Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/151/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111205248
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6111205248.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, vo veci pobočky Banská Bystrica, so
sídlom Skuteckého 20, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému Európsky zväz pokrokových novinárov,
so sídlom Janka Kráľa 1167/34, 958 01 Partizánske, IČO: 35673575, o vymoženie pohľadávky vo výške
2.341,08 Eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Prof. Sáru

5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 97/2011, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,39 Eur, a to
do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
2.341,08Eur,atonazákladeexekučnéhotitulu-výkazovnedoplatkovVšeobecnejzdravotnejpoisťovne,
a.s., pobočka Banská Bystrica č. 1021196213 zo dňa 08. 12. 2010 a č. 1021196313 zo dňa
09. 12. 2010.
2. Poverením č. 5601 068961 * zo dňa 14. 03. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 97/11.

3. Súdny exekútor súdu dňa 18. 08. 2017 doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že vykonaným šetrením sa nepodarilo zistiť žiadny majetok
ani príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
súdneho exekútora. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 63,47 Eur.
4.Súdzpredloženéhoexekútorskéhospisusp.zn.EX97/2011zistil,žesúdnyexekútorvykonallustráciu
majetku povinného s nasledovným výsledkom: povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok na území

Slovenskej republiky, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, bol vydaný exekučný
príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky v banke, avšak s negatívnym výsledkom. V
priebehu vykonávania exekúcie teda zo strany súdneho exekútora nebol zistený žiadny exekvovateľný
majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok.
5. Súd mal z vlastnej činnosti preukázané, že proti povinnému sú vedené viaceré, aj skôr začaté
exekúcie. Súd elektronickou lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že povinný nie je vlastníkom

nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky.
6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekučné konania začaté
pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.9. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, nakoľko z obsahu podania súdneho
exekútora v spojení s predloženým exekútorským spisom a výsledkami lustrácií vykonaných súdom mal

v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie
pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom
dôsledku zrejme znášal oprávnený.
10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§
196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej
činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak
je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a

náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 63,47 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny
za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 19,70 Eur a 20
% DPH vo výške 10,58 Eur.
14. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena
a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“),
ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura.
16. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich

oprávnený.
18. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia
citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, a
preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
19. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, t. j.

v minimálnej výške v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
20. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho
exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania
exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Súd preto

nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 6,22 Eur za telekomunikačné
náklady, internet - súčinnosti 0,50 Eur, kópie, obálky, spisový obal. Súdny exekútor výšku výdavkov
nepreukázal a nešpecifikoval, pri ktorých úkonoch tieto položky vznikli a na základe čoho boli vypočítané
vdanejvýške.Súdkonštatuje,žepredpokladomnapriznaniehotovýchvýdavkovniejelenichvyčíslenie,
ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti čo do výšky, účelnosti a

dôvodnosti takýchto výdavkov. Súdny exekútor neuviedol, na základe čoho bola vypočítaná suma 0,10
Eur za jednu stranu kópie. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a
hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto

položkutrovlenpasívne„prevzal“zvyúčtovaniasúdnehoexekútora,bezpotrebnéhozisteniaaoverenia,
postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Nemožno
prihliadnuť ani na argumentáciu súdneho exekútora o výške poplatku za vyhotovenie fotokópie v zmysle
smernice predsedu okresného súdu, resp. opatrenia predsedu krajského súdu, či paušálnej náhrady zavyhotovenie jedného čiernobieleho listu znaleckého alebo prekladateľského úkonu v zmysle § 14 ods.
3 písm. b) vyhlášky MS SR 491/2004 Z. z., ktoré sa na výšku náhrady súdneho exekútora nevzťahujú.
V tomto smere súd poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, podľa ktorého

nahradiť je možné len náklady, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli. Súd konštatuje, že suma 0,10
Eur za jednu vytlačenú alebo kopírovanú stanu nepredstavuje vynaložené náklady súdneho exekútora,
v takomto prípade by oprávnený (resp. oprávnení alebo povinní v ďalších exekúciách) uhradil súdnemu
exekútorovi sumu niekoľkonásobne vyššiu, ako je cena jedného toneru. Súd taktiež konštatuje, že nie
každýhotovývýdavoksúdnehoexekútorajemožnépovažovaťzavynaloženývsúvislostisvykonávaním

exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny
a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje
náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V tomto smere
súd poukazuje na právny názor vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21
zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012,

sp.zn.15CoE/97/2013 zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21.
05. 2015, sp. zn. 23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011
zo dňa 26. 05. 2015. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie
neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za
výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady

vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej
výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a
kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje
cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu

bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by

sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného
súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho
exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym

názorom vysloveným v tejto veci (išlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení
č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné
veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové
prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých

úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do
výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň
práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a
teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny
názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy

odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje
znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi
ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného
uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala
svojvôľualebotakúaplikáciupríslušnýchustanovenívšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktoráby

bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia
s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo
právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru /z uznesenia Okresného súdu

Bardejov sp. zn. 8Er/158/2012 zo dňa 05. 02. 2015/.
21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi „cestovné náhrady - záznam č. 14, 29“ vo výške 4,77 Eur,
pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené. Z úradného záznamu zo dňa 02. 06. 2011
vyplýva, že pracovná cesta bola vykonaná na adrese Medený Hámor 6541/18, Banská Bystrica (bezuvedenia účelu cesty), pričom však súdnemu exekútorovi bolo z vrátenej zásielky známe, že adresát je
na uvedenej adrese neznámy. Z úradného záznamu zo dňa 23. 09. 2016 vyplýva, že pracovná cesta
bola vykonaná na adrese Lazovná 61, Banská Bystrica (opäť bez uvedenia účelu cesty), pričom však z

obsahu spisu nevyplýva, že by povinný na uvedenej adrese sídlil, dokonca pri vykonaní cesty predmetná
adresa nebola nájdená. Súd preto nepovažoval predmetné výdavky za nevyhnutné a účelne vynaložené
v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
22. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne

preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 97/2011, a to náhradu hotových
výdavkov v celkovej výške 6,30 Eur pozostávajúcu z nasledovných položiek: poštovné v celkovej výške
5,40 Eur (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie doporučene do vlastných rúk povinnému vo
výške 1,30 Eur, opakované doručenie upovedomenia o začatí exekúcie doporučene do vlastných rúk
povinnému vo výške 1,30 Eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu doporučene
dovlastnýchrúkbankevovýške1,40Eur(súdnyexekútorsiuplatnilzadoručeniepredmetnejpísomnosti

poštové v dvojnásobnej výške, súd mu však priznal iba sumu 1,40 Eur v zmysle pripojenej doručenky,
druhá doručenka absentuje) a doručenie výzvy povinnému doporučene do vlastných rúk vo výške 1,40
Eur), poplatky za elektronickú súčinnosť bánk vo výške 0,70 Eur a motorových vozidiel povinného vo
výške 0,20 Eur. Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi celú uplatnenú sumu za poštovné, nakoľko v
prevyšujúcej výške súd nemal preukázané ich vynaloženie z obsahu predloženého exekútorského spisu

pripojenými doručenkami alebo inými dokladmi.
23. Po vykonanej úprave súd uložil povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným
poriadkom v znení účinnom do 31. októbra 2013 a vyhláškou sumu 47,39 Eur. Z toho odmena súdneho
exekútora predstavuje 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 6,30 Eur a uplatnená 20 %
DPH (základ dane 39,49 Eur) predstavuje 47,39 Eur.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.
z. v znení neskorších predpisov.