bol zakúpený za inú kúpnu cenu, v inom rozsahu a od úplne iného subjektu. Žalovaný
nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by toto skutkové tvrdenie, a to konkrétne podporené písomnou
zmluvou o kúpe bytu z roku XXXX od mesta G., bolo spôsobilé vyvrátiť. Za týchto okolností potom
neobstojí ani odvolacia námietka zo strany žalovaného v tom smere, že súd prvej inštancie nezohľadnil

jeho tvrdenie o kúpe bytu jeho otcom. Preto táto odvolacia námietka zo strany žalovaného v tomto smere
neobstojí.

16. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky ohľadom nedoručenia predvolania na pojednávanie jemu
zvolenému zástupcovi v tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že nie je pravdivé tvrdenie o

tom, žeby súd prvej inštancie uprel žalovanému možnosť konať pred súdom, pretože v spisovom
materiály sa nachádza síce plná moc od žalovaného pre JUDr. F. N., advokáta, avšak súčasne prípisom
doručeným na Okresný súd Trenčín dňa 25.01.2013 právny zástupca JUDr. F. N. okresnému súdu
oznamuje, že vypovedal plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného, a preto požiadal, aby súd všetky
písomnosti súvisiace s právnou vecou adresoval priamo žalovanému, čo sa aj v prejednávanej veci

stalo. V končenom dôsledku žalovaný bol predvolaný na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo na súde
prvej inštancie dňa 28.10.2015, tohto sa osobne zúčastnil, na tomto pojednávaní zároveň bol poučený
v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy musí označiť pred súdom prvej inštancie a
pokiaľ tak neurobí nebude sa na ne prihliadať, pričom zhodne uviedol s právnym zástupcom žalobkyne,
že návrhy na doplnenie dokazovania nemá. V tomto kontexte rovnako neobstojí odvolacia námietka zo

strany žalovaného, že postupom súdu prvej inštancie mu bolo upreté právo konať pred súdom.

17.Rovnakoneobstojíodvolacianámietkazostranyžalovanéhovtomkontexte,ževrámcidlhuprektorý
bola vedená dobrovoľná dražba na sporný byt, tento dlh pozostával sčasti z pohľadávky, ktorá vznikla
počas trvania manželstva. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/193/2012-128

zo dňa 20.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 17Co/384/2014-163 vyplýva,
že ku dňu 28.04.2010 dlhoval žalobca spoločnosti N.-Z., s.r.o., so sídlom v G. sumu 12.422,42 eur, táto
čiastka pozostávala z dlhu z vyúčtovania zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu za rok
2008 v sume 3.464,67 eur, dlh na zálohových platbách od 01.01 do 28.04.2010 v sume 378,89 eur, dlh
z vyúčtovania roku 2009 v sume 412,11 eur a zmluvná pokuta vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za

každý deň omeškania k 24.08.2010 v sume 8.166,75 eur. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného v
tom smere, že sa jednalo dlh, ktorý vznikol počas trvania manželstva, preto ani táto odvolacia námietka
neobstojí.18. Následne k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prvej inštancie správne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spornej problematiky. Ak zanikne spoločné
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má sa previesť vyporiadanie, pričom základnou právnou

podmienkou pre vyporiadanie je, že podiely oboch manželov na majetku patriacemu do ich spoločného
majetku sú rovnaké. To platí o podieloch, tak na majetku aj na záväzkoch, avšak za predpokladu, že
tieto vznikli za trvania manželstva. Zároveň pri vyporiadaní za každý z manželov oprávnený požadovať,
aby mu bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť čo zo
spoločného, bolo vynaložené na jeho ostatný oddelený majetok. Súd prvej inštancie potom správne

vychádzal zo zásad stanovených v § 150 Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenia svojou
širokou formuláciou umožňuje súdu, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravil
čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi so záujmami manželov a ich mal. detí. Predmetom
vyporiadaniajepotomvšetko,čopatrilodospoluvlastníctvamanželovačoexistovalovčasejehozániku,
to znamená deň po právoplatnosti rozsudku o rozvode, pričom táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie
stavu veci napríklad veku, kvality, miery opotrebovania. Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho
hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva.
Tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval sa môže určiť
cena v čase zániku bez ohľadu na cenu vyporiadania. Ak mu má vec zostať opotrebovaním, náklady
tu idú predovšetkým na jeho vrub. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, ale aj kvantitatívnu,

pri ktorej ide o hodnotové podiely.

19. Pokiaľ teda vychádzame zo základných zásad ust. § 150 OZ súd prvej inštancie tieto správne dodržal
v tom zmysle, že základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, teda vychádzal z
princípu parity. Keďže vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle znamená to, že

do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a
ich spoločného hospodárenia.

20. Vo vzťahu k hospodáreniu s majetkom patriacim do BSM po jeho zániku odvolací súd
dodáva, že je síce dané z jednotlivých prípadov zániku, celkom presne, kedy dochádza k zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov z hľadiska časového, avšak napriek tomu, tu zostáva masa
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú je potrebné vyporiadať. Obdobie kedy bezpodielové
spoluvlastníctvo zaniklo a nebolo vyporiadané môže byť dosť dlhé, tak ako je to v prejednávanej veci.
Žiadne konkrétne ustanovenia pre nakladanie s vecami patriacimi do masy zaniknutého BSM nie sú.
Je teda treba nájsť vhodné riešenie, ktoré ponúka ust. § 853 OZ. Jedná sa o občianskoprávny vzťah,

ktorý nie je osobitne upravený ani občianskym zákonníkom ani iným zákonom. Preto právne vzťahu
týkajúce sa zaniknutého a doteraz nevysporiadaného BSM sa riadia ustanoveniami o bezpodielovom
spoluvlastníctve. Predovšetkým momentom zániku sa prestáva čerpať do tejto masy zo zdrojov, ktoré
vytvárajú BSM, avšak do masy patria prírastky a výnosy, avšak nie zo spoločného majetku. Do masy
príde aj všetko, čo predstavuje ekonomický ekvivalent veci v bezpodielovom spoluvlastníctve ako

napríklad kúpna cena za predanú nehnuteľnosť v tomto prípade za byt predaný v dražbe. Následne
potom vyplýva, že zaniknutá masa sa v zásade už nerozmnožuje a nerastie, môže sa len udržiavať, rásť
prírastkom, obmeňovať sa ekonomicky. V tomto kontexte zároveň je nutné zdôrazniť, že aj po zániku
BSM obaja manželia alebo bývalí manželia užívajú veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, spoločne
veci opotrebúvajú a spotrebovávajú, ale tiež udržujú. Primerane to platí aj na iný spoločný majetok s

tým, že je treba potom spoločne vynakladať prostriedky na veci pokiaľ ide o užívanie a údržbu. Na druhej
strane však je nutné zdôrazniť, že pokiaľ niektorú z vecí užíva po rozvode manželstva, výlučne jeden z
manželov, je povinný vykonávať zároveň aj prevádzku a údržbu na vlastné náklady. V tomto kontexte,
teda pokiaľ žalobkyňa prenechala byt patriaci do BSM žalovanému, ktorý po zániku BSM byt výlučne
užíval a neplatil poplatky spojené s užívaním bytu, je potom na jeho ťarchu tá skutočnosť, že v dôsledku

neplatenia nájomného dochádza k dobrovoľnej dražbe, v dôsledku čoho došlo po rozvode manželstva
účastníkov k speňaženiu sporného bytu a potom vychádzajúc z princípov stanovených v ust. § 150 OZ
bol v celom rozsahu správne a korektný postup súdu prvej inštancie, sumu za ktorý bol byt vydražený
rozdelil v rozsahu 50% medzi žalobkyňu a žalovaného, pričom žalobkyni vzniklo právo na vyplatenie
50% výnosu z dražby, ktorá bola získaná 50% výnosu zo sumy, ktorá bola získaná dobrovoľnou dražbou

sporného bytu. V tomto kontexte odvolací súd ďalej poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v rámci peňažného vyporiadania v celom
rozsahu stotožňuje a nemá voči nemu žiadne výhrady.21. O náhrade trov odvolacieho konania bola rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v celom rozsahu v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná ich náhrada v
plnom rozsahu, teda v rozsahu 100% voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. V

nadväznosti na § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bola prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).