Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, June 21, 2010

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/275/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899117
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2010:1608899117.28

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľov:
1. M. J., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom B. XXX/X,. S., 2.) J. J., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom P. S.
L. XX,. B., obaja zastúpení advokátom J.. R. B., AK so sídlom P. XX,. B., proti odporcom: 1.) D. M., nar.
XX.XX.XXXX,. trvale bytom B. X,. S., 2.) T. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, S., obaja zastúpení
advokátom J.. A. K., AK so sídlom Z. XX, M., o vydanie veci takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v 1.) a 2.) rade z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2.) rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcom v 1.) a 2.) rade trovy konania 20.969,09
Eur k rukám zástupcu J.. A. K., AK Z. XX,. M. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1.) 2.) rade sa svojím návrhom domáhali vrátenia daru - nehnuteľností zapísaných na

LV č. 1505 a LV č. 3368 v k. ú. M., S., ktorých sú v polovici podieloví spoluvlastníci a bezpodieloví
spoluvlastníci. Navrhovatelia žiadali vydať od odporkyne v 1.) rade nehnuteľnosť parc. č. 1766/2 o
výmere 450 m2 v podiele 1 darovanej na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.06.1998, vydať z
rodinného domu súp. č. XXX suterén a prízemie a parc. č. 1766/2 - zast. plocha o výmere 450 m2 v
podiele jednej štvrtiny a od odporcu v 2.) rade (v návrhu nesprávne označený ako odporca v 1. rade)
vydať rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 1766/2 a parc. č. 1766/2 v podiele jednej štvrtiny,

darovaných na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.08.1999. Svoj návrh zdôvodnili tým, že predmetné
nehnuteľnosti darovali darovacími zmluvami odporcom v 1.) a 2.) rade s tým, že odporcovia budú
navrhovateľom pomáhať v starobe a chorobe. Odporcovia chceli vykonať nadstavbu na rodinnom dome,
pričom podmienkou bolo, aby boli vlastníkmi celého rodinného domu. Po povolení vkladu darovacej
zmluvy sa odporcovia správali voči

- 2 -
navrhovateľomslušne,pretoženavrhovateliafinancovalicelúnadstavbudomu.Podokončenínadstavby
v r. 2001 sa odporca v 2.) rade začal navrhovateľom vyhrážať, že ich vyhodí z rodinného domu,
pričom odporkyňa v 1.) rade ho v tomto podporovala. V máji 2002 odporca v 2.) rade fyzicky napadol
navrhovateľov a spôsobil im zranenia z dobou liečenia
minimálne 7 dní. Odporkyňa v 1.) rade navrhovateľom nepomohla. Vzťahy medzi účastníkmi sú veľmi

zlé. Odporcovia chcú nehnuteľnosť odpredať a vyhodiť navrhovateľov na ulicu. Z toho dôvodu sa
navrhovatelia rozhodli požadovať od odporcov vrátenie daru.

Pred začatím konania vo veci samej navrhovatelia podali návrh na zmenu petitu tak, že žiadali vydať
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. M., zapísanú na LV č. 1505 Katastrálneho úradu v Bratislave,
Správy katastra Malacky ako parc. č. 1766/2 - zastavaná plocha o výmere 450 m2 a nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa v kat. úz. M., zapísanú na LV č. 3368 Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastraMalacky ako rodinný dom, súp. č. XXX. postavený na parc. č. 1766/2 a zaplatiť trovy konania. Súd
uznesením pripustil zmenu návrhu navrhovateľov tak, ako ju navrhli.

Navrhovateliažiadalizmenupetituopätovnepredzačatímkonaniavovecisamejatotak,žeodporkyňav
1.) rade a odporca v 2.) rade sú povinní do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vrátiť navrhovateľom
v 1.) a 2.) rade nehnuteľnosti - parc. č. 1766/2 - zastavaná plocha o výmere 450 m2, zapísaná na LV č.
3368,vedenomKatastrálnymúradomvBratislave,SprávoukatastraMalackyarodinnýdom,súp.č.XXX
bez nadstavby rodinného domu a prípojky elektro k tejto nadstavbe na parcele č. 11766/2- zastavaná

plocha, zapísaný na LV č. 3368, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky,
pre katastrálne územie M., obec S., okres M.. Súd uznesením pripustil zmenu návrhu navrhovateľov
tak, ako ju navrhli.

Odporcovia vo svojom vyjadrení uviedli, že boli obdarovaní navrhovateľmi a zároveň sa v darovacej
zmluve zo dňa 05.08.1999 zaviazali poskytnúť navrhovateľom doživotné užívanie darovaných

nehnuteľností. Odporcovia uviedli, že sa voči navrhovateľom správajú v rámci dobrých mravov, plnia
si záväzok ku ktorému sa zaviazali v darovacej zmluve a nie sú splnené podmienky na vrátenie daru.
Odporcovia uviedli, že práve navrhovatelia sa nevhodne správajú voči obdarovaným, dokonca oznámili
spáchanie priestupku, ktorého sa mal dopustiť odporca v 1.) rade voči navrhovateľom. Spáchanie
priestupku však nebolo dokázané. Odporcovia sa správajú voči darcom slušne, zveľadili darované

nehnuteľnosti a slobodne sa zaviazali, že umožnia obdarovaným sporné nehnuteľnosti užívať a
v tomto užívaní im nijako nebránia. Odporcovia zveľadili darované nehnuteľnosti niekoľkonásobne.
Pôvodná cena nehnuteľností bola vo výške cca 700.000,- Sk a po zveľadení je cena nehnuteľností
10- násobne väčšia. Došlo k vzniku úplne nového rodinného domu, garáž bola dostavaná a z tohto
dôvodu je nereálne, aby došlo k vráteniu pôvodného daru, ktorý v skutočnosti neexistuje. Ak by došlo

k vráteniu daru, navrhovatelia by sa bezdôvodne obohatili. Na zveľadenie darovaných nehnuteľností
použili obdarovaní aj finančné prostriedky z úveru a rodinný dom je založený v prospech banky ako
garancia úveru. Z vyššie uvedených dôvodov odporcovia žiadali, aby súd návrh navrhovateľov zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov , oboznámil sa s výzvami na

vrátenie daru zo dňa 15.05.2002, stavebným povolením zo dňa 21.06.1999, darovacou zmluvou zo dňa
17.06.1998, darovacou zmluvou zo dňa 10.05.1999, darovacou zmluvou zo dňa 05.08.1999, LV č. 3368,
LV č. 1505, kolaudačným rozhodnutím zo dňa

- 3 -

11.12.2000, so znaleckým posudkom č. 008/1998 vyhotoveným znalcom I.. J. I., znaleckým posudkom
č. 12/1999 vyhotoveným znalcom I.. P. P., znaleckým posudkom č. 326/2005 vyhotoveným znalcom
I.. I. I., prepisom rozhovoru medzi navrhovateľom v 2.) rade a odporcami 1.) a 2.), príjmovými
pokladničnými dokladmi o výdavkoch na rekonštrukciu nehnuteľnosti, kúpnymi zmluvami, dokladmi
o platbách navrhovateľky, cenovou kalkuláciou, cenovou ponukou, dokladmi odporcov o financovaní

stavby, kolaudačným rozhodnutím, zmluvou o dielo, rozhodnutím o priestupku, dokladmi o poskytnutí
úveru, spisom Okresného súdu Malacky č.k. MA 5C/184/2003 ako aj ostatným spisovým materiálom a
zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovatelia v 1.) a 2.) rade darovali odporkyni v 1.) rade darovacou zmluvou zo dňa 17.06.1998

nehnuteľnosti - parc. č. 1766/2 - zastavaná plocha o výmere 450 m2 zapísanú na LV č. 1505 v kat. úz.
M. v podiele polovice (1). Túto nehnuteľnosť jej darovali s úmyslom umožniť jej nadstavbu na streche
domu stojacom na darovanom pozemku. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňom 25.06.1998.

Navrhovateľka v 1.) rade darovala odporkyni v 1.) rade darovacou zmluvou zo dňa 10.05.1999

nehnuteľnosti a to podiel polovice (1) rodinného domu súp. č. XXX. postavený na parcele 1766/2
zapísanej na LV č. 3368. Zároveň sa účastníci tejto zmluvy dohodli na zriadení vedného bremena
spočívajúceho v práve doživotného užívania predmetu daru v prospech odporkyne v 1.) rade. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený dňom 17.05.1999.

Ďalej uzatvorili navrhovatelia 1.) a 2.) s odporcami 1.) a 2.) darovaciu zmluvu, ktorou navrhovateľka v
1.) rade darovala odporcom podiel 1 parc. č. 1766/2 ako zastavané plochy a nádvoria zapísanú na
LV č. 1505 a zároveň navrhovatelia 1.) a 2.) darovali odporcom 1.) a 2.) podiel 1 rodinného domu súp.č. XXX. postavený na parc. č. 1766/2 zapísaný na LV č. 3368. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
dňom 16.08.1999.

Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že s manželom bývali v bytovke v R. v B.. Spolu s nimi bývala aj dcéra -
odporkyňa v 1. rade. Táto sa v roku 1986 vydala a ďalej bývala s nimi aj bez manžela a to do roku 1992,
kedy dostala byt zo zamestnania a aj s manželom sa presťahovala do tohto bytu v B. na D. D.. Niekedy
roku 1997 odporkyňa 1.) hovorila navrhovateľke, že by chceli s manželom kúpiť pozemok niekde v S.
a stavať si dom. Navrhovateľka 1.) mala spolu s navrhovateľom 2.) vo vlastníctve rodinný dom v S.,

kde bývala matka navrhovateľky v 1. rade. Odporkyni ponúkla, že nemusia kupovať pozemok, ale že
by si mohli nadstaviť ďalšie poschodie na tento rodinný dom v S.. Všetci účastníci súhlasili. Neskôr
prišla odporkyňa za navrhovateľmi, že na to, aby mohli vybudovať nadstavbu musia byť spoluvlastníci
pozemku. Z toho dôvodu previedli dcére s manželom polovicu parc. č. 1766/2. Ďalej dcéra opäť oznámila
matke,žemusiabyťvlastníkmiajpolovicedomu.Pretonavrhovateľka1.darovalalenodporkyniv1.rade
polovicu domu do jej výlučného vlastníctva. Touto darovacou zmluvou bolo zriadené aj vecné bremeno

v prospech navrhovateľky v 1. rade. Dcéra s manželom začali stavať niekedy v máji 1999. Navrhovatelia
v tomto období stále bývali v B. R., kde odsťahovali aj matku navrhovateľky. Bolo dohodnuté, že po
vykonaní nadstavby sa matka navrhovateľky aj samotní navrhovatelia nasťahujú na prízemie rodinného
domu a svoj byt v B. dajú svojmu synovi. Syn mal pôvodne dediť dom v S., avšak uviedol, že mu bude
stačiť byt. V priebehu stavby prišiel odporca 2.) za navrhovateľmi a uviedol, že chcú predať byt na D. D.

a zobrať si úver, ale na toto potrebujú čistý list vlastníctva tak, aby vlastnili celú nehnuteľnosť. Z tohto
dôvodu uzatvárali účastníci poslednú darovaciu zmluvu v auguste
- 4 -
1999,vktoromdarovaliodporcompolovicupozemkuapolovicudomu.Zároveňsadohodlinaspoločnom
doživotnom užívaní celej nehnuteľnosti. Niekedy v septembri 1999 predali

odporcovia svoj byt na D. D., v októbri už mali nadstavbu dokončenú a boli už do
nadstavby presťahovaní. Odporcovia dostali úver z Prvej stavebnej sporiteľne v novembri 1999.
Navrhovatelia sa do domu nasťahovali dňa 05.12.1999. Dňa 23.10.2000 podpisovali navrhovatelia
darovaciu zmluvu, ktorou previedli svoj byt v R. na syna J.. Ďalej uviedla, že v roku 1998 predala záhradu
a manžel dostal odstupné v sume 372.332,- Sk a teda mala peniaze. Dohoda bola taká, že najskôr ona

bude platiť všetko a potom jej odporcovia dajú polovicu. Takto uhradila v roku 1998 zálohu 20.000,- Sk
na projektovú dokumentáciu, na čo má doklad na svoje meno. Potom platila ešte 20.000,- Sk a na to
je doklad na meno jej dcéry s manželom. Potom uhradila 100.000,- Sk zálohu na okná v októbri 1998,
v novembri 1998 ďalšiu zálohu 200.000,- Sk . V apríli 1999 uhradila preddavok na výstavbu nadstavby
500.000,- Sk, potom vo februári 1999 preddavok 800.000,- Sk a v máji 1999 mimoriadny preddavok

300.000,- Sk. Tieto doklady sú na meno dcéry. Vyúčtovanie firmy T. s. r. o. už neplatila. Niekedy v
januári 2000 odporca od nej žiadal ešte 400.000,- Sk, ale už mu nič neplatila.
Prvé roky bývali v S. spokojne a vzťahy boli dobré. Deti odporcov navrhovateľov riadne navštevovali a
taktiež oni chodili k nim hore do bytu. Odporkyňa v 1.) rade bola nezamestnaná a nepracovala cca od
roku 1999 do roku 2006. Dňa 08.05.2002 bol navrhovatelia v kuchyni a zrazu počuli strašný buchot z

pivnice. Išli sa pozrieť, čo sa deje. Videli svojho zaťa - odporcu 2.) ako búchal potrubie a prívod vody. Mal
tam napojenú hadicu z kotla a túto vodu chcel ťahať do studne. Navrhovateľka toto nechcela dovoliť,
aby špinavú vodu odvádzal do čistej studne odkiaľ navrhovatelia brali riadne vodu aj na pitie, aj na
varenie. Na to došlo ku konfliktu, pretože odporca 2.) uviedol, že ho nemá navrhovateľka čo dirigovať a
že tu v dome nemá žiadne právo a že maximálne bude v dome do novembra, alebo decembra a potom

pôjde odkiaľ prišla. Navrhovateľka odporcovi 2.) vynadala a v rozčúlení mu povedala „ty bastard“. Vtedy
utekal odporca 2.) za navrhovateľkou a začal ju škrtiť, chytil ju pod krk a fackal ju a začal jej trhať vlasy.
Navrhovateľ 2.) to videl a pýtal sa ho, že čo to robí. Odporca 2.) ho sotil a manžel spadol zo schodov.
Potom navrhovateľ vstal a išiel volať políciu. Na polícii všetkých vypočuli. Potom išla navrhovateľa
aj s manželom na pohotovosť. PN bola navrhovateľka podľa potvrdenia 7 dní. Dňa 08.06.2002 bola

navrhovateľka 1.) políciou vyrozumená o zaevidovaní priestupkového protokolu pod č. ORP-P253-SA-
Ma Následne po 14 dňoch navrhovateľka zistila, že má problémy s ľavou stranou tváre, ktorá zostala
necitlivá. Začala navštevovať lekárov, na neurológiu chodí až doposiaľ. Má narušený trojklanný nerv, ale
lekári presne nevedia ktorý. Z polície bolo trestné oznámenie navrhovateľov postúpené na priestupkové
konanie na Okresný úrad v Malackách a konanie sa viedlo pod sp. zn. 378/6193/2002/priest. Neskôr

po urgenciách navrhovateľka zistila, že konanie bolo zastavené. Rozhodnutie im nebolo doručené. Po
týchto udalostiach bol stav vo vzťahoch účastníkov taký, že vnuci k nim prestali chodiť, odporcovia
prestali navrhovateľov zdraviť. K ďalšiemu obdobnému konfliktu už nedošlo. Po konflikte navrhovateľke
volala pracovníčka z MÚ v S. a oznámila mi, že dcéra so zaťom dali podnet na zrušenie jej trvaléhopobytu na B. X v S., ktorý si navrhovateľka prihlásila vo februári 2002 na základe darovacej zmluvy z
roku 1999, kde bolo dohodnuté vecné bremeno doživotného užívania. Navrhovateľka 1.) sa dostavila na
MÚ a tam jej pani oznámila, že jej trvalý pobyt je zrušený, lebo tá darovacia zmluva je vraj už neplatná.

Navrhovateľka potom dostala rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu. Navrhovateľ 2. má v S. prihlásený
prechodný pobyt a trvalý pobyt má v byte v R.. Pred začatím nadstavby mali účastníci dohodu, že že
všetky náklady s užívaním domu až do dokončenia nadstavby budú hradiť navrhovatelia a po

- 5 -

dostavbe si navrhovatelia a odporcovia budú hradiť náklady na polovicu. Po incidente na pokyn dcéry
navrhovatelia platia 40 % nákladov na dom.

Odporcovia podali v roku 2003 žalobu o vypratanie navrhovateľov, konanie sa viedlo pod sp. zn. MA
5C/184/03. Predmetné konanie bolo zastavené, pretože odporcovia zobrali návrh späť a to v decembri
2004.

Navrhovateľka ďalej uvádza, že čo sa týka útoku odporcu 2., nebolo to prvý krát. Prvý krát ju fyzicky
napadol v roku 1986, kedy sa odporkyňa vydávala. Raz prišiel odporca 2.) k navrhovateľom a po slovnej
hádke sotil navrhovateľku 1. tak, že letela z kúpelne až do kuchyne a tam zlomila dve nohy na stole aj
na stoličke. Vtedy mu navrhovatelia uviedli, že

nech odíde z bytu preč a viac sa v byte neukazuje. Odporca v 2. rade 4 roky neprišiel do bytu.
Dcéra, aj keď vydatá, bývala u rodičov sama. Manžel za ňou prišiel len pred bytovku alebo pred dvere.
Od roku 1990 mu navrhovateľ 2. raz večer dovolil prespať a od tej doby potom k navrhovateľom začal
chodiť pravidelne a niekedy prespal.

Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že aj po konflikte v roku 2002 sa im zať ešte istú dobu vyhrážal, napr.
prišiel k ich dverám na byte v dome a uviedol, že dom už má iných vlastníkov a potom im mával päsťou
pred tvárou a uviedol, že ich má v hrsti. Raz začal búchať na vchodové dvere a kričal, že ak vyjdú z
domu von, tak im vymením zámky na dverách. Alebo uviedol, že zničí celú našu rodinu. Tieto vyhrážky
zo strany zaťa ešte trvali tak pol roka po tomto konflikte.

Odporca v 2.) rade k veci uviedol, že je zaťom navrhovateľov 22 rokov. Jeho začiatky s manželkou boli
ťažké, pretože nebol tolerovaný navrhovateľmi ako zať a z toho dôvodu aj u navrhovateľov nebýval.
Po 4 rokoch t.j. v roku 1990 sa vzťahy zlepšili a od tej doby potom vychádzali veľmi dobre. Bývali už
s manželkou vo svojom byte a nemali žiadne problémy. Odporca 2. pracoval väčšinou v zahraničí a

všetky veci fakticky vybavovala manželka. Niekedy v roku 1998 navrhovateľka v 1. rade ako matka
oslovila odporkyňu 1. s tým, či by neboli ochotní ísť bývať do rodičovského domu v S.. Na jar roku
1998 sa stretli odporkyňa 1., jej brat a jej sestra u navrhovateľov. Všetci sa dohodli v podstate tak, že
sestra mojej ženy M. T. by dostala vyplatenú sumu okolo 1.200.000,- Sk, byt navrhovateľov na K. ulici
mal dostať brat odporkyne 1. Bolo dohodnuté, že navrhovatelia najskôr zaplatia rekonštrukciu tohto

domu tak, aby sme sa mohli do domu nasťahovať a my následne predáme svoj byt, v ktorom sme
bývali a z toho vyplatíme celú prestavbu navrhovateľom za rekonštrukciu domu s tým, že navrhovatelia
v tomto dome dožijú. Keďže navrhovateľka v 1. rade pracovala na katastri pripravila fakticky všetky
zmluvy ona. V júni 1998 predložila prvú darovaciu zmluvu, podľa ktorej však navrhovatelia previedli na
dcéru len polovicu pozemku. V mesiaci máj 1999 navrhovateľka v 1. rade previedla na dcéru polovicu

domu vrátane zriadenia vecného bremena dochovaní a doopatrovaní. Následne v mesiaci jún 1999
navrhovateľka priniesla ďalšiu zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej sa zaviazali obaja
navrhovatelia trpieť prechod cez spoločný dvor do domu č. XXX pre účely nadstavby domu a zároveň
bol v zmluve udelený súhlas na pripojenie nadstavby na inžinierske siete v prospech odporkyne v 1.
rade. Odporcovia očakávali, že rodinný dom po rekonštrukcii bude ich. Keď odporca v 2. rade prišiel zo

zahraničia dozvedel sa, že navrhovatelia si požičali od jeho nevlastného brata 800.000,- Sk na meno
odporcu v 2. rade a z toho financovali prvé rekonštrukčné práce. Celá rekonštrukcia nestála 1.500.000,-
Sk ako predpokladali, ale skoro 3.500.000,-Sk. Navrhovateľke v 1. rade sa nepodarilo predať pozemok,
ktorý mala na S. V. v B. a dom bolo treba dokončiť a tak
- 6 -

odporcovia predali nové auto za cca 200.000,-Sk, potom si odporca v 2. rade požičal od svojho
nevlastného brata postupne 1.100.000,- Sk a od pána V. si požičal 300.000,-Sk. Celkom si požičali cca
1.600.000,- Sk a bola tu ešte dlžoba navrhovateľov 800.000,- Sk, ktorúza navrhovateľov nevlastnému bratovi odporca v 2. rade uhradil. Nevlastný brat mu uviedol, že mu
požičiava s tým, že si musia zobrať úver, aby mal istotu, že mu požičané peniaze aj s dlhom vrátia.
Navrhovatelia súhlasili s takýmto dofinancovaním stavby, pretože všetci v rodine mali záujem na tomto

dokončení, a hlavne syn navrhovateľov, ktorý chcel mať svoj byt. Na základe toho odporcovia predali byt
a na úver zložili 1.500.000,-Sk a na základe toho dostali úver 3.000.000,-Sk. Navrhovateľom uviedol,
že úver si zoberie len pod podmienkou, že aspoň nejakú časť domu musia previesť aj na jeho osobu,
pretože predajom bytu v prípade, že by sa niečo stalo, mu nezostane nič. Z toho dôvodu navrhovateľka
sama pripra-

vila ďalšiu zmluvu v auguste 1999, ktorou previedli ostatnú polovicu domu a pozemku na odporcov po
štvrtine kvôli úveru. Začiatkom novembra 1999 sa odporcovia nasťahovali do nedokončenej nadstavby
a v decembri sa do domu nasťahovali navrhovatelia. Od januára 2000 sa účastníkom spoločne bývalo
v dome veľmi dobre, spoločne sa navštevovali, chodili vzájomne na obedy a pod. K istému incidentu,
ktorý bol smerujúci v ich vzťahoch došlo na jar 2001, kedy syn navrhovateľov aj s manželkou bol u
navrhovateľov na obede. Odporca 2. mal dôležitý telefonát s nejakým Maďarom, s ktorým hovoril po

maďarsky, pričom vtedy vybehla švagriná k ním hore. Mala trošku vypité a začala tam vykrikovať počas
telefonátu prečo hovorí maďarsky a pod. Keďže dotyčný v telefóne to počul, tak vtedy švagrinú upozornil
na to, že keď je dolu na návšteve, aby nechodila hore vykrikovať veci. Vtedy aj švagriná odišla a od
toho momentu prestala komunikácia medzi navrhovateľmi a odporcami. Po 2 týždňoch navrhovateľka
v 1. rade uviedla, že jej nevestu poslal niekam .... Odporca si to chcel vysvetliť, ale švagriná výslovne

zaklamala a potvrdila verziu navrhovateľov. Od tej doby fakticky prestala komunikácia medzi účastníkmi.
Po tom asi po polroku došlo v pivnici ku konfliktu, keďže odporca tam búchal. Manuálne zabezpečoval
odvod pretlakovej vody z bojlera do studne. Obaja navrhovatelia nevedeli čo robí, prišli tam a začali na
odporcu kričať. Odporca sa bránil, obaja navrhovatelia boli vtedy pod vplyvom alkoholu. Prišla polícia.
Vtedy odporcovia zistili, že navrhovateľka v 1. rade má v dome prihlásený bez ich súhlasu trvalý pobyt,

s čím už potom nesúhlasili. Odporca vyplatil dlh 800.000,- Sk za navrhovateľov, pričom s ním bol aj
navrhovateľ v 2. rade. V auguste 1999 navrhovateľka uzavrela s odporkyňou zmluvu o zrušení vecného
bremena a to vecného bremena podľa darovacej zmluvy z mája 1999 o dochovaní a pochovaní a o
zriadení práva doživotného užívania nehnuteľnosti.

Odporkyňav1.radeuviedla,žeproblémomvichvzťahochboljejbrat,ktorýbolprejejrodičovhlavný.On
si chcel riešiť svoju situáciu, ktorú si aj vyriešil. Vzťahy do jari 2001 boli dobré avšak aj keď brat so ženou
prišiel k mojim rodičom, vždy mal prednosť a vždy platilo i počúvali to, čo povedal on. Vzťahy sa narušili
incidentom, ktorý sa udial na jar 2001. Vtedy rodičia podržali stranu švagrinej. Švagriná bola s bratom
na obede u rodičov. Je možné, že si vypila tak 2 až 4 dcl vína. Prišla vtedy hore a keď počula, ako jej

muž telefonuje, tak urážlivo uviedla, že čo ty Maďar, prečo hovoríš po maďarsky. Manžel jej vtedy vôbec
nevynadal. Manžel jej ešte v priebehu hovoru uviedol asi v tom zmysle, že moja, keď si dolu hrkneš, tak
mi tu nechoď hore takto vykrikovať. Všetci to hore počuli, pretože aj odporcovia mali návštevu. Švagriná
to potom dolu musela povedať inak o tom, čo sa stalo. Od tej chvíle sa zhoršila komunikácia. Rodičia
prestali pozývať deti. Deťom sme uviedli, že medzi nami sú isté problémy, ale nezakazovali im, aby k

starým rodičom chodili. Neskôr sa rodičia začali zamykať a deti tam už fakticky nechodili. Rodičia v
podstate vždy uprednostňovali deti brata. Čo sa týka incidentu v máji 2002 odporkyňa uviedla, že mali
vtedy pozvaných hostí na
- 7 -
grilovačku. Začali však mať problém s pretlakovou vodou z kotla. Odporca sa so svojim kamarátom I.

P. dohodli, že to opravia hneď a to tak, že z bývalého darlingu viedli rúry priamo do studne, ktorá bola
hneď pri dome a keď rekonštruovali dom, tak si dali
tieto trubky zablendovať na koncoch. Odporca chcel s kamarátom vybiť tieto blendy, aby mohol cez tieto
rúry pustiť pretlakovú vodu z kotla do studne. Odporkyňa do pivnice prišla až na krik, kedy jej matka
kričala na odporcu, že čo tam robí, v pivnici bez ich súhlasu nemá čo robiť a nadávala mu hnusne do

Maďarov. Odporca jej povedal, aby sa nestarala, že čo robí. Oni dvaja to už nedokončili a potom sa to
zbehlo tak, že môj muž chcel odísť, niečo matke hovoril. Odporkyňa sa postavila medzi nich, pričom jej
matka dala odporcovi facku a najvyššie na schodoch stál navrhovateľ. Aj odporca držal navrhovateľku a
odporkyňa sa postavila medzi nich. Vtedy navrhovateľka stratila rovnováhu a spadla chrbtom na súdok
od

kapusty. Najprv chcel políciu volať odporca. Keďže navrhovateľ bol najvyššie na schodoch, tak išiel
volať políciu on. Podľa odporkyne bolo celé toto konanie navrhovateľov vykonštruované a už vtedy jej
matka resp. rodičia rozmýšľali, ako by odporcom tieto dary zobrali a mohli ich dať synovi. Odporca sa
len bránil. Matka sama na súde povedala, že sľúbila svojmu otcovi, že tento dom dostane jej syn. Asi 3mesiace pred týmto konfliktom si navrhovateľka prihlásila trvalý pobyt v S.. Do tej doby si navrhovatelia
nechceli prihlásiť trvalý pobyt, pretože nechceli, aby jej brat predal byt v R..

Svedok J. J. uviedol, že niekedy v roku 1997 alebo 1998 zavolali rodičia svedka aj s dvoma sestrami.
Vtedy predali záhradu a dostali za ňu asi 2 mil. Sk. Oznámili im, že sa chcú vrátiť do domu v S. a tento
sa môže nadstavovať. Nech sa rozhodnú, kto chce s nimi bývať s tým, že keď sa postaví nadstavba,
potom tomu, kto sa k ním nasťahuje darujú celý dom za doopatrovanie a dochovanie s tým, že by sa mal
podieľať aj na financovaní nadstavby. Dohodli sa vtedy tak, že svedok dostane byt v B., druhá sestra

dostane asi 1 mil SK a a sestra D. dostane dom v S.. Dohoda sa aj realizovala. Sestra vtedy bývala v
byte v B. a chceli tento byt predať. Tento byt sa im nedarilo odpredať. Nadstavbu financovali rodičia, teda
platila to matka. Aj odporca mal firmu, resp. švagra a na vykonanie nadstavby sa potom vybrala firma,
ktorú poznal odporca v 2. rade. Nakoniec sa odporcom podarilo byt predať, pričom asi 1.500.000,-Sk
vložili na prvú stavebnú a požiadali o úver 3.000.000,- Sk. Nadstavba už bola hotová a odporcovia tam
od novembra 1999 bývali, keď im tento úver bol pridelený. Okrem toho jeho otec dostal odstupné asi

400.000,- Sk. a rodičia mali asi 2.400.000,- Sk. Odporcovia vtedy prišli za matkou, že úver môžu dostať
len vtedy, ak budú vlastníci domu a pozemku. Preto im rodičia postupne troma zmluvami previedli aj dom
aj pozemok do ich vlastníctva. Vie, že jeho matka chodila dávať zálohy a vyplácať firmu. Niektoré bločky
má také, aby tam bolo uvedené jej meno. Väčšina dokladov sa robila na meno odporcov tak, aby mohli v
prvej stavebnej vydokladovať úver. Odporcovia fakticky uzavreli kúpnu zmluvu niekedy v auguste 1999

a ešte mali možnosť v tom byte bývať do konca októbra. Problémy s odporcom boli aj v minulosti, kedy
istý čas bývali ako novomanželia u rodičov. Niekedy v roku 1987 napadol matku a hodil ju tam o nábytok
na zem. Hádky boli aj v dome v S.. Nejaký konflikt bol aj pri kolaudácii. Problém však nastal hlavne s
napadnutím matky a otca. Matka mu volala, že ju švagor napadol, dusil a ťahal ju za vlasy. Otca sotil zo
schodov v pivnici. Údajne v pivnici bol problém s kotlom a matka vtedy asi mesiac vynášala z pivnice

vodu. Švagor si nenechal do ničoho kafrať a matka nemala právo do ničoho hovoriť. Matka to brala tak,
že ten dom bol kedysi jej, o všetko sa tam starala a teraz nesmela do ničoho nič povedať. Ich povahy sa
nezniesli, ani jeden z nich nechcel ustúpiť tomu druhému. Svedok mal so švagrom dobré vzťahy. Matka
však podala trestné oznámenie a žalobu, pretože sa jej takéto chovanie nepáčilo. Odporca mu potom
telefonoval, aby som sa do ničoho nestaral, lebo potom ho

- 8 -
môže zničiť. Preto ochladli aj vzťahy svedka so švagrom. Druhej sestre už 2 roky pred tým zakázal prísť
do domu v S.. Druhá sestra mala s mužom finančné problémy, mali

Exekúcie, a preto jej svedok pomohol a zaplatil za nich asi 200.000,- Sk. Rodičia jej postupne dali potom

asi 800.000,- Sk, vzájomne sa vyporiadali.

Svedok T. M., syn odporcov, uviedol, že do S. išli preto, lebo starí rodičia rozdeľovali dedičstvo a podľa
dohody jeho mamy a súrodencov, mali jeho rodičia dostať dom v S. s pozemkom. Otec s matkou robili
nadstavbu domu, aby mali kde bývať. Predali byt v B. a zobrali si úver. Dedko a babka tam nechodili

a všetko okolo nadstavby zabezpečoval jeho otec aj mama. Potom sa tam všetci nasťahovali. Nikdy
neboli medzi nimi hádky. Len otec si niekedy dôraznejšie vymenil názory s babkou. Problém vznikol
až v deň tej veľkej hádky. Svedok vtedy s otcom prerábal niečo v pivnici a išiel na poschodie, keď
tam vchádzal babka. Potom počul krik otca a babky. Nevie, či nadával otec ale niekedy babka na otca
nadávala. Potom prišla polícia a rodičia im povedali, že došlo ku konfliktu s babkou a dekom ale z toho

si nemajú čo robiť. Hádka vznikla pre nejaké potrubie. Prítomný bol aj keď otec telefonoval. Vtedy prišla
teta G. a začala otcovi hlasno hovoriť, že na Slovensku po slovensky. Otec jej uviedol, aby bola tichšie,
lebo má dôležitý hovor. Robil vtedy na kamióne a volali mu z Maďarska o cestu. Ona sa nahnevala a
odišla dole k babke. Potom sa s nimi prestal rozprávať aj jej muž J..

Svedok M. H. uviedol, že býva o ulicu ďalej ako navrhovatelia. Pozná len ich. Raz mu pán J. volal
v deň pracovného pokoja, že či by ho s manželkou neodviezol do nemocnice. Viezol ich na Kramáre.
Navrhovateľ v 2. rade mu uviedol, že ho zať zhodil zo schodov. Vážnejšie zranenia nemali, pretože to
by si všimol.

Svedok M. L., nevlastný brat odporcu v 2. rade (nie pokrvný brat), dobre vychádza aj s navrhovateľmi a
aj s odporcami. Navrhovateľka v 1. rade mu niekedy v marci 1999 uviedla, že idú rekonštruovať dom a
nemajú finančné prostriedky a chceli by si požičať peniaze, ktoré vráti z predaja pozemkov v Z. B.. Išlo
o pozemok na S. V. nejakých 11-12 árov. Predávala to vtedy za veľmi vysokú cenu. Svedok súhlasil apožičal im začiatkom apríla 1999 dve sumy. Najprv 500.000,-Sk a to ako manželom J., pričom podpísali
písomnú zmluvu o pôžičke a asi do mesiaca podpísali ďalšiu zmluvu o pôžičke na sumu 300.000,-Sk.
Peniaze dával navrhovateľke v 1. rade, pretože ona bola vždy hlavná osoba. Jeden krát tam bol jej

syn J. alebo jej muž. Dohodli sa, že ak mu peniaze nevrátia, tak navrhovateľka v 1. rade mu odpredá
tento pozemok v Z. B. na S. V.. Pôžičku mali vrátiť do 15.11.1999 alebo do 30.11.1999. Do zmluvy si
navrhovatelia dopísali skutočnosť, že pokiaľ by sa niečo nepredvídané stalo, tak túto pôžičku vráti ich
zať M. a ich dcéra D.. Toto svedok oznámil odporcom pri návšteve, nevedeli o pôžičke.. Svedok čakal, že
peniaze vrátia a bol veľmi prekvapený, keď v novembri 1999 prišiel pán J. aj s odporcom v 2. rade ešte

7 alebo 14 dní pred uplynutím lehoty na vrátenie peňazí. Pán J. vtedy neuviedol nič, ale odporca pred
ním uviedol, že J. ešte pozemok nepredali, nemajú peniaze a že odporca s manželkou si zobrali úver,
ktorý pred pár dňami dostali a prišli vyplatiť dlh za J.. Okrem toho svedok požičal aj T. M. s manželkou
niekedy v júni 1999. Uviedli mu, že peniaze potrebujú na financovanie rekonštrukcie ich nadstavby na
dome a úver ešte nemajú vybavený. Požičal im taktiež na dve zmluvy o pôžičke sumu 600.000,-Sk
resp. 700.000,- Sk a na druhú zmluvu sumu 500.000,- Sk. V deň, kedy odporca vrátil dlh za J., tak

vtedy svedkovi odporca v 2. rade vrátil aj dlh odporcov 1.200.000,- Sk. Odporca mu uviedol, že dostali
úver a vracajú
- 9 -
oba dlhy. Svedok vedel, že predali byt a bývajú u jeho otca v jednoizbovom byte, pokiaľ nedostavajú.
Potvrdil skutočnosť, že nadstavbu si v plnom rozsahu vykonávali odporcovia, práce im vykonávala firma

T., s. r. o. a svedok bol niekoľkokrát na stavbe, pozrieť si ich

prácu,pretožesiichpotomobjednalajonnanevykonanienejakýchprác. Nadstavbuukončiliodporcovia
v decembri 1999 a svedka s manželkou pozvali na oslavu dokončenia stavby. Tu sa im odporca
poďakoval za to, že im pomohol a mohli takto dokončiť celú prestavbu. Ešte pred dokončením

odporcovia používali kuchyňu dolu, kde aj svedok bol. Neevidoval s J. žiadne problémy. Svedok bol
rád, že odporcovia vrátili všetky pôžičky, pretože pani J. predala svoj pozemok až niekedy v roku 2001
a nebola by vrátila poskytnutú pôžičku. Musel by ísť do sporu s navrhovateľmi. Následne požičiaval
peniaze J. niekedy v januári 2000. Zmluvu však podpísal so synom pani J., pretože už nemal dobrý pocit
z predchádzajúcej pôžičky pre J.. Požičal mu 400.000,- Sk.

Svedok I. V. uviedol, že pozná len odporcov. Niekedy v roku 1999 ho oslovil M. L., že odporcovia
potrebujú požičať peniaze, že im požičiava aj on, ale momentálne nemá takú sumu, ako potrebovali.
Požičal im v júni alebo v júli 1999 sumu 300.000,- Sk , ktoré peniaze mu vrátili z úveru, ktorý si vybavili.

Odporcovia uviedli, že nikdy nebudú súhlasiť s tým, aby sa navrhovatelia stali vlastníkmi svojho
pôvodného rodinného domu vrátane príslušných pozemkov, ktoré v súčasnosti už neexistujú v
pôvodnom stave. Odporcovia sú ochotní maximálne vyplatiť navrhovateľov za to, čo im darovali s tým, že
sipotommôžubývaniezabezpečiťkúpounejakéhobytualebodomu.Alebonavrhujúvzájomneodpredať
celý dom, vrátane nadstavby a rozdeliť si peniaze samozrejme s prihliadnutím k tomu, čo odporcovia

do tejto nehnuteľnosti investovali.

Navrhovateľka v závere zmenila svoju výpoveď a uviedla, že účastníci boli dohodnutý, že náklady na
prestavbu budú platiť na polovicu . Keď sa urobilo vyúčtovanie , tak sa zistilo, že už nie sú peniaze a
odporcajunahovoril,abysipožičala,pretožezastavístavbu.PretosipožičalaodpánaL.sumu800.000,-

Sk. Túto sumu však pánu L. nevrátila. Nevedela uviesť vysvetlenie k svojím tvrdeniam, že mala doma
schovaných 1 mil. Sk, mali odstupné 400.000,- Sk a pritom si požičiavala peniaze. Okrem toho uviedla,
že v januári 2000 vyplatila odporcovi v 2. rade ešte sumu 400.000,- Sk (z toho od syna si požičala sumu
300.000,- Sk). S návrhom odporcov navrhovatelia nesúhlasili s tým, že oni chcú zostať bývať v svojom
dome a to tak ako doteraz s tým, že odporcom by zostala nadstavba, ktorú si fakticky vytvorili a bývanie

by sa zabezpečilo tak, aby každý mal samostatné súkromie do jednotlivých bytových nehnuteľností.

Z cenovej kalkulácie na okná súd zistil, že v objednávke okien boli kalkulované okná do bytu
navrhovateľov do R. a do rodinného domu v S. aj pre navrhovateľov na prízemie a aj pre odporcov do
nadstavby a aj na garáž.

Odporcovia uviedli, že rekonštrukcia sa vykonávala tak, že sa rekonštruoval fakticky celý dom. Celá
rekonštrukcia stála 3.500.000,- Sk. Objednávateľom stavby a aj zmluvu o dielo so spoločnosťou T. s. r.
o. podpisovali a uhradili odporcovia. Stavebné povolenie bolo vydané na odporcov. Navrhovatelia maliuhrádzať rekonštrukciu nadstavby, na túto rekonštrukciu si požičali 800.000,- Sk, a teda túto sumu
použili na poskytnutie zálohy pre firmu T. s. r. o. Odporcovia predali byt v septembri 1999 za 1.400.000,-
Sk. Ešte

- 10 -
v júli 1999 uzavreli zmluvu o stavebnom sporení na poskytnutie úveru 3.000.000,- Sk, ktorý im bola
vyplatená v októbri 1999 a ktorý splácajú mesačne v sume 16.250,- Sk. Podľa zmluvy o dielo bola
celková cena dohodnutá v sume 2.806.913,- Sk, pričom v tom období sa menila výška DPH. Stavebnej
sporiteľni dokladovali čerpanie úveru faktúrou a od spoločnosti

V. s.r.o., kde okná predstavovali sumu 659.226,70 Sk, pričom bol poskytnutý preddavok v sume
450.000,- Sk. Za rekonštrukciu uhradili sumu 2.050.000,- Sk a k tomu je potrebné dopočítať sumu
350.000,- Sk za dodávku podlahoviny. Všetky práce sa vykonávali v celom dome. Podlahovina sa
dávala aj navrhovateľom na prízemí, v celom dome sa vymieňali okná a to aj v pivnici t.j. v suteréne.
Aj navrhovateľom a aj odporcom sa zabudovali podlahy, kuchynské linky, interiérové dvere, kuchynská
elektronika, kúrenie a elektrika, rozvody vody a kúrenia. Odporcovia dofinancovali garáž v sume nad

100.000,- Sk, vykonali komplet oplotenie okolo celého domu, komplet fasádu na dom, komplet obloženie
a úpravy pozemku a terénu okolo celého domu, komplet schodisko, ktoré stálo cez 100.000,- Sk. Okrem
toho vyplatili dlh navrhovateľov u pána L. v sume 800.000,- Sk a dlžný úrok z omeškania 240.000,-
Sk. Navrhovateľka odpredala pozemky až po dvoch rokoch po prestavbe domu a to bolo smerodajné
pre jej konanie. Mala už peniaze a preto chcela zmeniť status, ktorý bol medzi účastníkmi vytvorený a

snažila sa vyvolať konflikty.

Rozhodnutímč. 378/6193/2002/priest.zodňa25.09.2002OkresnýúradvMalackách,odborvšeobecnej
vnútornej správy, bolo konanie o priestupku proti odporcovi v 2. rade, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 08.05 2002 v čase okolo 11,45 hod v priestore pivnice rodinného domu č.X, na B. ulici v S., mal po

predchádzajúcom slovnom nedorozumení, fyzicky napadnúť M. J. a následne J. J. a to tak, že menovanú
mal udrieť rukou po pravej časti tváre, škrtiť ju, J. J. mal napadnúť tak, že ho mal chytiť za sveter na
prsiach a odsotiť ho, pričom tento mal spadnúť, čim im mal spôsobiť drobné zranenia, zastavené z
dôvodu, že toto konanie nebolo obvinenému preukázané.

Podľa zmluvy o dielo bola dohodnutá cena diela za nadstavbu a dostavbu rodinného
domu odporcov dohodnutá v sume 2.806.913,- Sk.

Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani
pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 31/1999).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľov nie je dôvod-ný. Predpokladom
úspešnéhouplatneniaprávadarcujeveľkýnevďakzostranyobdarované-ho,prejavujúcisavtakomjeho

správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej
intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia
na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto
kvalifikovanýmporušenímdobrýchmravovjenapr.fyzickénásilie,hrubéurážky,neposkytnutiepotrebnej
pomoci.

Pokiaľ ide o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, darca sa môže domáhať jej vypratania, ak sú splnené
podmienky pre vrátenie daru (R 38/1992).

V danej veci súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné ustanovenia pre vyhove-

- 11 -
venie návrhu navrhovateľov. V konaní bolo nesporné, že navrhovatelia darovali dcére a v konečnom
dôsledku aj jej manželovi nehnuteľnosti podľa uzavretých darovacích zmlúv. K tomuto darovaniu došlo
z dôvodu , že v rodine navrhovateľov (navrhovatelia a ich deti) sa dohodli na vzájomnom rozdelení
majetkov tak, že syn dostane byt navrhovateľov, jedna dcéra dostane vyplatenú finančnú čiastku a

odporkyňa v 1. rade ako dcéra dostane rodinný dom v S. s tým, že sa vykoná nadstavba domu a
navrhovatelia budú bývať na prízemí domu a odporcovia budú bývať v nadstavbe. K realizácii tejto
dohody aj došlo. Navrhovatelia bez nátlaku a dobrovoľne plnili túto dohodu a postupne darovacími
zmluvami previedli ro-dinný dom s pozemkom na odporcov, s tým, že v prospech navrhovateľky v1. rade zriadili právo dožitia. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia nadstavbu a ani prízemie
domu nefinancovali v súlade s dohodou. Z doložených dokladov odporcov vyplýva, že nadstavbu
domu financovali zo svojich finančných prostriedkov a čiastočne financovali prízemie, kde bývali

navrhovatelia a suterén domu. Odporcovia preukázali a aj z tvrdení svedkov M. L. a I. V. mal súd
preukázané, že odporcovia na dostavbu nadstavby a re-konštrukciu domu si zobrali pôžičky a úver
a predali svoj byt a auto. Navrhovateľka v 1. rade taktiež nepreukázala svoje tvrdenie, že na
financovanie nadstavby a rekonštrukciu mala dosta-tok finančných prostriedkov, keďže z výpovede
samotnej navrhovateľky v 1. rade i svedka L. mal súd preukázané, že navrhovateľka si požičala

800.000,- Sk na toto financovanie , ktoré však už nevrátila. Predmetnú pôžičku vrátili odporcovia.
Navrhovatelia teda nepreuká-zali skutočnosť, ktorú tvrdili, že sami financovali nadstavbu rodinného
domu a rekonštrukciu prízemia a suterénu domu. Z výpovede syna odporcov, odporcu v 2. rade mal
súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi boli dobré, vždy však pretrvával istý napätý vzťah medzi
navrho-vateľkou v 1. rade a odporcom v 2. rade. Dokumentuje to aj tvrdenie navrhovateľky v 1. rade o
tom, ako ju odporca v 1. rade ako jej budúci zať sotil v ich byte. Navrhovateľka v 1. rade

Teda mala isté výhrady ku odporcovi v 1. rade. Aj napriek tejto skutočnosti sa sama rozhodla, že bude
s odporcami bývať v jednom rodinnom dome. Vzťahy sa narušili istým spôsobom na jar 2001, kedy
vyvolala nepríjemnú situáciu manželka syna navrhovateľov tak, ako ju popísali odporcovia a ich syn vo
svojich výpovediach. V tomto prípade sa navrhovateľka v 1. rade priklonila k tvrdeniu svojej nevesty, bez
toho, aby si vypočula stanovisko všetkých prítom-ných účastníkov pri konflikte. Samotný konflikt medzi

navrhovateľmi a odporcom v 2. rade
v máji 2002, ktorý navrhovatelia považovali za podstatný pre uplatnenie vrátenia daru, súd vyhodnotil
ako konanie, ktoré vyvolala sama navrhovateľka v 1. rade, nadala odporcovi v 2. rade do „Maďarov“
a strelila mu zaucho a to opätovne bez toho, aby zistila, čo odporca v piv-nici robí, čo chce opraviť.
Okrem toho vedela, že rodinný dom je vo vlastníctve odporcov, ktorí ho zabezpečovali a starali sa oň.

Jej konanie teda možno považovať za istú provokáciu
v snahe skutočne vyvolať konflikt, ktorý by sa mohol použiť ako prostriedok na vrátenie rodinného domu.
Tu možno konštatovať, že síce pri tomto konflikte došlo k stretu hlavne medzi navrhovateľkou v 1. rade a
odporcomv2.rade,ktorýnatútoprovokáciuodpovedalkonaním,ktorébolovrozporesdobrýmimravmi,
avšak samotný konflikt nemožno pova-žovať za tak intenzívny a a takým hrubým spôsobom, z dôvodu

čoho by si navrhovatelia mohli uplatniť právo na vrátenie daru. K ďalšiemu obdobnému konfliktu medzi
účastníkmi do rozhodnutia veci viac nedošlo. Účastníci si vzájomné vzťahy ustálili vrátane financovania
nákladov spojených s bývaním.

Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporcovia, ktorí mali vo veci plný úspech
súd priznal náhradu trov konania. Trovy predstavujú odmenu advokáta
- 12 -
20.969,09 Eur. Pri vyčíslení odmeny advokáta vychádzal súd z ceny nehnuteľností podľa znaleckého

posudku I. I. I. v sume 6.350.649,81 Sk (cena nehnuteľností a to
parc. č. 766/2 a rodinného domu s príslušenstvom), pričom cena úkonu predstavuje sumu 24.800,- Sk
x 2, čo je 49.600,- Sk a pri zastupovaní dvoch osôb znížená o 20 % , čo predsta-vuje sumu 39.680,-
Sk. Odmena predstavuje 12 úkonov právnej pomoci po á 39.680,- Sk ( príprava a prevzatie, vyjadrenie
k žalobe, rokovanie sa protistranou 5.6.2007, účasť na pojed-návaniach dňa 11.07.2007, 10.10.07,

14.11.07, 05.02.08, 26.02.08, 21.05.08, 01.10.08, 19.11. 08 a porada s klientom dňa 20.07.2007) s
režijným paušálom po á 150,- Sk za 2 úkony, po á 178,- Sk za 5 úkonov a po á 191,- Sk za 5 úkonov
právnej pomoci a sumu 19.840,- Sk za dve odročené pojednávania (14.03.2007 a 31.05.2007) vo výške
jednej štvrtiny ceny úkonu po 9.920,- Sk x 2 s režijným paušálom po á 178,- Sk za dva úkony, všetko
v sume 16.547,20 Eur (498.501,- Sk) a odmena advokáta v roku 2010 v sume 4.421,89 Eur za tri úkony

právnej pomoci po á 1.351,76 Eur (porada s klientom dňa 20.05.2010 a účasť na pojednávaniach dňa
1.06.2010 a 21.06.2010 s režijným paušálom po á 7,21,- Eur a za jedno odročené pojednáva-nie dňa
15.04.2009 v cene jednej štvrtiny úkonu v sume 337,94 Eur s režijným paušálom 6,95 Eur. Trovy konania
je odporca povinný uhradiť k rukám právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-čenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p.)