Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/198/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113236684
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113236684.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: S.. S. O., J.. X.X.XXXX
G. S. Z. XX, XXX XX S., zastúpený: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6, 040
01 Košice proti žalovanému: W. K., M..N.., F.: XX XXX XXX, N. X. XX, XXX XX Bratislava zastúpený:
PRK PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava o náhradu

škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 7. novembra 2017, č.k.
14C/206/2013-257, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobcovi sa proti
žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania zo súdom priznanej sumy v
rozsahu 100%.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.930,- eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 60,- eur titulom nákladov spojených s
liečením, všetko s 5,5 % úrokom ročne od 17.9.2014 až do zaplatenia, ďalej žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 1.674,- eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak,
že priznal žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 32%.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Okresnej prokuratúry Martin sp.
zn. 2Pv/340/012/5506 zo dňa 10.4.2013 bol podľa ust. § 220 ods. 1 Trestného poriadku schválený zmier

uzatvorený medzi obvinenou S. E. a poškodeným S.. S. O. a súčasne bolo zastavené trestné stíhanie
obvinenej podľa ust. § 215 ods. 1 písm. g Trestného poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 27.4.2013. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že v dôsledku nehody má obmedzenie
ľavého ramena a nemá ho také ohybné ako pravé. Spôsobuje mu to problémy v bežnom živote a
má obmedzenia pretože nemôže sa venovať streľbe a volejbalu, môže krátko šoférovať a nemôže sa
venovať vojenskej histórii osobne ako účastník ukážok bojových scén, ale len ako moderátor. Uviedol, že

dosť trpí, pretože ako vojak zvládal misie a teraz po nehode sa s tým nevie zmieriť. Z výsluchu svedkyne
Ľ. O. manželky žalobcu súd prvej inštancie zistil, že po nehode došlo u žalobcu k zmene správania a
mával depresie. Vždy bol veľmi športovo založený a nemôže sa venovať aktivitám v takom rozsahu, ako
to bolo pred nehodou. Bol učiteľom na Obchodnej akadémii a učil etickú výchovu a občiansku náuku,
organizoval lyžiarske výcviky, letné tábory, bicykloval a lyžoval a vždy bol v pohybe. V dôsledku nehody
je obmedzený v pohyblivosti ramenného kĺbu a má to vplyv na jeho život. Súd prvej inštancie z dokladov

predložených žalobcom zistil, že žalovaný dňa 21.5.2013 oznámil žalobcovi, že pristúpil k vysporiadaniu
nárokov a na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskom posudku plnil žalobcovi poistnéplnenie vo výške 5.593,67 eur. Ide o plnenie SSU na základe posudku S.. H. zo dňa 18.1.2012 vo výške
2.154,- eur a vo výške 3.144,- eur, poplatok za vyhotovenie posudku vo výške 20,- eur, stratu na zárobku
vo výške 217,41 eur a nákladov na pohonné hmoty vo výške 58,26 eur. Z oznámenia žalovaného zo

dňa 16.7.2013 súd prvej inštancie zistil, že na základe predloženého posudku S.. D. P. priznal žalovaný
položku č. 255 v rozsahu 255 bodov v celkovej sume 4.088,- eur. Žalobca podaním zo dňa 3.10.2013
adresovaným žalovanému si uplatnil nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 550 bodov
x 15,72 t. j. 8.646,- eur a náhradu nákladov spojených s liečením vo výške 30,- eur, celkovo 8.676,-
eur. SSU si uplatnil na základe lekárskeho posudku S.. H. ako nezávislého lekára. Súčasne uviedol, že

ďalšie nároky si uplatní po ich predložení poškodeným.
Súd prvej inštancie zistil, že posudok S.. S. zo dňa 26.9.2013 nebol predložený žalovanému. Z dôkazu
predloženého žalovaným, a to znaleckého posudku S.. X. Veselého, znalca z odboru zdravotníctvo,
odvetvie chirurgia - traumatológia vypracovaného dňa 31.7.2017, súd prvej inštancie zistil, že znalec
sa zaoberal posudkami lekárov S.. H. M. S.. S., pričom dospel k záveru, že posudky sú formálne a
obsahovo nesprávne, najmä v posudzovaní poškodenia ľavého ramenného kĺbu. Znalec ďalej poukázal

na to, že S.. N. H. v lekárskom posudku zo dňa 18.12.2012 v Žiline nesprávne použil správnu položku
a použil položku 325 f (obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu pri súčasnom obmedzení rotačných
pohybov sa hodnotí podľa bodu c-e so zvýšením 1/3 pre pravé rameno 350 bodov a ľavé 250 bodov),
takže poškodený mal dostať 250 bodov. Znalec poukázal na to, že nebolo zdôvodnené ani zvýšenie
počtu bodov. Znalecký posudok bol vypracovaný aj za účasti žalobcu, ktorý sa zúčastnil vyšetrenia dňa

10.7.2017 a spolupracoval so znalcom. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec ohodnotil
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nasledovne:
- 325c obmedzenie pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu ťažkého stupňa (vzpažením, predpažením do
90 ) v počte 250 bodov;
- 393 a obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu ľahkého stupňa v počte 100 bodov;

- 284b poúrazová ľavostranná nedoslýchavosť stredne ťažkého stupňa v počte 50 bodov
- zvýšenie na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 ;celkove to predstavuje 450 bodov.
Znalec ďalej k posudku S.. N. S. uviedol, že lekársky posudok S.. N. S. bol formálne aj odborne
nesprávny, nakoľko sa nedržal zákona 437/2004Z.z. prílohy č. 1 § 9 ods. 7, 8 v spojení s § 10 ods. 8
zákona. Ďalej poukázal na to, že S.. N. S. síce vyhotovil posudok nový SSU zo dňa 26.9.2013, avšak pri

posudku osobitne hodnotil akromioklavikulárny kĺb - položka 330, 325, obmedzenie pohyblivosti ľavého
ramena ťažkého stupňa a položku 325 f ako aj obmedzenie rotácii, avšak podľa znalca bol tento postup
nesprávny z formálneho ako aj odborného dôvodu. Ďalej znalec v posudku dodal, že sa S.. N. S. nedržal
zákona v ust. § 9 a 10 a príslušných odsekov (sumácia na jednom orgáne - rameno). Znalec v posudku
zdôraznil, že lekár nevyšetril riadne poškodeného a nenavrhol mu medicínske riešenie problému, kde

by sa dal zlepšiť jeho zdravotný stav. Podľa lekárskeho posudku SSU vypracovaného S.. N. S. zo
dňa 26.9.2013 bola žalobcovi priznaná položka 325 c obmedzenie pohyblivosti v ľavom ramennom
kĺbe u praváka ťažkého stupňa v počte 325 bodov. Súd prvej inštancie v tomto konaní považoval za
sporné uplatnenie SSU v zmysle lekárskeho posudku - položka 325 c obmedzenie pohyblivosti v ľavom
ramennom kĺbe u praváka ťažkého stupňa v počte 325 bodov.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a) až d), § 4 ods. 3
zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, 4,
5, § 7 ods. 3, 4 zákona č. 437/2004 Z.z o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na
základe vyhodnoteného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná. Uviedol, že pri
posudzovaní danej veci vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom S.. X. I. a plne
sa stotožnil s argumentáciou tohto znalca, keďže ide o odbornú otázku pri posudzovaní sťaženia
spoločenskéhouplatnenia.Vkonaníbolotedanesporné,žežalobcautrpelvdôsledkudopravnejnehody,

ktorá sa stala dňa 25.8.2011 v Martine poškodenie zdravia a nehodu ako účastník nezavinil. V konaní
bolo taktiež nesporné, že nehodu zavinila vodička S. E. a motorové vozidlo D. S. malo uzatvorené
povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Sporným v konaní zostalo iba to, či uplatnenie SSU v zmysle
lekárskeho posudku S.. N. S. zo dňa 26.9.2013 pokiaľ ide o položku - položka 325 c obmedzenie
pohyblivosti v ľavom ramennom kĺbe u praváka ťažkého stupňa v počte 325 bodov, je táto položka

správne uplatnená, nakoľko žalovaný mal k tomuto uplatneniu námietky a predložil v danej veci znalecký
posudok vypracovaný znalcom S.. X. I.. Pokiaľ išlo o znalecký posudok S.. X. I., súd prvej inštancie
sa stotožnil s argumentáciou žalovaného ako aj závermi tohto znalca, kde konštatuje, že vypracované
posudky lekárov S.. H. M. S.. S. sú formálne a obsahovo nesprávne, hlavne najmä v posudzovanípoškodenia ľavého ramenného kĺbu. Ďalej poukázal na to, že S.. N. H. v lekárskom posudku zo dňa
18.12.2012 v Žiline nesprávne použil správnu položku a použil položku 325 f (obmedzenie pohyblivosti
ramenného kĺbu pri súčasnom obmedzení rotačných pohybov sa hodnotí podľa bodu c-e so zvýšením

1/3 pre pravé rameno 350 bodov a ľavé 250 bodov takže poškodený mal dostať 250 bodov). Poukázal
na to, že nebolo zdôvodnené zvýšenie počtu bodov. Zo záverov znaleckého posudku S.. I. ďalej vyplýva,
že znalec k posudku S.. N. S. uviedol, že lekársky posudok S.. N. S. bol formálne aj odborne nesprávny,
nakoľko sa nedržal zákona 437/2004Z.z. prílohy č. 1 § 9 ods. 7,8 v spojení s § 10 ods. 8 zákona. Ďalej
poukázal na to, že S.. N. S. síce vyhotovil posudok nový SSU zo dňa 26.9.2013, avšak pri posudku

osobitne hodnotil akromioklavikulárny kĺb -položka 330, 325, obmedzenie pohyblivosti ľavého ramena
ťažkého stupňa a položku 325 f ako aj obmedzenie rotácii, avšak podľa znalca je tento postup nesprávny
z formálneho ako aj odborného dôvodu. Ďalej znalec v posudku dodal, že sa S.. N. S. nedržal zákona v
ust. § 9 a 10 a príslušných odsekov(sumácia na jednom orgáne -rameno). Znalec v posudku zdôraznil,
že lekár nevyšetril riadne poškodeného a nenavrhol mu medicínske riešenie problému, kde by sa dal
zlepšiť jeho zdravotný stav. Na základe vykonaného dokazovania bolo, podľa súdu prvej inštancie,

možné jednoznačne ustáliť, a to na základe predloženého znaleckého posudku znalca S.. X. I., že došlo
k ustáleniu položky 325c, pričom bola priznaná podľa znaleckého posudku ako obmedzenie pohyblivosti
ľavého ramenného kĺbu ťažkého stupňa (vzpažením, predpažením do 90 ) v počte 250 bodov. Súd prvej
inštancie zo záverov tohto znaleckého posudku zistil, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia u žalobcu bolo stanovené na 250 bodov. Ďalej z posudku vyplývalo, že zdravotný stav

poškodeného v súvislosti s úrazom utrpeným pri dopravnej nehode je ustálený a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 je za 1 bod 15,72 eur a výšku žalobca nenamietal.
Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi na základe tohto znaleckého posudku nárok za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 3.930, eur ( 250 x 15,72 Eur = 3.930,- eur). Vo zvyšnej časti žalobu,
ktorou si žalobca uplatnil nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia pôvodne vo výške 8.646,- eur

zamietol, ako nedôvodnú.
4. Pokiaľ išlo o nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobca si zvýšenie
SSU uplatnil z 260 bodov z lekárskeho posudku psychiatričky S.. P. a 450 bodov zo znaleckého posudku
S.. I., celkove 710 bodov ( 1 bod = 15,72 eur), celkove si uplatnil sumu 3.348,36 eur. Žalovaný v
tomto smere zastával názor, že sa nejedná o prípad osobitného zreteľa. Namietal, že síce žalobca utrpel

úraz, ktorý nezavinil, avšak svojim konaním mohol ovplyvniť liečbu a liečbu zanedbal, čo má vplyv na
príčinnú súvislosť a rozsah poškodenia ľavého ramenného kĺbu a má to vplyv na bežné úkony žalobcu,
ktoré poškodením najmä pohyblivosťou sťažené najmä pri obliekaní a nemožnosti vykonávať športové
aktivity. Je nesporné, že žalobca žil veľmi aktívnym športovým životom lyžoval, bicykloval, ktoré nemôže
teraz vykonávať v takej miere ako pred nehodou, pretože má obmedzenia ľavého ramenného kĺbu.

Žalobca sa liečil u psychiatra, pracoval ako učiteľ etiky a venuje sa koníčkom, a to vojenskej histórii.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa vzal do úvahy, že v dôsledku
dopravnej nehody došlo k úrazu u žalobcu, ktorý si nezavinil, avšak zároveň svojim konaním prispel
k tomu, že neriešil svoj zdravotný stav a riešenie zanedbal, čo malo vplyv na jeho liečbu ramenného
kĺbu. Preto súd prvej inštancie v tomto smere prihliadol aj na námietku žalovaného, že žalobca svojim

postojom k liečbe a svojim pričinením neriešil svoj zdravotný stav a tento zanedbal i z dôvodu, že ho
riešil alternatívne pomocou liečiteľov. Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu žalobcu na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z., pričom
dospel k záveru, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa vychádzal z toho, že žalobca ako účastník premávky dopravnú nehodu

nezavinil, pričom v dôsledku úrazu došlo k závažnému poškodeniu jeho zdravia, a to ľavého ramenného
kĺbu a jeho aktívna hybnosť sa znížila o 50%, čo má vplyv na jeho súkromný život, psychiku, ako aj na
uplatnenie v bežnom spoločenskom živote. V konaní bolo preukázané, že žalobca v dôsledku úrazu má
poškodené zdravie, pričom do nehody t.j. 25.8.2011 žil bežným a aktívnym životom, čo bolo v konaní
preukázané výsluchom žalobcu ako aj svedkyňou.

5. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi odškodnenie (zvýšenie SSÚ) vo výške 15 % sťaženia
spoločenského uplatnenia, pričom vychádzal z ust. § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z.. Základné sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo stanovené znalcom S.. X. I. zo dňa 31.7.2017 vo výške 450 bodov, 1 bod
predstavoval hodnotu 15,72,- eur, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia stanovené znalkyňou S.. P.
vo výške 260 bodov ( položka 255- postraumatická stresová porucha ), celkovo sťaženie spoločenského

uplatnenia predstavuje 450 + 206 = 710 bodov, 1 bod 15,72 eur, 710 x 15,72 = 11.162,20 eur, 15%
zvýšenie zo sumy základného sťaženia spoločenského uplatnenia 11.162,- eur potom predstavuje
1.674,30,-eur,zaokrúhlene1.674,-eur.Súdprvejinštanciepriposudzovanínárokunazvýšeniesťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu, ktoré súd stanovil na 15%, vychádzal najmä z okolností dopravnejnehody, doby liečby, postoja žalobcu pri liečbe a samotných následkov úrazu, ktoré znížili žalobcovi
jeho plnohodnotný bežný život a zasiahlo to do jeho rodinného a spoločenského života. Súd pri zvýšení
prihliadol aj na to, že žalobca nie je invalid a bol riadne zaradený do pracovného pomeru a v súčasnosti

je už na dôchodku. Súd ďalej prihliadol na okolnosti nehody, najmä na následky nehody, ktorá mala vplyv
na poškodenie zdravia žalobcu. Súd preto považoval odškodnenie vo výške 15 %, ktoré predstavuje
1.674,- eur, za primerané a dôvodné vzhľadom na okolnosti v danej veci a produkované dôkazy stranami
sporu. Vo zvyšku nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na náklady lekárskych posudkov predložených žalobcom

vo výške 60,- eur, ktoré predstavujú sumu 2 x 30,- eur, ktoré boli žalobcom zaplatené.

7. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania, ktoré požadoval žalobca titulom nároku za sťaženie spoločenského
uplatnenia, súd žalobcovi priznal úrok vo výške 5,5 % od 17.9.2014, kedy bol doručený posudok spolu
so žalobou a prílohami žalovanému. V danom prípade žalobca nepreukázal, že žalovanému doručil
lekársky posudok S.. S. a nevyplýva to ani z obsahu odpovede žalovaného zo dňa 5.10.2013. Preto

sa súd v tomto stotožnil s námietkou žalovaného, že mu nebol doručený posudok S.. S., od ktorého si
mal žalobca uplatňovať nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudok S.. S. bol vypracovaný
až 23.9.2013. Žalobca podal žalobu na súd, avšak na strane žalovaného neuviedol správnu adresu
sídla žalovaného ako aj IČO a súd síce doručoval žalobu s prílohami na adresu, ktorú uviedol žalobca
v podanej žalobe ( W. K. M..N.. O. V. X, XXX XX G., F. : XX XXX XXX ), avšak sa zásielka vrátila

súdu ako adresát neznámy. Následne súd vyzýval právneho zástupcu žalobcu na odstránenie vád
označenia na strane žalovaného a žalobca podal odstránenie vád žaloby dňa 1.8.2014 (W. K., M..N..
X. XX, XXXXX G. F. : XX XXX XXX) s tým, že súd doručil žalobu a prílohy vrátane posudku S.. S.
žalovanému dňa 17.9.2014 ,kedy sa dozvedel žalovaný o posudku S.. S. a mohol plniť. Podľa názoru
súdu, sa tak žalovaný dostal do omeškania až dňom 17.9.2014 a preto súd zaviazal žalovaného na

úroky z omeškania vo výške 5,5 % od 17.9.2014.

8. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania ohľadne nároku žalobcu na zvýšenie odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z., súd prvej
inštancie uviedol, že čas plnenia tu nastáva až rozhodnutím súdu a teda k omeškaniu dochádza až

uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V danom prípade žalobca na úroky nemá zákonný nárok a
medzi účastníkmi nejde o záväzkový vzťah. Preto súd žalobcovi úroky z omeškania nepriznal, nakoľko
posúdenie žaloby a prípadov hodných osobitného zreteľa patrí do kompetencie súdu a žalovaný sa tak
nemohol svojím konaním dostať do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p. s poukazom na
zásadu úspechu v konaní. Uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške uplatnenej žalobcom 16.645,- eur (8646+60+7939), pričom súd
priznal žalobcovi sumu v celkovej výške 5.664,- eur (3930+60+1.674) s tým, že to predstavuje úspech
žalobcu vo výške 34% a súd vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaný mal v danej veci úspech vo výške

66% to znamená, že čistý úspech žalovaného je 32%. Preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania vo výške 32%.

10. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým súd prvej inštancie
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32%. Navrhol, aby odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
prizná žalobcovi resp. ho zmení tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania.
Uviedol, že súd prvej inštancie pri výpočte vychádzal z nesprávnych vstupných údajov. Pomer úspechu v
spore vypočítaval zo sumy 16 645,- eur (8646+60+7939, pričom suma 7939 predstavuje sumu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je závislé od úvahy súdu). Súd prvej inštancie v tomto prípade

nerozlišoval medzi priznaným nárokom:

a) sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujúci súdom prvej inštancie priznanú sumu 3930,- eur
(priznaná na základe znaleckého posudku) a

b) zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 476/2004 Z.z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedajúcu 15 % zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia (závislé výlučne na úvahe súdu).Žalobca poukázal na to, že úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do
výšky priznaného nároku. Civilný v sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu

trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu,
v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného
plnenia. Zásadu úspechu vo veci podľa nového procesného predpisu - C.s.p. však tiež treba uplatniť
aj na konanie, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V tomto
prípade nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného

nároku, nakoľko ho nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Žalobca aj v tomto prípade má nárok na náhradu trov konania,
avšak výlučne z výšky prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania
výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade opodstatnené z dôvodu, že úspech vo veci súd skúmal čo
do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku. Nebolo by totiž spravodlivé, a ani v súlade
so satisfakčnou funkciou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia požadovať od žalobcu, aby si

v predmetnom spore neuplatňoval zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia len preto, aby následne
nemusel hradiť trovy konania. Žalobca má tak za to, že pokiaľ výška nároku závisí od odborného alebo
znaleckého posudku alebo úvahy súdu nie je podstatný rozsah/výška priznaného nároku a jeho samotné
vyčíslenie (či už v prevažnej alebo nepatrnej časti). Na 100 percentný úspech v spore postačuje samotný
fakt, že bol takýto nárok súdom priznaný čo do dôvodu. V danej veci je nesporné, že súd prvej inštancie

uznal nárok čo do dôvodu, keď žalobcovi priznal nárok zo sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
3930,- eur, z titulu nákladov spojených s liečením 60,- eur a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia 1674,- eur. Je tak nesporné, že žalobca mal úspech v spore v rozsahu 100 %. Pre prípad, že
by sa súd nestotožnil s touto argumentáciou, žalobca poukázal na potrebu aplikácie § 257 C.s.p., kedy
súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej

veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko sa žalobca po predmetnej dopravnej nehode, ktorú
sámnezavinil,stalťažkozdravotnepostihnutým.Jeobmedzovanývkaždomsmerejehobežnéhoživota,
nemôže sa naplno venovať rodine a aktívnemu športovaniu, tak ako tomu bolo v čase pred dopravnou
nehodou. V dôsledku poškodenia zdravia dopravnou nehodou mu bola objektívne znemožnená aj jeho
schopnosť vykonávať povolanie učiteľa, ktorej sa naplno venoval v čase pred nehodou, bol preradený

na nižší pracovný úväzok. Tým sa v značnej miere znížili aj príjmy žalobcu.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.),

preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
13. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanému náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (550 b x 15,72 eur v zmysle posledného lekárskeho posudku vypracovaného
dňa 26.9.2013 S.. N. S.) vo výške 8646,- eur, ďalej nákladov spojených s liečením v rozsahu 2 x 30

eur (za vypracovanie lekárskych posudkov o SSU S.. N. S. M. S.. D. P.), ako i mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia (505 bodov pozostávajúcich z 1 vyplatených nárokov za SSU vo
výške 200 b+ 260 b, nevyplateného nároku na SSU vo výške 550b (spolu vo výške 1010/2=505b))
vo výške 7939,- eur. V danej veci súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 31.5.2017 odročil
pojednávanie z dôvodu potreby vyšetrenia žalobcu odborným lekárom s tým, že žalovanému uložil

povinnosťdo31.7.2017predložiťodbornýposudokažalobcovipovinnosťzúčastniťsavyšetrenialekára.
Dňa 1.8.2017 žalovaný zaslal súdu znalecký posudok č. 5/2017 zo dňa 28.7.2017 vypracovaný S..
X. I., K.., ktorého závery žalobca síce namietal, avšak bol ochotný uzavrieť v tejto veci zmier s tým,
že mu bude vyplatená položka 325 C - obmedzenie pohyblivosti v ľavom ramennom kĺbe u praváka
ťažkého stupňa 375 bodov. Žalovaný na mimosúdne urovnanie nepristúpil, pridržiava sa záverov z tohto

znaleckého posudku a odmietal i úvahy o nároku na odškodnenie respektíve mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie následne rozsudkom uložil žalovanému
povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3930,- eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
sumu 60,- eur titulom nákladov spojených s liečením, všetko s príslušenstvom, ako i sumu 1674,- eur
titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie

nepochybne vyplýva, že pokiaľ ide o žalovaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
tento bol dôvodný a pri jeho výške vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca S.. X. I., z ktorého
argumentáciou v znaleckom posudku sa plne stotožnil. Preto v tomto smere žalobcovi priznal zo žalobou
uplatnenej sumy 8646,- eur sumu 3930,- eur. Pokiaľ išlo o náklady vynaložené na lekárske posudkyk žalobcom uplatnenej v sume 60,- eur, tento nárok žalobcovi priznal v plnom rozsahu. Pokiaľ išlo o
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie mal za to, že aj tento
nárok je opodstatnený a preto žalobcovi na základe vlastnej úvahy vychádzajúc z výsledkov vykonaného

dokazovania priznal jeho zvýšenie o 15% (žalobca si žalobe uplatňoval 50% zvýšenie). Je tak zrejmé,
že žalobca bol v spore čo do základu uplatnených nárokov úspešný, nakoľko sa súd stotožnil s jeho
argumentáciou, že mu vznikol nárok, tak na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako i
nárok na jeho mimoriadne zvýšenie a rovnako i nárok na náhradu nákladov na vyhotovenie lekárskych
posudkov.Pokiaľideosamotnúvýškupriznanýchnárokov,takpokiaľideonároknanáhraduzasťaženie

spoločenského uplatnenia, jeho výška závisela od znaleckého dokazovania (znalca S.. X. I., znalecký
posudok bol znalcom vypracovaný a z predložený až v priebehu konania), a pokiaľ ide o nárok na
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho výška závisela od úvahy súdu. Náklady
spojené s vypracovaním lekárskych posudkov boli v konaní riadne preukázané.
Na základe vyššie uvedeného, je odvolací súd v zhode so žalobcom, že žalobca bol v spore úspešný v
rozsahu 100 %, nakoľko pre určenie pomeru úspechu v spore bola rozhodujúca opodstatnenosť základu

uplatneného nároku, a nie jeho výška, nakoľko táto nezávisela od žalobcu, ale od výsledkov znaleckého
dokazovania respektíve úvahy súdu.
Odvolací súd uvádza, že zásadu úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.) treba uplatniť aj na konania, v ktorých
výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o
procesneneúspešnéhožalobcu,akmubolapriznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku,nemožno

ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy
súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné
a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,
výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže
presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt,

že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne
procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška
plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na plnú
náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku ( k tomu
pozri aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017).

14. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania zo súdom priznanej sumy v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady trov
prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému

súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§
248 C.s.p.).
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p.
proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.)
16. Výroky, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.930,-
eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 60,- eur titulom nákladov spojených s liečením,

všetko s 5,5 % úrokom ročne od 17.9.2014 až do zaplatenia, ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.674,- eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ktorým žalobu vo
zvyšku zamietol, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).