Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215756
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714215756.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej Y. C., nar. XX.XX.XXXXX, trvale bytom U. XXXX/XX,
XXX XX H., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad
v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 39142/14, na vymoženie pohľadávky

oprávneného v sume 214,99 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
15Er/586/2014-14 zo dňa 8. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/586/2014-14 zo dňa 8. decembra 2014 zrušuje a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie voči povinnému podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 07166/13 zo dňa 05.11.2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“),
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému

sumu 603,65 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 347,08 Eur od
10.04.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 347,08 Eur od 10.04.2013
do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku.Zodôvodneniarozhodcovskéhorozsudkuokresnýsúdzistil,žeoprávnenýapovinnáuzatvorili
dňa 18.11.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX(ďalej len „Zmluva“). Rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc z rozhodcovskej zmluvy. Okresný súd s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.

2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že zmluvu o úvere
uzavretú medzi oprávneným a povinnou (ďalej len Zmluva“), s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah a formu zmluvy, vyhodnotil ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Po preskúmaní veci okresný súd ďalej dospel k záveru, že nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu pre vydanie exekučného titulu. Svoje závery odôvodnil tým, že vzhľadom na povahu zmluvných

strán ide o spotrebiteľský vzťah, a to bez ohľadu na skutočnosť, že povinná si zobrala úver na výkon
zamestnania, resp. povolania. K tomuto okresný súd ešte uviedol, že výkladom ustanovenia § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka možno dospieť k záveru, že „nespotrebiteľom“ je len tá osoba, ktorá do
postavenia odoberateľa (konzumenta) tovaru, či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej
obchodnej, či podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností o tom, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu
má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy veriteľ, pričom existujúce

pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konania, čo znamená, že aj
nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, teda spôsobom nevzbudzujúcimodôvodnené pochybnosti. Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré
obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje
za neprijateľné podmienky. Rozhodcovskú doložku okresný súd subsumoval pod ust. § 54 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že tak ako je rozhodcovská doložka koncipovaná tak, že
dáva možnosť na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom podľa toho, kde podá žalobca
žalobu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože povinnej, ako spotrebiteľovi odopiera možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd,
nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Napriek

tomu, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, svojimi
dôsledkami sleduje, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. V závere
okresný súd ešte uviedol, že rozhodcovská zmluva vykazuje znaky formulárovej zmluvy a rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne, keďže jej obsah bol vopred pripravený oprávneným, ako
dodávateľom a povinná nemohla ovplyvniť jej obsah, len ju prijať, ako celok, alebo odmietnuť. Vzhľadom
na neprijateľnú povahu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky

nemožno považovať rozhodcovský súd za riadne splnomocnený na rozhodovanie vo veci, preto okresný
súd posúdil rozhodcovskú doložku ako nulitný právny akt. S ohľadom na uvedené závery okresný súd
dospel k názoru, že predmetný exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
okresný súd na správne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citovaného ustanovenia

okresným súdom, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ
tiež namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keď okresný súd uviedol, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého uzatvára s povinným rozhodcovskú

zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Okresný súd uvedené skutočnosti nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Tiež poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré
pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory medzi spotrebiteľom a dodávateľom boli

riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účelom predmetného ustanovenia je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Konajúci súd teda konal nad rámec zákonných ustanovení. S
ohľadom na uvedené námietky odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za
správne, pretože priznané príslušenstvo je v rozpore s dobrými mravmi a jej momentálna finančná
situácia jej nedovoľuje platiť 100,-Eur mesačne, pretože je na rodičovskej dovolenke. K omeškaniu so
splácaním úveru došlo pochybením zamestnávateľa, ktorý jej prestal zo mzdy strhávať mesačné splátky.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenO.s.p.),beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.
a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili Zmluvu o úvere, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 500,- Eur. K Zmluve oprávnený priložil aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), v ktorých podľa bodu 14 sa zmluvné strany dohodli,
že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana
využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy

o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie. Za týmto účelom zmluvné strany uzavreli mediačnú doložku v tom znení, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou, s jej porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, či dohody o vyplnení zmenky, budú riešenéprimárne mediáciou pred Mediačným centrom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., Bratislava podľa vnútorných predpisov Mediačného centra. Súčasne v ten istý deň zmluvné
strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa rozumie konanie

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava
podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského
súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania. (čl. I Rozhodcovskej zmluvy). V
čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody

o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským
súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V bode 2 toho istého
článku je upravená rozväzovacia podmienka rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná na podanie žaloby
na všeobecnom súde vynímajúc konaní vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade

s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Od tejto
rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či Zmluva, ktorá založila záväzkový vzťah medzi
oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou a či rozhodcovská doložka, na základe ktorej si

založil právomoc rozhodcovský súd, bola platne dojednaná. Záver okresného súdu o spotrebiteľskej
povahezmluvnéhovzťahumedzioprávnenýmapovinnoupovažujeodvolacísúdzasprávny.Preúplnosť
argumentácie o správnosti tohto záveru odvolací súd ďalej uvádza nasledovné. V právnom poriadku
Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať
bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu. Zákon č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný
spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti, alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, vrátane služieb na finančnom trhu,
upravený v ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (v spojení s ustanovením § 3 ods. 3

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi
oprávneným a povinným zmluvou, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci
odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné a účinné v čase
uzatvoreniazmluvy,akoajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkazaoberajúcesaproblematikou
spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola

uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je
žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj
ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, na ktoré odkazuje aj odvolací súd. Odvolací
súd tiež poukazuje na ustanovenie § 2 písm. a) a b) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré definuje
zmluvné strany. Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je zakázané konanie v rozpore s

dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely vyššie uvedených zákonov
rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie,
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne ktoré
môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a

porušovaniezmluvnejslobody.Zmluvadojednanámedzioprávnenýmapovinnýmobsahujeustanovenia
(dojednania), ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami, preto, ako je už vyššie uvedené, túto zmluvu
možno nesporne považovať za typovú zmluvu podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, je možné za spotrebiteľské zmluvy
v širšom ponímaní považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i podľa Obchodného zákonníka, ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Význam spotrebiteľských
zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa
z jeho práv. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádza ku kontaktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva
a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a zo zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky
jednostranneprostredníctvomformulárovýchzmlúv.Ochranespotrebiteľavenujemimoriadnupozornosť
aj Európska únia, a preto aj odvolací súd poukazuje na Smernicu, ktorá je základným právnym aktomochrany spotrebiteľa. Táto bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z.
(účinným od 1. apríla 2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii). Okrem toho, že tento zákon novelizoval Občiansky

zákonník, Smernica má aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži ako
interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov, čo však neznamená, že nemožno
na ňu odkazovať pri výklade vnútroštátneho práva.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský

súd odvodil svoju právomoc. Okresný súd nesprávne právne posúdil otázku formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, v tomto prípade, či ide o rozhodnutie vydané orgánom majúcim
právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z predchádzajúcej súdnej praxe je už zrejmé, že
rozhodcovský súd zakladá svoju právomoc na rozhodovanie vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky,čokonštatovalvodôvodneníajokresnýsúd.Pretosaodvolacísúdprimárnezaoberalskúmaním
rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci, a či bola

splnená podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,
a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo
b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu

a osoby, ktorá právny úkon urobila. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 4 ods. 6 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon

alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Úprava formy rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 ZoRK je prísne striktná, bez možnosti extenzívneho
výkladu a formálna podmienka písomnosti v danom prípade bola dodržaná. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnej listine, ktorú

povinná podpisovala osobitne od Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným, ako veriteľom vopred
pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník
možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd
tiež poukazuje na znenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebráni povinnej, ako spotrebiteľovi uplatniť svoje

práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným
spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný
súd.

To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv.

Odvolací súd totiž poukazuje na rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou podľa § 3 a nasl. ZoRK a
rozhodcovskou doložkou podľa § 5 ods. 2 ZoRK, ako súčasťou inej zmluvy. Tým, že zmluvné strany
výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 ZoRK tak, že ju podpísali,
došlo k jej individuálnemu dojednaniu, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v
zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka. S ohľadom na formu, obsah a ostatné podmienky Zmluvy, ako aj znenie ustanovení
rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinná, ako spotrebiteľ kvalifikovaným
spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo
o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa,akotooznačilokresnýsúd.Tentoprávnyzávervšaknemožnopaušálneaplikovaťnavšetky
Zmluvy a rozhodcovské zmluvy uzatvárané oprávneným. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka
je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s

ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich
obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa
ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na

zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z.z. novelizujúci Občiansky
zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných
podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za
neprijateľnúnepovažovalzmluvnúpodmienku,ktoráboladohodnutáindividuálne,novelazaneprijateľné
nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.
Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Kpostupuokresnéhosúdu,ktorýodvolateľoznačil,akopostup,ktorýnemáoporuvzákone,odvolacísúd
uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať podmienky formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.
II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom

ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať
aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd
tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007
(publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998)

a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku
zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je
exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne

odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť
C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy

o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede, je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, rozhodcovská zmluva bola

uzavretá platne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods.
1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.