Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117000434
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117000434.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného L. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 0T/251/2017-64 zo dňa 14.11.2017, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 18.09.2018 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 0T/251/2017-64 zo dňa 14.11.2017 bol obžalovaný
L. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Trnava zo dňa 23.10.2017, č.k. 4Pv 357/17/2207-5 pre skutok právne posúdený ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Trestného zákona na skutkovom základe,

že

dňa 22.10.2017 v čase od 18.00 hod. v obci T. Q. - U. na ulici W. č. XX/XX, v mieste svojho trvalého

bydliska, pod vplyvom alkoholu, najmenej 4-krát telefonicky volal na pevnú linku poľnohospodárskeho
družstva PDP Radošovce - Paderovce, kde hovor zodvihla jeho manželka Y. B., ktorá sa v tom čase
nachádzala na pracovisku PDP Radošovce - Paderovce, avšak do telefónu najprv nič nehovoril, avšak
následne v čase okolo 21.00 hod. opäť volal na pevnú linku PDP Radošovce - Paderovce, kde hovor
opäť zodvihla jeho manželka Y. B., ktorá sa stále nachádzala na pracovisku, a počas hovoru sa jej
vyhrážal zabitím, pričom Y. B. vec ihneď oznámila telefonicky na políciu, čím uvedeným konaním vzbudil

u poškodenej Y. B. dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Okresný súd svoje
rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 44-46.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 24.10.2017 podal prokurátor okresnej
prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na obvineného L. B. pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Trestného zákona na skutkovom základe tak, ako
je uvedené v obžalobe.

Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v konaní nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vykonané dokazovanie podľa okresného súdu nepreukázalo
existenciu vyhrážky smrťou obžalovaným poškodenej, v dôsledku čoho okresný súd obžalovaného
oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Okresný súd vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, svedkyne - poškodenej, ako i svedkov L.
Y. a C. D., tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to listinou o hlásení zásahu zo dňa 22.10.2017,
odpisu registra trestov obžalovaného, lustrácie v registri priestupkov obžalovaného a lustráciou v STA

registri súdu.

Vyhodnotením dôkazov okresný súd zistil, že medzi obžalovaným a poškodenou dňa 22.11.2017 v
čase od 18:00 hod do 21:00 hod. prebehla telefonická komunikácia, pričom zistil rozpory v tvrdeniach
týkajúcich sa obsahu týchto rozhovorov. Obžalovaný popísal priebeh telefonickej komunikácie tak, že pri
prvom telefonáte mu poškodená telefón zložila pričom stihol povedať iba „ahoj“, pri druhom telefonáte

povedal iba „nie, to som ja“, potom jej ešte 2-3x zavolal, no poškodená mu telefón nezdvihla, išiel spať.
V čase okolo 21:30 hod prišli policajti, poprel, že by poškodenej nadával, nepamätal si, že by sa jej
vyhrážal. V čase uskutočnenia telefonátov bol pod vplyvom alkoholu. Poškodená naproti tomu pred
súdom uviedla, že v prvom telefonáte sa jej nikto neozýval, to isté sa opakovalo ešte asi 4x. Následne
cca v čase po 21:00 hod jej telefonoval obžalovaný a adresoval jej vyhrážku a nadávku v znení „ty

piča zabijem ťa“. Uviedla, že v minulosti jej obžalovaný nadával, keď bol pod vplyvom alkoholu, nikdy
jej však fyzicky neublížil. Svedkovia (príslušníci OO PZ) zhodne uviedli, že dňa 22.10.2017 sa podľa
pokynu operačného strediska presunuli na družstvo, následne na to na adresu obžalovaného. Vysvetlili
mu situáciu, poučili ho a predviedli na policajné oddelenie. Obžalovaný nekládol odpor, nebol agresívny
a spolupracoval.

Výpovede tak obžalovaného, ako i poškodenej okresný súd vyhodnotil ako čiastočne vierohodné. Zo
strany prokuratúry neboli v prípravnom konaní zabezpečené údaje o telekomunikačnej prevádzke zo
dňa 22.10.2017, z ktorých by bolo možné preukázať z akého telefónneho čísla boli v rozhodnom
čase uskutočnené telefonáty na vrátnicu PDP Radošovce-Paderovce, teda nebolo možné bez

rozumných pochybností ustáliť, že sa jedná o telefonický rozhovor medzi obžalovaným a poškodenou.
Zabezpečenie týchto údajov nebolo navrhnuté ani na hlavnom pojednávaní.

S poukazom len na čiastočnú vierohodnosť výpovedí, kedy tvrdenia boli druhou stranou vzájomne
popreté, nebolo možné ustáliť, že sa obžalovaný reálne poškodenej vyhrážal smrťou. Obžalovaný

v minulosti nezvykol poškodenej adresovať vyhrážky zabitím hoci svoj negatívny postoj k osobe
poškodenej prezentoval rôznymi vulgarizmami. Poškodená opakovane považovala za vyhrážanie už len
samotné nadávky, ktoré jej mal obžalovaný adresovať. Prihliadnuc na zásadu „in dubio pro reo“ nebolo
preukázanévyhrážaniezabitímpoškodenejodobžalovaného,vdôsledkučohonebolopotrebnéposúdiť,
či poškodenou uvedená vyhrážka mohla vzbudiť dôvodnú obavu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote (na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku
dňa 14.11.2017, č. l. 64 spisu) podal odvolanie prokurátor čo do výroku o oslobodení, ktoré písomne
odôvodnil na č. l. 68 spisu.

Prokurátor v odvolaní namietal, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané nielen
na hlavnom pojednávaní, ale aj zabezpečené v priebehu prípravného konania, naviac niektoré dôkazy
pri rozhodovaní nezohľadnil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru a rozhodnutiu.
Poukázal na nesprávny záver súdu, ktorým spochybnil výpoveď a vierohodnosť poškodenej Y. B.,
ktorá bola v priebehu celého konanie nemenná a podporená i výpoveďami svedkov - príslušníkov

Obvodného oddelenia PZ Jaslovské Bohunice a tiež listinnými dôkazmi (výpisom z knihy fonogramov,
hlásení a výpisov zo zoznamu udalostí, úradnými záznamami OO PZ Jaslovské Bohunice i správami na
osobu obžalovaného. Poškodená detailne popísala priebeh spáchaného skutku, s tým, že ako páchateľa
jednoznačne spoznala obžalovaného. Má za to, že v danom prípade neboli zistené žiadne pochybnosti
o osobe obžalovaného ako páchateľovi daného trestného činu, s tým, že obžalovaný sám nepoprel

skutočnosť, že by v daný deň poškodenej nevolal, resp. nekontaktoval ju, práve naopak, túto skutočnosť
potvrdil.Poukazuje na to, že okresný súd pri konečnom vyhodnocovaní dôkazov a rozhodovaní opomenul
prihliadnuť aj na samotnú osobu obžalovaného L. B., keďže tento pravidelne a vo väčšom množstve
užíva alkoholické nápoje, pričom jeho konanie v súvislosti s týmto návykom je nekontrolovateľné a

nepredvídateľné, pričom intenzita jeho násilného konania sa zvyšovala a stupňovala, čo vyústilo i do
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Netreba opomenúť ani tú skutočnosť, že obžalovaný bol za obdobné
konanie voči poškodenej priestupkovo postihnutý už v minulosti. Tieto skutočnosti v spojení s dôkazmi
vykonanými na hlavnom pojednávaní ako i výpoveď poškodenej fakticky a vecne podporujú práve
výpoveď poškodenej.

Spáchanie žalovaného skutku obžalovaným, bolo jednoznačne preukázané zabezpečenými dôkazmi.
S poukazom na skutkové okolnosti danej veci možno skonštatovať, že konanie obžalovaného bolo v
priamej príčinnej súvislosti so vzniknutým následkom, t. j. svojim konaním sa svojej manželke vyhrážal
smrťou, a to takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.

Záver okresného súdu o neexistencii vyhrážky obžalovaného poškodenej nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Zadovážené dôkazy jednoznačne preukazujú vedomé úmyselné zavinenie obžalovaného,
tak ako to predpokladá skutková podstata prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 320 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona.

Na základe vyššie uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1
písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a aby vec vrátil súdu prvého
stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 18.09.2018 za prítomnosti obžalovaného a

prokurátorky krajskej prokuratúry v Trnave, ktorá predniesla dôvody odvolania zhodne s písomným
podaním na č. l. 68, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
poriadku a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Verejné
zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodenej, ktorá mala riadne a včas vykázané predvolanie.

Po udelení slova na konečné návrhy sa obžalovaný k veci nevyjadril.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §
316 ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie

okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný
proces upravujú. V odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,

ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Záverečný názor okresného súdu na prejednávanú vec, keď
obžalovaného spod obžaloby oslobodil je dostatočne presvedčivý, opodstatnený z hľadiska vecnej
správnosti a zároveň zákonný a spravodlivý. Okresný súd oslobodzujúci rozsudok odôvodnil v súlade s
ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje

naň. Preto sa na skonštatovanie správnosti žiada odvolacím súdom uviesť nasledovné:

Odvolací súd poukazuje na správny postup okresného súdu, a to, že v prejednávanej veci bolo potrebné
prioritne ustáliť totožnosť osoby, ktorá mohla v danom čase telefonovať poškodenej, eventuálne či
páchateľom skutku uvedeného v obžalobe mohol byť obžalovaný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

na to, že na preukázanie toho, či sa skutok, pre ktorý bola osoba obžalovaná stal, ako i na preukázanie
viny obžalovaného musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu
navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku, t.j. či sa skutok stal, či z jeho spáchania obžalovaného spoľahlivousvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť
založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania sa stal. To platí obzvlášť vtedy, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny

dôkazov,ktorésinavzájomodporujú,pričomrozhodnutiemusíoprieťovierohodnosť jednejalebodruhej
skupiny dôkazov, presne tak, ako to bolo v tejto veci.

V prejednávanej veci boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným
súdom vykonané, ako už bolo vyššie, uvedené dve skupiny dôkazov, ktoré si v skutkovo rozhodujúcich

skutočnostiach odporovali. Na jednej strane to bola výpoveď poškodenej (manželky obžalovaného),
ktorá vypovedala, že obžalovaný ju dňa 22.10.2017 v čase približne od 18:00 hod do 21:00 hod
telefonicky niekoľkokrát kontaktoval, poškodená obžalovaného v telefóne spoznala, pričom jej v rámci
rozhovoru adresoval vyhrážku a nadávky v znení „ty piča zabijem ťa“. Touto výpoveďou obžalovaného
mala usvedčovať zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle ust. § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe prokurátora. Na druhej

strane tu však stojí výpoveď obžalovaného, ktorý síce nevyvrátil, že v uvedenom čase poškodenú
kontaktoval (čo však nemôže automaticky zakladať domnienku, že predmetom rozhovoru boli vyhrážky
adresované poškodenej, pozn. odvolacieho súdu), avšak verbalizované nadávky a vyhrážky, ktoré mal
údajne adresovať poškodenej poprel. V čase, keď poškodenú telefonicky kontaktoval bol pod vplyvom
alkoholu. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, príslušníkov PZ privolaných na miesto zásahu v daný večer,

na ktoré prokurátor tak v obžalobe ako i podanom odvolaní poukázal v tom zmysle, že tieto výpovede len
podporujú nemennú a vierohodnú výpoveď poškodenej, odvolací súd sa s týmto názorom prokurátora
nestotožňuje. Odvolací súd je toho názoru, že tieto osoby neboli priamymi svedkami telefonickej
komunikáciemedziobžalovanýmapoškodenou.Títosvedkoviaboliprivolanínauvedenémiesto,pričom
o predmetnom skutku boli oboznámení sprostredkovane od poškodenej, teda na hlavnom pojednávaní

len reprodukovali obsah výpovede poškodenej a okolnosti danej situácie, z čoho vyplýva, že verziu
poškodenej ako nepriami svedkovia situácie nemohli potvrdiť a ich výpoveď ako dôkaz, ktorý mal
podporiť jej výpoveď nemožno považovať za relevantný, a to i napriek opačnému názoru prokurátora.

Prokurátor v odvolaní namietal záver súdu, ktorým spochybnil výpoveď poškodenej, napriek tomu, že

výpoveď tejto bola tak v prípravnom konaní ako i na nariadenom hlavnom pojednávaní nemenná a
podporená ďalšími dôkazmi, ktorými boli výsluch svedkov príslušníkov PZ (OO PZ Jaslovské Bohunice),
ako i predloženými listinami. Ani s touto námietkou prokurátora sa odvolací súd nemôže stotožniť. V
prejednávanej veci je zrejmé, že prokurátor postavil obžalobu na výpovedi svedkyne - poškodenej,
ktorá uviedla, že obžalovaný jej adresoval nadávky a vyhrážky v znení „ty piča, zabijem ťa“. Tu sa

žiada zdôrazniť, že pokiaľ má slúžiť výpoveď svedka ako jediný relevantný dôkaz preukazujúci vinu
obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.
Na jednej strane síce poškodená uviedla skutočnosti uvedené vyššie, avšak, tak ako správne poukázal
okresný súd, stotožňovala nadávky, ktoré jej adresoval obžalovaný, s vyhrážaním. Na druhej strane

rovnako stojí tvrdenie obžalovaného, ktorý popiera vyhrážky adresované poškodenej. Za takejto situácie
dochádza k rozporu v tvrdeniach poškodenej i obžalovaného, z čoho je zrejmé, že výpoveď poškodenej
nemožno považovať za nespochybniteľnú.

Pokiaľ ide o tvrdenie prokurátora, ktorým rozporuje záver okresného súdu, ktorým poukázal na

neexistenciu vyhrážky obžalovaným poškodenej, prokurátor je toho názoru, že zadovážené dôkazy
jednoznačne preukazujú vedomé (úmyselné) zavinenie obžalovaného tak, ako to predpokladá skutková
podstata prečinu nebezpečeného vyhrážania § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Odvolací
súdopätovnepoukazujenato,žezpredloženýchdôkazovnebolomožnéjednoznačnezistiťčisaskutok,
pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie, stal, a či obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú

podstatu žalovaného prečinu. Pokiaľ ide o vyhrážku, ktorú mal obžalovaný adresovať poškodenej,
odvolací súd zastáva názor, že samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, a to nielen z hľadiska jej
naplnenia, ale i z hľadiska úmyslu jej vyslovenia. Obžalovaný bol v čase kedy sa mala údajne vyhrážať
poškodenej pod vplyvom alkoholu, sám si na vyhrážky a nadávky nepamätal, preto nebolo možné bez
najmenších pochybností prijať záver, že tento mal v úmysle sa svojej manželke vyhrážať a svoje údajné

vyhrážky aj zrealizovať. Vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom a za takých okolností, že
môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia. Pokiaľ by aj bolo jednoznačne preukázané, že to bol
práve obžalovaný, ktorý v deň spáchania skutku telefonoval poškodenej, ktorá vo výpovedi na hlavnom
pojednávaníuviedla,žemalastrach,neuviedlavšakkonkrétnedôkazy,ktorébynasvedčovalitomuakýmspôsobom mal byť bezprostredne ohrozený jej život, zdravie. Nie je postačujúce len konštatovanie, že
poškodená mala strach. Ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania (výpovede poškodenej ako
i obžalovaného), už v minulosti bolo bežné, že poškodená mala strach zostávať počas nočnej zmeny na

vrátnici sama, kvôli čomu prespával spolu s ňou počas nočnej zmeny v jej zamestnaní i obžalovaný ako
jej manžel. Je preto otázne, či sa poškodená skutočne bála o svoj život, zdravie v dôsledku údajného
vyhrážania obžalovaným, alebo išlo o totožnú situáciu ako v minulosti, a teda jej strach mal pôvod v tom,
že v čase nočnej služby bola v práci sama. Nebolo možné ustáliť, či prezentovaná vyhrážka bola takej
intenzity a „kvality“, že dôvodne mohli u poškodenej vzbudiť obavu o svoj život (zdravie),

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.

Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyjadrenej vo vyššie citovanom
ustanovení, je umožniť súdu spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Ak vykonané dôkazy pred súdom
nebudú postačovať na bezpečné preukázanie, že skutok ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa stal

pričom nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude tak nevyhnutné
obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, tak ako to bolo i v tu prejednávanej veci, a to všetko pri
rešpektovanízásady„indubioproreo“,t.j.vpochybnostiachvprospechobžalovaného,naktorúsprávne
poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd, zhodne so záverom okresného súdu,
prezentovanom v napadnutom rozsudku uzatvára, že za takejto dôkaznej situácie (tzv. dôkaznej
núdze) nebolo možné uznať obžalovaného vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Súdu neboli predložené také jednoznačné dôkazy, z
ktorých by bolo možné vyvodiť, že skutok v zmysle obžaloby sa stal a jeho páchateľom bol obžalovaný.

Vzhľadom na to, že obžaloba nepredložila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez
najmenších pochybností dokázali, že sa uvedený skutok stal a páchateľom mala byť bezpochyby osoba
obžalovaného, bolo potrebné, aby súd obžalovaného podľa § 258 písm. a) Trestného poriadku oslobodil.

Nad rámec odôvodnenia a pre úplnosť odvolací súd dodáva, že prokurátor v podanom odvolaní

predostrel i ďalšie odvolacie námietky. Mal za to, že v konaní bol preukázaný vedomý a priamy úmysel
obžalovaného adresovať poškodenej vyhrážky tak, ako to predpokladá skutková podstata trestného činu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Tiež poukázal na to, že
v minulosti bol obžalovaný priestupkovo riešený za obdobné skutky, agresívne správanie obžalovaného
sa v priebehu niekoľkých rokov stupňuje ako i to, že obžalovaný sa ku skutku nevedel relevantne

vyjadriť (na rozdiel od poškodenej, ktorej výpoveď bola nemenná). Tieto skutočnosti by mohli mať vplyv
na rozhodnutie, ktorým by bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania daného skutku. Pokiaľ však
nebolo v konaní nepochybne preukázané a ustálené, že vyššie popísaný skutok sa stal a tento spáchal
obžalovaný, nebolo účelné a ani potrebné sa vysporiadať i s týmito odvolacími námietkami prokurátora.

Odvolacísúdreagujúcnaužvyššieuvedenénámietkyokresnéhoprokurátorauzatvára,žeichpodstatou
je odlišné hodnotenie vykonaných dôkazov naproti hodnoteniu, ktoré vykonal prvostupňový súd.
Prokurátor v odvolaní poukázal na vlastné hodnotenie dôkazov, vlastné predstavy záverov, ktorý by
mali z týchto dôkazov vyplynúť a podľa jeho názoru poskytujú dostatočný podklad pre uznanie viny
obžalovaného v prejednávanej veci.

V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3To/11/2014, podľa ktorého „Odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že prokurátor
na základe svojho presvedčenia poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s iným do
úvahy prichádzajúcim výsledkom. Aj keby prichádzalo do úvahy viac výkladov na základe vykonaných

dôkazov,niejemožnéurobiťzáver,ktorýnajviaczaťažujeobžalovaného,atoprávesohľadomnaprincíp
prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol práve štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam,
kde sú akékoľvek (či i len najmenšie) pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaného.“Odvolacísúdmázato,ževrámciodvolaciehokonaniabolavenovanádostatočnápozornosťpodstatným
odvolacím námietkam prokurátora, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by
viedol k inému rozhodnutiu vo veci než k akému dospel súd prvého stupňa. Aj podľa názoru krajského

súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňovali postup súdu prvého stupňa
podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, teda oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. V takomto prípade sa obligatórne
nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom,
či sa stal.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.