Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Jana Gargulová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/52/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617214202
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617214202.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v spore žalobcu: Q. K., N.. XX. X. XXXX,
C. A. L.. C. XXX/XX, B. proti žalovanému: W. K., N.. XX. X. XXXX, C. A. L.. C. XXX/XX, B., v konaní o
zrušenie a vypoiradanie podielového spoluvlastníctva takto
r o z h o d o l :
I.Súdrušípodielovéspoluvlastníctvo stránsporuknehnuteľnostizapísanejvLVč.XXXÚradugeodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky pre okres B. N. M., Obec a katastrálne územie B., a to parcely
registra C parcelné číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 537 m2, parcelné číslo XXX -
záhrady o výmere 106 m2 a dom súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXX s tým, že podiel
žalovaného v pomere 1/8-ina súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z titulu ustupujúceho podielu sumu 11 437,50 eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán N. W. na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou dožadoval zrušenia podielového spoluvlastníctva s odôvodnením, že je
spoluvlastníkom v pomere 7/8 k celku a žalovaný v pomere 1/8 k celku. V tejto nehnuteľnosti žalobca
býva, investuje do nej a vykonáva v nej bežnú údržbu. Zhruba 18 - 19 rokov o žalovanom nemá nijaké
informácie a žalovaný sa o nehnuteľnosť nezaujíma a nijak neprispieva na údržbu nehnuteľnosti.
Zároveň súdu predložil znalecké posudky. Tieto posudky sa v spise nachádzajú na č. l. 43-100 a
107-142.
2. Na pojednávaní sa strany nezúčastnili, doručenie mal riadne vykázané, preto v zmysle § 180 CSP
súd pojednával v ich neprítomnosti.
3. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom tohto sporu v pomere 7/8 a žalovaný v pomere 1/8-ina.
4. Podľa záveru posudku, ktorý podala Ing. Dagmar Veszpremiová mal súd preukázanú všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti v sume 91 500 eur a v zmysle záveru posudku tej istej znalkyne podľa č.
l. 124 spisu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu nie sú reálne deliteľné tak, aby sa
zachovala ich funkčnosť a účelnosť využitia s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov
jednotlivých účastníkov a s ohľadom na usporiadanie nehnuteľnosti. Pozemok nie je reálne deliteľný
podľa výšky spoluvlastníckych podielov, pretože by došlo k jeho znehodnoteniu a jeho oddelené časti
by nemohli slúžiť stanovenému účelu. Deliteľný nie je ani rodinný dom s príslušenstvom, pretože po
reálnom rozdelení by nehnuteľnosti nemohli aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahea spoločenskému poslaniu. Rozdelenie domovej nehnuteľnosti podľa spoluvlastníckych podielov by si
vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných prác. zobrala pritom zreteľ aj na prebiehajúce exekučné
konania na podiel menšinového spoluvlastníka, pretože prípadným realizovaním exekučného práva
by vlastníctvo mohla nadobudnúť i tretia cudzia osoba, čím by sa mohol zmariť zmysel a význam
prípadného reálneho rozdelenia nehnuteľnosti.
5. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
6. Predmetom tohto sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
7. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.
8. Súd mal jednoznačne preukázané, že obe strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných v LV č. XXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pre okres B. N. M.,
Obec a katastrálne územie B., a to parcely registra C parcelné číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 537 m2, parcelné číslo XXX - záhrady o výmere 106 m2 a dom súpisné číslo XXX nachádzajúci
sa na parcele č. XXX pričom podiel žalobcu je vo výške 7/8 a podiel žalovaného v pomere 1/8.
9. Žalobca nemá záujem na zotrvaní v spoluvlastníctve, preto nemôže byť spravodlivo nútený v jeho
zotrvaní, pričom náklady na celú nehnuteľnosť zabezpečuje jedine žalobca a o pobyte žalovaného po
dobu 18 - 19 rokov nemá žiadne informácie.
10. Z týchto dôvodov súd zrušil ich podielové spoluvlastníctvo.
11. Pokiaľ sa týka vyporiadnia tohto spoluvlastníctva, poukazuje súd na to, že musí pri procesnom
postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného
spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.
12. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
13. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v
právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34
a nasl. OZ).
14. Z posudku predloženého žalobcom mal súd jednoznačne preukázané, že vyporiadanie reálnym
rozdelením veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov neprichádza do úvahy.
15. Tretí spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi
spoluvlastníkov podľa podielov neprichádza do úvahy, pretože je možné vyporiadať spoluvlastníctvo
druhým spôsobom, t.j. prikázaním veci za primeranú náhradu ďalšiemu spoluvlastníkovi a okrem toho
žalovaný prejavil záujem stať sa výlučným vlastníkom.
16. Z týchto dôvodov súd použil ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je
prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov - t.j. žalovanému za primeranú náhradu, pričom primeranou
náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena
podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predaťz voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa
ponuky a dopytu.
17. Pokiaľ sa týka výšky primeranej náhrady, vychádzal súd z listiny - „znaleckého posudku“
predloženého žalobcom. Vzhľadom na skutočnosť, že oba posudky neobsahovali v zmysle § 209 ods.
2 CSP doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku,
súd ich nehodnotil ako súkromné znalecké posudky, ale ako listiny v zmysle § 204 CSP. Všeobecná
hodnota nehnuteľností podľa takejto listiny predloženej žalobcom bola stanovená vo výške 91 500 € -
podľa č. l. 79 spisu.
18. Súd na základe takto vykonaného dokazovania podiel žalovaného prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu a z titulu vyporiadania zaviazal súd žalobcu zaplatiť žalovanému podiel pripadajúci na
žalovaného 1/8 zo sumy podľa posudku, t.j. 11 437,50 €.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP.
20. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že toto konanie je svojím špecifickým charakterom osobitným
sporom, v ktorom nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil spor, a kto, a v akej miere bol úspešný. Nie je
rozhodujúce, ktorý z podielových spoluvlastníkov podal žalobu na súd a zaujal tak procesné postavenie
žalobcu v spore. V nadväznosti s touto osobitosťou preto býva konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva označované aj prívlastkom tzv. iudicium duplex, čo znamená, že strany na
obidvoch stranách sporu zaujímajú tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného. Rozhodujúcou je preto
skutočnosť, že sa nedokázali mimosúdne dohodnúť o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto
jeden z nich využil v právo podať žalobu na súd.
21. Pokiaľ súd žalobe vyhovie a nezamietne ju, je to rozhodnutie v záujme všetkých spoluvlastníkov. Súd
nie je viazaný návrhom strany a bez ohľadu na ich návrhy musí dodržať zákonný spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, nie je možné skonštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal žalobu
na začatie konania. Vzhľadom na charakter sporu má rozhodovanie o trovách určité špecifiká. Pri
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane
jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiada podielové spoluvlastníctvo, alebo formou
finančnej náhrady. Žiadna zo strán nemá v konaní plný úspech, každá má len čiastočný.
22. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje z hľadiska vzťahu
výrokov meritórneho súdneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je
deliteľný (m. m. nález Ústavného súdu Českej republiky zo 16. marca 2006 vo veci sp. zn. II. ÚS
315/05). Výrok o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo
nadväzuje na výrok o prikázaní veci do vlastníctva niektorého z predchádzajúcich spoluvlastníkov, ktorý
zas musí vychádzať z výroku o zrušení doterajšieho podielového spoluvlastníctva. Konajúci súd nemôže
pri posudzovaní úspechu niektorého z účastníkov na účel náhrady trov konania hodnotiť jednotlivé
výroku rozsudku izolovane.
23. Súd preto stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.