Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208707
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117208707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej
v P., na ulici R. P. č. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku na ulici Sovietskych hrdinov č. 163/66 proti žalovanému: P. CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom
v Bratislave na ulici Pribinovej č. 25 právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. so sídlom v Bratislave na ulici Kubániho č. 16, o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 300,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.01.2018
č. k. 29Csp/89/2017 - 77 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkynisumu300,-
eur. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom zo dňa 30.03.2015 č. k. 20C/363/2014
- 43 Okresný súd Prešov zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom a

odložil jeho vykonateľnosť. Zároveň určil, že zmluvná podmienka v zmluve č. XXXXXXXXXX v bode
8.4 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku určil tiež zmluvnú
podmienkuvzmluveč.XXXXXXXXXXvbode8vzťahujúcusanadohoduoposkytnutíslužbyuzatvorenú
podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa odôvodnenia rozhodnutia rozhodcovská zmluva
bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom. Nebola individuálne
dojednaná, keďže jej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť a dopĺňali sa len údaje o spotrebiteľovi
ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec

predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Prvoinštančný súd konštatoval, že spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom na
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska vo všetkých prípadoch, keď by vystupoval na
strane žalovaného. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského
súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Zmluvná podmienka je tak neprijateľná a tým
pádom neplatná. Veriteľ ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej podobe, jednostranne určil komu a ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená.

Pri rozhodovaní sa vychádzalo z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy a táto sa považovala za
neprijateľnúspôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok bol preto zrušený a odložená jeho vykonateľnosť. Zároveň
sa rozhodlo o neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v bodoch 8.1 a 8.4 zmluvy orevolvingovom úvere. Rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
26.08.2016, č. k. 8Co/227/2015 - 70. Odvolací súd zdôraznil, že rozhodcovská zmluva, ak má byť
uzatvorená so spotrebiteľom, musí byť výsledkom slobodnej vôle obidvoch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu žiadne informácie
o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú.

3.Inštitútprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavzmysleust.§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa

jepodmienenýúspešnýmuplatnením porušeniaprávaalebopovinnostispotrebiteľomvsúdnomkonaní.

4. Primárnym zmyslom priznania primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi je reparácia
takých následkov protiprávnych konaní zasahujúcich do jeho práv a právom chránených záujmov,
ktoré nie sú škodou, ani bezdôvodným obohatením. Na rozdiel od neoprávneného zásahu, napríklad
do osobnostných práv fyzickej osoby, sa vznik ujmy nevyžaduje. Vznik práva na primerané finančné

zadosťučinenie zákon viaže iba na úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti od
zodpovednej osoby na súde. Výšku finančného zadosťučinenia, či kritéria pre posúdenie jej primeranosti
zákon nevyvodzuje. Určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je tak v plnej dispozícii
spotrebiteľa, ktorý pri jeho požadovaní nie je normatívne nijako limitovaný. V dôsledku tohto špecifika
je možnosť zneužitia uvedeného inštitútu veľmi vysoká.

5. Súd posudzuje a vníma inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ako inštitút, ktorý má funkciu satisfakcie pre spotrebiteľa, voči
ktorému sa dodávateľ zachoval nepoctivo, ale má aj sankčnú funkciu voči nečestnému dodávateľovi,
aby ho odradil od pokračovania v nezákonných praktikách voči spotrebiteľom. Poskytovanie právnej

ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené. Úlohou súdu je postihovať
nepoctivých dodávateľov, k čomu slúžia rôzne právne inštitúty, či už spomínaný inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia alebo aj vyslovenie záveru o neplatnosti zmluvných podmienok alebo celej
odplaty za úver.

6. Systematickým a jazykovým výkladom zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z. možno dospieť k záveru, že právo na primerané finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi
priznať, ak si ako žalobca úspešne uplatnil nárok z porušenia práva a povinností, pričom toto úspešné
uplatnenie práva musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia. Samotné právo na priznanie finančného
zadosťučinenia vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon, ak sú splnené podmienky

zákonom stanovené. Týmito podmienkami sú, že spotrebiteľ uplatní svoje právo na súde a to porušenie
práva a povinnosti určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a že je úspešný, pričom o úspechu sa dá
uvažovať, keď je o ňom rozhodnuté. Kým tieto podmienky naplnené nie sú, žiadne právo na primerané
finančné zadosťučinenie spotrebiteľ nemá. Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydaného vo veci 6Cdo/389/2015.

7. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 210/2004 cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nielen
deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušenia základného práva.

8. V prejednávanej veci nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 300,- eur sa považoval v celom rozsahu za dôvodný. Žalobkyňa bola v predchádzajúcom konaní
úspešná,nakoľkovkonanívedenompodsp.zn.20C/363/2014naOkresnomsúdePrešovsivpostavení
spotrebiteľky úspešne uplatnila svoje práva a prvoinštančný súd zrušil rozhodcovský rozsudok a odložil

jeho vykonateľnosť. Zároveň sa žalobkyňa domohla určenia neprijateľných zmluvných podmienok.
Podľa zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu ročná úroková sadzba úveru a
revolvingu predstavovala 70,02 %. Táto úroková sadzba niekoľkonásobne prevyšovala úrokové sadzby
poskytované inými peňažnými ústavmi v rovnakom čase spotrebiteľom. Žalovaný sa tak snažil na úkor
žalobkyne získať bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti sa poukázalo na právny názor Krajského

súdu v Prešove vyjadrený v rozhodnutí zo dňa 28.10.2013 vydaným vo veci 20Co/96/2013, v ktorom sa
konštatovalo, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa má plniť na účely ochrany spotrebiteľa požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so zníženímmajetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej
republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia
náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať poškodeného, ale skôr potrestať

určitú osobu za protiprávne konanie, ktorého sa dopustila a odradiť ju od opakovania takéhoto konania
v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych
predpisov a judikatúry akceptuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu
preventívnu.

9. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že žalovaný podal žalobu na rozhodcovskom súde na základe
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok tak, že zďaleka
nešlo len o hrozbu ujmy, ale o reálny zásah do práva žalobkyne ako spotrebiteľky. Zároveň bolo
preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoje práva na súde v konaní vedenom pod sp. zn.
20C/363/2014 vedenom na Okresnom súde Prešov.

10. Žalobkyňa v žalobe a tiež aj pri svojom výsluchu uviedla rozhodujúce okolnosti odvodňujúce priznať
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Žalobkyňou požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná
okolnostiam tejto veci. Za rozdujúcu skutočnosť sa považovalo aj to, že žalobkyňa zaplatila žalovanému
titulom poskytnutého úveru celú sumu istiny. Súd prvej inštancie preto žalobe žalobkyne v celom rozsahu

vyhovel.

11. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je uplatnením práva podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Podľa tohto
ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkých spotrebiteľom (ďalej len ,,kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostíustanovenej
týmito zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Zákonná úprava nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi len preto, že uplatnil
nejaké právo, ale len vtedy, ak úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného na ochranu spotrebiteľa.
Zo znenia uvedeného ustanovenia a kontextu celého uvedeného zákona vyplýva, že má ísť o právo
určené na ochranu spotrebiteľa. Z úpravy žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyplýva, že

právo podať žalobu má ktorýkoľvek účastník rozhodcovského konania, a nie, že ide o právo priznané
spotrebiteľovi. Ani podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nespĺňa podmienky podľa prvej
vety a poslednej vety citovaného zákonného ustanovenia a teda nie je dôvodom pre vznik nároku na
primerané finančné zadosťučinenie. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie podmienok podľa
tohto zákonného ustanovenia.

13. Nesprávne sú závery súdu prvej inštancie, v ktorých sa konštatuje, že žalovaný podal žalobu
na rozhodcovský súd na základe zmluvy, ktorá obsahuje úrokovú mieru mnohonásobne vyššiu ako
v peňažných ústavoch. Takýto prístup porovnávania odporuje Občianskemu zákonníku, ktorý v čase
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere platil. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak

predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

14. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o výške primeraného zadosťučinenia tento je
nepreskúmateľný. Okrem odôvodnenia, že suma 300,- eur sa považuje za primeranú sa v rozhodnutí
nič neuvádza.15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností
je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom
ochrániť spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo

povinnosti dôjde.

18. Vo veci 20C/363/2014 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa úspešne domohla zrušenia
rozhodcovského rozsudku a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a
žalovaným.Zároveňsaúspešnedomohla ajurčenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienokobsiahnutých

v zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu. Rovnako bol to samotný žalovaný, ktorý napriek neplatne
uzatvorenej rozhodcovskej zmluve, podal žalobu na rozhodcovský súd, hoci neplatne uzatvorená
rozhodcovská zmluva nemohla ani založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci.
Rozhodcovskýsúdnáslednezaviazalžalobkyňuzaplatiťžalovanémusumu1.456,88eur spolusďalšími
žalovaným uplatnenými nárokmi. Vzhľadom na vydaný rozhodcovský rozsudok na strane žalobkyne

existovala reálna hrozba vzniku ujmy na jej majetkových právach, a to vo výške neporovnateľne vyššej
v porovnaní s ňou žiadaným finančným zadosťučinením vo výške 300,- eur.

19. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľaodnekalého

konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu
za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom
a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať,
že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí,
prípadne sa ho nedopustí v takej miere. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére,

keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére majetkovej, ale aj vo sfére jej
osobného, rodinného, spoločenského života. Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného v konaní vedenom
naOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.20C/363/2014,vktoromspochybňovaldôvodnosťpodanejžaloby,
žalobkyňa bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až
do doby právoplatného ukončenia konania vo veci samej, pričom je bez akýchkoľvek pochybností, že

tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa snažil dojednaním neplatnej rozhodcovskej zmluvy odňať žalobkyni
právo na súdnu ochranu pred nezávislým a nestranným súdom a taktiež táto strana sporu vypracovala
úverovú zmluvu obsahujúcu zmluvné podmienky súdom vyhlásené za neprijateľné.

20. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú určité kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné požadovať finančné zadosťučinenie vo
výške 300,- eur tak, ako to správne určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou zastav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý
pri dojednávaní rozhodcovskej zmluvy a úverovej zmluvy závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa
nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo

na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými
predpismi. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky
zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).