Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/197/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116214901
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116214901.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: VEREX
Žilina, a.s., so sídlom M. Rázusa č. 13A, 010 01 Žilina, IČO: 36 405 957, zastúpeného zástupcom
FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861
251, proti žalovanému: B.S. s.r.o., so sídlom Mateja Bela 2450/31, 911 08 Trenčín, IČO: 36 347 221, v
konaní o zaplatenie 29.572,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 18Cb/102/2016-186 zo dňa 9. decembra 2016 v spojení s opravným uznesením č.k.
18Cb/102/2016-222 zo dňa 30. augusta 2017, uznesením č.k. 18Cb/102/2016-225 zo dňa 2. októbra

2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/102/2016-186 zo dňa 9. decembra 2016 v spojení
s opravným uznesením č.k. 18Cb/102/2016-222 zo dňa 30. augusta 2017, uznesením č.k.
18Cb/102/2016-225 zo dňa 2. októbra 2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
29.572,07Eursúrokmizomeškaniavovýške8,05%ročnezjednotlivourčenýchsúmadátumovvrátane

paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že
uzavrel s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou SIB Group s.r.o. (ďalej označený ako
žalovaný) kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal žalovanému tovar, žalovaný prevzatie potvrdil, avšak

vystavené faktúry neuhradil. Na základe podaného návrhu žalobcu a predložených listinných dôkazov
vydal okresný súd dňa 10.08.2016 platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaný
uviedol, že tovar dodaný žalobcom vykazoval vady, preto si u neho uplatnil zľavu z ceny tovaru, nakoľko
tovar nebol dodaný v požadovanej akosti/kvalite, akú si vymienil ako kupujúci pri uzatváraní zmluvy.
Žalobca však jeho nárok neakceptoval a naďalej požadoval uhradenie faktúr v celom rozsahu, teda
neposkytol zľavu z ceny tovaru.

3. Okresný súd uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie dňa 09.12.2016, na ktoré boli všetci predvolaní
riadne a včas, avšak na pojednávanie sa dostavil iba splnomocnený zástupca žalobcu. Žalovaný
ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 16.11.2016, pričom nežiadal odročiť pojednávanie, dokonca
výslovne v podaní uviedol, že udeľuje súhlas konať v jeho neprítomnosti.4. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle § 188 a nasl. ust. Civilného sporového poriadku (CSP)
a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako

kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu v ústnej forme, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému tovar,
za ktorý mu vystavil faktúry. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, preto okresný súd to považoval
za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Okresný súd mal preukázané vystavenie faktúr v období
od 07.08.2015 do 23.03.2016, pričom každá faktúra bola doplnená dodacím listom, z ktorého vyplýva

popis dodaného tovaru žalovanému od žalobcu, množstvo. Zároveň boli predložené aj potvrdenia o
prevzatí tovaru opatrené pečiatkou, či podpisom žalobcu ako odovzdávajúceho a žalovaným, ktorý
podpisom potvrdil prevzatie tovaru. Medzi stranami bolo nesporné uzavretie kúpnej zmluvy, ako aj
dodanie tovaru žalobcom žalovanému. Uvedené nerozporoval ani žalovaný v podanom odpore. V
niektorých potvrdeniach o prevzatí tovaru je podpísaný L. Z., avšak jeho oprávnenie vyplývalo aj z
predloženej plnej moci z 19.10.2015.

5. Žalovaný tvrdil, že dodaný tovar nebol v akosti požadovanej v zmluve. Okresnému súdu však
nepredložil žiadnu zmluvu, ako ani žiadnu inú listinu, ktorá by preukazovala dojednanie určitej akosti.
Podľa uvedenia žalobcu zmluva bola uzavretá ústne a trval na tom, že tovar bol riadne dodaný, a to v
požadovanom množstve, či kvalite/akosti. Poukázal na to, že žalovaný vady tvrdil až v podanom odpore.

Pokiaľ žalovaný niekedy niečo namietal, či reklamoval, to bolo vždy vyriešené. V samotnom odpore
žalovaný ani nešpecifikuje, o aké vady by malo ísť a nikdy si voči žalobcovi neuplatňoval, ani nenamietal
akosť, ani nepožadoval zľavu. Tovar bol vždy odovzdaný v riadnej akosti, všetky tovary sú certifikované.
Žalovaný preukázateľne nikdy nič nenamietal. Taktiež žalobca tvrdil, že žalovaný nikdy nereklamoval
dodaný tovar, za ktorý si uplatňuje predmetný nárok, nikdy žalovaný nepožadoval zľavu z kúpnej ceny.

To sa dozvedel prvýkrát až z podaného odporu žalovaného. Žalobca uviedol, že pokiaľ bola nejaká
reklamácia zo strany žalovaného, vždy sa vyriešila napríklad výmenou tovaru. Čo sa týka zápočtu, k
tomu došlo v dôsledku napríklad následného vrátenia obalov z kábla, ktorý bol klientovi dodaný.

6. Z predložených listín mal okresný súd jednoznačne preukázané dodanie tovaru a jeho prevzatie

žalovaným v období od 08/2015-03/2016. Žalovaný riadne potvrdil prevzatie dodaného tovaru. Zo
žiadnej predloženej listiny nevyplývala nejaká reklamácia zo strany žalovaného, či uplatnenie zľavy z
kúpnej ceny. Žalovaný dané skutočnosti iba tvrdil v podanom odpore, ale ničím nepreukázal. Dokonca
nepreukázal ani tvrdenie o dojednanej akosti.

7. Okresný súd poukázal na to, že hoci žalovaný riadne prevzal tovar, faktúry, potvrdil prevzatie
tovaru, dodací list, uplatnenie zľavy z kúpnej ceny tvrdil až v podanom odpore zo dňa 17.09.2016 voči
platobnému rozkazu, avšak toto ničím nepreukázal. Taktiež tvrdil, že tovar nebol v požadovanej kvalite
dodaný, čo však bez ďalšieho preukázania tvrdil až v podanom odpore, a to zo dňa 17.09.2016, hoci
tovar preberal v období od 08/2015 do 03/2016. Podľa názoru okresného súdu bolo nepochopiteľné, že

tovar riadne preberal bez preukázania nejakých námietok, ale až so značným časovým odstupom tvrdil
nekvalitu, či uplatnenie zľavy. Žalobca poprel akúkoľvek námietku na kvalitu, či uplatnenie zľavy. Čo sa
týka akosti, pokiaľ žalovaný tvrdil určité dojednanie akosti pri uzatváraní zmluvy, toto ničím nepreukázal,
a predsa objednaný tovar riadne preberal počas niekoľkých mesiacov/rokov bez toho, že by niečo
(kvalitu) namietal. Nepreukázal dojednanie nejakej osobitej akosti, ako ani nepreukázal reklamáciu.

Tovar riadne prevzal a námietky uviedol až v podanom odpore cca 2 roky po prevzatí tovaru.

8. S poukazom na uvedené okresný súd posúdil tvrdenia žalovaného za účelové, zavádzajúce, či
špekulatívne s cieľom vyhnúť sa plneniu. Svoje tvrdenia, ktorými rozporoval uplatnený nárok, ničím
nepreukázal, hoci v zmysle § 150 CSP bol povinný pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

tvrdenia týkajúce sa sporu a bolo jeho povinnosťou a v jeho záujme predložiť dôkazy, resp. ich označiť
na preukázanie jeho tvrdení.

9. V ďalšom okresný súd uviedol, že žalobca v sporom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je
povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti

je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má
povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok)
žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto
povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojaceprocesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka
sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli
predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí

s dôkaznou povinnosťou, v zmysle ktorej strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná
strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení,
resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo

dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane
neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

10. Okresnému súdu boli predložené listiny - Odsúhlasenia zostatkov k 05.07.2016 (správne malo byť
uvedené6.7.2016)ak01.10.2015.ZpredloženéhoOdsúhlaseniazostatkovk05.07.2016(správnemalo
byť uvedené 6.7.2016) vyplýva, že bolo vystavené žalobcom a žalovaný na danej listine potvrdil dňa
06.07.2016, že daný zostatok vo výške 29.572,07 Eur zodpovedá skutočnému stavu (č.l. 178-179). Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný nepriamo uznal daný zostatok, ktorý zodpovedá žalovanej sume. Z

predložených listín vyplýva nepochybná účelovosť a špekulatívnosť tvrdení žalovaným a jeho tvrdenia
v podanom odpore si rozporujú s daným odsúhlasením zostatkov.

11. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia v podanom odpore, dokonca
jeho tvrdenia si rozporujú s predloženými listinami. Zároveň v podanom odpore žalovaný ničím

nešpecifikoval údajnú nekvalitu, ani v čom mala spočívať, nešpecifikoval, kedy údajne požadoval zľavu
z kúpnej ceny, z ktorej faktúry a v akej výške, pričom nepreukázal ani takú jeho údajne uplatnenú
pohľadávku. Nepreukázal ani tvrdenie o dojednaní akosti, teda nebolo zrejmé, akú konkrétnu akosť
požadoval, resp. aká údajne bola dojednaná, avšak z vykonaného dokazovania bolo nepochybné,
že dodaný tovar prevzal a nenamietal ho, ako ani jeho kvalitu. Teda žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno, ako ani bremeno tvrdenia. V podanom odpore iba uviedol určité údajné námietky, ktoré však
nekonkretizoval, nešpecifikoval, ani ničím nepreukázal žiadne svoje tvrdenie. Žalobca poprel tvrdenia
žalovaného s tým, že o daných námietkach sa dozvedel až z podaného odporu, pričom žalobca
všetky svoje tvrdenia riadne preukázal. Dokonca tvrdeniam žalovaného odporuje aj jeho odsúhlasenie
zostatkov zo dňa 06.07.2016, ktorým nepriamo uznal, potvrdil daný nárok, jeho opodstatnenosť. Z

uvedených dôvodov okresný súd vyhovel žalobe, nakoľko uplatnený nárok žaloba riadne preukázal a
ničím relevantným nebol spochybnený.

12. Okresný súd k peňažnému záväzku žalovaného priznal aj úroky z omeškania podľa § 369
Obchodného zákonníka, a to z jednotlivých súm od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr,

nakoľko žalovaný ako dlžník bol so splnením peňažného záväzku v omeškaní. Súčasne bola priznaná
aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka vo výške 40 Eur.

13. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP. V zmysle

citovaných zákonných ustanovení okresný súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní
trovy konania, pričom o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti
rozhodnutia.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní citoval

napadnutý rozsudok okresného súdu a poukázal na ustanovenia § 420 ods. 1, § 422 ods. 1 a § 436 ods.
1 až 4 Obchodného zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že tovar dodaný žalobcom ako predávajúcim
vykazoval vady, a preto postupoval podľa ust. § 422 a nasl. ust. Obchodného zákonníka a uplatnil
si u žalobcu zľavu z ceny tovaru podľa ust. § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka,
nakoľko nebol zo strany žalobcu dodaný tovar v požadovanej akosti /kvalite/ ako žalovaný požadoval a

si vymienil pri uzatváraní kúpnej zmluvy, čo považuje podľa ust. § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka za
podstatnéporušeniepovinnostížalobcomakopredávajúcim.Žalobcanímuplatnenýnárokneakceptoval
a uplatňoval si aj naďalej uhradenie všetkých vystavených faktúr v celom rozsahu, t.j. neposkytol zľavu
z ceny tovaru. Žalovaný s poukazom na uvedené preto poprel uplatnený nárok žalobcu a odmietol houhradiť, pretože nebol k tomu žiadny právny dôvod. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného
súdu Žilina zo dňa 09.12.2016 sp. zn. 18C/102/2016 v celom rozsahu zmenil, a to tak, že návrh žalobcu
zamietne.

15. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 8.3.2017. Žalobca
uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, vynesený po náležite
zistenom skutkovom stave veci. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd rozhodoval na pojednávaní
nariadenom na deň 09.12.2016, na ktoré bol žalovaný riadne a včas predvolaný, tento svoju neúčasť

ospravedlnil podaním zo dňa 16.11.2016, pričom pojednávanie nežiadal odročiť, dokonca výslovne v
tomto podaní uviedol, že udeľuje súhlas konať v jeho neprítomnosti. Obrana žalovaného teda vyplýva
len z ním podaného odporu proti platobnému rozkazu, pričom však táto obrana žalovaného nebola
ničím konkretizovaná a ním tvrdené skutočnosti neboli podložené žiadnymi dôkaznými prostriedkami.
Preto súd prvej inštancie správne v tomto konaní vychádzal z tvrdení žalobcu a ním predložených
listinných dôkazov, ktoré jednoznačne preukazovali dôvodnosť nároku žalobcu. V tejto súvislosti sa

žalobca plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorým sa súd prvej inštancie stručne
a jasne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami a vyvodil správne právne závery. Žalovaný
opakovane v odvolaní zo dňa 20.01.2017 neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, len vo všeobecnej
rovine tvrdí, že si uplatnil u žalobcu zľavu z ceny tovaru, a že žalobca tento ním uplatnený nárok
neakceptoval. Žalovaný však opätovne ani v tomto odvolaní neuvádza konkrétne skutočnosti, kedy a

akým úkonom si uplatnil tento nárok na zľavu z ceny tovaru, v akej výške, u koho. Preto opätovne v tomto
smeredôkaznébremenoneuniesol,navyšeideotvrdenia,sktorýmisaužvysporiadalsúdprvejinštancie
v napadnutom rozsudku. Žalovaný v odvolaní napokon neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy.
Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil.

16. Okresný súd postupom podľa ust. § 374 ods. 1 CSP doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného žalovanému s fikciou doručenia dňa 14.06.2017 podľa údajov na doručenke č.l. 215 spisu.
Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobcu k momentu rozhodovania krajským súdom písomne
nevyjadril.

17. Okresný súd dňa 26. apríla 2017 vydal uznesenie č.k. 18Cb/102/2016-211, ktorým v zmysle ust. §
64 a § 65 CSP pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného - spoločnosťou B.S. s.r.o., so
sídlom Mateja Bela 2450/31, 911 08 Trenčín, IČO: 36 347 221, keď podľa výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 57139/L, bol pôvodne žalovaný spoločnosť SIB Group

s.r.o., z dôvodu zániku v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou B.S. s.r.o. na základe dobrovoľného výmazu
dňom 29.3.2017 z obchodného registra vymazaný.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v zmysle ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP a

verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/197/2017-231
zo dňa 15.02.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 15.05.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na
základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za

akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu posudzovaný

v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 20.01.2016, v
ktorom žalovaný namietal vady žalobcom dodaného tovaru, na základe čoho si uplatnil u žalobcu zľavu
z ceny tovaru podľa ust. § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, nakoľko nebol zo strany žalobcudodaný tovar v akosti /kvalite/ ako žalovaný požadoval. Žalovaný poprel a rozporoval uplatnený nárok
žalobcu a odmietol ho uhradiť, pretože nebol k tomu žiadny právny dôvod.

22. Krajský súd v rámci svojho odôvodnenia uvádza, že právny vzťah bol založený a súdne konanie
začalo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného SIB Group s.r.o., IČO: 46 788 638,
avšak v štádiu svojho konania už uvedené nerozlišuje a uvádza sa len žalovaný, ktorý vstupuje do
postavenia svojho právneho predchodcu. V súvislosti s odvolaním žalovaného je potrebné uviesť, že
v ňom vyjadrené odvolacie dôvody zodpovedali argumentácii, ktorú uvádzal žalovaný aj v podanom

odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 17.09.2016. Na predmetné tvrdenia poukázal aj okresný súd
vo svojom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že žalovaný v podanom odpore ničím nešpecifikoval údajnú
nekvalitu, ani v čom mala spočívať, nešpecifikoval, kedy údajne požadoval zľavu z kúpnej ceny, z ktorej
faktúry a v akej výške, pričom ani nepreukázal takúto údajne uplatnenú požiadavku. Okresný súd posúdil
takéto tvrdenia žalovaného za účelové, zavádzajúce, s cieľom vyhnúť sa plneniu.

23. Predmetom sporu bolo zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Podľa žaloby žalobcu zo dňa
01.06.2016 a odsúhlasenia zostatkov ku dňu 06.07.2016 žalovaným (č.l. 178 spisu), vyplývalo, že
predmetom sporu bola kúpna cena vyplývajúca z faktúr č. 1541109200, č. 1541110537, č. 1541110848,
č. 1541111118, č. 1541111574, č. 1541112081, č. 1541112355, č. 1541112703, č. 1541113132, č.
1541113448, č. 1541113862, č. 1541114240, č. 1541114375, č. 1541115007, č. 1541115008, č.

1541115353, č. 1541115437, č. 1541115852, č. 1541115860, č. 1541115867, č. 1641100296, č.
1641100297, č. 1641100298, č. 1641100399, č. 1641100659, č. 1641100660, č. 1641100956, č.
1641101233, č. 1641101579, č. 1641101804, č. 1641102186, č. 1641102474, č. 1641102902, č.
1641103271. Žalovaného obrana o tom, že tovar dodaný žalobcom vykazoval vady, z ktorého dôvodu
si u žalobcu uplatnil zľavu z ceny tovaru v zmysle ust. § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka,

nebola žalovaným preukázaná. Táto obrana žalovaného zostala len v rovine ním poskytnutých tvrdení.
Bol to žalobca, ktorý sa so svojim žalobným nárokom obrátil na súd, a ktorý preukázal splnenie všetkých
hmotno-právnych podmienok pre zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalobca preukázal zmluvný
vzťah so žalovaným podľa vystavených faktúr v období od 07.08.2015 do 23.03.2016 spolu s dodacími
listami a potvrdeniami o prevzatí tovaru opatrenými podpismi za žalobcu a za žalovaného. Žalobca

na preukázanie dôvodnosti svojho nároku predložil aj odsúhlasenie zostatkov ku dňu 06.07.2016 a
k 01.10.2015. Z listiny odsúhlasenie zostatkov ku dňu 06.07.2016 vyplýva, že žalovaný toho istého
dňa, teda 06.07.2016 potvrdil odsúhlasenie zostatku v sume 29.572,07 Eur, čo tvorilo predmet sporu,
podpisom a odtlačkom pečiatky (č.l. 179). Týmto úkonom odsúhlasenia žalovaný potvrdil voči žalobcovi
existenciuzáväzkuozaplateniekúpnejcenydodanéhotovaruvsume29.572,07Eur,ktorýtvorilpredmet

sporu. Takéto správanie žalovaného potvrdzuje argumentáciu žalobcu o tom, že žalovaný nereklamoval
dodaný tovar a ani nepožadoval zľavu z kúpnej ceny. Na základe uvedeného bolo preto dôkaznou
povinnosťou žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, že dodaný tovar vykazoval
vady, tieto u žalobcu reklamoval a požadoval aj zľavu z kúpnej ceny. K tomu však zo strany žalovaného
nedošlo, práve naopak, žalovaný do vyhlásenia rozsudku na súde prvej inštancie a ani v odvolaní

proti rozsudku okresného súdu nepredložil dôkaz, ktorý by podporil pravdivosť jeho tvrdení. Žalovaný
nepreukázal tvrdenú vadnosť tovaru, ani v čom konkrétne táto vadnosť, resp. nekvalita mala spočívať,
nedoložil ani dôkaz, že by uplatňoval tvrdený zodpovednostný nárok. Žalovaný ako druhá procesná
strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú to, že nárok žalobcu
nevznikol, zanikol, zmenil sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie a takéto tvrdenia

v konaní preukázať. Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Žalovaný
tak neurobil, a preto iný záver, než ten, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní, nebolo
možné vo veci prijať.

24. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22. septembra 2010, v ktorom je konštatované: „V sporovom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník
konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na

preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena jeumožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť

nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia
a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.“

25.Krajskýsúddodáva,ževmedziachodvolacíchdôvodovžalovanéhoposudzovalnapadnutýrozsudok
okresného súdu, a pokiaľ žalovaný iné odvolacie dôvody neuvádzal, tak potom ani krajský súd nemal
priestor za viazanosti odvolacích dôvodov žalovaného v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP sa vyjadrovať k
iným skutkovým a právnym zhodnoteniam vyjadreným okresným súdom.

26. Žalovaný neuviedol relevantný odvolací dôvod, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok

okresného súdu, ktorým žalobe žalobcu vyhovel spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu
trov súdneho konania, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ustanovenia § 387 ods.
1 CSP. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhrňujúcim záverom a zhodnoteniam krajským súdom, nebol
zistený dôvod pre zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
ani na prípadnú zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, preto došlo k potvrdeniu rozsudku

okresného súdu krajským súdom za dôslednej aplikácie ustanovenia § 387 ods. 3 CSP, keď odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami, ktoré uviedol žalovaný
v podanom odvolaní.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou sporovou stranou bol žalobca, ktorému bol
priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého nároku bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.