Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/319/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816207605
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816207605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: H. banka J., a.s., so sídlom W.,
U. XX, O.: XX XXX XXX, proti žalovanému: C. F., trvale bytom C. T. XXX, H., o zaplatenie 20,85 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
07. apríla 2017, č.k. 18C/112/2016-70, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 20,85 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol
a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 20,85 eur s úrokom vo výške 28 % zo sumy 20,85 eur od 28.06.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, §
457 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka. Súd konštatoval, že z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 08.01.2013 zmluvu

o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
zriadiť a viesť osobný účet žalovaného. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalobca odstúpil
od predmetnej zmluvy a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky v lehote 12 dní odo
dňa doručenia oznámenia. Žalobca špecifikoval žalovanú sumu 20,44 eur ako istinu, resp. debetný
zostatok na účte žalovaného, pričom dňa 27.06.2013 žalobca vykonal internú účtovnú transakciu
pred zatvorením účtu a debetný zostatok previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet s označením
transakcie „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“, čo preukazuje výpis z bankového informačného systému.

Súd uviedol, že zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená, je zmluvou spotrebiteľskou a bola
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalobca sa domáhal žalovaného nároku z titulu úhrady
debetného zostatku na účte žalovaného a úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne
z neho. Čo do výšky žalovanej istiny 20,85 eur súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, preto žalobe
v tejto časti vyhovel. S poukazom na ust. § 48 ods. 1, 2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka
súd dospel k záveru, že ak žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy, sú účastníci povinní si v zmysle §
457 OZ vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) (§ 48 ods.

2 OZ), a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva
a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody), účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. Súd bol toho názoru, že v danom prípade
vzniká právo žalobcu domáhať sa od žalovaného vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov zozmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Preto súd žalobu v časti žalovaných úrokov vo výške 28 %
ročne zo sumy 20,85 eur od 28.06.2013 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú. Rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v rozsahu 100 %, keďže neúspech žalobcu v
pomere k celému uplatnenému nároku bol iba v časti nepriznaného príslušenstva žalovanej pohľadávky.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v zamietajúcej časti (výrok
II.). Namietal, že sa s argumentmi súdu prvej inštancie nestotožňuje, považuje rozsudok v zamietajúcej

časti za nesprávny, teda, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Citoval ust. § 48 OZ a body 3.11.5 a 3.11.6 VOP, z ktorých vyplýva, že ani
odstúpenie od zmluvy o bežnom účte v prípade, že sa tento dostane do nepovoleného prečerpania, nie
je dôvodom na to, aby banke súd odmietol priznať akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny. Bol toho
názoru, že Občiansky zákonník umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje od
počiatku. Uvedené reflektujú VOP vo vyššie uvedenom ustanovení, keďže stanovujú, že zmluva sa v

prípade odstúpenia zrušuje odo dňa doručenia odstúpenia a zároveň, že klient a banka si navzájom pred
zánikom zmluvy musia vysporiadať svoje vzájomné záväzky z nej vyplývajúce. Pokiaľ klient uvedené
záväzky nevyrovná, banka je oprávnená pristúpiť k ich vymáhaniu. Tvrdenie, že v prípade odstúpenia od
zmluvy nemá veriteľ nárok na žiadne plnenia od spotrebiteľa, okrem peňažných prostriedkov, ktoré boli
spotrebiteľoviposkytnuté,nemáoporuvzákone.Oporuvprávnychpredpisochnemáaniargumentsúdu,

že dojednanie vo VOP o tom, že odstúpením zmluva zaniká ku dňu doručenia odstúpenia, je neplatné z
dôvodu,žeodporujezákonualebodobrýmmravom,pretoževzmysle§54ods.1OZzmluvnépodmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa
a dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť pre spotrebiteľa
nevýhodnejšie ako dôsledky podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko Občiansky zákonník dohodu o

účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto dohoda nemôže odporovať zákonu alebo dobrým
mravom. V tejto súvislosti upozornil na § 6 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku, podľa ktorého, ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od
zmluvy na diaľku, je povinný zaplatiť dodávateľovi iba za finančnú službu skutočne poskytnutú v súlade
so zmluvou na diaľku, a ak sa táto finančná služba začala poskytovať po predchádzajúcom súhlase

spotrebiteľa. Odplata musí byť primeraná rozsahu poskytnutej finančnej služby, nesmie mať charakter
sankcie a spotrebiteľ je povinný ju zaplatiť bez zbytočného odkladu. Z uvedeného vyplýva, že právo
veriteľa na odmenu v prípade zrušenia zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy nie je v rozpore s
ochranou spotrebiteľa a nie je ani špecifickou zmluvnou podmienkou, ktorú by navrhovateľ uplatňoval z
dôvoduzvýhodneniasvojhopostavenianaúkorspotrebiteľa.Tedaajvprípadezánikuzmluvynazáklade

odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán má banka nárok na odplatu za poskytnuté služby.
Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky. Ďalej uviedol, že v zmysle
§ 33 ods. 4 zákona o platobných službách, ak ide o pravidelne účtované poplatky za platobné služby,
používateľ platobných služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi platobných služieb len ich pomernú
časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy. V prípade, že sa pri odstúpení od zmluvy

pripustil zánik zmluvy od počiatku, došlo by k absurdnej situácií, kedy by nebolo možné vysporiadať
platobné operácie vykonané na danom účte, banka by nemala nárok na zaplatené poplatky spojené s
vedením platobného účtu a poskytovaním služieb viazaných na tento účet a klient by bol povinný vrátiť
úroky pripísané na účet z jeho zostatku, a to v zmysle § 457 OZ. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov

odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu žalobcom sa žalovaný písomne nevyjadril.

4.KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacípreskúmalvecpodľa§379a§380ods.1CSPbeznariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Odvolaním žalobcu bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, preto odvolací
súd preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti (vrátane spojeného výroku o

nároku na náhradu trov konania) a vo vyhovujúcom výroku je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný
a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (367 ods. 2 CSP).6. Podstatou odvolania žalobcu je otázka dôvodnosti nároku na úrok zo sumy nepovoleného prečerpania
bežného účtu (§ 708 a nasl. Obch. zák). Súd prvej inštancie považoval tento nárok za neopodstatnený
preto, že odstúpením žalobcu od zmluvy o bežnom účte nárok na úrok z nepovoleného prečerpania

zanikol. Odvolací súd však považuje nárok na úrok z nepovoleného prečerpania za nedôvodný preto,
že v súlade s právom nie je ani samotné nepovolené prečerpanie, ako to vyplýva už z jeho samotného
názvu. Uvedené však zostáva bez vplyvu na istinu priznanú rozsudkom súdu prvej inštancie, pretože
v tejto vyhovujúcej časti nebol rozsudok napadnutý odvolaním a odvolací súd sa preto jej správnosťou
zaoberať nemôže.

7. Podľa bodu 3.5 VOP nesmie zostatok bežného účtu klesnúť po celú dobu trvania vedenia účtu pod
aktuálnu výšku minimálneho zostatku. Dispozíciu, ktorá by spôsobila zníženie zostatku pod aktuálnu
výšku minimálneho zostatku, môže banka odmietnuť.

8. Podľa bodu 3.8 VOP môže banka nevykonať transakcie z účtu, ktoré by mali za následok zníženie

zostatku na účte pod hodnotu minimálneho zostatku.

9. Podľa bodu 3.12 VOP „Nepovolené prečerpanie“ pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií
prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch
dohodnutýchmedzibankouaklientomakoajvinýchprípadochmôžedôjsťknepovolenémuprečerpaniu

bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

10. Citovaná zmluvná úprava práv a povinností obsahuje povinnosť klienta banky zabezpečiť, aby
zostatok bežného účtu neklesol pod výšku minimálneho zostatku. Pritom banke umožňuje odmietnuť
vykonať platby, v dôsledku ktorých by sa tak stalo. Je teda výlučne vecou banky, či poskytne klientovi
s nedostatočným zostatkom na účte prostriedky na svoju ťarchu. Nepovolené prečerpanie, na ktorom

žalobca zakladá svoj nárok, je tak výlučne na vôli veriteľa. Nejedná sa o formu úverovej zmluvy,
pretože tu chýba vôľa dlžníka čerpať úver. Ak má dlžník povinnosť "neklesnúť" so zostatkom účtu pod
minimálny zostatok, neobstojí pritom súčasne jeho právo na čerpanie prostriedkov pod tento minimálny
zostatok. Nepovolené prečerpanie, ktoré už svojim názvom vyjadruje skôr protiprávny stav než zmluvné
dojednanie, preto odvolací súd posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 OZ), z

ktorej uplatnené právo nemožno veriteľovi priznať.

11. Vzhľadom na uvedené bol rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vecne správny, preto
ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože mu preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).