Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200832
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200832.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu X. arm. generála

L. R. R., a. s., so sídlom H.. J. XXX/X, XXX XX R., právne zastúpeného advokátom JUDr. Máriom
Keletim, so sídlom Advokátska kancelária, Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, v konaní o správnej
žalobe vo veciach správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
zo dňa 13.10.2017, č. ZS 704/00014/2016/R takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo konania: ZS 704/00014/2016/R, číslo spisu: XXXXX/XXXX/
XXXX/XXX zo dňa 13.10.2017 žalovaný rozhodol tak, že zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie č.
ZS 704/00014/2016 o uložení pokuty vo výške 1.200 eur (slovom: jedentisíc dvesto eur), vydané dňa

12.12.2016 úradom, pobočkou Prešov potvrdil na základe § 23 ods. 1, písm. e) zákona č. 581/2004 Z.
z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) a podľa.§ 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Z.z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Žalovaný
rozhodol, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službáchsúvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivostiaozmeneadoplneníniektorýchzákonovv
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

pacientovi neb. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. H. XX (ďalej len „pacient“). Porušenie spočívalo v tom,
že v diagnostickom procese neboli zistené známky infarktu myokardu, ktoré boli prítomné na vykonanom
EKG zázname zo dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. a podaná intravenózna liečba (R. a G.) nebola u pacienta
indikovaná.

2. Prvostupňový správny orgán Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov
rozhodnutímč.ZS704/00014/2016zodňa12.12.2016 žalobcoviuložilpokutupodľa§18ods.1písm.b)

bod 1 § 50 ods. 2 písm. a), v spojení s § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. a podľa §47
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok")
za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad
správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi neb. E. O., nar. XX.XX.XXXX - zomrel
XX.XX.XXXX, bytom Y. H. XX (ďalej len „pacient") dňa 14.02.2016 počas ústavnej pohotovostnej služby

(ÚPS)vinternejambulanciiposkytovateľazdravotnejstarostlivosti.Poskytovateľzdravotnejstarostlivosti
porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že v diagnostickom procese neboli zistené známky
infarktu myokardu, ktoré boli prítomné na vykonanom EKG zázname zo dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. a
podaná intravenózna liečba (R. a G.) nebola u pacienta indikovaná.

3. Podkladom v správnom konaní o uložení pokuty bol Protokol č. 284/2016 o vykonanom dohľade
zo dňa 26.05.2016, vrátane písomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa
15.06.2016 k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade a Zápisnice č. 284/2016 o
prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade z 21.07.2016. Protokol
bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie pacienta zo dňa 14.02.2016, pitevného protokolu
J XXXX, písomného vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 24.03.2016 a odborného

stanoviska doc. MUDr. Sone Kiňovej, PhD. zo dňa 05.05.2016, konzultantky úradu v špecializačnom
odbore vnútorné lekárstvo. Podkladom je aj odborné stanovisko konzultantky zo dňa 04.07.2016, v
ktorom odborne vyhodnotila námietky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k zisteniam uvedeným
v protokole o vykonanom dohľade. Odborná konzultantka bola do procesu výkonu dohľadu prizvaná
v súlade s § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Podkladom v správnom konaní bolo aj vydané

upovedomenie o začatí správneho konania v predmetnej veci zo dňa 08.11.2016.

4. Prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vyslovil v odôvodnení rozhodnutia záver o
tom, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytol pacientovi zdravotnú starostlivosť v súlade s
ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať

zdravotnú starostlivosť správne. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie pacienta a z odborného
stanoviska konzultantky úradu zo špecializačného odboru vnútorné lekárstvo mal prvostupňový správny
orgán za jednoznačne preukázané, že pacientovi bolo na internej ambulancii dňa 14.02.2016 o 16,10
hod. realizované EKG vyšetrenie, na ktorom boli prítomné známky A. Následkom nevyhodnotenia
realizovaného EKG záznamu a nezistenia týchto známok, neboli ordinované F. ktoré sú pri takomto

nálezejednoznačneindikované.Prvostupňovýsprávnyorgánuviedol,žeaplikovanáintravenóznaliečba
nebola odôvodnená vzhľadom na aktuálne zistené objektívne údaje o zdravotnom stave pacienta.
Stanovený diagnostický záver akútne U.emá podľa názoru prvostupňového správneho orgánu oporu
v objektívnom náleze z vyšetrenia pacienta. Prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty
pri určovaní výšky pokuty prihliadal na závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti a ich následkov na zdravie pacienta a uložil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
pokutu v dolnej polovici rozmedzia pre ukladanie pokút. Pri určovaní výšky pokuty vychádzal z
toho, že pacientovi nebola dňa 14.02.2016 poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, pretože neboli
vykonané všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diferenciálnej diagnostiky za účelom stanovenia
správnejdiagnózyapacientovinebolasprávneaplikovanáliečba.Zanajzávažnejšínedostatokpovažuje

prvostupňový správny orgán skutočnosť, že pacientovi bolo na internej ambulancii dňa 14.02.2016 o
16,10 hod. realizované EKG vyšetrenie, avšak záznam z tohto vyšetrenia nebol vôbec vyhodnotený.
Závažnosť pochybenia spočíva aj v tom, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli prítomné známky
infarktu H. a to buď staršieho, ale nie je vylúčené, že sa mohlo jednať aj o subakútnu formu. V
dôsledku nevyhodnotenia EKG záznamu neboli ordinované ani ďalšie potrebné zdravotné výkony, a

to vyšetrenie na kardiošpecifické enzýmy. Následkom tohto pochybenia nebola pacientovi stanovená
správna diagnóza a nebola zabezpečená adekvátna terapia. Ďalším menej závažným pochybením bolo
podanie intravenóznej liečby (R.), ktorá nebola odôvodnená vzhľadom na aktuálne zistené objektívne
údaje o zdravotnom stave pacienta - noK.onanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti považuje
prvostupňový správny orgán za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, avšak priamy

následok na zdraví pacienta v súvislosti s týmto pochybením nie je možné jednoznačne preukázať z
obsahu podkladov pre správne konanie vo veci uloženia pokuty a stavom veci, ktorý bol prvostupňovým
správnym orgánom zistený. Táto skutočnosť ovplyvnila výšku pokuty, avšak nezbavuje poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

II.
Žaloba5. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za
nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. V úvode svojej žaloby žalobca opísal priebeh správneho konania, argumenty použité ním v správnom
konaní a odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí. Namietal, že správny orgán nad rámec výkonu
dohľadu nevykonal žiadne dokazovanie a svoje rozhodnutie oprel výhradne o posudok konzultantky
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou doc. MUDr. Soni Kiňovej, PhD. K pochybeniu
ohľadne nerozpoznania infarktu H. a neindikovania vyšetrení na kC. namietal, že u pacienta E.

nebol diagnostický proces uzavretý. Diagnostický proces, by bol ďalej pokračoval, avšak poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, je viazané na súhlas pacienta, pričom pacient E. preferoval riešenie jeho
zdravotného stavu ambulantnou formou. Už v námietkach voči protokolu žalobca uvádzal, že tento
pacient opakovane odmietal navrhovanú hospitalizáciu. V takejto situácii ošetrujúca lekárka nemala inú
možnosť, ako pacientovi vystaviť správu a prepustiť ho do ambulantnej starostlivosti. Žalobca namietal,
že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nevykonal dostatočne dokazovanie, nakoľko vo

veci nevypočul zdravotnícky personál, ktorý s JT. pri jeho ošetrení dňa 14.02.2016 počas ústavnej
pohotovostnej služby v internej ambulancii prišiel do styku.

7. K pochybeniu ohľadne podanie neindikovanej liečby žalobca namietal, že pacient JT. bol dňa
14.02.2016 privezený posádkou RZP do internej ambulancie Nemocnice počas ústavnej pohotovostnej

služby. Pán O. bol plne pri vedomí a orientovaný, sťažoval sa na celkovú slabosť a dušnosť,
pričom ošetrujúcej lekárke uviedol, že pred približne 2 týždňami prekonaZ. neuvádzal. Pacient bol
dlhodobo liečený X.. Vykonané vyšetrenie pacienta na internej ambulancii Nemocnice v spojení
sním udávanými ťažkosťami a nedávno prekonanou chrípkou viedli jednoznačne k diagnostickému
záveru: „M. Z uvedeného vyplýva záver, že zdravotná starostlivosť a naordinovaná liečba - A. boli v

koncepte stanovenej diagnózy poskytnuté správne. Jednalo sa o R. Tento záver potvrdzuje aj okamžité
subjektívne zlepšenie zdravotného stavu pacienta po podanej liečbe. V tomto smere žalobca správny
orgán upozornil na skutočnosť, že samotná konzultantka Úradu uvádzala, že podanie R. je možné aj u
pacientka s M. dýchacích ciest, avšak nie je to štandardný postup.

8. Žalobca namietal aj odbornú erudovanosť pribratej odbornej konzultantky. Zo stránky Univerzitnej
nemocnice v Bratislave je možné zistiť, že zvolený konzultant Doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD. sa v
praxi venuje najmä problematike neuroendokrínnych nádorov tráviaceho traktu. Zvolený konzultant teda
vykonáva prevažne endokrinologickú prax.

9. Žalobca namietal aj nedostatočnosť odôvodnenia výšky pokuty, a to ako z formálnych, tak aj
materiálnych hľadísk. Podľa odôvodnenia rozhodnutia pri správnej úvahe sa konajúci správny orgán
riadil atribútmi ktoré majú vplyv na jej výšku. Za tieto atribúty označil závažnosť zistených nedostatkov
a ich následkov na zdravie pacienta. Posledný odstavec strany 6 a prvý odstavec strany 7 odôvodnenia
rozhodnutia /odôvodnenie výšky pokuty/ však žiadne skutočnosti, na základe ktorých sa závažnosť

zistených nedostatkov posudzovala neobsahuje. Dôvody tam uvedené, ktoré majú svedčiť o závažnosti
zistenýchnedostatkovspočívajúvzopakovanískutočnostízvýrokovejvetyrozhodnutia.Ztohtopohľadu
výška pokuty z výroku rozhodnutia je odôvodňovaná tými istými skutočnosťami ako sú uvedené vo
výroku rozhodnutia ako skutočnosti zakladajúce porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť
správne. Takéto odôvodnenie zakladá jeho arbitrárnosť a vo vzťahu k zisteniu ako správny orgán dospel

k výške pokuty je v podstate nepreskúmateľné. Správny orgán naviac v rámci odôvodnenia výšky pokuty
uvádzal, že neboli vykonané všetky zdravotné výkony v rámci diferenciálnej diagnostiky za účelom
stanovenia správnej diagnózy. S uvedeným nie je možné súhlasiť z dôvodu , že proces diagnostiky
nebol ukončený a bol ovplyvnený žiadosťou pacienta, aby v ďalšom mu bola poskytovaná ambulantná
zdravotná starostlivosť. V odôvodnení výšky pokuty správny orgán ako závažné pochybenie konštatoval

aj skutočnosť, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli prítomné známky buď staršieho infarktu H.
ale nie je vylúčené, že mohlo ísť aj subakútnu formu. V danom prípade správny orgán ako odôvodnenie
využíva pravdepodobnosť /nie je vylúčené/. Pravdepodobnosť pri odôvodnení rozhodnutia akéhokoľvek
správneho orgánu je vylúčená a zakladá nesprávnosť akéhokoľvek rozhodnutia pre jeho rozpor zo
zákonom. Uvedená pravdepodobnosť je naviac v rozpore so závermi pitevného nálezu.

III.

Vyjadrenie žalovaného10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 26.02.2018, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

11. K námietke žalobcu, že žalovaný nedoplnil navrhované dokazovanie a nevysporiadal sa so
všetkými námietkami uvedenými v podanom rozklade žalovaný uviedol, že v upovedomení o začatí
správneho konania bol žalobca poučený o svojom práve nahliadať do spisu správneho konania za
účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj o práve vyjadriť sa

k veci, k podkladom rozhodnutia a tiež o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia pred vydaním
rozhodnutia.Žalobcasakupovedomeniunevyjadril,nepredložilžiadennávrhnadoplneniedokazovania,
ani nenamietal voči podkladom pre rozhodovanie, vrátane odborných stanovísk prizvanej osoby
obstaraných v rámci výkonu dohľadu. Dokonca oznámil listom prijatie opatrení z vlastnej iniciatívy
na odstránenie zistených nedostatkov. Prvostupňový správny orgán žalovaného preto na základe
podkladovzvýkonudohľaduvydaldňa12.12.2016prvostupňovérozhodnutieouloženípokuty.Žalovaný

skonštatoval, že porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. bolo zistené postupom žalovaného podľa
zákona č. 581/2004 Z. z., čiže formou vykonaného dohľadu u žalobcu. Pri konštatovaní tohto porušenia
tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán žalovaného vychádzal z dostupnej zdravotnej
dokumentácie a zo zistení vykonaného dohľadu. Žalobca v rámci rozkladu neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ani nepredložil nové dôkazy. Keďže žalovaný nemal pochybnosti o dovtedy objasnenom

skutkovom stave a obstaraných podkladoch pre rozhodnutie, nezistil ani rozpory v obstaraných
podkladoch, návrhu na doplnenie dokazovania vzhľadom na neexistujúce nové skutočnosti, či dôkazy
nevyhovel. Žalovaný považuje za podstatné a postačujúce z pohľadu objasňovania skutkového stavu
vecito,žežalobcasadostatočnepodrobnevyjadrilpočasprocesuvýkonudohľadu,malmožnosťvyjadriť
sa aj v priebehu správneho konania a so všetkými vznesenými námietkami sa žalovaný, ako aj jeho

prvostupňový správny orgán náležite odborne a právne vysporiadal.

12. K námietke žalobcu, že neoznámením spôsobu kreovania a mien členov rozkladovej komisie bolo
v konaní porušené jeho základné právo na to, aby vec bola prejednaná nestranným a nezaujatým
správnym orgánom, žalovaný uviedol, že rozkladová komisia nemá postavenie správneho orgánu, ale

ibaporadnéhoorgánupredseduúradu.Predsedaúradu,akoorgánpríslušnýrozhodnúťorozkladepodľa
§ 23 ods. 1, písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z., rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam žalovaného
vydaným na prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Rozkladová komisia,
ako poradný orgán predsedu úradu, zasadala dňa 25.09.2017, o čom bola vyhotovená zápisnica z
rokovania poradnej komisie, s uvedením menného zoznamu členov tejto komisie. Predmetná zápisnica

je súčasťou administratívneho spisu správneho konania a žalobca sa mohol s týmto dokumentom
oboznámiť prostredníctvom uplatnenia svojich zákonných práv na prístup k informáciám, ktoré mu
priznáva jednak správny poriadok, ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy. V odôvodnení
žalobou napadnutého rozhodnutia je výslovne uvedené, aké úkony vykonal predseda žalovaného pred
vydaním potvrdzujúceho rozhodnutia. Predseda žalovaného v rámci konania o rozklade žalobcu na

základe predloženej spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu preskúmal rozkladom
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, preskúmal zákonnosť postupu prvostupňového správneho
orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, a to tak zo skutkovej, ako aj z právnej stránky,
posudzoval,čiprvostupňovýsprávnyorgánpostupovalvsúladesovšetkýmiplatnýmiprocesnoprávnymi
ustanoveniami, najmä, či náležíte zistil skutkový stav. Po preskúmaní veci konštatoval, že prvostupňový

správny orgán si v konaní o uložení pokuty zaobstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie za
účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a stotožnil sa so závermi prvostupňového
správneho orgánu, že v danom prípade bol daný dôvod na uloženie pokuty žalobcovi za nesprávne
poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientovi dňa v internej ambulancii ÚPS, pretože žalobcom neboli
zistené známky infarktu H., ktoré boli prítomné na vykonanom EKG zázname a pacientovi bola

podaná liečba, ktorá nebola vzhľadom na objektívny nález pri vyšetrení indikovaná. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v rozklade, ako
aj s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom všetkých zamestnancov za účelom
preukázania, že pacientovi bola navrhnutá hospitalizácia a tento ju opakovane odmietol. Žalovaný
návrhu nevyhovel, čo náležité odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Rozhodovanie o rozsahu dokazovania

spadá do výlučnej kompetencie správneho orgánu. Správny orgán je pritom povinný rešpektovať
zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Žalovaný pri vydaní rozhodnutí mal za to, že v rámci
správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a za týmto účelom si obstaral
všetky podklady a vykonal šetrenia, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré sú podkladompre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Na základe uvedeného v súlade so zásadou hospodárnosti
žalovanýnepovažovalzapotrebnéaodôvodnenépristúpiťkdoplneniudokazovanianariadenímústneho
pojednávania za účelom vypočutia svedkov - zdravotníckeho personálu žalobcu. Žalovaný zotrváva

na názore, že takéto výpovede ani nemožno dôvodne považovať za objektívne, a to pre existujúci
pracovnoprávny pomer k žalobcovi, nakoľko ide o jeho vlastných zamestnancov a možno dôvodne
predpokladať, že vo svojich vyjadreniach sa z pochopiteľných dôvodov nebudú odkláňať od vyjadrení
svojho zamestnávateľa. Navyše tvrdenia o odmietnutí hospitalizácie zo strany pacienta nemajú oporu
vo vedenej zdravotnej dokumentácii žalobcom. V zdravotnej dokumentácii pacienta nie je zmienka o

tom, že pacient výslovne odmieta ústavnú starostlivosť napriek náležitému poučeniu. Podľa § 21 ods.
1 zák. č. 576/2004 Z. z. súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj odmietnutie informovaného
súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu. Odmietnutie informovaného súhlasu a jeho odvolanie
je totožné s negatívnym reverzom. Z citovaného ustanovenia možno odvodiť obligatórne písomnú
formu negatívneho reverzu, ako aj jeho náležitosti. Negatívny reverz vyžaduje súčasné poučenie a
výslovné odmietnutie navrhovanej zdravotnej starostlivosti. Okrem výslovného prehlásenia o odmietnutí

zdravotnej starostlivosti, resp. odmietnutí ďalšej hospitalizácie sa v negatívnom reverze vyžaduje aj
obsah poučenia o povahe a rizikách navrhovanej liečby, ako aj o rizikách jej odmietnutia. Žalovaný
taktiež uvádza, že samotné preukázanie skutočnosti, že pacient odmietol navrhovanú hospitalizáciu,
je aj tak irelevantné k vytýkaným nedostatkom, za ktoré bola žalobcovi v správnom konaní uložená
pokuta, a to že u pacienta neboli zistené známky infarktu myokardu, ktoré boli prítomné na vykonanom

EKG zázname zo dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. v rámci ÚPS a bola podaná neindikovaná liečba. V
danom prípade bolo rozhodujúcou skutočnosťou to, že pacient nemal vôbec popísaný a vyhodnotený
EKG záznam, ktorý bol realizovaný v internej ambulancii ÚPS, preto nebol rozpoznaný infarkt myokardu,
ktorého známky boli na zázname prítomné. V dôsledku toho neboli ordinované ďalšie vyšetrenia na
kardiošpecifické enzýmy, ktoré sú pri takomto náleze jednoznačne indikované a nebola zabezpečená

adekvátna liečba v čase ambulantného vyšetrenia počas ÚPS, bez ohľadu na to, či pacient odmietol
navrhovanú hospitalizáciu alebo nie. Dôležitou skutočnosťou je taktiež to, že ani samotný pacient
nebol správne informovaný o závažnosti svojho zdravotného stavu, pretože vyšetrením bol stanovený
diagnostický záver len v rozsahu - M. čo nepochybne ovplyvnilo rozhodnutie pacienta o preferovaní
ďalšieho liečenia ambulantnou formou. Žalovaný má naďalej za to, že v rámci interného ambulantného

vyšetrenia mal byť popísaný a vyhodnotený EKG záznam (známky C.), na základe tohto nálezu malo byť
ihneď ordinované vyšetrenie na kardiošpecifické enzýmy. Tento postup mal byť zabezpečený už v rámci
ambulantnej starostlivosti ÚrS, kde bol pacient privezený posádkou záchrannej zdravotnej služby pre
celkovú slabosť a dusnosť. Rozhodnutie pacienta o preferovaní ďalšieho liečenia ambulantnou formou
po ukončení vyšetrenia, pri ktorom neboli rozpoznané známky infarktu H. a teda v závere absentovala

diagnóza minimálne vysloveného podozrenia na infarkt H., je irelevantné k vytýkaným nedostatkom.

13. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru žalovaného obrana žalobcu, že diagnostický proces
nebol uzavretý pre dôvody na strane pacienta, neprijateľná. To by znamenalo, že vyhodnotiť EKG
záznam natočený v internej ambulancii ÚPS a ordinovať ďalšie vyšetrenia za účelom diferenciálnej

diagnostiky by bolo možné len v prípade, že by pacient súhlasil s hospitalizáciou, čo je absolútne
neakceptovateľné. Preto nie je možné považovať záznam v zdravotnej dokumentácii o tom, že pacient
preferuje ambulantné liečenie, za odmietnutie ďalšieho poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vzťahu
k stanoveniu správnej diagnózy. Námietka žalobcu, že v prípade akceptácie hospitalizácie zo strany
pacienta by boli realizované ďalšie potrebné laboratórne a pomocné vyšetrenia a diagnostický proces

by mohol pokračovať, je irelevantná k vytýkaným nedostatkom v diagnosticko-terapeutickom procese v
internejambulanciiÚPS.Námietkažalobcubybolarelevantnálenvprípade,žebyvrámciambulantného
vyšetrenia boli vykonané všetky potrebné zdravotné výkony so stanovením správnej diagnózy a
následne by pacient po náležitom poučení o následkoch a rizikách odmietol hospitalizáciu za účelom
ďalšej diferenciálnej diagnostiky a liečby.

14. K nedostatku, ktorý sa týkal podania neindikovanej liečby pacientovi žalovaný uvádza, že je pravdou,
že podľa odborného vyjadrenia konzultantky úradu v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo je
podanie R. i. v. možné aj u pacienta s chronickou obštrukčnou chS. dýchacích ciest, avšak ako uvádza,
nie je to štandardný postup. Navyše to nie je štandardné v situácii, ak v následnom doporučení pre

ambulantnú starostlivosť už liek nie je ordinovaný. Z uvedeného vyplýva, že jednorazové podanie R.
pri predpokladanej exacerbácii chronického pľúcneho ochorenia nemá opodstatnenie. Navyše je nutné
uviesť, že v záverečných diagnózach konštatovaná cP.á nemá oporu v zistenom objektívnom náleze
pacienta. Pri internom vyšetrení pacienta bol popísaný normálny fyzikálny nález, bez prejavov stázy aspastického dýchania na pľúcach, preto koncept stanovenej diagnózy, na ktorý sa žalobca odvoláva,
nemožno považovať (aj vzhľadom na nezistené známky infarktu H.) za správny. Žalovaný má za to,
že stanovené diagnostické závery musia vychádzať predovšetkým z objektívneho fyzikálneho nálezu

a výsledkov vykonaných vyšetrení, nie z predpokladov, ako to uvádza žalobca. Taktiež intravenózne
podanie Dexamedu u pacienta s dýchaním bez prejavov R., s normálnou satN., nebolo odôvodnené.
Na základe uvedeného a vzhľadom na aktuálne zistený objektívny nález pacienta pri ordinovanej terapii
možno konštatovať, že žalobca nepostupoval správne. V takomto prípade indikácia ST. nebola správna.
K uvedenému žalovaný konštatuje, že ide o skutočnosti, ktoré nie sú vecne odlišné od vyjadrení žalobcu,

ktoré uviedol v procese výkonu dohľadu nad správnosťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ako aj v
rozkladevočiprvostupňovémurozhodnutiuouloženípokuty.Smedicínskymiskutočnosťamisažalovaný
riadne a zrozumiteľne vysporiadal, čo dokazuje zápisnica, ako aj odôvodnenia napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že nedostatočne zistil skutkový stav, a to predovšetkým tým,
že sa nevysporiadal dostatočne a riadne s námietkami žalobcu a odborne nevyargumentoval to, čo
žalobca namietal v správnom konaní.

15. K námietke žalobcu týkajúcej sa odbornej erudovanosti prizvanej osoby žalovaný uviedol, že
konzultantka úradu doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD. bola do procesu výkonu dohľadu prizvaná v súlade
so zákonom, konkrétne v súlade s ust. § 43 ods. 4 a ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. Prizvaná
odborná konzultantka spĺňa zákonné predpoklady pre prizvanú osobu do výkonu dohľadu, pretože

je odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu pre daný špecializačný odbor s potrebnou
odbornou praxou v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda v oblasti vnútorné lekárstvo v
súlade s ust. § 33 zák. č. 578/2004 Z. z. Doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD. je erudovaná odborníčka,
ktorá v súčasnosti zastáva post prednostky I. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
a Univerzitnej nemocnice Bratislava, pričom na tomto pracovisku sa komplexne vykonáva klinická,

pedagogická a vedecká činnosť v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo, ako aj v nadstavbových
odboroch. To, že sa v súčasnosti konzultantka osobitne venuje aj problematike neuroendokrinných
nádorov, je irelevantné pre posúdenie jej odbornej spôsobilosti ako prizvanej osoby do výkonu dohľadu a
nemôžebyťdôvodomnaspochybňovaniejejodbornýchznalostíaschopnostívoblastiinternejmedicíny.
Na základe pracovného zaradenia odbornej konzultantky je naopak nepochybné, že spĺňa nie len

„formálne kritériá“ pre prizvanú osobu, ale má aj reálne praktické skúsenosti v posudzovanej medicínskej
problematike. Žalovaný taktiež podotýka, že žalobca bol o prizvanej osobe do procesu výkonu dohľadu
podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. oboznámený listom zo dňa 16.05.2016. Žalobca následne
listom zo dňa 23.05.2016 prvostupňovému správnemu orgánu žalovaného oznámil, že voči prizvanej
osobe, doc. MUDr. Soni Kiňovej, PhD., nemá žiadne námietky. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca

nemal námietky voči prizvanej osobe ani z hľadiska jej odbornej erudovanosti. Po ukončení zákonne
vykonaného dohľadu, ktorým bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., žalobca oznámil
prijatie nápravných opatrení z vlastnej iniciatívy na odstránenie zistených nedostatkov. Následne začal
prvostupňový správny orgán žalovaného správne konanie vo veci uloženia pokuty. V upovedomení o
začatí správneho konania bol žalobca poučený o svojom práve nahliadať do spisu správneho konania za

účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj o práve vyjadriť sa k veci,
k podkladom rozhodnutia a tiež o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia pred vydaním rozhodnutia.
Žalobca sa k upovedomeniu nevyjadril, nepredložil žiaden návrh na doplnenie dokazovania, nenamietal
voči podkladom pre rozhodovanie, vrátane odborných stanovísk prizvanej osoby obstaraných v rámci
výkonu dohľadu a nenamietal ani odbornú spôsobilosť prizvanej osoby. Prvostupňový správny orgán

žalovaného preto na základe podkladov z výkonu dohľadu vydal dňa 12.12.2016 prvostupňové
rozhodnutie o uložení pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nepovažoval v rozklade uvedený
návrh žalobcu na vypracovanie nového odborného vyjadrenia konzultanta zo špecializačného odboru
vnútorné lekárstvo, ako ani na nariadenie znaleckého dokazovania, za dôvodný.

16. Žalovaný považuje námietku žalobcu, že výška pokuty nie je riadne odôvodnená, za nedôvodnú.
Žalovaný pri určovaní výšky pokuty vychádzal zo zákonných kritérií, a to závažnosti zistených
nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich následkov na zdravie pacienta. Závažnosť
porušenia žalovaný posudzoval predovšetkým so zreteľom na charakter individuálneho objektu deliktu,
čiže na záujem, proti ktorému správny delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom

určená, t.j. v uvedenom prípade ochrana zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi zo
strany žalobcu, ktorý má povinnosť poskytovať pacientom adekvátnu zdravotnú starostlivosť tak, aby
bola zároveň pacientovi zabezpečená včasná a účinná liečba, s cieľom jeho uzdravenia alebo zlepšenia
jeho stavu, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Žalovaný pri určovaní výšky pokutyvychádzal z toho, že pacientovi nebola dňa 14.02.2016 poskytnutá zdravotná starostlivosť správne,
pretože neboli vykonané všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diferenciálnej diagnostiky za
účelom stanovenia správnej diagnózy a pacientovi nebola správne aplikovaná liečba. Za najzávažnejší

nedostatok považoval žalovaný skutočnosť, že pacientovi bolo na internej ambulancii žalobcu dňa
14.02.2016 o 16,10 hod. realizované EKG vyšetrenie, avšak záznam z tohto vyšetrenia nebol vôbec
vyhodnotený. Závažnosť pochybenia spočíva aj v tom, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli
prítomné známky infarktu myokardu a to buď staršieho, ale nie je vylúčené, že podľa záznamu mohlo
ísť aj o subakútnu formu. V dôsledku nevyhodnotenia EKG záznamu neboli ordinované ani ďalšie

potrebné zdravotné výkony, a to vyšetrenie na kardiošpecifické enzýmy. Následkom tohto pochybenia
nebola pacientovi stanovená správna diagnóza a nebola zabezpečená adekvátna terapia. Ďalším menej
závažným pochybením bolo podanie intravenóznej liečby (Syntophyllin a G.), ktorá nebola odôvodnená
vzhľadom na aktuálne zistené objektívne údaje o zdravotnom stave pacienta - normálny fyzikálny nález,
bez známok stázy a spastického dýchania na pľúcach Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to,
že z citovaného odôvodnenia je zrejmé, akými úvahami sa riadil žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty

a ako posúdil všetky skutočnosti zistené v správnom konaní. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu,
že pri odôvodnení výšky pokuty využíva pravdepodobnosť. Je jednoznačné, že na vyhotovenom a
zo strany žalobcu nevyhodnotenom EKG zázname sú prítomné známky anteroseptálneho infarktu
myokardu. Podľa tohto záznamu (pri hodnotení poskytnutej zdravotnej starostlivosti poverené osoby
pri výkone dohľadu vychádzajú len z podkladov, ktoré mal žalobca k dispozícii v čase poskytovania

zdravotnej starostlivosti) známky svedčili pre starší, ale aj pre možný subakútny infarkt myokardu, čo
bolo potrebné následne zo strany žalobcu jednoznačne diagnosticky dodiferencovať. Uvedené však
neznamená, že by žalovaný rozhodoval na základe pravdepodobnosti a zároveň to nič nemení ani na
konštatovaní žalovaného, že závažnosť pochybenia spočíva aj v tom, že na nevyhodnotenom EKG
záznameboliprítomnéznámkyinfarktumyokardu,atobezohľadunato,čiišlooznámkystaršiehoalebo

subakútneho infarktu. Je pravdou, že podľa pitevného protokolu bol príčinou úmrtia infarkt myokardu
prednej steny ľavej komory a medzikomorovej priehrady v štádiu hojenia 10 až 14 dní, avšak nič to
nemení na tom, že aj tento starší nález mal žalobca na realizovanom EKG rozpoznať a následne
pacientovi zabezpečiť adekvátnu liečbu. Aj keď nie je možné preukázať priamy následok na zdraví
pacienta v súvislosti s úmrtím pacienta, je však možné preukázať následok v podobe nestanovenia

správnej diagnózy a nezabezpečenia včasnej a adekvátnej terapie, čím došlo k zmareniu šance na
prežitie. Žalovaný považuje pochybenie žalobcu za závažné a uloženú pokutu vo výške 1200 eur v rámci
zákonného rozmedzia považuje za takú, ktorá primerane zohľadňuje závažnosť zistených nedostatkov
a ich následok.

17. Za jediný rozpor, na ktorý poukázal žalobca v žalobe, je rozpor v názore na správnosť poskytnutej
zdravotnej starostlivosti medzi lekármi žalobcu na jednej strane a žalovaným na druhej strane. Ide
však o legitímny rozpor, ktorého neodstránenie počas výkonu dohľadu, resp. jeho pretrvávanie aj počas
správneho konania nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutí žalovaného pre nedostatočne zistený
skutkový stav. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný neakceptuje námietku žalobcu, že rozdielne

názory správneho orgánu a účastníka konania na medicínsku stránku veci najpodstatnejším spôsobom
odôvodňovala vypracovanie nových odborných stanovísk, prípadne nariadenie znaleckého dokazovania
v správnom konaní.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

18. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní

vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako
vyššie opísané vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi
účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

19. Krajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a

dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych
orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V

rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpreskúmavaajzákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom

predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

24. Podľa § 1 písm. d) bod 2. zákona č. 581/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, ktorým je dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

25. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou vykonáva a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného,
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá

povinnosti, b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi
zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt”).

26. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, lebo ak úrad

zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich
následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

27. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú

osobu.

28. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a
prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu") na základe písomného poverenia
úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s

ich súhlasom.

29. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

30. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladurozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

31. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie

prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

32. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

33. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

34. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

35. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

36. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

37. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

38. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

39. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

41. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

42. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu
(priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak,
aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku
sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem

iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie,
pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje
zavinenie z nedbanlivosti.

43. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného
správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech
obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,
či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt.44. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo
skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne

preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku
vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach
a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov.

45. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. vyplýva pre poskytovateľa neodkladnej
zdravotnej starostlivosti povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa zákona a v súlade s
medicínskymi poznatkami, pričom túto má poskytnúť bezodkladne rýchlo, účinne a kvalifikovane.

46. K námietke žalobcu, že neoznámením spôsobu kreovania a mien členov rozkladovej komisie bolo
v konaní porušené jeho základné právo na to, aby vec bola prejednaná nestranným a nezaujatým

správnym orgánom, žalovaný správne uviedol, že rozkladová komisia nemá postavenie správneho
orgánu, ale iba poradného orgánu predsedu úradu. O zasadnutí rozkladovej komisie dňa 25.09.2017
bola vyhotovená zápisnica, ktorá je súčasťou administratívneho spisu správneho konania a žalobca
sa mohol s týmto dokumentom oboznámiť prostredníctvom uplatnenia svojich zákonných práv na
prístup k informáciám, ktoré mu priznáva jednak správny poriadok, ale aj iné všeobecne záväzné

právne predpisy. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia je výslovne uvedené, aké úkony
vykonal predseda žalovaného pred vydaním potvrdzujúceho rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v rozklade, ako aj s návrhom
žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom všetkých zamestnancov za účelom preukázania, že
pacientovi bola navrhnutá hospitalizácia a tento ju opakovane odmietol. Žalovaný návrhu nevyhovel,

čo náležité odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej
kompetencie správneho orgánu. Správny orgán je pritom povinný rešpektovať zásadu hospodárnosti a
rýchlosti konania. Na základe uvedeného v súlade so zásadou hospodárnosti žalovaný nepovažoval za
potrebné a odôvodnené pristúpiť k doplneniu dokazovania nariadením ústneho pojednávania za účelom
vypočutia svedkov - zdravotníckeho personálu žalobcu. Navyše tvrdenia o odmietnutí hospitalizácie

zo strany pacienta nemajú oporu vo vedenej zdravotnej dokumentácii žalobcom. Vedenie zdravotnej
dokumentácie je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 5 zákona č.
576/2004 Z. z.) a okrem dôkazného má aj informatívny a dokumentačný charakter - dokumentuje celý
priebeh poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 581/2004 Z. z. podkladom na
výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej

starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona (§ 18 až 25 zák. č. 576/2004
Z. z.). V zdravotnej dokumentácii pacienta nie je zmienka o tom, že pacient výslovne odmieta ústavnú
starostlivosť napriek náležitému poučeniu. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. súčasťou zápisu do
zdravotnej dokumentácie je aj odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu.
Rovnako sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že samotné preukázanie skutočnosti, že

pacient odmietol navrhovanú hospitalizáciu, je aj tak irelevantné k vytýkaným nedostatkom, za ktoré
bola žalobcovi v správnom konaní uložená pokuta, a to že u pacienta neboli zistené známky infarktu
H., ktoré boli prítomné na vykonanom EKG zázname zo dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. v rámci ÚPS
a bola podaná neindikovaná liečba. V danom prípade bolo rozhodujúcou skutočnosťou to, že pacient
nemal vôbec popísaný a vyhodnotený EKG záznam, ktorý bol realizovaný v internej ambulancii ÚPS,

preto nebol rozpoznaný infarkt H., ktorého známky boli na zázname prítomné. V dôsledku toho neboli
ordinované ďalšie vyšetrenia na kardiošpecifické enzýmy, ktoré sú pri takomto náleze jednoznačne
indikované a nebola zabezpečená adekvátna liečba v čase ambulantného vyšetrenia počas ÚPS, bez
ohľadu na to, či pacient odmietol navrhovanú hospitalizáciu alebo nie. Dôležitou skutočnosťou je taktiež
to, že ani samotný pacient nebol správne informovaný o závažnosti svojho zdravotného stavu, pretože

vyšetrením bol stanovený diagnostický záver len v rozsahu - chronická broX., čo nepochybne ovplyvnilo
rozhodnutie pacienta o preferovaní ďalšieho liečenia ambulantnou formou. Žalovaný správne prijal
záver, že v rámci interného ambulantného vyšetrenia mal byť popísaný a vyhodnotený EKG záznam
(známky anteroseptálneho infarktu H.), na základe tohto nálezu malo byť ihneď ordinované vyšetrenie
na kardiošpecifické enzýmy. Tento postup mal byť zabezpečený už v rámci ambulantnej starostlivosti

ÚrS, kde bol pacient privezený posádkou záchrannej zdravotnej služby pre celkovú slabosť a dusnosť.
Rozhodnutie pacienta o preferovaní ďalšieho liečenia ambulantnou formou po ukončení vyšetrenia,
pri ktorom neboli rozpoznané známky infarktu myokardu a teda v závere absentovala diagnóza
minimálne vysloveného podozrenia na infarkt myokardu, je irelevantné k vytýkaným nedostatkom. Zvyššie uvedených dôvodov je obrana žalobcu, že diagnostický proces nebol uzavretý pre dôvody
na strane pacienta, neprijateľná. To by znamenalo, že vyhodnotiť EKG záznam natočený v internej
ambulancii ÚPS a ordinovať ďalšie vyšetrenia za účelom diferenciálnej diagnostiky by bolo možné

len v prípade, že by pacient súhlasil s hospitalizáciou, čo je absolútne neakceptovateľné. Preto nie je
možnépovažovaťzáznamvzdravotnejdokumentáciiotom,žepacientpreferujeambulantnéliečenie,za
odmietnutie ďalšieho poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k stanoveniu správnej diagnózy.
Námietka žalobcu, že v prípade akceptácie hospitalizácie zo strany pacienta by boli realizované ďalšie
potrebné laboratórne a pomocné vyšetrenia a diagnostický proces by mohol pokračovať, je irelevantná

k vytýkaným nedostatkom v diagnosticko-terapeutickom procese v internej ambulancii ÚPS. Námietka
žalobcu by bola relevantná len v prípade, že by v rámci ambulantného vyšetrenia boli vykonané všetky
potrebné zdravotné výkony so stanovením správnej diagnózy a následne by pacient po náležitom
poučení o následkoch a rizikách odmietol hospitalizáciu za účelom ďalšej diferenciálnej diagnostiky a
liečby, uvedené však z administratívneho spisu nevyplýva.

47. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že stanovené diagnostické závery musia vychádzať
predovšetkým z objektívneho fyzikálneho nálezu a výsledkov vykonaných vyšetrení, nie z predpokladov,
ako to uvádza žalobca.

48. K námietke žalobcu týkajúcej sa odbornej erudovanosti prizvanej osoby správny súd uvádza,

že konzultantka úradu doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD. bola do procesu výkonu dohľadu prizvaná v
súlade so zákonom, konkrétne v súlade s ust. § 43 ods. 4 a ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. Prizvaná
odborná konzultantka spĺňa zákonné predpoklady pre prizvanú osobu do výkonu dohľadu, pretože
je odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu pre daný špecializačný odbor s potrebnou
odbornou praxou v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda v oblasti vnútorné lekárstvo.

Podľa § 33 zák. č. 578/2004 Z. z. sa odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných
činností preukazuje dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore
v príslušnom zdravotníckom povolaní a diplomom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore
(diplomy o špecializácii I. a II. stupňa v oblasti vnútorné lekárstvo). Súd súhlasí s názorom žalovaného,
že to že sa v súčasnosti konzultantka osobitne venuje aj problematike neuroendokrinných nádorov, je

irelevantné pre posúdenie jej odbornej spôsobilosti ako prizvanej osoby do výkonu dohľadu a nemôže
byť dôvodom na spochybňovanie jej odborných znalostí a schopností v oblasti internej medicíny. Navyše
žalobca bol o prizvanej osobe do procesu výkonu dohľadu podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.
oboznámený listom zo dňa 16.05.2016. Žalobca následne listom zo dňa 23.05.2016 prvostupňovému
správnemu orgánu žalovaného oznámil, že voči prizvanej osobe, doc. MUDr. Soni Kiňovej, PhD., nemá

žiadne námietky. Po ukončení zákonne vykonaného dohľadu, ktorým bolo zistené porušenie § 4 ods. 3
zák. č. 576/2004 Z. z., žalobca oznámil prijatie nápravných opatrení z vlastnej iniciatívy na odstránenie
zistených nedostatkov. Následne začal prvostupňový správny orgán žalovaného správne konanie vo
veci uloženia pokuty. V upovedomení o začatí správneho konania bol žalobca poučený o svojom práve
nahliadaťdospisusprávnehokonaniazaúčelomoboznámeniasaspodkladmiprerozhodnutieouložení

pokuty, ako aj o práve vyjadriť sa k veci, k podkladom rozhodnutia a tiež o práve navrhovať dôkazy a ich
doplnenia pred vydaním rozhodnutia. Žalobca sa k upovedomeniu nevyjadril, nepredložil žiaden návrh
na doplnenie dokazovania, nenamietal voči podkladom pre rozhodovanie, vrátane odborných stanovísk
prizvanej osoby obstaraných v rámci výkonu dohľadu a nenamietal ani odbornú spôsobilosť prizvanej
osoby.

49. Námietku žalobcu, že výška pokuty nie je riadne odôvodnená je podľa názoru súdu rovnako
nedôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný pri určovaní výšky pokuty
vychádzal zo zákonných kritérií, a to závažnosti zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a ich následkov na zdravie pacienta. Závažnosť porušenia žalovaný posudzoval so

zreteľom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže na záujem, proti ktorému správny delikt
smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená, t.j. v uvedenom prípade ochrana
zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi zo strany žalobcu, ktorý má povinnosť
poskytovať pacientom adekvátnu zdravotnú starostlivosť tak, aby bola zároveň pacientovi zabezpečená
včasná a účinná liečba, s cieľom jeho uzdravenia alebo zlepšenia jeho stavu, so zohľadnením

súčasných poznatkov lekárskej vedy. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že pacientovi
nebola dňa 14.02.2016 poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, pretože neboli vykonané všetky
potrebné zdravotné výkony v rámci diferenciálnej diagnostiky za účelom stanovenia správnej diagnózy
a pacientovi nebola správne aplikovaná liečba. Za najzávažnejší nedostatok považoval žalovanýskutočnosť, že pacientovi bolo na internej ambulancii žalobcu dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. realizované
EKG vyšetrenie, avšak záznam z tohto vyšetrenia nebol vôbec vyhodnotený. Závažnosť pochybenia
spočíva aj v tom, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli prítomné známky infarktu myokardu

a to buď staršieho, ale nie je vylúčené, že podľa záznamu mohlo ísť aj o subakútnu formu. V
dôsledku nevyhodnotenia EKG záznamu neboli ordinované ani ďalšie potrebné zdravotné výkony, a
to vyšetrenie na kardiošpecifické enzýmy. Následkom tohto pochybenia nebola pacientovi stanovená
správna diagnóza a nebola zabezpečená adekvátna terapia. Ďalším menej závažným pochybením bolo
podanie intravenóznej liečby (R., ktorá nebola odôvodnená vzhľadom na aktuálne zistené objektívne

údaje o zdravotnom stave pacienta - normálny fyzikálny nález, bez známok stázy a sJ.. Z odôvodnenia
je zrejmé, akými úvahami sa riadil žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty a ako posúdil všetky
skutočnosti zistené v správnom konaní. Je jednoznačné, že na vyhotovenom a zo strany žalobcu
nevyhodnotenom EKG zázname sú prítomné známky anteroseptálneho infarktu myokardu. Podľa
tohto záznamu (pri hodnotení poskytnutej zdravotnej starostlivosti poverené osoby pri výkone dohľadu
vychádzajú len z podkladov, ktoré mal žalobca k dispozícii v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti)

známky svedčili pre starší, ale aj pre možný subakútny infarkt H., čo bolo potrebné následne zo
strany žalobcu jednoznačne diagnosticky dodiferencovať. Správne konštatoval žalovaný, že závažnosť
pochybenia spočíva aj v tom, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli prítomné známky infarktu
H., a to bez ohľadu na to, či išlo o známky staršieho alebo subakútneho infarktu. Je pravdou, že
podľa pitevného protokolu bol príčinou úmrtia infarkt H. pK. v štádiu hojenia 10 až 14 dní, avšak nič

to nemení na tom, že aj tento starší nález mal žalobca na realizovanom EKG rozpoznať a následne
pacientovi zabezpečiť adekvátnu liečbu. Aj keď nie je možné preukázať priamy následok na zdraví
pacienta v súvislosti s úmrtím pacienta, je však možné preukázať následok v podobe nestanovenia
správnej diagnózy a nezabezpečenia včasnej a adekvátnej terapie, čím došlo k zmareniu šance na
prežitie.

50. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť
poskytnutásprávne,patrídosprávnejúvahyÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou/rozsudok
NS SR sp. zn. 4Sžz/2/2013 zo dňa 13.01.2015, sp. zn. 3 Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010, sp. zn.
8Szd/1/2010 zo dňa 28.07.2011 v ktorom sa uvádza, že „súd je podaním správnej žaloby prizvaný do

pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
boli vyslovené v súlade so zákonom alebo nie, pričom obsah takýchto záverov neskúma z hľadiska
odborného, ale z hľadiska právneho.“/

51. Žalovaný v súlade s právnymi predpismi vykonáva dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej

starostlivosti a vyslovuje záveru o správnosti či nesprávnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je
oprávnený objektívne a nezávisle preskúmať poskytnutú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na fakt,
či v konečnom dôsledku žalobca uzná svoje pochybenie alebo nie. Uvedené konštatoval Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku: sp. zn. 5Sžo/37/2016, v ktorom sa konštatuje, že „...úlohou
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na základe predloženej dokumentácie objektívne

a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie §
4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., je jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Úlohou a
povinnosťou úradu nie je dospieť k zhode s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, či ich jednotlivými
lekármi, v otázke, či zdravotná starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá správne. Samotný nesúhlas
žalobcu s odbornými závermi prizvanej osoby bez predloženia relevantných dôkazov spochybňujúcich

ich správnosť preto podľa názoru najvyššieho súdu nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení
skutkového stavu. “ a sp. zn. 10Sžo/72/2016, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky odkázal na
odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti „...Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva,
žeby žalobca predložil konkrétny relevantný dôkaz, napr. znalecký posudok, ktorý by istým spôsobom
spochybňoval odborný záver prizvaných odborníkov, a preto aj podľa názoru súdu neexistoval právny

dôvod za daného skutkového stavu, aby žalovaný vo veci nariaďoval ešte znalecké dokazovanie. “

52. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje sa so závermi správnych orgánov a konštatuje,
že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil odborný záver prizvaného
odborníka. Podľa názoru súdu za daného skutkového stavu neexistuje právny dôvod, aby žalovaný

vo veci nariaďoval ešte aj znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na to, že
s postavením odborníkov v danom medicínskom odbore sa už vysporiadal Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku č.k. 4Sžo/10/2008 zo dňa 26.02.2009, ako aj rozsudku č.k. 10Sžso/21/2014
zo dňa 15.04.2015. Správny súd z uvedených dôvodov považoval za nedôvodné tvrdenie žalobcu onedostatočnom zistení skutkového stavu. V súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní
zásadyúčelnostiahospodárnosti,akmážalovanýskutkovýstavzadostatočnepreukázanýaobjasnený,
nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania.

53. S ohľadom na žalobcom tvrdené nedostatočné zistenie skutkového stavu je potrebné uviesť, že
právo účastníka konania predkladať dôkazy a podieľať sa na objasňovaní skutkového stavu nemožno
interpretovať tak, že správny orgán je povinný vyhovieť každému návrhu na vykonanie dôkazov.
Vykonávanie dôkazov patrí v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 správneho poriadku správnemu orgánu.

Ak však správny orgán návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovie, je jeho povinnosťou tento postup
zdôvodniť. Správny súd uvádza, že zo zákona č. 581/2004 Z.z. nevyplýva, že by na zodpovedanie
špecifických otázok, či na posúdenie veci nepostačoval názor (stanovisko) aj len jedného odborníka z
danej medicínskej oblasti. Rovnako ani samotný správny poriadok výslovne neurčuje počet, či dôležitosť
dôkazných prostriedkov. Správny orgán je podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku povinný náležite zistiť
skutkový stav, za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a vykonať dokazovanie

tak, aby mal zistené a preukázané všetky skutočnosti do tej miery, aby bol takto zistený skutkový stav
spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie.

54. Správny súd považoval postup správneho orgánu, keď do procesu výkonu dohľadu prizval
erudovaného odborníka za správny a súladný s ustanovením § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004

Z.z. Správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobcom bola v danom prípade posudzovaná
prizvaným odborníkom v odborných stanoviskách, v ktorých sa vysporiadal s odbornými námietkami
žalobcu s rovnakým záverom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Uvedené odborné
závery boli následne správnymi orgánmi vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z.z. v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľne odôvodnené. Práve v záujme náležitého

zistenia skutkového stavu veci a v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytovanej zdravotnej
starostlivosti pacientovi bol správnym orgánom prizvaný k výkonu dohľadu odborník z medicínskej
oblasti, ktorý nie je zamestnancom úradu hoci primárne dohľad vykonávajú zamestnanci úradu a
prizvané osoby na základe písomného poverenia úradu. Žalobca pritom nepredložil žiaden relevantný
dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť odborných záverov vyslovených prizvaným odborníkom. V tejto

súvislosti sa žiada uviesť aj to, že úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na
základe predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej
zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. je jeho právom
uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Úlohou a povinnosťou úradu nie je dospieť k zhode s
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, či ich jednotlivými lekármi, v otázke, či zdravotná starostlivosť

bola alebo nebola poskytnutá správne. Samotný nesúhlas žalobcu s odbornými závermi prizvanej osoby
bez predloženia relevantných dôkazov spochybňujúcich ich správnosť preto podľa názoru najvyššieho
súdu nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu.

55. Podľa názoru správneho súdu z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny orgán

uložil žalobcovi pokutu, pretože neposkytol pacientovi zdravotnú starostlivosť správne (čo podrobne
odôvodnil), čím porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Tento záver má oporu vo
vykonanom dokazovaní, vyplýva z dôkazov, ktoré boli vykonané v administratívnom konaní, pričom
žalobca v podstate spáchanie správneho deliktu nepoprel.

56. Správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia
správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania
rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená
správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná,

najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné
oprávnenie zakotvené v § 198 SSP a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola
primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho
represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii.

57. Sankcia za správny delikt musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho
protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal
ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a
jeho dôsledkom. Pre určovanie jej výšky je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky,t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo
chránenéhozáujmu,činásledokporušeniaboltrvalýavakombolrozsahu.Jetiežpotrebné,abysprávny
orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo

zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v
nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno
- výchovnú funkciu.

58. Správnym orgánom oboch stupňov nemožno vytknúť nedostatočnosť odôvodnenia výšky uloženej

sankcie s ohľadom na vyššie uvedené atribúty, ktoré správny orgán má zohľadniť pri určení druhu a
výšky sankcie. Zákon č. 581/2004 Z.z. pripúšťa uloženie pokuty v prípade, že pri výkone dohľadu
nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti správny orgán zistil, že zdravotná starostlivosť nebola
poskytnutá správne. Žalovaný (prvostupňový správny orgán) bol oprávnený aplikovať príslušné zákonne
ustanovenie (§ 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. a rozhodnúť v rámci zákonom určeného
rozpätia (§ 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z.).

59. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol
svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka
konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia
správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti,

na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne
rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí
dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané
dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných
podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané

na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Podľa
názoru súdu je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva.

60. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu. Ako vyplýva z rozhodnutí správnych orgánov, tieto pri určení

výšky pokuty hodnotili konkrétny prípad poskytnutia zdravotnej starostlivosť celkovo, žalovaný uložil
pokutu za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za postup žalobcu v diagnostickom postupe,
ktorý neviedol k zabezpečeniu ďalšej neodkladnej diagnostiky, zodpovedajúcej aktuálnemu klinickému
obrazu pacienta. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi výšky žalobcovi uloženej pokuty ako
vyplynuli zo žalobou napadnutých rozhodnutí, predovšetkým z rozhodnutia vydaného v prvom stupni. Z

uvedeného opisu vyplýva, že sa správne orgány s touto otázkou argumentačne dostatočne vysporiadali.

61. Súd podotýka, že pre určovanie výšky sankcie je právne relevantný i následok porušenia zákona,
či tento bol trvalý a v akom bol rozsahu. Správne orgány zohľadnili i intenzitu porušenia zákona, jeho
spoločenskou nebezpečnosťou a tiež charakter individuálneho objektu deliktu. V danom prípade bola

porušením zákona celkom jednoznačne ohrozená ochrana zdravia a života pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti žalobcom. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že sa pri určení výšky pokuty zaoberali
aj ostatnými relevantnými kritériami, preto súd nemohol konštatovať, že by napadnuté rozhodnutia
postrádali podrobnejšiu špecifikáciu dôvodov.

62. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým
rozhodnutím poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Prvostupňové rozhodnutie,
pokiaľ ide o odôvodnenie výška pokuty, považuje súd za dostatočne adresné, obsahujúce dostatočné
odborné argumenty vysvetľujúce právny názor správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd
nepovažoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za vybočujúce z medzí a hľadísk zákona a

v uloženej výške považoval pokutu za spĺňajúcu represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu
individuálnej a generálnej prevencie.

63. Z vyššie uvedeného pre súd vyplynulo, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový
stav a správne vykonali dokazovanie, zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje

rozhodnutia i dostatočne určite zrozumiteľne a preto i preskúmateľne odôvodnili. Po preskúmaní veci
súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad správneho konania a žalovaný prihliadol na
všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a
zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému
subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444
ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej

pomoci.