Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/122/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216581
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516216581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu

Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov: K..
R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., H. L. č. XXX, korešpondenčná adresa F., C. 2, zastúpený IUGIS
Legal, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Čsl. brigády 1615/12, Liptovský Mikuláš, a K.. Y. F.,
rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., Q. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou,
advokátska kancelária, Drieňová 1/D, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletému H. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie matky

proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/357/2016-85 zo dňa 30.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 11.09.2004 v Bratislave, zapísané
v Knihe manželstiev Matričného úradu F. T. vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XXX pod por. č. XXX.
Maloletého H. F., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Právo
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok určil obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť prispievať

na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd
prvej inštancie schválil dohodu rodičov ohľadne styku otca s maloletým H. tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.

2. Súd prvej inštancie mal preukázané podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V zmysle §
24 ods. 1 Zákona o rodine upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému H. na čas po rozvode.
Súd prvej inštancie mal preukázané podmienky na strane matky pre zverenie maloletého do jej

osobnej starostlivosti, pričom prihliadol aj na vôľu obidvoch rodičov, aby bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky so spoločnou správou majetku a zastupovaním maloletého. O výške
vyživovacej povinnosti rozhodoval s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov
a odôvodnené potreby. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého, do ktorých napriek prvotnému
nesúhlasu otca s návštevou súkromnej základnej školy, zahrnul súd prvej inštancie aj náklady s ňou
spojené vzhľadom na okolnosti prípadu a preukázané úzkostné prežívanie dieťaťa v predchádzajúcom
školskom zariadení a právo dieťaťa na rozvoj jeho osobnosti, nadania a fyzických schopností za

zohľadnenia bežných potrieb a sociálneho postavenia maloletého. Prihliadol na záujmové aktivity
maloletého a považoval za dôvodné zaviazať otca k plateniu výživného vo výške XXX eur mesačne. O
trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.3.Protitomutorozhodnutiupodalaodvolanievčastiurčeniavýživnéhomatkamaloletého.Nesúhlasilaso
sumou XXX eur mesačne, ktorá je podľa jej názoru nedostatočná na zabezpečenie potrieb maloletého.
Uviedla, že súd prvej inštancie zistil správny jej príjem za rok 2015 - 2016 a časť v roku 2017, poukázala

však na to, že časť príjmu je nenárokovateľná. Sú to odmeny za pracovné výkony, ktoré sú jej vyplácané
vo forme ročného bonusu, teda pravidelná suma, s ktorou matka môže s istotou rátať, predstavuje nie
priemernú mesačnú mzdu, ako ju zistil súd prvej inštancie v rozpätí X.XXX eur až X.XXX eur, ale sumu
X.XXX eur. Súd prvej inštancie nezistil správne jej majetkové pomery, keď konštatuje, že je vlastníčkou
bytu. V konaní dňa 06.06.2017 uvádzala, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti. Podľa jej vedomostí

ani otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti, uzurpoval si však v plnom rozsahu využívanie vlastníctva k
osobnému motorovému vozidlu a cestnému motocyklu nadobudnutých počas manželstva, čím na jej
strane vznikli náklady na zabezpečenie cestovania. Spochybnila výšku príjmu otca, ktorá nedosahuje
sumu X.XXX,XX eur, ako konštatuje rozsudok, ale X.XXX eur. Súd postavil výšku vyživovacej povinnosti
na skutočnosti, že ona má vyšší príjem, a preto je táto povinná finančne saturovať väčší podiel výdavkov
na dieťa. Namietala však, že maloletý má 10 rokov, je potrebné mu poskytovať osobnú starostlivosť,

vykonávať nad ním nevyhnutný dohľad a tento názor súdu nepovažuje za správny. Maloletému
poskytuje plný rozsah osobnej starostlivosti najlepšie ako vie, čoho dôkazom sú aj školské výsledky,
jeho správanie v škole, k autoritám, rovesníkom, absenciou výchovných problémov a dobrá úroveň
zdravotného stavu. Preto nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie, že vzhľadom na jeho vek
kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti už v relatívne nízkom rozsahu. Ona poskytuje časť svojej

vyživovacej povinnosti práve vo forme osobnej starostlivosti a tiež aj vo forme uspokojovania bytových
potrieb. Podiel vyživovacej povinnosti by mal byť za daných okolností viac na ťarchu otca ako na jej
ťarchu. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a určiť na čas po rozvode
vo výške 300 eur mesačne.

4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

5. Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej

časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k
záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver, svoje
rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za
následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Predmetom odvolacieho konania je určenie výživného na maloletého H. F., nar. XX.XX.XXXX na čas

po rozvode, účastníkmi konania sú matka, otec, maloletý a kolízny opatrovník.

9. Správne rozhodol súd prvej inštancie o výške výživného, keď vychádzal z možností, schopností,
majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletého. Odôvodnené potreby maloletého je
treba posudzovať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej

spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré
sú pre neho špecifické. Uvedeným sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal. Obidvaja rodičia majú
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o výživnom na maloletého. Maloletý je vo veku 11 rokov, na jeho
výživu sú určené aj rodinné prídavky ako príspevok štátu. Matka má taktiež vyživovaciu povinnosť voči

maloletému, ktorú čiastočne kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloletého. Odvolací súd nemohol
nechať bez povšimnutia aj rodičovskú dohodu, ktorú uzavreli rodičia ohľadne styku otca s maloletým
H., pričom otec má rozsiahly styk s maloletým, kedy mu tiež vzniknú výdavky, ktoré v súvislosti s
týmto je povinný znášať. Námietky, ktoré matka v odvolaní uplatnila, nemajú podstatný vplyv na výšku
vyživovacej povinnosti stanovenej otcovi. Pokiaľ matka poukazuje na iné rozhodnutia súdov, odvolací

súd poukazuje na skutočnosť, že každé rozhodnutie je individuálne, a preto ani na uvedené nebolo
možné prihliadnuť. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými potrebnými skutočnosťami
rozhodnými pre určenie výživného na maloletého a odvolací súd poukazuje na správne závery súdu
prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.10. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP v napadnutej časti, pretože
je správne.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).