Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/296/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116229305
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116229305.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: G..

U. W., narodený X.X.XXXX, trvale pobytom XXX XX Q. H. Č.. XXX, podnikajúci ako podnikateľ fyzická
osoba pod obchodným menom: Ing. Jozef Bubica, s miestom podnikania 013 62 Veľké Rovné 515, IČO:
43 252 583, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom
Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, proti žalovanému: KAMINA, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny
1, 010 01 Žilina, IČO: 45 652 503, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so
sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume
4.144,32 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 16.11.2016 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 4.144,32 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 4.144,32 EUR od 28.11.2012 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na
odôvodnenie žalobou uplatnenej pohľadávky poukázal na skutočnosť, že žalobca ako predávajúci na

základe objednávky žalovaného dodal žalovanému ako kupujúcemu v mesiaci november 2012 tovar,
a to 30 kusov paliet štiepaného dreva v sieťke za kúpnu cenu 46,- EUR bez DPH za 1 kus, t.j. spolu
za 30 kusov 1.380,- EUR bez DPH a 43,20 kusov paliet štiepaného dreva v klietke za kúpnu cenu 48,-
EUR za kus, t.j. za 43,20 kusov 2.073,60 EUR bez DPH. Kúpnu cenu za takto zrealizovanú dodávku
vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 02/12 zo dňa 20.11.2012 vo výške 4.144,32 EUR s DPH.
Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka.
Prevzatím tovaru, ktorý je špecifikovaný v žalovanej faktúre čo do množstva, druhu a jednotkovej

ceny vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v lehote splatnosti faktúry a keďže
žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, je so splnením svojho peňažného záväzku v omeškaní. Žalobca v
odôvodnení žaloby poukázal na hmotno-právnu úpravu podľa § 409, § 411, § 447, § 450 ods. 1 veta prvá,
§ 324 ods. 1 , § 340 ods. 1, 2, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 všetko Obchodného zákonníka. Ako prílohu
podania žaloby predložil písomnú objednávku, faktúru č. 02/12 a výňatok z elektronickej komunikácie
zo dňa 22.9.2012 a 23.12.2012.

2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k. 19Cb/296/2016-28 zo dňa
23.12.2016, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením.
Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že tovar podľa faktúry č. 02/12 žalovaný neobjednal,
žalovanému takýto tovar dodaný nebol a nebola mu doručená ani faktúra č. 02/2012. Vo vzťahu kobjednávke tovaru predloženej žalobcom žalovaný uviedol, že o tejto objednávke nemá vedomosť,
pričom môže ísť o rámcovú objednávku celkového tovaru za určitý kalendárny rok a zdôraznil, že
na objednávke nie je uvedený dátum jej vyhotovenia. Pokiaľ by mala byť objednávka žalovaného

považovaná za návrh kúpnej zmluvy, takýto návrh kúpnej zmluvy nebol zo strany žalobcu ako
predávajúceho písomne akceptovaný. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 2
Obchodného zákonníka je dohoda o kúpnej cene alebo o spôsobe jej určenia, bez ktorej podstatnej
náležitosti je kúpna zmluva neplatná. Pokiaľ ide o dodanie a prevzatie tovaru, podľa objednávky
predloženej žalobcom mal odvoz zabezpečiť odberateľ vždy raz za týždeň a nakládku zabezpečiť

dodávateľ. V protiklade s tým žaloba vo faktúre č. 02/2012 uvádza, že tovar bol dodaný dňa 20.11.2012.
O odovzdaní a prevzatí tovaru nevystavil žalobca dodací list, ktorý by bol podkladom v písomnej
forme, potvrdeným zmluvnými stranami o tom, že k dodaniu a prevzatiu tovaru došlo, čím by vznikol
žalobcovi ako predávajúcemu nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru. Je absolútne nereálne,
aby predávajúci odovzdal tovar kupujúcemu bez vyhotovenia dodacieho listu alebo iného potvrdenia
o prevzatí tovaru. Žalovaný zdôraznil, že faktúra č. 02/12 bola vyhotovená 20.11.2012, teda v deň,

keď mal byť aj tovar dodaný. Ak žalobca nevyhotovil dodací list ako súčasť faktúry, bol by si dal
aspoň na faktúru vyznačiť potvrdenie žalovaného o prevzatí tovaru. Na faktúre nie je uvedené číslo
objednávky, ani dodacieho listu a ani meno osoby, ktorá faktúru vystavila. Táto faktúra bola adresovaná
žalovanému na adresu H. I., Ž., pričom sídlo žalovaného v tom čase bolo na Š. J. XXX/XX, Q. H. S..
Z číselného označenia faktúry 02/12 vyplýva, že žalobca v roku 2012 vystavil odberateľom len dve

faktúry za dodaný tovar a táto faktúra je v poradí druhá. V podaní odporu navrhol žalovaný vykonať
dôkaz originálom objednávky žalovaného a faktúry 02/12, relevantného dôkazu o dodaní fakturovaného
tovaru a o doručení faktúry 02/2012 a o zaúčtovaní faktúry 02/2012 ako daňového účtovného dokladu
v účtovníctve žalovaného.

3. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 10.4.2017, v obsahu ktorého
uviedol, že žalovaný v svojej procesnej obrane nespochybnil podpis na objednávke, samotná
nevedomosť žalovaného o objednávke ešte nepreukazuje, že žalovaný objednávku nevystavil. Žalobca
zdôraznil, že je na objednávke pečiatka žalovaného a podpis žalovaného. Žalovaný neuviedol žiaden
motív a relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca účelovo vyvolal súdny spor. Samotnému vystaveniu

objednávky predchádzala žalobcom a žalovaným vedená elektronická komunikácia, ktorá preukazuje
existenciu obchodno-záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, právny základ, dôvod a výšku
pohľadávky žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaný dňa 28.7.2012 /č.l. 44 rub/ zverejnil dňa 28.7.2012 na
webovej stránke K..W..sk inzerát ohľadne ponuky predaja štiepaného bukového dreva, evidovaný pod č.
XXXXXXXX. Na tento inzerát reagoval dňa 28.7.2012 žalovaný dotazom, aká je možná cena pri odbere

kamiónového množstva a následne medzi stranami sporu prebehla rozsiahla e-mailová komunikácia
ohľadne predmetu, množstva, ceny a spôsobu dodania dreva. V tomto konkrétnom prípade sa jednalo
o dodanie dvoch kamiónov štiepaného dreva, pričom jeden kamión štiepaného dreva v sieťke bol pre
žalovaného naložený v X. v prevádzke žalobcu na adrese X. XX v objekte bývalej kapustárne a druhý
kamión štiepaného dreva v klietke pre žalovaného bol naložený v priestoroch spoločnosti Katrimex

s.r.o., kde nakládku dreva zabezpečila spoločnosť Katrimex. V oboch prípadoch samotnú prepravu z
miesta nakládky do miesta vykládky, teda k príjemcovi, ktorým bol odberateľ v Opave, v ČR, s ktorým
mal zmluvný vzťah žalovaný, zabezpečoval žalovaný prostredníctvom spoločnosti KUJAN s.r.o.. V tejto
časti žalobca poukázal pokiaľ ide o cenovú dohodu na e-mail z 5.11.2012 ohľadne štiepaného dreva
v sieťkach, kde žalobca určil cenu na 48,- EUR. Ďalej žalobca poukázal na úpravu podľa § 409 ods.

2 Obchodného zákonníka a uviedol, že táto hmotno-právna úprava dáva možnosť uzavrieť platnú
kúpnu zmluvu aj bez konkrétneho určenia ceny, a teda žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že
sa v danom prípade jedná o neplatnú kúpnu zmluvu. Ďalej pokiaľ ide o dodanie a prevzatie tovaru,
poukázal žalobca na úpravu podľa § 412 ods. 3 Obchodného zákonníka a uviedol, že žalobca ako
predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar spôsobom podľa § 412 ods. 3 Obchodného

zákonníka, pričom medzi žalobcom a koncovým zákazníkom neexistoval žiaden zmluvný vzťah. Žalobca
poukázal na e-mailovú komunikáciu z 28.11.2012, zo 4.12.2012, z 5.12.2012, z 8.12.2012, z 10.1.2013
a z 21.1.2013, z ktorej je zrejmé, že žalobca v elektronických správach vyzýval a urgoval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy zo žalovanej faktúry a žalovaný v tejto elektronickej komunikácii nikdy nárok
žalobcu nespochybnil, ale vyhováral sa na svojho obchodného partnera v Čechách. Žalobca predmetnú

faktúru eviduje v účtovníctve a akékoľvek tvrdenia žalovaného ohľadne číslovania faktúr žalobcu sú bez
právneho významu. Žalobca uvedenú faktúru zahrnul v rámci vysporiadania dane z pridanej hodnoty do
daňového priznania na DPH za IV. kvartál roku 2012 a z vystavenej faktúry mu vznikla daňová povinnosť.4. Žalovaný reagoval na vyjadrenie sa žalobcu podaním zo dňa 9.5.2017, v obsahu ktorého zotrval
na svojej procesnej obrane a zdôraznil, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru žalovanému, pričom
žalovaný sa v kritický deň 20.11.2012 nezúčastnil u žalobcu žiadnej nakládky tovaru a nemal o ňom

žiadnu vedomosť až do podania žalobného návrhu. O nakládke a dodaní tovaru 20.11.2012 nebol
vyhotovený dodací list, ani iný písomný doklad potrebný k preprave tovaru s uvedením identifikácie
vozidla, ktoré tovar prepravuje, z čoho vyplýva, že žalobcovi nie je známe, komu tovar vydal a komu mal
byť vydaný tovar dodaný. Na prvom pojednávaní vo veci dňa 24.4.2018 žalovaný uviedol, že zotrváva
na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k žalobcom produkovanej objednávke

potvrdil jej existenciu, ale uviedol, že sa jedná o rámcovú objednávku, ktorá v realite naplnená nebola,
neboli na základe nej vykonané žiadne dodávky. Táto objednávka sa predmetu sporu netýka a naviac
nebola podľa tvrdení žalovaného protistranou akceptovaná. Navrhol vo veci vykonať dôkaz výsluchom
osoby p. Ľ. F., ktorý vystupoval ako účastník 3/ pri uzatvorení Dohody o urovnaní medzi žalobcom,
žalovaným a osobou p. F. v priebehu konania.

5. Podľa Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej už len CSP/: Strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa § 153 ods. 1,2,3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

7. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

8. Podľa § 196 ods. 1 CSP: Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, každá fyzická osoba je povinná
dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti
vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve

odoprieť výpoveď.

9. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

10.Podľa § 409 ods. 1,2 Obchodného zákonníka: Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

11.Podľa § 411 Obchodného zákonníka: Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať

doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.

12.Podľa § 447 Obchodného zákonníka: Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

13.Podľa § 448 ods. 1,2 Obchodného zákonníka: Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s
prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predávalobvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných
obsahu tejto zmluvy.

14. Podľa § 450 ods. 1,2 Obchodného zákonníka: Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci
povinnýzaplatiťkúpnucenu,keďpredávajúcivsúladesozmluvouatýmtozákonomumožníkupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže
robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže tak urobiť s podmienkou, že tovar alebo doklady

umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú kupujúcemu len pri zaplatení kúpnej ceny, ibaže táto
podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom platenia kúpnej ceny.

15. Medzi stranami sporu boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Vystavenie objednávky, ktorá
je súčasťou spisu ako príloha žaloby na č.l. 3 spisu s jej obsahom vrátane opatrenia pečiatkou
s obchodným menom, sídlom, IČOm, IČ DPH a mobilným telefónnym číslom žalovaného a pri jej

opatrení nečitateľným podpisom (ďalej len objednávka), skutočnosť vystavenia faktúry č. 02/2012
splatnej 27.11.2012 žalobcom ako dodávateľom na žalovaného za predaj štiepaného dreva v špecifikácii
štiepané drevo v sieťke v množstve 30 a štiepané drevo v klietke v množstve 43,20 pri fakturovanej sume
4.144,32 EUR, tak ako je v spise na č.l. 4, skutočnosť vedenia elektronickej komunikácie, tak ako vyplýva
z jej obsahu podľa č.l. 46 až 68 a 150 až 152, uzatvorenie Dohody o urovnaní medzi účastníkom 1 - G..

U. W. - žalobcom, účastníkom 2 - žalovaným a účastníkom 3 - p. Ľ. F. zo dňa 22.2.2018 s obsahom, ako
vyplýva z jej písomného vyhotovenia, ktoré je v spise na č.l. 125 až 126 a skutočnosť, že ku momentu
meritórneho rozhodnutia v tejto veci nedošlo ku splneniu záväzkov podľa článku III. bod 3 tejto Dohody
o urovnaní.

16. Žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie ceny dodaného tovaru v sume 4.144,32 EUR tvrdiac,
že medzi ním ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzatvorená kúpna zmluva, a že
si žalobca ako predávajúci voči žalovanému ako kupujúcemu splnil svoju zmluvnú povinnosť dodať
objednaný tovar. Pri takto vymedzenom predmete konania bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu
podľa Článku 8 CSP preukázať v konaní základ i výšku žalovanej pohľadávky. Pri zohľadnení obsahu

procesnej obrany žalovaného, ktorý primárne namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v
tomto konaní tvrdením, že medzi ním a žalobcom kúpna zmluva uzatvorená nebola, súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania primárne posudzoval, či žalobca, ktorého v tomto smere ťažilo
dôkazné bremeno, hodnoverne a spoľahlivo preukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto
konaní, a teda či preukázal, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim vznikla

kúpna zmluva v zmysle tvrdení žalobcu. Na základe vykonaného dôkazu výsluchom svedka p. Ľ. F.,
jeho konfrontácie so žalobcom a oboznámenia listinného dôkazu - Dohody o urovnaní uzatvorenej dňa
22.2.2018 ako je identifikovaná vyššie, ako aj ostatných vykonaných dôkazov (písomnou objednávkou
podľa č.l. 3, elektronickou komunikáciou podľa č.l. 46 až 68, 150 až 152 a daňovým priznaním žalobcu
v spojení s evidenciou pohľadávok podľa č.l. 69, všetko vo vzťahu k roku 2012 a 2013), po vyhodnotení

týchto dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, a teda že žalobca nepreukázal,
že kúpnu zmluvu na predaj predmetného tovaru ako predávajúci uzatvoril práve so žalovaným ako
kupujúcim. Tým súd zároveň konštatuje nepreukázanie základu žalovanej pohľadávky, v nadväznosti
na čo primárne z tohto dôvodu - z dôvodu nepreukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v

tomto konaní, rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Pri uvedenom závere súd ťažiskovo
vychádzal z vykonaného dôkazu na návrh žalovaného - z výsluchu svedka p. Ľ. F. a jeho svedeckej
výpovede. Tento dôkaz súd vykonal na pojednávaní dňa 24.4.2018 a svedok po zákonnom poučení
svedka jasne, zrozumiteľne a konkrétne uviedol, že v celej záležitosti vystupoval ako sprostredkovateľ.
Inzeroval sám ako fyzická osoba odpredaj štiepaného dreva, na čo sa prihlásil jeden odberateľ. Svedok

z iných vzťahov poznal p. W. a oslovil ho vo veci dodávky štiepaného dreva. Dohodli sa, kde a kedy
je možné drevo vyzdvihnúť, dopravu svedok nezabezpečoval. O tom, že odišiel jeden kamión svedok
vedel,aleodruhomkamiónežiadnuvedomosťnemá.Vcelomvzťahuvystupovalakofyzickáosobaalen
sprostredkúval túto dodávku, KAMINA s tým nemá nič spoločné. Bol kontaktovaný odberateľom dreva
a informoval ho na základe komunikácie so žalobcom pri uvedenom sprostredkovaní o tom, kde má ísť,

kde si má drevo vyzdvihnúť. O tom, ako a aká bola dohodnutá cena medzi žalobcom a odberateľom,
svedok vedomosť nemá. Z celej záležitosti mal mať províziu od odberateľa a tá mu vyplatená nebola.
Podľa vedomia svedka by sa mal žalobca domáhať zaplatenia ceny voči svedkovi. Takéto vyjadrenie sa
svedka p. Ľ. F. v spojení s jeho výpoveďou v rámci konfrontácie vykonanej na rovnakom pojednávanímedzi týmto svedkom a žalobcom, v rámci ktorej svedok uviedol, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého s
ním žalobca komunikoval ako s konateľnom KAMINA, s.r.o., pričom žalobca nemal dôvod domnievať
sa, že je tomu inak, pretože s ním svedok vždy komunikoval z mailovej adresy KAMINA, s.r.o., autá,

ktoré chodili za žalobcom, prišli pod označením KAMINA, s.r.o. a tak isto boli označené aj palety dreva,
nie je pravdivé, pričom ďalej svedok v rámci konfrontácie uviedol, že so žalobcom komunikoval ako
fyzická osoba, nekomunikoval s ním ako konateľ KAMINA, s.r.o., jeho prioritou bolo všetko dať preč
zo subjektu KAMINA, s.r.o. a následne opakovane uviedol, že komunikoval so žalobcom ako fyzická
osoba, spoľahlivo vyvracia tvrdenie žalobcu o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v konaní. Tento

záver nie je spochybnený ani predloženým listinným dôkazom, a to objednávkou, ktorá je v písomnom
vyhotovení v spise na č.l. 3, a ktorá ako vyplýva z jej obsahu, nie je opatrená dátumom vyhotovenia, a
teda vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného a výpoveď svedka p. Ľ. F. vo vzťahu k tomuto
listinnému dôkazu, nemôže byť táto objednávka súdom hodnotená ako spoľahlivý dôkaz o základe
žalovanej pohľadávky, teda o skutočnosti vzniku kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim, ktorého sa mala týkať dodávka tovaru z mesiaca november 2012, cena ktorej

dodávky bola vyúčtovaná faktúrou 02/12. Rovnako záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v tomto konaní efektívne nevyvracia ani súbor listinných dôkazov - výňatkov z elektronickej
komunikácie podľa č.l. 46 až 68 a 150 až 152, ktoré v konaní ako dôkazy predložil žalobca, a na ktoré
poukazoval a z ktorých listinných dôkazov existencia základu žalovanej pohľadávky nevyplýva, hoci
ju žalobca v konaní i z týchto dôkazov v rámci svojich tvrdení vyvodzoval. Svedok p. Ľ.H. F. sa jasne

a zrozumiteľne v rámci svojej svedeckej výpovede vyjadril, že súkromnú elektronickú adresu nemal
a to bol dôvod, prečo komunikoval so žalobcom z elektronickej adresy žalovaného. Ku označeným
listinným dôkazom - výňatkom z elektronickej komunikácie súd s ohľadom na ich obsah uvádza, že
tieto jednotlivo a ani v súhrne vzhľadom na ich obsah rovnako pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
v konaní spoľahlivo nepreukazujú. K uvedeným záverom pristupuje i v konaní samotným žalobcom

produkovaná Dohoda o urovnaní, tak ako je v spise na č.l. 125 až 126, ktorá rovnako, hoci nepriamo,
vyvracia tvrdenie žalobcu o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v konaní. Samotná otázka statusu
osoby p. Ľ.H. F. v rámci zapojenia sa do komunikácie so žalobcom a teda, či tento vystupoval ako
subjekt kupujúceho alebo len ako sprostredkovateľ, nebola v konečnom dôsledku pre rozhodnutie v
merite tejto veci k momentu meritórneho rozhodnutia súdu hodnotená súdom ako podstatná. Rovnako

žalobca na produkovaný listinný dôkaz - daňové priznanie žalobcu podľa č.l. 53, a to ani v spojení s
listinným dôkazom - evidenciou pohľadávok, ktoré listinné dôkazy sa týkajú roku 2012 a 2013, samy
o sebe ani v ich súhrne a v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi nie sú dôkazmi, ktoré by boli
pri vyššie uvedenom konštatovaní súdu spôsobilé preukázať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v
konaní vo vzťahu k predmetu sporu. Osobitne k svedeckej výpovedi svedka p. Ľ. F. súd v rámci jej

hodnotenia uvádza, že s ohľadom na dané zákonné poučenie tomuto svedkovi a obsah svedeckej
výpovede,ktorávrelevantnejčastitýkajúcejsajehopostaveniavrámcikonaniasožalobcomakofyzickej
osoby a vo vzťahu k objednávke, ktorej písomné vyhotovenie je v spise na č.l. 3, bola jednoznačná
a konkrétna, hodnotí súd túto svedeckú výpoveď ako presvedčivú, a tým hodnovernú. Tento záver
relevantne nespochybňuje ako skutočnosť väzieb svedka na samotného žalovaného (svedok je bývalým

konateľom žalovaného a tiež je osobne viazaný k aktuálnemu konateľovi žalovaného, čo vyplynulo
v konaní zo žalovaným nerozporovaného tvrdenia žalobcu na pojednávaní dňa 24.4.2018), ktoré
skutočnosti primárne vzhľadom práve na zákonné poučenie dané svedkovi ťažiskovo o trestnoprávnych
následkoch krivej svedeckej výpovede, nehodnotí konajúci súd ako skutočnosti, ktoré by znižovali
hodnovernosť predmetnej svedeckej výpovede. Rovnaký záver súd uvádza k obsahu svedeckej

výpovede pokiaľ ide o odpovede na otázky právneho zástupcu žalobcu k výňatkom z elektronickej
komunikácie zo dňa 21.1.2013, z 8.12.2012 a z 28.11.2012, ku ktorým sa svedok bližšie vyjadriť
nevedel. Pre úplnosť hodnotenia svedeckej výpovede svedka p. Ľ. F. súd zdôrazňuje, že tento vo svojej
svedeckej výpovedi jednoznačne uviedol, že so žalobcom komunikoval ako fyzická osoba a na tomto
vyjadrení opakovane zotrval aj v rámci vykonaného dôkazu konfrontáciou tohto svedka so žalobcom,

čo v konečnom dôsledku prispieva k záveru súdu o hodnovernosti jeho svedeckej výpovede. Vo vzťahu
k hodnoteniu parametru hodnovernosti svedeckej výpovede svedka p. Ľ. F. súd poukazuje na závery
podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 Cob/191/2011 zo dňa 24.11.2011 podľa,
ktorých pokiaľ bolo svedkovi dané poučenie podľa § 126 OSP (aktuálne obsiahnuté v úprave § 196
ods. 2 CSP - poznámka konajúceho súdu) je nevyhnutné z výpovede tohto svedka vychádzať ako z

vierohodnej, pokiaľ nebol preukázaný opak. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že vykonaným
dokazovaním vo veci bolo preukázané, že svedok p. Ľ. F. nekonal v rámci komunikácie so žalobcom ako
štatutárny zástupca žalovaného, pričom opačný záver nemožno vzhľadom na dôkaznú situáciu v konaní
založiť len na tvrdení žalobcu, že žalobca konal s p. Ľ.H. F. ako so štatutárnym zástupcom žalovaného,nakoľko ho takto poznal, a to ani v spojení s poukazom na skutočnosť vyplývajúcu z verejne dostupného
obchodného registra, v zmysle ktorej bol svedok p. Ľ. F. v relevantnom čase kedy sa mala uskutočniť
predmetná dodávka tovaru (teda k 20.11.2012) konateľom žalovaného. V tomto konaní žalobcu ťažilo

dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, čo súd
opätovne zdôrazňuje s vyústením do záveru, že žalobca toto dôkazné bremeno v konaní neuniesol.
V nadväznosti na to potom nebol priestor pre aplikáciu žalobcom uplatňovanej hmotno-právnej úpravy
podľa § 13 ods. ods. 3 Obchodného zákonníka v zmysle jeho skutkovej argumentácie, ktorá odznela
naviac až na pojednávaní 24.7.2018, a teda v procesnom štádiu po nastúpení účinkov sudcovskej

koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Pri konštatovaní nepreukázania pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v konaní nie je preukázaný základ žalovanej pohľadávky predstavovaný kúpnou zmluvou
medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, v dôsledku čoho nebol dôvod hodnotiť
splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Súd však v tomto smere
na základe už vykonaného dokazovania i v tejto časti zdôrazňuje dôkazné bremeno žalobcu, ktorý pokiaľ
voči žalovanému uplatnil kúpnu cenu v konkrétnej výške, mal v konaní spoľahlivo preukázať okrem

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a teda samotného základu žalovanej pohľadávky i skutočnosť
splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať objednaný tovar žalovanému, a teda
preukázať samotný vznik práva na zaplatenie kúpnej ceny v súlade s úpravou § 450 ods. 1 alebo ods.
2 Obchodného zákonníka a tiež dôvodnosť uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky. Tieto skutočnosti
žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal, čo súd konštatuje na základe vykonaného

dokazovania k momentu meritórneho rozhodnutia vo veci. K otázke kúpnej ceny súd po vyhodnotení
listinných dôkazov - objednávky podľa č.l. 3 a žalobcom produkovanej elektronickej komunikácie podľa
č.l. 46 až 68 a 150 až 152, ako aj ostatných v konaní vykonaných dôkazov konštatuje, že z nich
nevyplýva dohoda o konkrétnej cene medzi žalobcom a žalovaným a ani dohoda o spôsobe jej určenia,
prípadne dohoda o uzatvorení kúpnej zmluvy bez dojednania kúpnej ceny. Vo väzbe na to i pokiaľ by

sa žalovanému v konaní podarilo úspešne preukázať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, čo však
naplnené nebolo a súd to opätovne zdôrazňuje, súd by nemohol na základe výsledkov vykonaného
dokazovania skonštatovať dôvodnosť uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky.

17. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v nadväznosti na čo je stranou sporu v tomto konaní
úspešnou v celom rozsahu žalovaný, ktorému súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde

končí, v súlade s úpravou § 262 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku,
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).