Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/530/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221554
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214221554.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

O. V., R.. XX.XX.XXXX, D. C. R. A., XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Pongráczom, advokátom,
Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, proti žalovanej: X. V., R.. XX.XX.XXXX, D. Š., H. XXX/XX,
zastúpenej JUDr. Tiborom Szakálom, advokátom, Dunajská Streda, Hlavná 26/5, o určenie neplatnosti
právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 216,40 eur na trovách právneho

zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovanej, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 26.11.2014 sa žalobca voči žalovanej domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu
- kúpnej zmluvy. Žalobu odôvodnil tým, že v novembri 2013 podal na žalovanú (jeho dcéru) trestné
oznámenie (na základe ktorého bolo aj začaté trestné stíhanie), z dôvodu, že počas prejednania
dedičstva po nebohej manželke žalobcu v apríli 2013 zistil, že žalobca a jeho nebohá manželka už
nie sú vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. Š. - bytu s príslušenstvom. Poukázal na to, že od Správy
katastra v Dunajskej Strede nedostal žiadne rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, nebolo mu doručené a fotokópiu tohto rozhodnutia ako aj kúpnej zmluvy sa mu

podarilo získať len na základe písomnej žiadosti. Podľa kúpnej zmluvy bol podpis žalobcu overený na
Mestskom úrade v Šamoríne, pričom žalobca nebol vôbec nič podpísať na mestskom úrade a ani sa
nepamätá, že by mu niekto niečo dal podpísať v overovacej knihe. Podľa kúpnej zmluvy kúpna cena
bytu predstavovala 80.000 eur, žalobca žiadnu kúpnu cenu neprevzal a ani nemá vedomosti o tom, že
by takú sumu prevzala jeho manželka. Vlastníkmi uvedeného bytu boli obaja a jeho nebohá manželka
nebola oprávnená bez jeho vedomosti uzavrieť kúpnu zmluvu a ani prevziať kúpnu cenu. Podpis na
kúpnej zmluve patrí žalobcovi, ale za účelom podpísania kúpnej zmluvy a overenia jeho podpisu na

mestskom úrade nebol a ani sa nepodpísal do osvedčovacej knihy. Uviedol, že k podpisu mohlo dôjsť
tak, že žalovaná mu v júni 2012 podstrčila iný dokument s tým, že má podpísať splnomocnenie k zmene
poisťovne ohľadom traktora (neskôr však vyšlo najavo, že žalovaná v poisťovni ani nebola a sám musel
vybaviť všetky záležitosti ohľadom zmeny poisťovne). Predmetný dokument podpísal bez prečítania,
nikdy by mu nenapadlo, že by ho vlastná dcéra okradla o byt a tým aj svoju sestru. Dokument podpísal
v domnienke, že ide o plnomocenstvo a podľa žalobcu týmto dokumentom bola práve sporná kúpna
zmluva. Podľa žalobcu o všetkom mala vedomosť jeho nebohá manželka a na postupe sa dohodli

spolu so žalovanou. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy odôvodnil tým, že v
prípade určenia jej neplatnosti môže následne dosiahnuť obnovenie zápisu jeho vlastníctva v katastri
nehnuteľností.Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním z 20.04.2015 tým, že navrhla žalobu zamietnuť. Vo
svojom vyjadrení uviedla, že žalobcom tvrdené trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu bolo v januári
2015 zastavené z dôvodu, že sa trestný čin nestal, dôvodom zastavenia trestného stíhania boli zrejme

výsledky znaleckého dokazovania, podľa ktorého podpisy na kúpnej zmluve aj v osvedčovacej knihe
zo dňa 08.06.2011 patria žalobcovi. Poukázala na to, že žalobcom požadované určenie má charakter
prejudiciálnej otázky vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu, právne postavenie žalobcu by sa určením
neplatnosti zmluvy nezmenilo, nakoľko žalobca nebol výlučným vlastníkom sporného bytu a stav (pred
zápisom vlastníckeho práva žalovanej) by nebolo možné zapísať, nakoľko ďalšia účastníčka zmluvného

vzťahu už nežije. K tomu poukázala aj na to, že žalobca okrem toho, že v júni 2011 bol na matrike
v meste Šamorín podpísať spornú kúpnu zmluvu, bol v ten deň so svojou manželkou aj na bytovom
družstve, kedy podpísal dohodu k vyhláseniu správcu bytového domu, že doterajší vlastník nemá žiadne
nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním prevádzaného bytu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie oboznámením sa s

predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný stav veci:

Podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08.06.2011 žalobca spoločne so svojou manželkou ako predávajúci
a bezpodieloví spoluvlastníci prevádzaných nehnuteľností žalovanej ako kupujúcej predali byt č. XX v
bytovom dome súp. č. XXXX v Šamoríne spolu s podielom na pozemkoch a podielom na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu do jej výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 80.000 eur, ktorá
mala byť podľa zmluvy vyplatená v hotovosti k rukám predávajúcich pri jej podpise. Predávajúci overili
svoje podpisy na zmluve pred matričným úradom dňa 08.06.2011.

Správa katastra Dunajská Streda rozhodla o vklade vlastníckeho práva žalovanej k prevádzanému bytu

vo vkladovom konaní V 2921/11 dňa 12.07.2011. Podľa listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného v čase
podania žaloby bola evidovanou vlastníčkou bytu č. XX žalovaná.

Na výzvu súdu (advokátovi žalobcu) na doplnenie okruhu účastníkov a predloženie dedičského
rozhodnutia o okruhu dedičov žalobca (cestou advokáta) reagoval písomne podaním zo dňa 09.04.2015

tým, že aktívne legitimovaným na podanie určovacej žaloby je žalobca ako predávajúci, (keďže) jeho
nebohá manželka ako predávajúca a žalovaná - kupujúca spoločným konaním uviedli žalobcu do omylu
pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Podľa pripojeného rovnopisu Osvedčenia o dedičstve vydaného konanie
pred tunajším súdom sp. zn. 7D/94/2012 dňa 26.04.2013 manželka žalobcu (matka žalovanej) zomrela
dňa XX.XX.XXXX. Ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy jej deti - ďalšia

dcéra žalobcu a žalovaná, a pozostalý manžel - žalobca.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 90 O. s. p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 91 ods. 1 O. s. p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich

sám za seba. Podľa ods. 2 ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 159 ods. 2 O. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

V danom prípade sa žalobca domáha žalobou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, čím má záujem
dosiahnuť právny stav spred zápisu vlastníckeho práva žalovanej - pre seba a zároveň aj pre druhého

predávajúceho - nebohú manželku, po ktorej však všetci do úvahy prichádzajúci dedičia nie sú
účastníkom konania, nakoľko žalobca napriek výzve súdu neoznačil v okruhu účastníkov všetkých,
ktorých sa určenie týka. K tomu je potrebné uviesť nasledovné: kto je účastníkom konania, vymedzuje
procesné právo v § 90 O. s. p., kto je v spore vecne legitimovaný, vymedzuje naproti tomu výlučneprávo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
účastník je subjektom (nositeľom) práva/povinnosti, ktoré je predmetom konania. V občianskom súdnom
konaní musí byť účastníkom ten, koho sa spor týka. Žalobca sa tu domáha určenia aj v prospech

osoby, ktorá sa nestala účastníkom konania, pričom v spore napáda platnosť zmluvy týkajúcej sa
prevodu nehnuteľností uzavretej medzi tromi osobami a v danom prípade sú účastníci zmluvy nerozluční
spoločníci. Určujúci výrok má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám,
je potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom sú účastníkmi konania všetci zainteresovaní. Ak sa
konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej

legitimácie, vyplývajúcej z hmotného práva.

Na základe uvedeného súd žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej ako procesne úspešnej strane
sporu priznal náhradu trov voči žalobcovi, a to na trovách právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie

vyhotovenej advokátom vo výške tarifnej odmeny (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. - nejde o spor o určenie
vlastníckeho práva) za 3 úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. písomné
vyjadrenie k žalobe, 3. účasť na pojednávaní 10.03.2016) z toho 2x 64,53 eur a 1x 66 eur, paušálne
výdavky 2x 8,39 eur (pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2015) a 1x 8,58 eur (... v roku 2016).
Súd k náhrade nepriznal uplatnený úkon - písomné vyjadrenie k podaniu protistrany (nebolo vyžiadané a

účelné) a uplatnenie sumy 100 eur v zmysle § 147a ods. 2 O. s. p. (cit.: „Účastník zastúpený advokátom
prítomnýmnapojednávaní,ktoréboloodročenézdôvodupodľaodseku1nastranezástupcuprotistrany,
ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.“ - sumu si môže
uplatňovať účastník, nie advokát, pričom v danom prípade na dotknutom pojednávaní advokát žalovanej
ani prítomný nebol).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).