Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010053
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1117010053.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej

proti obžalovanému V.. V. H. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písmeno g/ Trestného zákona účinného do 30.06.2016, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
10.05.2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
V.. V. H. B. Ž. Í. Y. narodený XX.XX.XXXX, U. H. D. H. - G. I.G.U.,

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 23.01.2017 č. k. 3 Pv
222/16/1101-16, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písmeno g/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

že
dňa 20.02.2016 v čase od 19.10 hodine do 20.05 hodine v Bratislave na ulici Krátka číslo 12 maril
výkon rozhodnutia policajného orgánu vydaného podľa osobitného predpisu tak, že napriek tomu,
že si dňa 20.02.2016 v čase o 16.35 hodine prevzal rozhodnutie vydané príslušníkom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I pod číslom ORP-214/1-VYS-B1-2016 o vykázaní jeho osoby
zo spoločného obydlia podľa § 27a odsek 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov, vzťahujúce sa na priestor domu v Bratislave na Krátkej ulici číslo 12, toto
nerešpektoval, v danom obydlí sa aj naďalej zdržiaval a odmietal ho dobrovoľne opustiť a následne

dňa 21.02.2016 v čase o približne 09.15 hodiny v Bratislave na ulici Krátka číslo 12 maril výkon
rozhodnutia policajného orgánu vydaného podľa osobitného predpisu tak, že napriek tomu, že si dňa
20.02.2016 v čase o 16.35 hodine prevzal rozhodnutie vydané príslušníkom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava I pod číslom ORP-214/1-VYS-B1-2016 o vykázaní jeho osoby zo
spoločného obydlia podľa § 27a odsek 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov, vzťahujúce sa na priestor domu v Bratislave na Krátkej ulici číslo 12, toto nerešpektoval, v
danom obydlí sa aj naďalej zdržiaval a odmietal ho dobrovoľne opustiť,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 25.01.2017 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 23.01.2017 č. k. 3 Pv 222/16/1101-6, na obvineného V.. V. H. pre skutok právnekvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno g/
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného V.. V.
H.Ž., výsluchom svedkov T.. I.. N. R., ppráp. I. Y., npor. Mgr. I. Ď. a stržm. I. H., ďalej prečítaním
listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku, konkrétne potvrdenia o vykázaní zo

spoločného obydlia, poučenia vykázanej osoby, ukončenia vykázania zo spoločného obydlia, žaadosti
o zrušenie vykázania zo spoločného obydlia, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, odpisu registra trestov obžalovaného, oznámenia ÚPSVaR, oznámenia
Sociálnej poisťovne, oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., oznámenia Slovenskej pošty,
a. s., odpovede na lustráciu v GP SR, odpovede na lustráciu v STA, oboznámením obsahu pripojeného
spisu vedeného na OR PZ Bratislava I, odbore kriminálnej polície pod ČVS: ORP-214/1-VYS-B1-2016

vrátane znaleckého psychiatrického a psychologického posudku (čítané ako listinné dôkazy) a faktúry
za ubytovanie.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek

12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci síce bolo preukázané, že sa skutok stal, že ho spáchal
obžalovaný V.. V. H. a že skutok napĺňa všetky formálne znaky stíhaného trestného činu - prečinu, avšak
nenaplňuje materiálny znak v podobe Trestným zákonom požadovaného stupňa závažnosti prečinu
(materiálny korektív vo vzťahu k formálnym znakom prečinu), v dôsledku čoho daný skutok nie je

prečinom (trestným činom).

Obžalovaný V.. V. H. od začiatku trestného stíhania voči svojej osobe vinu za spáchaný skutok popieral.
V rámci svojej obhajoby sa bránil tým, že nebol vôbec konfrontovaný zo skutkom, pre ktorý by ho policajti
boli oprávnení vykázať z bytu, pričom z daného bytu bol vykázaný bez súhlasu a podpisu osoby, vo

vzťahu ku ktorej sa vykázanie týkalo. Ďalej namietal, že nebol vyzvaný na vydanie kľúčov a neboli mu
vydané osobné veci a cennosti v lehote 24 hodín. Obžalovaný tiež argumentoval tým, že v trestnej veci
vedenejnaORPZBratislavaIpodČVS:ORP-214/1-VYS-B1-2016muodprokurátoradošlaodpoveď,že
v predmetnej trestnej veci mu nebolo vznesené obvinenie pre akýkoľvek trestný čin. Obžalovaný potvrdil,
že s rozhodnutím o vykázaní bol oboznámený, ako aj s poučením vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu, avšak

toto rozhodnutie je pamflet, nakoľko sa zakladá na trestnom oznámení N. Š., čo je krivým obvinením,
zastrašovaním a vydieraním. Z obydlia bol vykázaný bez udania dôvodu so zákazom priblížiť sa k
ohrozenej osobe, avšak žiadna ohrozená osoba neexistuje. Obžalovaný tiež potvrdil, že sa v obydlí
zdržiaval aj po tom, čo bol z neho vykázaný, avšak iba od 20.02.2016 do 21.02.2016, kedy dobrovoľne
odišiel do hotela, o čom má potvrdenie, pričom dobrovoľne vydal aj kľúče od obydlia. Dôvodom, pre ktorý

sa zdržiaval v uvedenom obydlí bola skutočnosť, že je chorý, bol si tam po lieky, pričom pani H. uviedla,
že chce, aby tam bol. Policajtom tieto dôvody neuviedol, nakoľko sa na to ani nepýtali. Do bytu vošiel v
čase, kedy tam nikto nebol, až následne bola pani H. privezená políciou. Napokon obžalovaný v rámci
svojej obrany uviedol, že vykázanie bolo zrušené na žiadosť pani D. H., pričom v zrušení vykázania sa
uvádza, že neboli splnené podmienky vykázania.

Predmetnú obhajobnú argumentáciu obžalovaného súd posudzoval v kontexte ostatných vo veci
vykonanýchdôkazov,predovšetkýmvýpovedísvedkovalistinnýchdôkazov,pričomzhľadiskanaplnenia
formálnych znakov stíhaného prečinu ju súd nemohol akceptovať. To však neplatí vo vzťahu k zisťovaniu
a posudzovaniu materiálnej stránky stíhaného prečinu.

V prejednávanej trestnej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 20.02.2016 bol obžalovaný V.. V.
H. podľa § 27a odsek 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby D. H., rod. I.
vzťahujúceho sa na priestor H.V.G., Y. XXXX/XX, a to na dobu 10 dní. Súčasťou vykázania z obydlia

bolo uloženie povinnosti obžalovanému nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť kratšiu ako
10 metrov, ako aj poučenie vykázanej osoby. O týchto skutočnostiach svedčí Potvrdenie o vykázaní zo
spoločného obydlia zo dňa 20.02.2016, ČVS: ORP-214/1-VYS-B1-2016.Napriek tomuto vykázaniu sa obžalovaný Ing. Imrich Božík opakovane dňa 20.02.2016 a 21.02.2016
zdržiaval na mieste, resp. v obydlí, z ktorého bol vykázaný. To nepochybne vyplýva z výpovede svedkov
T. I.. N. R., T.. I.. I. Ď., C.. I. Y. Z. G.. I. H., pričom obžalovaný samotnú túto skutočnosť ani nepopieral.

Prví dvaja z menovaných svedkov potvrdili, že dňa 20.02.2016 boli vyzdvihnúť pani H. na OO PZ SMV
Bratislava I, ktorú mali zaviesť domov na adresu Y. XXXX/XX, Bratislava. Po príchode na uvedené
miesto zistili, že na danom mieste sa nachádza obžalovaný. Po vysvetlení situácie sa obžalovaný za
ich prítomnosti dobrovoľne dostavil na OO PZ SMZ Bratislava I. Pokiaľ ide o kľúče od bytu svedok T.. I..
I. Ď. Z. G. C.. I.V.M. Y. zhodne uviedli, že obžalovaný kľúče neodovzdal, pričom ako dôvod uviedol, že

ich chce odovzdať vyšetrovateľovi, ktorý riešil samotné vykázanie z obydlia. Svedkovia C.. I. Y. Z. G..
I. H. vo svojich výpovediach uviedli, že dňa 21.02.2016 mali ísť na pokyn stálej služby preveriť, či sa
obžalovanýV..V.I.M.H.nenachádzavobydlí,zktoréhobolvykázaný,t.j.naadreseY.XXXX/XX,H.V.G..
Po príchode na dané miesto a po zabúchaní na dvere otvoril malé okienko na dverách obžalovaný, v
dôsledku čoho ho menovaní príslušníci PZ vyzvali, aby okamžite opustil daný byt a premiestnil sa s nimi
na oddelenie polície k podaniu vysvetlenia. Obžalovaný sa rozčúlil, uviedol, že bez súdneho rozhodnutia

byt neopustí a ďalej odmietol s nimi komunikovať, v dôsledku čoho oni po konzultácii zo stálou službou
miesto opustili. Svedok C.. I. Y. ďalej uviedol, že asi dve hodiny po tom, čo odišli z Krátkej ulice sa
obžalovaný sám a dobrovoľne dostavil k vyšetrovateľovi a odtiaľ potom s nimi dobrovoľne išiel k stálej
službe. Svedok G.. I. H. doplnil, že následne išli s obžalovaným do uvedeného bytu, kde si zobral svoje
veci a potom obžalovaného videli, ako išiel na zastávku a odišiel preč.

S poukazom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že obžalovaný nerešpektoval vykázanie zo
spoločného obydlia a v tomto sa v krátkej dobe po sebe opakovane zdržiaval.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z právneho hľadiska je nepodstatné, či obžalovanému bolo

vznesené obvinenie v trestnej veci vedenej na OR PZ Bratislava I pod ČVS: ORP-214/1-VYS-B1-2016
alebo nie. Vykázanie z obydlia podľa § 27a odsek 1 zákona o Policajnom zbore má preventívny
charakter a podľa dikcie tohto ustanovenie nie je podmienkou vykázania vznesenie obvinenia vykázanej
osobe. Rovnako nie je podmienkou vykázania súhlas alebo podpis ohrozenej osoby, ale iba skutočnosti
predpokladané v uvedenom ustanovení, t. j. skutočnosti, na základe ktorých možno od osoby, ktorá má

byť vykázaná, očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť
ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. V danom prípade takéto skutočnosti
vychádzali z trestného oznámenia podaného dňa 19.02.2016 Jánom Šimom, ktoré je súčasťou spisovej
dokumentácie vedenej na OR PZ Bratislava I pod ČVS: ORP-214/1-VYS-B1-2016. Tieto v dostatočnej
miere odôvodňovali postup podľa § 27a odsek 1 zákona o Policajnom zbore a po vykázaní z obydlia

bol obžalovaný povinný takéto vykázanie bezvýhradne rešpektovať bez ohľadu na to, či sa skutočnosti
uvedené v trestnom oznámení zakladali na pravde alebo nie. Takúto povinnosť mal obžalovaný aj bez
súdneho rozhodnutia, čo vyplýva z dikcie § 348 odsek 1 písmeno g/ Trestného zákona v znení účinnom v
čase spáchania skutku (do 30.06.2016), nakoľko táto povinnosť sa výslovne viazala nielen na predbežné
opatrenie súdu, ale aj na vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu, t. j.

podľa § 27a odsek 1 zákona o Policajnom zbore. Z hľadiska existencie formálnych znakov je potrebné
považovať za neopodstatnený aj ten argument, že vykázanie z obydlia bolo následne zrušené, pričom
ako dôvod zrušenia sa uvádza, že neboli splnené podmienky vykázania. Uvedenie tohto dôvodu je totiž
dôsledkom nedostatočnej právnej úpravy, keďže ukončenie vykázania z iného dôvodu nie je možné a
na túto okolnosť zákonodarca v ustanovení § 27a odsek 10 zákona o Policajnom zbore nepamätal.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti je nepochybné, že formálne znaky trestného činu -
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno g/ Trestného zákona
účinného do 30.06.2016 boli splnené, pričom na tomto mieste súd uvádza, že v danom prípade
opakované nerešpektovanie vykázania z obydlia zo strany obžalovaného neodôvodňuje právnu

kvalifikáciu ako pokračujúceho prečinu (teda tak, ako bol skutok kvalifikovaný v podanej obžalobe),
nakoľko nejde o dva čiastkové útoky (skutky), ale iba o skutok jediný, čo nepochybne vyplýva zo
samotnej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Zákonodarca tu v jednej alternatíve možnosť
vyvodzovania trestnej zodpovednosti výslovne spája s opakovaným konaním smerujúcemu k zmareniu
vykázania zo spoločného obydlia. Teda až opakovaným konaním dôjde k naplneniu formálnych znakov

daného trestného činu, resp. jednému z nich - objektívnej stránky trestného činu. V druhej alternatíve
postačí aj konanie jediné, pokiaľ bude závažné, čo v danej trestnej veci naplnené nebolo, pričom tu
je potrebné zdôrazniť, že použitie pojmu „závažné“ konanie nemožno stotožňovať so závažnosťou
upravenou ako materiálny znak v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona (ktorý sa uplatňuje ako tzv.materiálny korektív). Obsahový význam závažnosti podľa § 348 odsek 1 písmeno g/ Trestného zákona
účinného do 30.06.2016 (v súčasnosti § 348 odsek 1 písmeno h/ Trestného zákona) musí byť odlišný od
významu závažnosti v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona, nakoľko v opačnom prípade by uvedená

alternatíva konania podľa § 348 odsek 1 písmeno g/ Trestného zákona (účinného do 30.06.2016) vôbec
nepripúšťalauplatneniemateriálnehokorektívucezkritériaobsiahnutév§10odsek2Trestnéhozákona.
Závažnosť v zmysle danej skutkovej podstaty sa bude odvíjať výhradne od povahy samotného konania,
nie aj od ostatných kritérií v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona. To znamená, že samotné konanie
bude takej povahy, že ho bude možné považovať za závažné v zmysle objektívnej stránky daného

trestného činu, avšak posudzujúc také konanie v spojení so všetkými kritériami podľa § 10 odsek 2
Trestného zákona bude stále prichádzať do úvahy záver o nepatrnom stupni závažnosti činu.

V danom prípade však požadovanú závažnosť nenaplňovalo nielen konanie v zmysle § 348 odsek
1 písmeno g/ Trestného zákona účinného do 30.06.2016 (v dôsledku čoho bolo možné objektívnu
stránku tohto trestného činu považovať za naplnenú iba pre opakovanosť konania), ale ani samotný

čin posudzovaný cez kritériá upravené v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Teda napriek preukázanému
naplneniu formálnych znakov stíhaného prečinu, nebol naplnený materiálny znak v podobe Trestným
zákonom požadovaného stupňa závažnosti (závažnosti vyššej než nepatrnej), v dôsledku čoho nemôže
ísť o daný prečin.

Záver o nepatrnej závažnosti činu sa podľa názoru súdu odvíja od toho, že to nebola D. H., ktorá
podávala trestné oznámenie, pričom sama sa pred príslušníkmi PZ počas trvajúceho vykázania vyjadrila
v tom smere, že všetko je v poriadku, nechce nič riešiť a že sa v prítomnosti exmanžela necíti ohrozená,
čo vyplýva z výpovedí svedkov ppráp. I.B.G. Y. Z. G.. I. H..

Ďalej je potrebné poukázať na to, že obžalovaný v prípade prvého nerešpektovania vykázania z
obydlia (po tom, čo bola D. H.Y. privezená príslušníkmi PZ do bytu) dobrovoľne v sprievode policajtov
opustil daný byt a dostavil sa na stálu službu policajného oddelenia. V druhom prípade síce odmietol
uposlúchnuť výzvu príslušníkov PZ k okamžitému opusteniu daného bytu, avšak už o dve hodiny tento
byt opustil, dostavil sa na policajné oddelenie a následne si zabezpečil ubytovanie v hoteli, o čom svedčí

doklad o úhrade za ubytovanie. Tu je potrebné poukázať na ten fakt, že príslušníci PZ, ktorí preverovali
prítomnosť obžalovaného v danom obydlí, neriešili prvotný odmietavý prístup obžalovaného k opusteniu
bytu a po konzultácii so stálou službou z miesta odišli bez ďalšieho.

Z hľadiska posudzovania závažnosti činu je však najvýznamnejším ten fakt, že samotné vykázanie

trvalo iba dva dni, a to od 20.02.2016 do 22.02.2016, kedy bolo vykázanie zo spoločného obydlia
vyšetrovateľom ukončené (ukončenie vykázania zo spoločného obydlia zo dňa 22.02.2016, ČVS:
ORP-214/1-VYS-B1-2016). K ukončeniu vykázania zo spoločného obydlia došlo na základe žiadosti
ohrozenej osoby D. H. o zrušenie uvedeného opatrenia, pričom táto sa výslovne vyjadrila, že žiada,
aby sa jej exmanžel vrátil domov k nej, nakoľko jej chýba. K tomuto rozhodnutiu nebola nikým nútená a

necíti sa byť V. H.B.Ž. ohrozená a ani nepociťuje obavu o svoj život alebo zdravie. Ak takéto vyjadrenie
ohrozenej osoby vyšetrovateľovi postačovalo po dvoch dňoch trvania vykázania zo spoločného obydlia
pre jeho ukončenie, je zrejmé, že dôvody pre vykázanie zo spoločného obydlia pominuli v krátkom
čase po jeho vydaní. Hoci § 27a odsek 10 zákona o Policajnom zbore upravuje ako dôvod ukončenia
vykázania zo spoločného obydlia iba dôvod, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky vykázania,

je zrejmé, že v danom prípade tieto dôvody v čase vykázania existovali, avšak následne pominuli.
Skutočnosť, že už po dvoch dňoch došlo k ukončeniu vykázania, je podľa názoru súdu významným
aspektom aj pre posudzovanie závažnosti činu. Ak by totiž vyšetrovateľ aj napriek vyššie uvedenému
vyjadreniu ohrozenej osoby, ktorým žiadala zrušenie vykázania, mal za to, že vykázanie je dôvodné,
nemusel vykázanie ukončiť, ale mohol ho ponechať v platnosti po celú dobu, t. j. po dobu 10 dní, kedy sa

vykázanie v zmysle § 27a odsek 9 zákona o Policajnom zbore končí, resp. po dobu, po ktorú sa trvanie
vykázanie predlžuje v dôsledku doručenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd. Na základe
uvedeného je zrejmé, že účel, ktorý sa sledoval vykázaním zo spoločného obydlia iba po dobu dvoch
dní, nebol v konkrétnom prípade z materiálneho hľadiska obžalovaným narušený v takej miere, aby
bolo potrebné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť. To platí o to viac, že počas uvedeného obdobia

neboli zaznamenané žiadne prejavy násilia na ohrozenej osobe, čo vyplýva z výpovedí svedkov, ako
ani prejavy násilia pri vstupe do obydlia zo strany obžalovaného.Uvedené skutočnosti je potom potrebné zohľadňovať aj so zreteľom na vek obžalovaného a jeho
zdravotný stav a v spojitosti s mierou zavinenia a pohnútkou obžalovaného, ktorú možno vyvodzovať z
viacerých vyjadrení obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania.

V sumáre teda súd vyhodnotil závažnosť činu ako nepatrnú, pre ktorú nie je možné vyvodzovať
trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného.

Vychádzajúc zo všetky vyššie uvedených skutočnosti a z právnych úvah súdu bolo rozhodnuté o

oslobodení obžalovaného V.. V. H. spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku tak, ako
to vyplýva z enunciátu (výroku) tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžeobžalovanýaprokurátorpodaťodvolaniedo15dníododňajehooznámenia
na Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech
aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.