Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/161/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201021
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418201021.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: Mgr. L. V., P. K.B. XXB, V.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o., Hrabový chodník 4, Bratislava, proti
žalovanému: Ľ. V., V. XX, V., zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Kiššom, Koceľova 9, Bratislava,
o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava IV č.k. 8C/14/2018-30, zo dňa 4.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť umožniť a strpieť vstup
žalobkyne do rodinného domu v k.ú. Y., obec Bratislava - mestská časť Y., okres Bratislava IV, súpisné
č. XXXX, postavený na parc. č. XXX/X a na parcely registra C: parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 515
m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2 a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere
197 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX (ďalej len „rodinný dom“) za účelom návštevy otca JUDr. Ľ.V.
V., nar. XX.X.XXXX, ktorý má v rodinnom dome právo doživotného užívania, každý deň medzi 18.00

hod. a 20.00 hod. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň poučil žalovaného, že je oprávnený
podať žalobu o určenie, že nie je povinný umožniť a strpieť uloženú povinnosť. V odôvodnení uviedol,
že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu 5.3.2018 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
umožniť a strpieť jej vstup do rodinného domu za účelom návštevy otca JUDr. Ľ. V. a poskytnutia mu
starostlivosti a to každý deň medzi 8.00 hod. a 10.00 hod. a medzi 12.00 hod. a 14.00 hod. a medzi

18.00 hod. a 20.00 hod.

2.SúdprvejinštanciemaltvrdeniamižalobkyneačestnýmprehlásenímU.M.zaosvedčené,žežalovaný
neumožňuje žalobkyni navštíviť otca v dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a v ktorom
má otec sporových strán zriadené doživotné užívacie právo. Vychádzal z toho, že otec strán sporu má
právo, ako oprávnený z vecného bremena, prijímať v dome návštevy, najmä ak ide o jeho najbližších

príbuzných. Uviedol, že žalovaný nemôže bez vážneho dôvodu žalobkyni znemožňovať návštevu otca, a
to ani v prípade, ak majú so žalobkyňou narušené vzťahy. Žalobkyni ako najbližšej príbuznej by malo byť
umožnené stretávať sa s vlastným otcom. Keďže sa sporové strany nevedia dohodnúť a žalovaný bráni
žalobkyni stretávať sa s otcom v jeho rodinnom dome, s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 2, § 337 ods. 1, ods. 2 CSP považoval súd prvej inštancie za potrebné upraviť
pomery medzi nimi nariadením neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého

uznesenia, pretože neupravenie vzťahov strán by mohlo mať vážny dopad na vzťah otca a žalobkyne.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že návrh žalobkyne v časti, v ktorej žiadala, aby jej súd umožnil vstup
do rodinného domu za účelom poskytnutia starostlivosti o otca nepovažoval za dostatočne osvedčený.
Žalobkyňa podľa súdu neosvedčila, že by jej otec bol odkázaný na pomoc tretej osoby a potreboval

by neustálu zdravotnú starostlivosť; nevyplynulo to z prepúšťacích lekárskych správ z roku 2013, ktoré
predložila žalobkyňa a ani zo správy o ambulantnom lekárskom vyšetrení. Takisto nebolo osvedčené,
že žalovaný nejaví o otca potrebný záujem. Pokiaľ žalobkyňa v podanom návrhu uviedla, že potrebnú
pomoc zabezpečujú otcovi jej deti, je to v rozpore s predchádzajúcim tvrdením, že žalovaný neumožňuje
styk otca so žalobkyňou a s vnukmi (deťmi žalobkyne). Na základe uvedeného, keď nebolo dostatočne

osvedčené,žeotecžalobkynepotrebujeneustálustarostlivosť,žemujuneposkytuježalovaný,vktorého
dome býva, a zároveň, že je odkázaný na výlučnú starostlivosť žalobkyne, návrh na nariadenie opatrenia
v časti požadovaných návštev v čase medzi 8.00 hod. a 10.00 hod. a medzi 12.00 hod. a 14.00 hod.
zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s jeho § 262
ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže obidve strany boli v zásade
úspešné v rovnakom rozsahu (súd prvej inštancie navrhované neodkladné opatrenie v časti nariadil a v

časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol).

4. Proti uzneseniu vo vyhovujúcej časti podal žalovaný odvolanie a žiadal uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že sa nemôže stotožniť s
napadnutým uznesením, nakoľko vychádza z nepravdivých a účelových tvrdení žalobkyne, ktoré nemajú

žiadnu oporu v skutkovom stave. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie na základe návrhu žalobkyne
nemal hodnoverne osvedčenú dôvodnosť neodkladným opatrením uznaného nároku. Poukázal na to,
že v návrhu žalobkyne nie je ani zmienka o tom, že žalobkyňou požadované návštevy otca sú v
zhode s otcovou vôľou. Jeho otec JUDr. Ľ. V. s týmito návštevami rezolútne nesúhlasí a to na základe
doterajšieho správania žalobkyne voči rodičom, ako aj k jeho rodine. JUDr. Ľ. V. (jeho otec) spolu so

svojou zomrelou manželkou T. V. (matkou strán) viedli niekoľkoročné súdne konanie proti žalobkyni o
vrátenie darov - nehnuteľností, ktoré jej darovali v dobrej viere, že na starobu a v chorobe sa o nich
postará a finančne im pomôže. Dôvodom týchto žalôb bolo to, že žalobkyňa sa o rodičov prestala starať
a poskytovať im potrebnú starostlivosť v starobe a chorobe, prejavovať o nich záujem, odmietala im
poskytovať akúkoľvek finančnú pomoc. Poznamenal, že sama žalobkyňa vo svojom návrhu spomenula

právoplatne skončené súdne konanie vedené Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 40C/24/2014,
ktorý schválil úkon žalobcov (jeho otca JUDr. Ľ. V. a matky T. V.), ktorým sa v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka domáhali vrátenie daru. Z uvedeného mal za zrejmé, že žalobkyňa sa k svojim rodičom
dlhodobo správala v rozpore s dobrými mravmi.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa bez súhlasu svojej matky a bez jej vedomia, nechala na seba
19.2.2013prepísaťosobnémotorovévozidlozn.U.V.,EČV:V.-XXX-Z.,tesnepodarovanínehnuteľností.
Vyšetrovaním polície a znaleckými posudkami zaobstaranými v trestnom konaní bolo jednoznačne
preukázané, že toto motorové vozidlo bolo prepísané na žalobkyňu na DI v Bratislave na základe
falošných splnomocnení matky na dokladoch potrebných na prepis. V predmetnej trestnej veci bola

žalobkyňa 6.9.2016 obvinená z trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona,
za tento trestný čin nemohla byť stíhaná len preto, že matka nedala súhlas na jej trestné stíhanie.
Žalobkyňa,ikeďvedela,žetotomotorovévozidlobolonaňuprevedenépodvodnýmspôsobom,odmietla
ho spätne prepísať na matku, a toto nevykonala ani po výzve matky, ktorú prevzala 9.11.2016 a
nespravila to až do jej smrti 25.2.2018. Žalobkyňa, takisto bez vedomia otca JUDr. Ľ. V. a jeho manželky

podala návrh na jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony na Okresný súd Bratislava IV (sp. zn.
13Ps/8/2012) a tento návrh stiahla až 4.6.2013, na základe čoho bolo konanie 25.6.2013 zastavené.
Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa po darovaní predmetných nehnuteľností a po prosbe matky T. V.,
aby jej prispela na šeky, ktoré nemá z čoho zaplatiť, túto prudko chytila za ruku a odsotila ju do kresla
tak, že z toho mala 3 týždne modriny. Žalobkyňa taktiež tesne po darovaní predmetných nehnuteľností,

počas návštevy, bez vedomia rodičov, z rodinného domu v jeho vlastníctve vzala šperky a iné cennosti.
Uvedené skutočnosti týkajúce sa niekoľkoročného správania sa žalobkyne voči svojim rodičom uviedol
aj Okresný súd Bratislava IV v rozsudku č.k. 40C/24/2014 - 232 zo dňa 20.3.2015. Záverom namietol,
že napadnuté uznesenie je hrubým zásahom do jeho práv, ako aj práv jeho otca JUDr. Ľ. V., ktoré sú
zaručené čl. 21 Ústavy SR. Súd nemôže nútiť jeho otca, aby sa stretával s dcérou (žalobkyňou) proti

jeho vôli, zvlášť v prípade, ak z nej má strach a tieto stretnutia môžu viesť k zhoršeniu jeho zdravotného
stavu, a tiež jeho zaväzovať povinnosťou, aby tieto návštevy vo svojom rodinnom dome umožnil a strpel.6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,

ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej

ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len
zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

11. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý
zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z
ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako
aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Aj v prípade, ak sú splnené

formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo
tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje.

12. Súd prvej inštancie v danom prípade pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prihliadal

najmä na zachovanie práva žalobkyne a jej otca na rodinu a rodinné väzby, v záujme zachovania
elementárnych vzťahov v rodine, ktoré zahŕňajú aj osobné návštevy najbližších rodinných príslušníkov.

13. Žalovaný v podanom odvolaní osvedčil, že rodinné vzťahy strán sporu nie sú dobré. Rovnako tieto
vzťahy nie sú dobré ani medzi žalobkyňou a jej otcom, ktorý býva na základe práva z vecného bremena

v rodinnom dome žalovaného. Nezáujem o stretávanie sa so žalobkyňou vyjadril JUDr. Ľ. V. v Čestnom
prehlásení zo dňa 10.4.2018, v ktorom uviedol, že aj napriek tomu, že jeho synovi (žalovanému) bola
uložená napadnutým uznesením povinnosť strpieť vstup žalobkyne do jeho rodinného domu, nesúhlasí
a je rezolútne preto tomu, aby ho jeho dcéra navštevovala v mieste jeho trvalého pobytu v rodinnom
dome na P. ulice č. XXXX/XX, v ktorom má právo doživotného užívania. Ako dôvod svojho absolútneho

nesúhlasu s jej návštevami uviedol, že sa od roku 2013, po tom, čo jej s manželkou darovali 1 všetkého
nehnuteľného majetku, správala k nemu a jeho zomrelej manželke spôsobom, ktorý hrubo narušuje
dobré mravy, keď sa o nich odmietala v starobe a chorobe starať, finančne im pomôcť, napriek tomu, že
z darovaných nehnuteľností mala značné príjmy a podvodným spôsobom si nechala na seba prepísať
motorové vozidlo zn. U.-V. N., patriaci zosnulej manželke, odniesla z rodinného domu šperky a iné

cennosti a počas návštevy fyzicky zaútočila na jeho zosnulú manželku.

14. Pokiaľ podľa podaného návrhu malo byť požadovaným neodkladným opatrením obmedzené
vlastnícke právo žalovaného umožnením vstupu do jeho rodinného domu žalobkyni v záujme ochranyrodinných vzťahov žalobkyne a jej otca, žalobca v podanom odvolaní predloženými listinami (najmä
Čestné prehlásenie JUDr. Ľ. V., rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k 40C/24/2014-232 z
20.3.2015, žaloba o vrátenie daru, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV ČVS: D.-

XXX/X-X.-V.-XXXX, návrh žalobkyne na súd na pozbavenie JUDr. Ľ. V. spôsobilosti na právne úkony)
dostatočneosvedčil,ževzťahymedzižalobkyňouaotcomsútakrozvrátené,žeotecsanechcestretávať
so žalobkyňou (svojou dcérou), a preto povinnosť uložená žalovanému nariadeným neodkladným
opatrením, nie je opodstatnená poskytnutím ochrany práva žalovanej a jej otca na zachovanie rodiny.

15. Odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu
spisu dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v
rozsahu napadnutom podaným odvolaním a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
ktorou bola žalovanému uložená povinnosť umožniť a strpieť vstup žalobkyne do jeho rodinného
domu za účelom návštevy jej otca JUDr. Ľ. V., podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok
na náhradu trov konania (odvolacieho i na súde prvej inštancie), nakoľko mal vo veci plný úspech.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).