Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010101
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5818010101.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 11. októbra 2018 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Adriany Gallovej
prejednal odvolania obžalovaného B. V. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/36/2018 z 22.6.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

6T/36/2018 z 22.6.2018.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný B. V. uznaný za vinného zo zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. na skutkovom
základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva v neprospech obžalovaného, a to do výroku o treste.
V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne uložil

trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, napriek tomu, že neboli na takýto postup splnené
zákonné podmienky. Nestotožňuje sa s úvahami, ktoré prvostupňový súd prezentoval v odôvodnení
napadnutého rozsudku, kde poukázal na pomer a mieru poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností
a na skutočnosť, že obžalovanému ukladal popri treste aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou. Prvostupňový súd poukázal, že konanie obžalovaného nevykazovalo až také znaky bezcitnosti,
ako je tomu zvyčajne pri tomto trestnom čine a tiež prihliadol na skutočnosť, že vyvolávanie niektorých

napätých a stresových situácií bolo aj za prispenia manželky obžalovaného, ktorá má rovnako sklony
k požívaniu alkoholu. Poukázal ďalej, že prvostupňový súd prihliadol aj na priaznivú prognózu nápravy
obžalovaného po absolvovaní protialkoholického liečenia ústavnou formou. Skutočnosti, na ktoré v
odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal prvostupňový súd v súvislosti s aplikáciou § 39 ods. 1 Tr.
zák., nemožno považovať za okolnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia
o mimoriadnom znížení trestu. V zmysle tohto ustanovenia musí ísť o také skutočnosti, ktoré sú

mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v iných, obdobných prípadoch a zároveň vzhľadom na
ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľaneprimerane prísne. Prokurátor ďalej poukázal, že skutok bol spáchaný na 8 osobách, z toho 7
maloletých, čo je viac ako dvojnásobok počtu osôb potrebného na naplnenie zákonného sprísňujúceho
znaku „na viacerých osobách“. Ďalej poukázal na dlhé obdobie páchania skutku, a to približne 7 rokov,

čo tiež viacnásobne prevyšuje dobu potrebnú na naplnenie znaku „po dlhší čas“. Prvostupňový súd
navyše výrazne znížil výmeru trestu odňatia slobody ešte aj pod hranicu, ktorá by prichádzala do úvahy
v prípade uzatvorenia dohody o vine a treste. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému spravodlivý trest.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedol, že prvostupňový
súd odôvodnil svoj rozsudok tak, že obžalovaný sa mal takmer každý deň v domácnosti v ich rodinnom
dome dopúšťať skutku uvedeného v rozsudku. Poukázal, že na naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu, ktorý sa mu kladie za vinu, je potrebné, aby protiprávne konanie malo určitý stupeň intenzity,
frekvenciu, resp. opakovanie, trvácnosť a dĺžku. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by
konanie obžalovaného vykazovalo tieto znaky. Obžalovanému je kladené za vinu, že viedol hádky, kričal

v domácnosti, vulgárne sa pred deťmi vyjadroval, budil deti, aby mu zapálili cigaretu, zhadzoval z detí
prikrývky počas spánku, budil deti, aby nakúrili v peci, posielal deti, aby mu kúpili alkohol, odopieral im
stravu a taktiež odopieral im spánok. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne výpovede svedkov M.
V., X. V., W. V., V. V., z ktorých nevyplýva, že by sa konania, ktoré je mu kladené za vinu, mal voči
poškodeným dopúšťať takmer každý deň. Taktiež poukázal, že z výpovedí poškodených nevyplýva,

že by sa všetkých útokov mal dopúšťať voči všetkým poškodeným. Uviedol, že k týraniu blízkej a
zverenej osoby môže dôjsť výlučne za predpokladu, že konanie páchateľa sa vyznačuje potrebnou
intenzitou a trvácnosťou, pričom poškodený vníma takéto konanie ako ťažké príkorie spôsobujúce u
takej osoby utrpenie. V danom prípade však nie je splnená žiadna z týchto podmienok objektívnej
stránky trestného činu, pokiaľ ide o intenzitu a trvalosť. Poukázal na zmenu právnej kvalifikácie tohto

trestného činu od 1.1.2016. Ani pri kvalifikácii platnej od 1.1.2016 nepostačuje na naplnenie tejto
základnej skutkovej podstaty len ojedinelé, osamotené či jednorazové konanie, ale je nevyhnutná určitá
hromadnosť, sústavnosť a intenzita konania páchateľa. Poukázal, že pokiaľ ide o spôsobenie fyzického
alebo psychického utrpenia, nikdy nemôže ísť len o jednorazové či osamotené konanie, ktoré pozostáva
napr. len z ojedinelých nadávok či urážok, prípadne len z ojedinelého fyzického či verbálneho útoku

na poškodenú osobu. Kvalifikačným hľadiskom tohto trestného činu je jeho hromadnosť či trvalosť,
teda to, či útoky sú opakované, sústavné a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické
utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho prechodného charakteru. Poukázal, že
svedkovia uviedli, že jednotlivé čiastkové útoky (strhnutie periny, nočná hádka rodičov, kúrenie v peci)
sa udiali vždy len raz, pričom v prípade niektorých útokov išlo len o zriedkavé úkazy (obžalovaný mal

poslať deti do obchodu po alkohol). Konaniu páchateľa preto chýba potrebná hromadnosť a sústavnosť.
Zdôraznil, že v jeho konaní absentuje intenzita s ohľadom na okolnosti jednotlivých čiastkových útokov
a skutok ako celok. Preto považuje za nesprávny záver prvostupňového súdu vo vzťahu k vzniku
psychického utrpenia. Poukázal, že jeho deti sa zvykli s ním pobiť, vrátili mu facku, rovnako manželka
ho napadla, deti sa s ním hádali, odvrávali mu, nepočúvali ho, nepomáhali mu, nevykonávali jeho

príkazy ako otca v domácnosti, keď bol opitý natáčali ho na video a keď ich posielal do obchodu po
alkohol, odmietli to. Maloleté deti zároveň uviedli, že majú otca radi a že sa ho neboja. Znalec PhDr.
Ján Šútovec PhD. zdôraznil, že nenachádza u detí žiadne z prejavov psychického utrpenia v dôsledku
týrania, naopak poznamenal, že správanie medzi rodinnými príslušníkmi navzájom a fungovanie rodiny
popísaným spôsobom je skôr normou, resp. zaužívaným štandardom. Namieta, že prvostupňový súd

vôbec nezdôvodnil a nepoukázal vo vzťahu k svedeckým výpovediam na podstatné skutkové okolnosti,
z ktorých vychádzal, na základe ktorých mal za preukázané, že konanie obžalovaného bolo sústavné,
opakované a s takou intenzitou, že poškodeným bolo zapríčinené psychické utrpenie. V odvolaní
vyčítal prvostupňovému súdu nedostatočné odôvodnenie. Prvostupňový súd v odôvodnení nepoukázal
na skutkové okolnosti, z ktorých by bola zrejmá hromadnosť, opakovanosť a sústavnosť konania

obžalovaného. Z výpovedí svedkov sa naopak javí, že jednotlivé čiastkové útoky obžalovaného boli buď
jednorazové, alebo len zriedkavé (najviac dva-trikrát), pričom tieto boli vykonané so značným časovým
odstupom (niekoľko mesiacov alebo rokov). Z odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, kedy mal obžalovaný
vykonať jednotlivé čiastkové útoky, neskúma sa hlbšie ich intenzita a ani sa nepopisuje ich početnosť.
Prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal so všetkými zásadnými skutkovými okolnosťami svedčiacimi

nielen proti obžalovanému, ale aj v jeho prospech. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia je konštatovanie
súdu, že svedectvá jednotlivých svedkov sú v dobrom vzájomnom súlade, majú logickú nadväznosť
a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného. Naopak on je presvedčený, že svedectvá
si odporujú navzájom. Prvostupňový súd sa nevysporiadal a nezdôvodnil, z čoho mal za preukázanúexistenciu psychického utrpenia u jeho detí. Prvostupňový súd sa nezaoberal, v akom rozsahu
zistené duševné poruchy u detí majú súvis s rodinnou situáciou, resp. životným štandardom rodiny,
správaním matky ako ďalšieho rodiča, ostrakizovaním a vylučovaním detí zo spoločnosti rovesníkov,

resp. vzájomnou interakciou detí s okolím, nepriaznivou finančnou situáciou rodiny, nízkym kultúrnym
povedomím rodiny a vrodenou mentálnou zaostalosťou detí. V súčasnej situácii nie je skutkový stav
dostatočne zistený na to, aby bolo možné so znaleckou istotou konštatovať kauzálnu linku medzi
vznikom psychických porúch u detí a konaním obžalovaného, pričom na preukázanie viny obžalovaného
musí byť táto príčinná súvislosť zadefinovaná nepochybne a jednoznačne. Pokiaľ prvostupňový súd

poukazuje na závery znaleckého posudku znalca PhDr. Jána Šútovca PhD., závery prvostupňového
súdu sú vytrhnuté z kontextu, sú nelogické a neodôvodnené. Znalec nikdy a hlavne nikde v posudku ani
v žiadnej výpovedi neuvádzal, že deťom malo byť spôsobené psychické utrpenie. Znalec konštatoval,
že on neskúmal to, nakoľko konanie obžalovaného bolo príčinou akýchkoľvek porúch u detí, pričom
rovnako to nijako nekonštatoval. Z uvedeného je zrejmé, že diagnostikované poruchy detí nemajú svoj
pôvod v údajnom konaní obžalovaného, ale vo vnútornom nastavení a fungovaní rodiny ako celku a

jej interakcií so spoločenským okolím. Obžalovaný preto upozorňuje, že je nevyhnutné potrebné zistiť
a preukázať, nakoľko jeho konanie spôsobilo poruchy u detí. Znalec u žiadneho z detí neidentifikoval
stopy po fyzickom a ani psychickom utrpení. Pokiaľ znalec u detí konštatoval rôzne poruchy, odôvodnil,
že ide o dlhodobé dôsledky životného štýlu a denné štandardy rodiny ako takej, a teda tieto poruchy
nie sú výlučným dôsledkom konania obžalovaného v kontexte, z čoho tiež dôvodil, že všetky deti sú

inteligenčne zaostalé. Znalec tiež konštatoval, že u detí nemožno diagnostikovať posttraumatický stres.
Poukázal, že deti majú otca radi a nemajú z neho strach a chýba im. Pokiaľ prvostupňový súd konštatuje
existenciu psychického utrpenia u všetkých detí, neuvádza dôkazný zdroj a jeho obsah, z ktorého
vychádzal pri determinovaní psychického utrpenia u detí. Súd neuvádza, akým spôsobom určil a dospel
k jednoznačnej príčinnej súvislosti medzi vznikom psychického utrpenia u detí a konaním obžalovaného.

Prvostupňovýsúdnereflektujenazáveryavyjadreniaznalca,žepsychickéutrpenieneboloudetízistené
a s týmto sa v rozsudku nijako nevysporiadal. Skutkový stav je prvostupňovým súdom nedostatočne
zistenýarozsudokpretoniejeriadneodôvodnený,jearbitrárnyasvojvoľný.Vkonanínebolopreukázané
ani fyzické utrpenie ani psychické utrpenie. Pokiaľ ide o výsluchy maloletých detí, poukázal, že žiadne
z maloletých detí nebolo vypočuté za prítomnosti obhajcu obžalovaného. Nemal preto možnosť klásť

žiadnemu z detí otázky. Obžalovaný vzhľadom na dôkaznú situáciu očakával oslobodzujúci výrok.
Vzhľadom na pochybnosti o skutkovom stave a skutkových záveroch prvostupňového súdu sa rozhodol
využiť svoje právo a sám zabezpečiť znalecký posudok so zameraním na vyšetrenie maloletých detí
M., Y., X., O. a V. V.. Predmetom znaleckého posudku bude podanie správy o individuálnom vzťahu
obžalovaného a každého z maloletých detí, subjektívne vnímanie a prežívanie správania obžalovaného

zo strany maloletých detí, zistenie a preukázanie existencie psychického utrpenia u maloletých detí v
príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Pre ozrejmenie vzťahu a situácie v rodine obžalovaného
navrhuje vypočuť ako svedkov M. V. a O. O.. Namieta ďalej nezákonnosť dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní, a to prečítaním záznamov z výpovedí svedkov - maloletých detí. Na hlavnom
pojednávaní neboli predložené a vykonané správy o tom, akým spôsobom a kým boli záznamy

vyhotovené. Naviac pokiaľ ide o výsluchy maloletých M. V. a O. V., na hlavnom
pojednávaní nebol prehratý ani audiovizuálny záznam z týchto výsluchov, nakoľko tento nebol súdu
predložený. Taktiež poukázal, že všetky maloleté deti boli vypočuté ešte pred vznesením obvinenia. Po
vznesení obvinenia žiadal o vypočutie týchto svedkov opätovne, avšak procesný opatrovník na takýto
úkonnedalsúhlas.Vdôsledkutakéhotopostupudošlokporušeniujehoprávanaobhajobu.Vsúvislostis

výrokomotresteuviedol,žeprvostupňovýsúdneprihliadalnazníženúinteligenciuamentálnuzaostalosť
obžalovaného, ktorá sa nachádza v oblasti mentálnej subnormy. Je preto presvedčený, že vzhľadom na
priemerné IQ je mentálne zaostalý, pričom je potrebné túto skutočnosť zohľadniť. Rovnako je potrebné
zohľadniť jeho úmysel, ktorý sám deklaroval, že nikdy nemal záujem ani nechcel deti týrať, ani psychicky
ani fyzicky. Z dokazovania je zrejmé, že štandardy rodiny, čo sa týka správania a vzájomnej interakcie

sú značne odlišné od bežnej normy. Rodičia si nadávajú medzi sebou, bijú sa, deti sa pobijú s otcom,
nadávajú rodičom a rodičia nadávajú deťom. Rovnako deti sú mentálne zaostalé, arogantné a výchovne
nezvládnuteľné. Je preto toho názoru, že ak v takomto rodinnom prostredí sa rozhodol použiť výchovné
prostriedky ako nadávky a krik, prípadne výnimočne fyzický trest, potom by mal na uvedené súd
prihliadnuť pri mimoriadnom znížení trestu, nakoľko úmyslom obžalovaného bolo deti vychovávať a nie

týrať. Matka maloletých detí podľa vyjadrení znalkyne MUDr. Navrátilovej sama výchovu detí nezvláda.
Deti sú nezvládnuteľné, z dôvodu ktorého je prítomnosť obžalovaného v domácnosti z výchovného
hľadiska nevyhnutne potrebná. Je potrebné upozorniť, že obžalovaný v čase jeho triezvosti mal na deti
pozitívny výchovný vplyv. Poukázal na nepriaznivú ekonomickú situáciu v rodine, kde obžalovaný akootec je dôležitým zdrojom príjmov. Na zlú finančnú situáciu poukázal aj znalec PhDr. Ján Šútovec PhD.,
ktorý zdôraznil, že ďalšia neprítomnosť obžalovaného ešte prehĺbi chudobu v rodine, čo spôsobí ešte
zhoršenie rodinnej situácie, prípadne úplný rozvrat rodiny a individuálny morálny a výchovný úpadok

s priamym dopadom na jednotlivé deti. Poukázal, že nebolo jeho úmyslom deti týrať, tieto má rád,
chýbajú mu, vyjadril rozsiahlu starosť o zabezpečenie ich životných potrieb a dobrovoľne sa rozhodol
podstúpiť protialkoholické liečenie. Konania, ktoré je mu kladené za vinu, sa mal dopúšťať výlučne
pod vplyvom alkoholu. Na základe vykonaných dôkazov mal prvostupňový súd za preukázané, že
konanie obžalovaného vôbec nespočívalo vo fyzickom násilí. V takomto kontexte sa preto vytvára

priestor pre ponechanie obžalovaného na slobode s podmienečným trestom odňatia slobody, nakoľko
zrejme nehrozí žiadna ujma na zdraví a nie je ani ohrozený život žiadneho z poškodených. V prípade,
ak by malo dochádzať v čase plynutia podmienečného trestu odňatia slobody k psychickému násiliu,
súd môže kedykoľvek rozhodnúť o vykonaní trestu odňatia slobody. Pokiaľ prvostupňový súd pri
ukladaní trestu postupoval podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., nevzal do úvahy všetky okolnosti, a preto sa
obžalovaný s jeho závermi nestotožňuje. S poukazom na všetky okolnosti prípadu, ako aj samotnú

osobu obžalovaného, je miera jeho zavinenia podstatne znížená, pričom ide o výnimočné okolnosti,
za ktorých došlo k spáchaniu súdeného trestného činu. Je presvedčený, že vzhľadom na ochranu
spoločnosti, zabránenie v páchaní prípadnej ďalšej trestnej činnosti, odsúdenie páchateľa, vytvorenie
podmienok na výchovu páchateľa s ohľadom na jeho osobu a trestnú činnosť tak, aby viedol riadny život,
je namieste uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s mimoriadnom znížením a ochranným

opatrením vo forme povinnosti obžalovaného podstúpiť protialkoholické liečenie. Takýto trest zároveň
postihuje iba obžalovaného takým spôsobom, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby, najmä s ohľadom na obžalovaného ako dôležitý finančný zdroj rodiny. Navrhol preto,
aby krajský súd po doplnení dokazovania znaleckým posudkom sám vo veci rozhodol, prípadne, aby
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. K odvolaniu obžalovaný

pripojil aj objednávku na vypracovanie znaleckého posudku znalcom PhDr. Mgr. Elenou
Fortisovou.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosťaodôvodnenosťvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorému

predchádzalo a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami
a že je namieste zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na doplnenie dokazovania, nakoľko
prvostupňovýsúdpodľanázorukrajskéhosúdurozhodolnazákladenedostatočnezistenéhoskutkového
stavu, a preto predčasne. Doplnenie dokazovania má význam nielen z hľadiska odvolacích námietok
obžalovaného, ale aj z hľadiska posúdenia skutočností, na ktoré poukázal prokurátor vo svojom odvolaní

týkajúcom sa výroku o treste.

Zo skutku uvedenom v napadnutom rozsudku vyplýva, že obžalovaný mal svojim 8 deťom a manželke
vždy, keď bol pod vplyvom alkoholu, ktorý konzumoval takmer každý deň - teda denne, spôsobovať
psychické utrpenie rôznymi útokmi tak, ako sú uvedené v skutkovej vete rozsudku. Takýmto správaním

mal vytvárať napäté a stresové situácie pre všetky maloleté deti. Takto opakovane sa mal správať aj
v neskorých nočných hodinách, keď sa vrátil opitý domov, pričom rôznymi útokmi mal útočiť na všetky
maloleté deti a pokiaľ ide o maloletých M. J., L. J., J. J., D. J., Š. J. a S. J., tieto mal v denných a
aj nočných hodinách posielať, aby mu kúpili alkohol. Zo skutku uvedenom v napadnutom rozsudku
nevyplýva, akých konkrétnych útokov, voči ktorým deťom a najmä v akom rozsahu sa mal obžalovaný

dopúšťať. V rozsudku sú uvedené viaceré útoky s tým, že tieto mal obžalovaný páchať voči všetkým
deťom. Naviac v rozsudku je uvedené, že tieto útoky mal páchať takmer každý deň. Z vykonaných
dôkazov však podľa názoru krajského súdu takýto skutkový stav nevyplýva. Objektívne totiž nie je
preukázané, že by sa obžalovaný dopúšťal všetkých útokov uvedených v rozsudku voči všetkým deťom
a v takej intenzite, ako je uvedené v rozsudku, teda takmer každý deň. V tomto smere sa krajský súd

stotožňuje s odvolacími námietkami obžalovaného pokiaľ ide o rozsah, charakter, prípadne intenzitu
útokovobžalovanéhovočijednotlivýmpoškodeným.Vtejtosúvislostijepotrebnékonštatovať,ževtomto
smere sa výpoveď manželky obžalovaného podstatne odlišuje od výpovedí jeho detí. Na tieto podstatné
rozpory podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd dostatočne neprihliadol a nevysporiadal sa s
nimi v napadnutom rozsudku. Je zrejmé, že z výpovedí detí obžalovaného nevyplýva taký skutkový stav,

ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Pokiaľ prvostupňový súd konštatuje, že obžalovaný sa útokov voči poškodeným mal dopúšťať takmer
denne - keďže alkohol konzumoval takmer každý deň, a to sa malo vzťahovať aj na konanieobžalovaného v nočných hodinách, krajský súd poznamenáva, že nielen z výpovede obžalovaného, ale
aj jeho manželky V. V. a syna W. V. vyplýva, že obžalovaný prevažnú časť obdobia od roku 2010 do
18.6.2017, kedy mal spáchať skutok, pracoval mimo miesta bydliska na dvojtýždňových až mesačných

turnusoch. Na takéto turnusy mal obžalovaný chodiť niekoľko rokov. Medzi týmito turnusmi sa mal doma
zdržať dva až štyri dni. Už z výpovedí obžalovaného a týchto dvoch svedkov je teda zrejmé, že sa
útokov voči poškodeným nemohol dopúšťať takmer každý deň. V súvislosti s výpoveďou manželky
obžalovaného V. V. krajský súd poznamenáva, že táto bola pomerne podrobne vypočutá opakovane v
prípravnom konaní, kde sa aj pomerne presne vyjadrila k jednotlivým útokom zo strany obžalovaného

voči poškodeným deťom a voči nej. Na hlavnom pojednávaní však svedkyňa V. V. nebola vypočutá
dostatočne a z jej výpovede vyplýva, že táto sa k jednotlivým útokom obžalovaného, najmä vo vzťahu k
maloletým poškodeným, vyjadrovala už len nekonkrétne a všeobecne. Za takýchto okolností vzhľadom
aj na obsah výpovedí svedkov - poškodených maloletých detí, bolo potrebné, aby prvostupňový súd
postupom podľa § 264 Tr. por. odstránil rozpory vo výpovediach tejto svedkyne z hlavného
pojednávania a prípravného konania. Vzhľadom aj na odvolacie námietky obžalovaného ohľadom

rozsahu a intenzity útokov obžalovaného voči poškodeným, bude preto potrebné doplniť dokazovanie
opätovným výsluchom svedkyne V. V. postupom podľa § 264 Tr. por., resp. podľa § 263 ods.
4 Tr. por.

Pokiaľ ide o výpovede ostatných maloletých svedkov, s prihliadnutím na odvolacie námietky

obžalovaného krajský súd poznamenáva, že okrem výpovedí maloletých svedkov M. V. a O. V. na
ostatné výpovede ako na dôkazy možno prihliadať, keďže na hlavnom pojednávaní došlo postupom
podľa § 270 ods. 2 Tr. por. k ich oboznámeniu na technickom zariadení. Zo spisu nevyplývajú také
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že pri vypočutí týchto maloletých svedkov v prípravnom konaní došlo
kporušeniuzákona.Zaopodstatnenúodvolaciunámietkupovažujekrajskýsúdnámietkuobžalovaného,

že pokiaľ prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní neprehral audiovizuálny záznam z výsluchu
svedkov M. V. a O. V., došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, keďže pri výsluchoch týchto
svedkov nebol prítomný ani obžalovaný a ani jeho obhajca, a obrazovo-zvukový záznam súd k dispozícii
nemal. Pokiaľ neexistuje obrazovo-zvukový záznam z výpovedí týchto svedkov z prípravného konania,
bolo by podľa názoru krajského súdu možné prečítať prepis ich výpovedí len pokiaľ by v prípravnom

konaní tieto boli vykonané za prítomnosti obžalovaného, resp. obhajcu. V tomto smere považuje krajský
súdodvolacienámietkyobžalovanéhooneprípustnostitohtodôkazuzaopodstatnené.Pretopokiaľbude
chcieť prvostupňový súd prihliadať aj na výpovede maloletých svedkov M. a O. V., bude to možné len
po ich vypočutí na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na vek týchto maloletých svedkov a vzhľadom na
skutočnosti, ku ktorým sa majú vyjadriť, sa podľa názoru krajského súdu nejaví, že by ich opätovný

výsluch mohol nepriaznivo ovplyvniť ich duševný, resp. mravný vývoj. Pokiaľ by však prvostupňový súd
mal v tejto otázke pochybnosti, možno k tejto skutočnosti pred prípadným výsluchom týchto svedkov
požiadať o vyjadrenie znalca PhDr. Jána Šútovca PhD. Pokiaľ ide o prípadný výsluch týchto svedkov
na hlavnom pojednávaní, krajský súd poznamenáva, že je vecou aktivity prokurátora, či navrhne
vykonanie tohto dôkazu alebo nie. Nie je dôvodné, aby prvostupňový súd sám iniciatívne zabezpečoval

dôkazy, ktoré majú usvedčovať obžalovaného z trestnej činnosti. Takáto prípadná iniciatíva zo strany
prvostupňového súdu by mohla opodstatnene vyvolať pochybnosť o jeho nestrannosti.

V súvislosti s námietkou obžalovaného, že výsluchy maloletých svedkov boli v prípravnom konaní
vykonané pred tým, než mu bolo vznesené obvinenie, krajský súd poznamenáva, že vzhľadom na vek

týchto svedkov, keďže ide o maloleté osoby, ako aj ich pomer k obžalovanému, ktorý je ich otcom
a s poukazom na spôsob, akým boli v prípravnom konaní tieto výsluchy vykonané, ich podľa názoru
krajskéhosúdumožnopovažovaťzazákonnédôkazy.Prvostupňovýsúdtietodôkazysprávnepostupom
podľa § 270 ods. 2 Tr. por. ako obrazovo-zvukový záznam vykonal na technickom
zariadení. Výsluchy týchto maloletých svedkov - poškodených, ktorí sú deťmi obžalovaného, možno

preto v posudzovanej veci považovať za neodkladné úkony, ktoré tvoria výnimku z kontradiktórneho
postupu.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že konanie, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, nemožno
posúdiť ako psychické utrpenie vo vzťahu k poškodeným, krajský súd považuje takúto námietku v

súčasnom štádiu konania za neopodstatnenú a najmä predčasnú. V tomto smere krajský súd poukazuje
na závery posudku znalca PhDr. Jána Šútovca PhD., z ktorého vyplýva, že všetky maloleté deti
boli obžalovaným šikanované, pričom voči 5 deťom mali útoky zo strany obžalovaného charakter
psychického násilia. Maloleté deti konanie obžalovaného zle prežívali. Znalec u 5 detí konštatovalporuchy emocionality a u chlapcov aj poruchy správania. U maloletých detí znalec konštatoval poruchy
správania a úzkostné poruchy, ktoré sú v príčinnej súvislosti so životným štýlom rodiny, ktorý je
významnoumierouovplyvnenýsprávanímobžalovanéhovopitosti.Pokiaľideomanželkuobžalovaného

V. V. a jeho syna W., z výpovede znalca PhDr. Moniky Navrátilovej taktiež vyplýva, že konanie
obžalovaného, jeho hrubosť, šikanovanie, verbálnu agresivitu voči ostatným členom rodiny možno
považovať za páchanie určitej formy psychického násilia. V dôsledku konania obžalovaného najviac
trpeli najmenšie deti.

Ako už bolo vyššie konštatované, prvostupňový súd bude musieť dôslednejšie vyhodnotiť, v akom
rozsahu sa mal obžalovaný dopúšťať útokov voči jednotlivým členom rodiny a či u každého člena rodiny
možno považovať konanie obžalovaného za týranie v zmysle § 208 Tr. zák., nakoľko tak ako konštatoval
krajský súd už vyššie, taký rozsah útokov, ako je uvedený v napadnutom rozsudku vo vzťahu k všetkým
poškodeným z doposiaľ vykonaných dôkazov objektívne nevyplýva. Z odvolania obžalovaného vyplýva,
že tento navrhol doplniť dokazovanie aj o ďalšie dôkazy, pričom bude na úvahe prvostupňového súdu, či

vzhľadom na dôkaznú situáciu bude považovať doplnenie dokazovania v zmysle návrhu obžalovaného
za potrebné.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, z jeho odvolania je zrejmé, že tieto vychádzajú zo
skutkového stavu, keď obžalovaný sa mal dopúšťať týrania voči svojim 8 deťom a voči svojej manželke

po dlhší čas, ktorá skutočnosť však doposiaľ zadováženými dôkazmi objektívne preukázaná nebola. Ako
boloužvyššienaznačené,budeúlohouprvostupňovéhosúdu,abydôslednevyhodnotilvšetkyvykonané
dôkazy a po doplnení dokazovania vo vyššie naznačenom smere ustálil, u ktorých detí možno jeho
konkrétne útoky považovať za týranie v zmysle § 208 Tr. zák., a prípadne u ktorého z poškodených sa
takéhoto konania mal dopúšťať po dlhší čas. Krajský súd už na základe doposiaľ zadovážených dôkazov

poznamenáva, že vzhľadom na osobu obžalovaného, motív jeho správania, okolnosti, za akých sa mal
dopúšťať útokov, jeho rodinné a sociálne pomery, s prihliadnutím aj na spôsobený následok, možnosti
nápravy a pomery obžalovaného, nemožno ani podľa názoru krajského súdu v súvislosti s ukladaním
prípadného trestu obžalovanému vylúčiť postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu.
Takáto úvaha však bude závisieť od náležitého zistenia skutkového stavu. V tomto smere považuje

krajský súd za opodstatnené aj námietky obžalovaného týkajúce sa jeho osoby, rodinného prostredia a
okolností, za akých sa mal dopúšťať trestného činu.

Záverom krajský súd poznamenáva, že považuje aj v súčasnej dobe väzobné stíhanie obžalovaného
za opodstatnené a zákonné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.