Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222504
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117222504.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobkyne: V. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. M. XX, XXX XX K., právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 10, 089
01 Svidník, proti žalovanému: Endepro, s. r. o. v likvidácii, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35
805 731, právne zast. De minimis, spol. s. r. o., Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949,

o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.
k. 32Csp/153/2017-72 zo dňa 12.04.2018, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II.Žalobkynisapriznávavočižalovanémunároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonania

v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žalovanému uložil
povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do
úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu vo výške 910,- eur do 7 dní odo dňa doručenia
uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa osvedčila v dostatočnej miere na účely rozhodovania
o neodkladnom opatrení dôvodnosť a trvanie žalovaného nároku. Predložené listinné dôkazy a
žalobkyňou uvádzané tvrdenie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve považoval
súd prvej inštancie za dostatočné. Žalobkyňou požadovanú výšku skladanej sumy 910,- eur súd prvej
inštancie tiež posúdil ako primeranú a neprekračujúcu nevyhnutnú miestu zásahu do práv žalovaného,

keďže táto pokrýva iba sumu žalovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady trov
konania žalobkyne.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že mu
nebola do dnešného dňa doručená žiadna z príloh zo žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na základe ktorých okresný súd vydal napadnuté uznesenie, čiže žalovaný sa k dôkazom

uvádzaných žalobcom nemohol nie len vyjadriť, ale sa s nimi ani oboznámiť. Vzhľadom na uvedený
postup okresného súdu bolo žalovanému znemožnené sa voči napadnutému uzneseniu plnohodnotne
brániť, a tým riadne chrániť svoje práva. Postupom okresného súdu bolo žalovanému odňaté právo na
spravodlivýproces,ktorévyžaduje,abyrozhodnutiesúdubolozdôvodnenéapresvedčivé.Odôvodnenie
rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Podcenenie povinnosti súdu
vytvoriť presvedčivé rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti, zreteľne vyvoláva

účinky arbitrárnosti a porušenia základného práva účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.Okresný súd v napadnutom uznesení nijako neodôvodnil (nekvantifikoval), prečo určil žalovanému
zložiť do úschovy okresného súdu práve sumu vo výške 910,-EUR, pričom to, že žalobca žiadal zložiť
práve túto sumu na uvedenej absencii riadneho odôvodnenia nič nemení. Okrem toho, že absentuje

akékoľvek zdôvodnenie sumy určenej vo výroku napadnutého uznesenia zo strany okresného súdu,
tak uvedená výška dokonca prekračuje žalovanú sumu o 80 %, z čoho je podľa žalovaného zrejmá
aj jej absolútna neprimeranosť. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniam,žetvrdeniažalobcuanímpredloženélistinyzakladajúúdajnúobavu,žebybudúca
exekúciamohlabyťohrozená.Zistenýskutkovýstavneobstojíajpreto,žesúprípustnéďalšieprostriedky

procesnej obrany a procesného útoku. Konkrétne okresný súd v napadnutom uznesení dospel k
nesprávnemu skutkovému zisteniu, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. V skutočnosti
žiadna taká obava neexistuje. Napadnuté uznesenie neodkazuje na žiadne konkrétne dôkazy, ktorý by
preukazovali skutočnú odôvodniteľnú obavu z toho, že údajná exekúcia žalobcu by (v prípade úspechu
žalobcu v konaní o veci samej) mohla byť ohrozená. Žalovaný zdôrazňuje, že nie je v úpadku, pretože
nie je platobne neschopný a nie je ani predĺžený. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný poukazuje

na svoju riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2016. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť alebo
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú
sumu alebo vec do úschovy na súde.

11. „V rámci konania o vydanie predbežného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie)
podstatne zúžený v dôsledku: účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu,
toho, že súd koná spravidla bez pojednávania a zásadne bez vypočutia účastníkov. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Nemusí prihliadať na všetky
formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.“ (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
12. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre

vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné
opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení strany bez osvedčenia aspoň základných skutočnostíumožňujúcich prijať záver o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana.
13. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť

pomery strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť
okamžitej úpravy pomerov strán sporu. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie
stotožňuje.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.10.2010 podala žalobkyňa na Okresnom súde Prešov žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 506,29 eur a o určenie neprijateľných zmluvných

podmienok, ktoré vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

15. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka 23439/B vyplýva, že spoločnosť
Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 080 01 Bratislava od 04.04.2018 zmenila
obchodné meno na Endepro, s.r.o.. Z obchodného registra tiež vyplýva, že spoločnosť vstúpila do
likvidáciedňa01.03.2018apredmetomjejčinnostisúužlenadministratívneslužby.Poskytovanieúverov

nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov bolo jedným z predmetov činnosti Provident Financial, s.r.o.
len do 26.01.2018.
16. Na internetovej stránke je uverejnený oznam, že spoločnosť od
18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery. V sekcii Informácie pre zákazníkov je uvedené, že:
„Zákazníci, ktorí dostali oznámenie o postúpení pohľadávky na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., v prípade akýchkoľvek dotazov obracajte sa na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská
republika, s.r.o.“.
17. Zo žalobkyňou pripojenej výročnej správy žalovaného za rok končiaci sa 31.12.2016 taktiež vyplýva,
že spoločnosť (žalovaný) prestala od 18.12.2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie
o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. V dôsledku obmedzenia podnikateľských

činností bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek a taktiež došlo k zníženiu počtu
zamestnancov. Výročná správa ďalej uvádza, že spoločnosť dosiahla za rok končiaci sa 31.12.2016 zisk
11.956.972,00,- Eur, pričom za rok 2015 bola v strate vo výške 44.884.893,00,- Eur. Spoločnosť teda
vykazovala záporné vlastné imanie, ktoré predstavovalo 16.205.010,00,- Eur (za rok 2016).
18. Z vyššie uvedených zistení možno vyvodiť záver, že všetky postupy žalovaného smerujú k jeho

zrušeniu a následnému zániku. Z internetovej stránky žalovaného ako aj z rozhodovacej praxe je
odvolaciemu súdu známe, že spoločnosť postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti, a to najmä
na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.. Žalovaný taktiež nevlastní žiaden majetok,
pričom jeho jediným majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči jeho klientom, ktorých
počet je neurčitý.

19. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že v žalovanej spoločnosti prebieha riadený proces,
ktorý sprevádza ukončenie podnikateľských aktivít žalovaného, a teda existujú aj dôvodné obavy
žalobkyne, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia, majetok žalovaného,
postúpenie pohľadávok na iné spoločnosti nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej
nároku uplatneného v tomto konaní.

20. V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade
sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je správny. Žalobkyňa osvedčila, že konanie
žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v
prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti ide o také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia

postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobkyňa osvedčila.

21. Na základe uvedeného odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a to aj čo do primeranej sumy skladanej do úschovy

vo výške 910,- Eur pokrývajúcej sumu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 506,29 Eur s prísl. a náhrady trov konania žalobkyne pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia k 19.03.2018 vo výške 399,82 Eur. Žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní také relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolacieho
súdu existuje dôvodná obava o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobkyne, uplatnenom vo veci

samej. Obmedzenie podnikania iba na administratívnu činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku
bolo poskytovanie úverov, jednoznačne napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného
výkonu rozhodnutia.22. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

23.Otrováchprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdtak,ževsúlades§396ods.
1, 2, § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po skončení konania vo veci samej.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).