Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, October 5, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/241/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118204050
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118204050.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad T., O. II. XX/
XX, zastúpený K. proti odporcovi: T. A. Y., zastúpenému JUDr. P. T., advokátkou so sídlom v U., T. 1, IČO
XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 9. mája 2018, č.k. 15Csp/74/2018-15 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného

opatrenia z a m i e t a .

Odporca má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu G. G. na základe

Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Uložil
navrhovateľovi, aby do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podal na súde žalobu voči odporcovi
o plnenie a o určenie právnej skutočnosti. Navrhovateľovi priznal voči odporcovi právo na náhradu
trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. V rozhodnutí konštatoval, že
navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č.

XXXXXX. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 04.01.2013
s odporcom uzatvoril zmluvu o autokredite s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXX. Tvrdil, že v
zmluve chýbajú obligatórne náležitosti podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. vyžadované v § 9 ods. 2 tohto
zákona, v dôsledku čoho sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona za bezúročný a bez
poplatkov. Zmluvné podmienky týkajúce sa RPMN, konečnej splatnosti a odplaty neboli vyjadrené určito
a zrozumiteľne, navyše zmluva obsahuje podmienky, ktoré sú neprijateľné, a teda neplatné. Poukázal

tiež na to, že podľa § 53 Občianskeho zákonníka je zabezpečenie úveru zabezpečovacím prevodom
práva k veci neprípustné. Úver bol poskytnutý v sume 28.600 eur, pričom navrhovateľ celkovo uhradil
sumu29.431,44eur,atedasaodporcanajehoúkorbezdôvodneobohatilvrozsahu831,44eur.Odporca
požaduje od neho ďalšie plnenie, odmieta mu vydať doklady na prepis osobného motorového vozidla.
Odporca úver predčasne zosplatnil dňom 12.01.2018 a vyzval ho na odovzdanie predmetu financovania
(auta) do 5 dní od doručenia výzvy. Právo veriteľa požadovať okamžitú splatnosť úveru v prípade

porušenia akejkoľvek povinnosti z úverovej zmluvy je tiež podľa navrhovateľa v rozpore s § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ktoré umožňuje dodávateľovi uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka len ak ide
o plnenie v splátkach, teda len v prípade nesplnenia finančných záväzkov.

2. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi návrhu navrhovateľa

vyhovel. Dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil aspoň základné skutočnosti v rovine ich
pravdepodobností, t.j. okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa ma poskytnúťneodkladná ochrana, ako aj osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá
mu hrozí faktickým konaním odporcu, ktorý už oznámil „výkon záložného práva zo záložnej zmluvy
č. XXXXXX“. (pričom celkom zrejme správne mal byť uvedený výkon zabezpečovacieho prevodu

vlastníckeho práva na podklade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č. XXXXXX). Mal za to, že
bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, keďže odporca
preukázateľne mieni pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, predmet
zabezpečenia chce speňažiť na dražbe, čo už navrhovateľovi oznámil. K výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva pritom odporca pristúpil na podklade zmluvy, ktorej platnosť navrhovateľ namieta.

Rovnako tak navrhovateľ namieta, že neboli splnené podmienky k tomu, aby odporca mohol pristúpiť k
výkonu zabezpečovacieho práva, keďže neboli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru. Navrhovateľ popiera tvrdenia odporcu, že by si svoje záväzky z úverovej zmluvy o autokredite
riadne a v celom rozsahu už doposiaľ nesplnil, keďže má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov
a svojimi doterajšími úhradami celý záväzok už veriteľovi splatil, dokonca preplatil. Za takejto situácie,
pokiaľ je sporné plnenie zákonných predpokladov pre výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho

práva a pokiaľ by napriek tomu odporca pristúpil k speňaženiu motorového vozidla, uvedené konanie by
podľa názoru súdu prvej inštancie bolo spôsobilé privodiť nezvrátiteľný stav a zásah do majetkovej sféry
navrhovateľa. Preto považoval návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný,
pretože navrhovateľ nedokáže bez zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia zamedziť
zamýšľanému výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu.

Dodal, že do práv odporcu sa pritom neprimerane nezasiahne, nakoľko odporcovi sa znemožní
len dočasne pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, pokiaľ sa vo veci
samej nevyrieši otázka, či bol záväzok navrhovateľa voči odporcovi už splnený alebo nie a či je
prípustné začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na podklade uzatvorenej
zmluvy.Súčasnenavrhovateľoviuložilpovinnosťpodaťvstanovenejlehotevočiodporcovižalobu,keďže

navrhovateľ spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal aj žalobu vo veci
samej. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľovi priznal voči odporcovi
plnú náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právnej zástupkyne,

ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Nesúhlasil s
konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľ osvedčil bezprostredne hroziacu ujmu z
dôvodu pristúpenia odporcu k výkonu zabezpečovacieho práva. Poukázal na to, že medzi stranami
nie je sporné, že odporca v postavení veriteľa a navrhovateľ v postavení klienta/dlžníka uzavreli
dňa 04.01.2013 zmluvu o autokredite č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľovi

finančný úver vo výške 28.600 eur účelovo určených na financovanie časti kúpnej ceny financovaného
vozidla. Povinnosťou navrhovateľa v postavení dlžníka bolo takto poskytnutý úver vrátiť odporcovi v
pravidelnýchmesačnýchsplátkachvobdobí72mesiacovspolusdohodnutýmúrokom.Motorovévozidlo
navrhovateľ osobne prevzal do svojho užívania dňa XX.XX.XXXX. V rovnaký deň, t.j. XX.XX.XXXX
odporcauzavrelsnavrhovateľomajZmluvuozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávač.XXXXXX,

podpisom ktorej navrhovateľ v súlade s ust. § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka dočasne previedol na
odporcu v postavení veriteľa vlastnícke právo k motorovému vozidlu, a to z dôvodu zabezpečenia svojho
záväzku voči navrhovateľovi v postavení dlžníka. V zmysle ustálenej judikatúry i právnej praxe účelom a
zmyslom zabezpečovacieho prevodu je predovšetkým motivácia dlžníka na riadnom a včasnom splnení
záväzku voči veriteľovi, v tomto prípade na vrátení poskytnutých finančných prostriedkov. Konajúci

súd mal z predložených listinných dôkazov zo strany navrhovateľa za osvedčené, že navrhovateľ sa
dostal do omeškania s úhradou dohodnutých mesačných splátok, na základe čoho odporca pristúpil k
stanoveniu úveru predčasne splatným a v súlade s ust. § 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka pristúpil k
oznámeniu začatia výkonu zabezpečovacieho práva. V tejto súvislosti platná legislatíva ukladá veriteľovi
povinnosť doručiť predmetné oznámenie dlžníkovi v určitom čase pred začatím samotného výkonu, a

to v minimálnej lehote 30 dní. Z uvedeného je zrejmé, že odporca by bol oprávnený začať reálny výkon
zabezpečovaciehopráva(t.j.predaj,resp.dražbu)ažpouplynutí30dníododňadoručeniapredmetného
oznámenia, v tejto lehote však nič nebráni tomu, aby veriteľ žiadal dlžníka o pristavenie vozidla do jeho
sídla. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí, že odporca nedodržal zákonnú lehotu na začatie výkonu z dôvodu,
že určil navrhovateľovi 5 dňovú lehotu od doručenia oznámenia na pristavenie/odovzdanie motorového

vozidla,považujetakétotvrdenieodporcazazavádzajúce.Zároveňkonštatuje,žeprípadnénedodržanie
stanovenej lehoty na oznámenie začatia výkonu nielenže nespôsobuje neplatnosť tohto výkonu, tak ako
to viackrát judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale zákon pre porušenie tejto povinnosti ani
neurčuje žiadne konkrétne sankcie. Dal do pozornosti konajúceho súdu, že napriek oznámeniu začatiavýkonu zabezpečovacie práva však k jeho reálnemu výkonu aktuálne nemôže dôjsť, nakoľko motorové
vozidlo je stále k dispozícii navrhovateľa a nie odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol
toho názoru, že v súčasnosti nie je daný naliehavý právny záujem pre bezodkladnú úpravu pomerov

medzi stranami sporu, nakoľko navrhovateľ sám a vedome ohrozil svoje právo k motorovému vozidlu
tým, že neuhradil svoj záväzok voči odporcovi v súlade s uzavretými zmluvami a v súlade s tým, že
odporca aktuálne reálne nedisponuje motorovým vozidlom, tak neexistuje ani bezprostredne hroziaca
ujma, ktorá by vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila. Ďalej zdôraznil, že záväzok navrhovateľa
z úverovej zmluvy spočíval v povinnosti vrátiť odporcovi v postavení veriteľa sumu poskytnutých

finančných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom za podmienok určených v úverovej zmluve;
odporca bol povinný vrátiť navrhovateľovi sumu v celkovej výške 37.118,16 eur, tak ako preukazuje
splátkový kalendár, ktorý predstavoval neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Ako uvádza aj samotný
navrhovateľ vo svojom návrhu, uhradil na účet odporcu len sumu v celkovej výške 29.431,44 eur,
preto jeho záväzok z úverovej zmluvy nemohol byť a nie je splnený. Úverová zmluva nespochybniteľne
uvádza navrhovateľom namietanú absenciu RPMN, rovnako úverová zmluva konštatuje aj dohodnutú

lehotu, v ktorej je poskytnutý úver splatný, a to 72 mesiacov, splátkový kalendár k úverovej zmluve
uvádza splatnosť jednotlivých mesačných splátok a zmluva obsahuje aj termín konečnej splatnosti, preto
poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. K tvrdeniu navrhovateľa o tom,
že zabezpečovaciu zmluvu považuje za neprijateľnú podmienku a tým neplatný právny úkon, poukázal
na to, že v čase uzavretia zabezpečovacej zmluvy zabezpečovací prevod práva k hnuteľnej veci so

spotrebiteľskej zmluvy bol plne v súlade s platnou legislatívou, a to s ust. § 53 ods. 7 Občianskeho
zákonníka, keď neprípustnosť tohto spôsobu zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy bol
vylúčený výhradne pri nehnuteľnostiach. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že mu
nariadeným neodkladným opatrením nevznikne žiadna ujma, poukázal na to, že nemožno zrealizovať
výkon zabezpečovacieho práva môže v závislosti od konečného rozhodnutia konajúceho súdu trvať

niekoľko mesiacov i rokov. Počas tohto obdobia samotné vozidlo, ktorého vlastnícke právo je dočasne
prevedené na odporcu z dôvodu zabezpečenia jeho pohľadávky z úverovej zmluvy, nepochybne stráca
na svojej hodnote. V prípade, že súd žalobe navrhovateľa vo veci samej nevyhovie, odporca bude môcť
realizovaťvýkonzabezpečovaciehoprávaažpoukončenípredmetnéhokonania,čímdôjdenepochybne
k strate na hodnote vozidla, čo by mohlo spôsobiť, že pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi nielenže

nebude uspokojená z výťažku za jeho odpredaj, ale bude ponížená o nižšiu sumu, ako by mohla byť
v súčasnosti.

4. Navrhovateľ prostredníctvom Občianskeho združenia K. v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, keď súd prvej inštancie dospel

k rozhodnutiu na základe aplikácie správnych predpisov a príslušných zákonov vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské právo.

5. Odporca v následnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa zopakoval svoju dovtedajšiu argumentáciu
uvedenú v odvolaní.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacie súdu.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. V prejednávanej veci bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný z dôvodu, že je
potrebné, aby boli dočasne upravené pomery.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery,
súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorá
si vyžaduje bezodkladnú úpravu, či táto úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi stranamisporu nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi stranami sporu, t.j. či strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.

12. V danej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené
zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, z nasledovných dôvodov:

13. V preskúmavanej veci z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca je vo vzťahu
k navrhovateľovi veriteľom zo zmluvy o autokredite č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá

bola zabezpečená zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k predmetu financovania, a to
motorovému vozidlu G. G. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyslovuje
pochybnosti o platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a zároveň tvrdí, že
zmluva o autokredite č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje neprijateľné podmienky, pre ktoré je
podľa jeho názoru poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) bezúročný a bez poplatkov. Z dôkazov
predloženýchsúduprvejinštanciejezrejmé,ževdôsledkutohtopresvedčenianavrhovateľanavrhovateľ

prestal uhrádzať odporcovi ako veriteľovi dohodnuté splátky podľa splátkového kalendára, v dôsledku
čoho odporca úver predčasne zosplatnil dňom XX.XX.XXXX a navrhovateľa vyzval na odovzdanie
predmetu financovania s tým, že mu zároveň oznámil začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva. Navrhovateľ v návrhu žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého potrebu videl v
tom, že je potrebné upraviť práva a povinnosti strán sporu, keďže sa neúspešne mimosúdne dožadoval

vydania dokladov, potrebných k prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania a odporca mu
odmieta tieto doklady vydať aj napriek tomu, že predmetná zmluva je spotrebiteľská a úver je zo zákona
bezúročný a navrhovateľ zaplatil na úvere viac ako sa zmluvne zaviazal.

14. Tak ako odvolací súd uviedol už vyššie, pokiaľ strana sporu žiada nariadiť neodkladné opatrenie

z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená
existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorá si vyžaduje bezodkladnú úpravu, či táto
úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a
či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu, t.j. či strana
sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov

ako predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia v takomto prípade ja daná najmä v prípade
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom dotknutej strany sporu.

15. V danej veci odvolací súd nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom
navrhovateľa nezistil. Predovšetkým je potrebné uviesť, že nároky navrhovateľa vyplývajú zo zmluvného

vzťahu, a to zmluvy o autokredite č. XXXXXX zo dňa 04.01.2013, v ktorej odporca v postavení veriteľa
poskytol navrhovateľovi v postavení dlžníka úver vo výške 28.600 eur s dohodnutým úrokom vo výške 9
% ročne za podmienok dohodnutých v zmluve, pričom navrhovateľ sa poskytnutý úver zaviazal zaplatiť
v 72 mesačných splátkach uvedených v splátkovom kalendári, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Uvedeného dňa zároveň zmluvné strany uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva č. XXXXXX, slúžiaceho na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorej uzavretie zákon v tom čase
nezakazoval (neprípustnosť tohto spôsobu zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy bol v čase
jej uzavretia vylúčený výhradne pri nehnuteľnostiach). Je tak zrejmé, že navrhovateľ uzavrel zmluvu o
autokredite dňa 04.01.2013 za vopred dohodnutých podmienok, ktoré podpisom zmluvy akceptoval.

16. Presvedčenie navrhovateľa, ku ktorému zrejme dospel neskôr, o tom, že zmluva o autokredite
obsahuje neprijateľné podmienky a preto je bezúročná a bez poplatkov zrejme viedlo navrhovateľa
k tomu, že prestal dohodnuté splátky odporcovi platiť; z celkovej dohodnutej sumy 37.118,16 zaplatil
odporcovi len sumu v celkovej výške 29.431,44 eur (táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu
sporná), čím nastali podmienky pre možnosť predčasného zosplatnenia úveru a možnosť veriteľa

pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok.

17. Možno tak konštatovať, že navrhovateľ sám svojím konaním spôsobil to, že ohrozil svoje
vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu tým, že nedodržal zmluvné podmienky dohodnuté

medzi zmluvnými stranami. Nemožno potom podľa názoru odvolacieho súdu poskytnúť takémuto
spotrebiteľovi súdnu ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze
uplatniť práva z nedodržania zmluvných podmienok, nakoľko takáto ochrana by mohla viesť k
tomu, že spotrebitelia by si s poukazom na ich vnútorné presvedčenie o akejkoľvek neprijateľnostizmluvných podmienok prestávali plniť svoje zmluvné povinnosti a následne sa vyhýbali ich dôsledkom v
presvedčení, že súd im poskytne súdnu ochranu. Takýto postup spotrebiteľa by bolo možné akceptovať
iba vo výnimočných prípadoch, najmä ak by išlo o zásah do obydlia spotrebiteľa, pričom tvrdenia

navrhovateľa o neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. o dôvodoch neplatnosti uzavretej zmluvy by
bolicelkomzjavnedôvodné,čosavpreskúmavanejvecizpredloženýchlistinnýchdôkazovodvolaciemu
súdu nejavilo. V danej veci teda navrhovateľ, pokiaľ nechcel ohroziť nadobudnutie vlastníckeho práva k
predmetnému motorovému vozidlu, mal podľa názoru odvolacieho súdu pokračovať v splátkach podľa
dohodnutého splátkového kalendára a až následne sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia

žalobou na súde, kde by súd ako predbežnú otázku skúmal aj neprijateľnosť dohodnutých zmluvných
podmienok; spôsob, aký navrhovateľ zvolil, podľa názoru odvolacieho súdu nebol správny a nemožno
mu tak poskytnúť súdnu ochranu. Odvolací súd tiež dodáva, že v danej veci súdom prvej inštancie
nariadené neodkladné opatrenie by podľa názoru odvolacieho súdu aj neprimeraným spôsobom
zasiahlo do práv odporcu, nakoľko pokiaľ by odporca mal vyčkať na rozhodnutie súdu vo veci samej,
ktoré môže trvať dlhšie časové obdobie, s veľkou pravdepodobnosťou by došlo k zníženiu hodnoty

predmetného motorového vozidla, a tak výťažok z prípadného predaja motorového vozidla by bol zrejme
oveľa nižší ako v súčasnosti. Preto dôvody uvedené súdom prvej inštancie, že odporcovi nariadením
neodkladnéhoopatrenianevzniknežiadnaujma,pretožesamulendočasneznemožnípristúpiťkvýkonu
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, kým sa vo veci samej nevyrieši otázka, či bol záväzok
navrhovateľa voči odporcovi už splnený alebo nie a či je prípustné začatie výkonu zabezpečovacieho

prevodu vlastníckeho práva na podklade uzatvorenej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, preto odvolací súd nepovažoval za správny.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §
396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu
trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).