Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/631/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313212339
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313212339.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej,
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom K. 8, P. O. BOX XXX, XXX XX A., proti odporcovi:
A. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. č. XXXX/X, XXX XX H., toho času na neznámom

mieste, zastúpenému Mestom Čadca ako opatrovníkom, v konaní o zaplatenie sumy 8.147,25 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/330/2013-71
zo dňa 05.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie návrhu na začatie konania v druhej vete výroku, v ktorej súd návrh vo zvyšku
zamietol, konkrétne v jeho časti o zaplatenie sumy 50,83 Eur, predstavujúcu poplatky za správu
úveru za obdobie od 01.11.2011 do 21.02.2013, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Čadca č. k.

16C/330/2013-71 zo dňa 05. 06. 2015 zrušuje a konanie v predmetnej časti zastavuje.

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 16C/330/2013-71 zo dňa 05. 06. 2015 v druhej vete výroku v
jeho zvyšnej časti, ktorou súd zamietol návrh o zaplatenie zmluvných úrokov z úveru v sume 1.092,66
Eur, a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Vo zvyšnej časti (veta prvá výroku) zostáva rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 16C/330/2013-71 zo
dňa 05. 06. 2015 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi podľa § 52 a nasl. a príslušných ustanovení

zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.003,76
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 7.003,76 Eur od 08.03.2013 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň uložil odporcovi
povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 351,72 Eur titulom zaplateného
súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 423,62 Eur k rukám zástupcu
navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo nesporné, že odporca na
základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0313350220 zo dňa 17.07.2008 čerpal od Slovenskej sporiteľne,
a.s. úver vo výške 6.638,78 Eur a tento sa zaviazal splácať v mesačných splátkach istiny po 155,38
Eur so splatnosťou prvej splátky 20.08.2008 a konečnou splatnosťou úveru 20.06.2013. Z predložených
listinných dôkazov, a to z výpisu obratov na úverovej zmluve mal okresný súd nepochybne preukázaný
nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 7.003,76 Eur, ktorú tvorí nesplatená istina úveru, neuhradené

riadne úroky vyčíslené za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t. j. od 17.07.2008 do 31.10.2011
a neuhradené poplatky vyčíslené za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t. j. od 17.07.2008 do31.10.2011, preto návrhu navrhovateľa v tejto časti ako opodstatnenému vyhovel. Pokiaľ ide o uplatnený
nárok na zaplatenie riadnych úrokov z úveru vo výške 1.092,66 Eur, tieto súd navrhovateľovi nepriznal,
a to z dôvodu, že neboli navrhovateľom podrobne matematicky a prehľadne tabuľkovou formou

špecifikované, t. j. z návrhu ani zo žiadneho ďalšieho podania navrhovateľa nevyplýva konkrétny výpočet
týchto úrokov. Pokiaľ ide o tabuľku navrhovateľa doručenú súdu a označenú ako vyčíslenie riadnych
úrokov - výpis z úverového účtu, táto nebola prehľadná a dokonca údaje v nej uvedené nemožno
považovať za hodnoverné, nakoľko v druhom stĺpci tejto tabuľky je v každom riadku tabuľky uvedený
rovnaký deň, ktorý súdu neposkytuje žiaden údaj o konkrétnom období (mesiacoch a počtoch dní),

za ktoré navrhovateľ počítal úrok z úveru. Súd tiež poukázal na to, že úroková sadzba bola v zmluve
dohodnutá ako premenlivá úroková sadzba vo výške 11,75% ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy.
Navrhovateľ súdu nepreukázal príslušný matematický výpočet na základe ktorého dospel k výške
neuhradených úrokov z úveru 1.092,66 Eur, nepreukázal ani to, že uvedená suma predstavuje úroky z
úveru vo výške 11,75% za obdobie od 01.11.2011 do 21.02.2013 a dokonca nepreukázal ani
to, aká suma (nesplatená časť úveru) bola základom pre výpočet úrokov, preto súdu nebolo zrejmé ako

dospel k sume 1.092,66 Eur uplatnenej z titulu úrokov z úveru za obdobie od 01.11.2011 do 21.02.2013.
Súd nie je povinný uskutočňovať výpočty namiesto navrhovateľa, došlo by k porušeniu procesnej zásady
rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľ ako účastník konania, ktorý vzniesol návrh má nielen právo,
ale aj povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, preto všetky skutočnosti, ktoré uvádza musí súdu aj
hodnoverným spôsobom preukázať, ak chce byť v konaní úspešný.

Pokiaľ ide o poplatky neuhradené za obdobie od 01.11.2011 do 21.02.2013 uplatnené navrhovateľom
vo výške 50,83 Eur, ktorá suma vyplýva z vyčíslenia poplatkov, v rámci ktorého bol účtovaný poplatok
za správu úveru vo výške 2,99 Eur mesačne, tento súd navrhovateľovi nepriznal z toho dôvodu, že
dojednanie poplatku za správu úveru vo výške 1,99 Eur mesačne v zmluve, považuje za neplatné
dojednanie, pretože ide o poplatok spojený so správou úveru, za ktorý sa odporcovi ako

spotrebiteľovi nedostáva žiadne protiplnenie. Ide o finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré slúži
len na prospech dodávateľa. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorej nemôže súd navrhovateľovi
priznať žiadne právo. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
17.07.2008 vyplýva, že zmluvné strany si dojednali poplatok za správu úveru vo výške 1,99 Eur mesačne
a nie vo výške 2,99 Eur, v akej si poplatok účtoval navrhovateľ. Z uvedených dôvodov, keďže podkladom

nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatkov za správu úveru vo výške 2,99 Eur mesačne,
spolu vo výške 50,83 Eur je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná a nebolo zrejmé, na základe akého zmluvného ustanovenia si navrhovateľ uplatnil
zvýšený poplatok, alebo na základe akého zmluvného dojednania došlo k zvýšeniu poplatku za správu
úveru zo sumy 1,99 Eur mesačne na sumu 2,99 Eur mesačne, okresný súd návrh v časti zaplatenia

tejto sumy ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny v
zamietajúcej časti a vyhoveniu jeho návrhu.
Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že uplatnený nárok na úroky nebol riadne špecifikovaný. Tento

bol predložený v podaní zo dňa 28.05.2015, kde sa uvádzal aj spôsob ich výpočtu. Úroky v sume
1.092,66 Eur boli vyčíslené z konečného zostatku úveru ku dňu 31.10.2011 vo výške 7.003,76 Eur za
obdobie od 01.11.2011 do 21.02.2013 s použitím dojednanej ročnej úrokovej sadzby 11,75%. Svoje
tvrdenia navrhovateľ podložil listinnými dôkazmi - špecifikácia odovzdanej pohľadávky predložená
so žalobným návrhom a vyčíslením riadnych úrokov. K predloženému vyčísleniu riadnych úrokov

zároveň uviedol príkladný výpočet riadnych úrokov za mesiac november 2011. Z podania navrhovateľa,
ako aj z predloženého výpočtu je zrejmá suma, ktorá bola základom pre výpočet riadnych úrokov
(konečný zostatok úveru vo výške 7.003,76 Eur, ako aj použitá úroková sadzba (11,75% p. a.).
Zároveň z predloženého výpočtu vyplýva, že napriek tomu, že v úverovej zmluve zo dňa 17.07.2008
bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba vo výške 11,75% p. a., táto sa počas trvania úverového

vzťahu nezmenila a riadne úroky boli počas celého trvania úverového vzťahu vyčísľované použitím
úrokovej sadzby 11,75% p. a. Vyčíslenie riadnych úrokov predstavuje vyfiltrované položky kompletného
výpisu z úverového účtu navrhovateľa (predložený s podaním z 28.05.2015). Nakoľko sa jedná o
odpisové položky zaúčtované jeho právnym predchodcom v deň predchádzajúci postúpeniu pohľadávky
navrhovateľovi, je pri vyčíslení riadnych úrokov za jednotlivé mesiace uvedený rovnaký dátum -

27.03.2013. Napokon odvolateľ uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým mu nebol
priznaný nárok na zaplatenie poplatok vo výške 50,83 Eur od 01.11.2011 do 21.02.2013, a
preto vzal v tejto časti svoj návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť.Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), na základe čiastočného späťvzatia návrhu na začatie

konania rozhodol podľa § 208 O.s.p. o pripustení späťvzatia a zastavení konania v časti o zaplatenie
sumy 50,83 Eur predstavujúcu poplatky za správu úveru za obdobie od 01.11.2011 do 21.02.2013.
Následne preskúmal rozsudok okresného súdu v druhej vete výroku v jeho zvyšnej časti, a to v rozsahu
vyplývajúcomzustanovenia§212ods.1O.s.p.abeznariadeniapojednávaniapodľa §214ods.2O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal po vyhlásení rozsudku okresného súdu, ktorý nenadobudol
právoplatnosť, svoj návrh sčasti späť, a to v časti nároku na zaplatenie poplatku vo výške
50,83 Eur od 01.11.2011 do 21.02.2013, krajský súd za súhlasu odporcu prvostupňové rozhodnutie v
dotknutej časti zrušil a konanie zastavil v zmysle citovaného ustanovenia § 208 O.s.p.

Následne krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o
zamietnutie návrhu vo zvyšnej časti. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením §
157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach

naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania
je formulovaný petitom návrhu na začatie konania, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv. Je

výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné
skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má
priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť
môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť

označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu.
Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Zmyseluplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj

v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neprezentoval v konaní skutkové
tvrdenia,zktorýchbybolomožnéidentifikovaťanásledneriadneposúdiťdôvodnosťuplatnenéhonároku
nazaplatenieúrokov.Bolonanavrhovateľovi,abypreukázalatiežpodrobnešpecifikovalspôsobvýpočtu
uplatnených úrokov.

Neúplné skutkové tvrdenia museli viesť k čiastočnému zamietnutiu návrhu na začatie konania. Nie
je úlohou civilného súdu odstraňovať vecné nedostatky podaní navrhovateľa, či snažiť sa z vlastnej
iniciatívy hľadať v podaniach parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe. Treba zdôrazniť, že v
civilnom konaní platí zásada ukladajúca účastníkovi tvrdiacemu istú skutočnosť, túto aj preukázať, inak
sa vystavuje riziku neúspechu v konaní. Navrhovateľ v predmetnej časti zjavne neuniesol dôkazné

bremeno; konkrétna špecifikácia žalovanej sumy bola práve tým, čo mohlo vyústiť do jeho procesného
úspechu v konaní. Pokiaľ účastník v konaní len poukazoval na jednotlivé listinné dôkazy, predovšetkým
na predložený výpis z úverového účtu, tento jeho postup bol nedostatočný, pretože neponúkol
súdujasnýobrazospôsobevýpočturiadnychúrokov.Argumentáciaspočívajúcavodkazenaspomínanývýpis z úverového účtu, či exemplifikatívny výpočet úrokov nebol pre civilný súd postačujúcim
dôkazom, pretože tento nedával zrozumiteľný obraz o spôsobe výpočtu uplatnenej pohľadávky.

Nad rámec uvedeného posúdenia krajský súd naviac dodáva, že tzv. mimoriadna splatnosť úveru bola v
danom prípade vyhlásená v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá okolnosť
znamenala,žeštruktúrauplatnenejpohľadávkynemohlabyťtaká,akoprezentovalnavrhovateľvkonaní.
Uvedenú skutočnosť uvádza krajský súd na podporu svojich záverov o potrebe nevyhovenia
odvolaniu, hoci vzhľadom na vyššie formulovanú argumentáciu nebola tou najpodstatnejšou.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej v napadnutej časti ako vecne správny p o t v r d i l .

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

Vozvyšnejčastinenapadnutejodvolaním(vetaprvávýroku)zostalrozsudokokresnéhosúdunedotknutý
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy,
ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu ich vznik ani nevyplýva, odvolací súd mu
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.