Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/357/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204764
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4615204764.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so
sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, proti
povinnému: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. I., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
sumu 993,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti II. a III. výroku uznesenia Okresného

súdu Topoľčany č. k. 9Er/55/2015-15 zo dňa 02. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Er/55/2015-15 zo dňa 02. 10. 2017 v
napadnutej časti II. a III. výroku z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil, II. výrokom rozhodol, že

súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a III. výrokom rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 167 a nasl. zákona č. 7/2005 o konkurze a
reštrukturalizácii, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti účinného do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“ ) a § 256 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 19. 09. 2017 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie
exekučného konania z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd mal z Obchodného
vestníka č. 164/2017 vydaného dňa 25. 08. 2017, preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27 OdK/31/2017 zo dňa 18. 08. 2017. Na základe

uvedených skutočností súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a
ustanovenia § 167f ods. 1 a 2 zákona o konkurze predmetné exekučné konanie zastavil. O trovách
exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal právo na náhradu trov
exekúcie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku voči oprávnenému s tým, že vyšší súdny úradník
rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie (§ 262 ods. 2 CSP). O trovách exekučného
konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov

konania.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti II. a III. výroku podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní
uviedol,ženávrhnavykonanieexekúciebolpodanýdôvodneatakSociálnapoisťovňanemalabyťvôbec
zaviazaná na úhradu trov exekučného konania. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku
určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho

hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd všakuváži, ktoré trovy boli potrebné na účelné vymáhanie nároku a či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). V danom prípade Okresný
súd Topoľčany poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie skôr, než bol konkurz na majetok

povinného vyhlásený. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať
dôvod zastavenia exekúcie - vyhlásenie konkurzu. Oprávnený tiež nezavinil, že počas exekúcie sa
povinný dostal do konkurzu. Z týchto zákonných dôvodov namietal priznanie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi,pričomtrovyexekúciesimalsúdnyexekútoruplatniťvkonkurznomkonaní.Poukázalpritom
na uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 432/08-6 zo dňa 16. 12. 2008, podľa ktorého má vždy

exekútor právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a
odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Keďže v zásade platí, že trovy konania znáša povinný, exekútorovi
vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si uspokojiť
pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda
charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Ústavný súd k prípadu
ešte poznamenal, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú

uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.
Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983,
séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade

advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Exekútor sa tiež v zmysle čl. V bod 6 Zmluvy o spolupráci
pri vykonávaní exekúcií uzavretej s oprávneným zaviazal v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok
povinného v priebehu exekučného konania, prihlásiť si vzniknuté trovy exekúcie ako svoju pohľadávku
do konkurzu. Oprávnený má za to, že súdny exekútor si mal uplatniť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli voči

povinnému prihláškou v konkurznom konaní a v danom prípade nie je dôvod na zaviazanie oprávneného
na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Navrhol preto uznesenie súdu prvej inštancie ako
nezákonné zrušiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj

postupsúdu,ktorýmupredchádzalvmedziachpodanéhoodvolania(§379,§380CSP)apopreskúmaní
napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného proti II. a III. výroku uznesenia súdu prvej
inštancie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na

vykonanie exekúcie na základe vykonateľných rozhodnutí oprávneného č. 700 - 1511157014 - GC04/14
zo dňa 10. 07. 2014, č. 700 - 1510531714 - GC04/14 zo dňa 27. 03. 2014, pre vymoženie sumy 993,33
eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného
a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 18.
05. 2015. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

15. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil. Odvolací
súd má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nerozhodol bez zbytočného odkladu
o výške trov exekúcie. Aplikácia ustanovení CSP sa uplatní v exekučných konaniach len tam, kde to
povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že sa do Exekučného poriadku dostali ustanovenia o tom, že

sa na exekučné konania úprava všeobecného procesného predpisu uplatní, ustanovenie § 200 ods. 5
Exekučného poriadku a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku tým nemôžu byť dotknuté, nakoľko dikcia
samotných ustanovení uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri
aplikácii ustanovení CSP na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať vzájomný vzťah
týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k CSP špeciálnym predpisom, a

preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť pred ustanoveniami všeobecného CSP
obzvlášť ak ide o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. V prípade trov
konania ide nepochybne o oblasť právnej úpravy, ktorá je upravená oboma týmito procesnými predpismi.
Exekučný poriadok upravuje uvedenú oblasť odlišne a ustanovenia týkajúce sa nároku upravuje vo
svojich ustanoveniach priamo. Vzhľadom na uvedenéu nie je preto namieste v prípade trov exekúcie

uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho aplikoval súd prvej inštancie. V predmetnej veci,
kde k zastaveniu exekúcie došlo nenapadnutým I. výrokom uznesenia, súd prvej inštancie nerozhodol
bezodkladne o výške trov exekúcie, čím je daný dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia v tejto časti, teda
v časti II. výroku, ktorý napadol odvolaním oprávnený.

21. Oprávnený napadol odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie v časti aj trov exekúcie, teda
prieskumu odvolacieho súdu podlieha aj III. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v
zmysle ustanovení CSP a pri tomto výroku nezohľadnil ustanovenia Exekučného poriadku o trovách
exekúcie, resp. trovách exekučného konania, ani ustanovenia týkajúce sa označenia účastníkov

konania. Označenie účastníkov exekučného konania ako „strany sporu“ nie je v exekučnom konaní
správne.Súdprvejinštancieokremuvedenéhomusízohľadňovaťprirozhodovaníotrováchexekučného
konania (II. a III. výrok napadnutého uznesenia) primárne ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku.
Ak sa v rozhodnutí v exekučnom konaní rozhoduje o trovách konania, sú vždy účastníkmi exekučnéhokonaniatrisubjekty(trajaúčastníci,resp.prenesenevsúvislostisoznačenímvnapadnutomuznesení„tri
strany“), a to oprávnený, povinný a súdny exekútor. Ak teda súd prvej inštancie rozhodol III. výrokom tak,
že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal a zároveň II. výrokom tak, že súdny exekútor

má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, je potrebné považovať jeho rozhodnutie v časti
trov za zmätočné a vnútorne rozporné. Odvolací súd preto zrušil aj III. výrok napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti trov exekúcie v rozpore s vyššie uvedenými

ustanoveniami Exekučného poriadku a pre uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tomto rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, proti
ktorému už v zmysle Exekučného poriadku odvolanie prípustné nebude.

23. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti II. a III. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.