Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118204963
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118204963.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Štátna vedecká knižnica

v Košiciach, Hlavná 10, 040 01 Košice, IČO: 00 164 674, zastúpený JUDr. Alena Zadáková, advokátka
so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, proti žalovanej:
V. F., nar. X.X.XXXX, bytom Z. B. X, XXX XX M., o zaplatenie 13,30 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 25.4.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 13,30 EUR titulom neuhradených poplatkov za oneskorenie vrátenia dokumentov.

Súčasne požadoval náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 51,62 EUR.

2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že žalovanej bol na základe prihlášky
používateľa do Štátnej vedeckej knižnice pridelené identifikačné číslo S115081. Žalovaná bola po
prihlásení do knižnice oboznámená s knižničným poriadkom, čo potvrdila svojim podpisom a zaviazala
sa ho dodržiavať. Súčasťou knižničného poriadku sú aj poplatky účtované žalobcom za oneskorené
vrátenie každého požičaného dokumentu. Keďže si žalovaná nesplnila svoje povinnosti - oneskorene

vrátilavypožičanéknihyšpecifikovanévprílohežalobnéhonávrhu,vznikolžalobcovinároknazaplatenie
poplatkov vo výške 13,30 EUR. Žalovaná do podania žaloby dlžnú sumu neuhradila.

3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 7.6.2018.
Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom konajúcemu súdu dňa 18.6.2018 uviedla, že nebola
upozornenánaskutočnosť,žejejvznikoldlhvočižalobcovivovýške13,30EUR,pričomnebolazostrany
žalobcu v čase pred iniciovaním tohto súdneho sporu doručená výzva na zaplatenie dlhu. Žalovaná

nebola upovedomená o existencii nejakého dlhu vo vzťahu k žalobcovi.
4. Súd v súlade s § 297 CSP nariadil pojednávanie na deň 27.9.2018. Predvolanie na pojednávanie
bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 8.8.2018, žalovanej bolo doručené dňa 8.8.2018. Na
pojednávaní neboli prítomní žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaná. Žalovaná svoju neprítomnosť
na pojednávaní ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 3.9.2018. Právny zástupca žalobcu ani
žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili ani nepožiadali, aby súd pojednávanie
odročil. Súd uznesením rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu i žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov priložených k žalobnému návrhu a
založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:5. Na základe prihlášky používateľa sa žalovaná prihlásila do Štátnej vedeckej knižnice a bolo
jej pridelené identifikačné číslo S115081. Podpisom na prihláške mala potvrdiť, že sa oboznámila s
Knižničným poriadkom ŠVK v Košiciach a zaviazala sa ho dodržiavať.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov :
6. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako

aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
9. Podľa ust. § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec
po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

10. Podľa ust. § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju
nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby vypožičania.
11. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
13. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
14. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
15. Podľa ust. §185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa ust. § 191 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

Na základe zisteného skutkového z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil

takto :
17. V danom prípade odvodzoval žalobca svoj uplatnený nárok z Knižničného poriadku Štátnej vedeckej
knižnice v Košiciach, s ktorým mala byť podľa tvrdenia žalobcu žalovaná oboznámená pri prihlásení
do knižnice dňa 8.9.2010. Žalovaná sa prihlásila do Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach a bolo jej
pridelené identifikačné číslo S115081. Žalobca uviedol, že žalovaná si požičala knihy, ktoré vrátila

oneskorene, preto mu vznikol nárok na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 13,30 EUR. Žalobca k
žalobe pripojil Prihlášku používateľa zo dňa 8.9.2010, na ktorom je podpis používateľa ( žalovanej),
ktorý podpisom potvrdil, že sa oboznámil s Knižničným poriadkom ŠVK v Košiciach a zaviazal sa ho
dodržiavať. Ďalej k žalobe pripojil prehľad poplatkov v celkovej hodnote 13,30 EUR, ktoré vyúčtoval
žalovanej (tri upomienky v celkovej sume 2,35 EUR, pokus o zmier v sume 4,30 EUR a

súdne poplatky v sume 6,65 EUR ) a Čl. 23 knižného poriadku ŠVK v Košiciach s tabuľkou poplatkov
za každý deň omeškania.
18. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť
k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania
navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej

povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s
neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného
práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné
dôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

19. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Sporová strana má povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca
neuniesoldôkaznébremenopreukázania,žežalovanájenositeľkouhmotnoprávnejpovinnostivtvrdenejvýške. Z uvedených dôvodov musel súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
Súd nemal v konaní preukázané či a kedy si žalovaná požičala aké knihy, resp. kedy ich mala vrátiť
a kedy ich skutočne vrátila. Rovnako žalobca nepredložil súdu Knižničný poriadok, z ktorého by malo

vyplynúť, že čitatelia sú povinní platiť žalobcovi poplatky za oneskorené vrátenie dokumentov a za
akých podmienok. Čo sa týka poplatkov za upomienku, tieto vyplývajú len z tabuľky poplatkov za
oneskorené vrátenie požičaných kníh. Na tomto mieste súd musí poukázať na skutočnosť, že poplatky
uvedené v predmetnej tabuľke majú vyslovene sankčnú povahu a navyše sú neprimerane vysoké.
Svojou podstatou predstavujú zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ktorá musí

byť dohodnutá písomne. Preto uvedenými poplatkami žalobca vlastne obchádza ustanovenie § 544
Občianskeho zákonníka, čo je neprípustné. Navyše zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne
výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich
účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči
dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že
by boli uvedené poplatky so žalovaným výslovne dojednané. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

keďže nepreukázal za aké obdobie boli žalovanému poplatky a sankcie účtované, ako aj individuálne
dojednanie týchto poplatkov.
20. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle Civilného sporového poriadku žaloba musí obsahovať aj
opis rozhodujúcich skutočností, teda v náležitom rozsahu prezentované skutkové okolnosti , od ktorých
žalobca odvodzoval opodstatnenosť žaloby. Ide o povinnosť tvrdenia žalobcu.

21. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia
o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky.

22. Podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené § 127 CSP. V
prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Ide o tzv. neúplné

podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Vadou podania sú aj zrejmé chyby v
písaníalebopočítaníaleboinézrejménesprávnosti.Naopak,vzmysle§185ods.2CSPsúdmôžeajbez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rozdiel v porovnaní s Občianskym
súdnym poriadkom je tom, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v
dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním
imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to
je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj napriek možnosti súdu

požiadať stranu sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, pokiaľ smerujú k zisteniu podstatných a rozhodujúcich
skutočností ( § 150 ods. 2 CSP), súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať
aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti
strán. V rámci dokazovania platí zásada ( § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Ak účastník nepreukáže to, čo tvrdí,

súd nemôže zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak chce byť žalobca v spore úspešný,
musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto
skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú
situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové
tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností vychádzať. Výnimky, keď neplatí vyššie spomenuté

pravidlo, sú uvedené v osobitných zákonoch, na základe ktorých dochádza k preneseniu dôkazného
bremena zo zákona, čo neplatí v tomto konkrétnom prípade.
Stanoviská zo súdnej praxe:
23. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto

skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015)
24. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní
sankcízanesplněnípovinnostitvrzení,příp.izanesplněnídůkaznípovinnostijižvžalobě,neníodmítnutí
návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007)
25. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý

neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009).26. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v
podobeprehrysporu,ktorásaprejavívmeritórnomrozhodnutíveci.Vsporovomkonaníjesúdlimitovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia

dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej
koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto :
1. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
2. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
3. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
4. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
5. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
7. Podľa zásad o náhrade trov konania súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa
pomeru jeho úspechu v spore, t.j. 100% .

8.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejsamostatným
uznesením.
9. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon,
náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným

súdom.
10. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.

76809/01).
11. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 Civilného sporového poriadku. Zásada úspechu v
spore (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná
nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

12. V danom prípade žalovanej ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku náhrada trov konania v celom rozsahu. Tieto jej ale súd nepriznal, pretože žalovaná
vo svojom podaní zo dňa 3.9.2018 doručenom konajúcemu súdu dňa 3.9.2018 výslovne uviedla, že v
prípade úspechu v konaní si nebude uplatňovať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).