Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205109
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316205109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: D. G., rod. Č., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX E., zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, AK Námestie
slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16,
811 04 Bratislava, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a určení zániku záväzku, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že záväzok žalobkyne voči žalovanému založení a vzniknutý na základe zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 29.07.2013 zanikol jeho splnením.

Žalobu súd vo zvyšnej časti z a mi e ta.

Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.05.2016 domáhala vydania rozhodnutia
ktorým by súd vyslovil, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo
dňa 29.07.2013 uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom je neplatná v časti
čl. 4, t.j. v časti upravujúcej zmluvnú odmenu žalovaného a zároveň určenia, že záväzok žalobkyne z
uvedenej zmluvy zanikol jeho splnením.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila revolvingovú zmluvu s tým, že jej písomné
vyhotovenie jej nebolo odovzdané pri jej podpise. Na základe zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške
3 000,- eur. Bola si vedomá toho, že je povinná úver splácať mesačnými splátkami vo výške 142,-
eur čo aj robila pravidelne od augusta 2014 do mája 2016, kedy žalovanému splatila celkovo sumu 4
828,- eur. Pretože nemala písomné vyhotovenie zmluvy a potrebovala vedieť, kedy jej končia splátky,
požiadala žalovaného o zaslanie písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá jej bola zaslaná vo februári 2016.

Z tejto zmluvy zistila, že úver jej mal byť poskytnutý na účel výkonu jej podnikateľskej činnosti a zároveň
jej mal byť podľa čl. 1.1. poskytnutý úver vo výške 6 816,- eur, napriek tomu, že ona žiadala o úver
vo výške 3 000,- eur. Nežiadala o poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti a na tento účel
jej úver ani nebol poskytnutý. Žalovaný od počiatku vedel, že jej poskytuje úver ako fyzickej osobe
nepodnikateľovi, pretože pri podpise zmluvy mu deklarovala, že pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka
a predložila okrem iného aj výplatné pásky. Činnosť opatrovateľky je chápaná ako zamestnanie. Úver
potrebovala na osobné účely. V ďalšom uviedla, že nikdy nepožadovala, aby s ňou žalovaný uzatvoril

revolvingovú zmluvu aby jej automaticky navyšoval poskytnutý úver.

Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nebola oboznámená s tým, že v skutočnosti si žalovaný v zmluve
vymienil zmluvnú odmenu v čl. 4.1. vo výške 816,- eur. Teda žalovaný od nej požaduje viac ako 100% navýšenie požičanej sumy. Dohoda o zmluvnej odmene je preto absolútne neprijateľná a nepriaznivá
pre žalobkyňu a v prípade ak súd nevyhlási jej neplatnosť, bude nútená preplatiť žalovanému reálne
poskytnuté finančné prostriedky. Takisto nebola poučená náležite o tom, že so žalovaným zároveň

uzatvára aj rozhodcovskú zmluvu.

V danom prípade žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ a nikdy nežiadala o
poskytnutie úveru na účel výkonu podnikateľskej činnosti. Pretože nešlo o podnikateľský úver má za to,
že vzťah medzi stranami sporu je vzťah spotrebiteľský a ako spotrebiteľke jej prináleží ochrana v zmysle

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V čl. 4.1. zmluvy bola stanovená zmluvná odmena, ktorú žalovaný kvalifikoval ako úroky v jednorazovej
sume 3 816,- eur. V samotnej zmluve však nebola určená výška dohodnutých úrokov, teda ona od
počiatku nevedela, že žalovanému má patriť úrok vo výške 31,64 % ročne. Takáto výška úroku však
vysoko prevyšuje priemerné úrokové miery úverov poskytovaných v danom čase na obdobie 4 rokov,

ktorá bola v tom čase 11,27 % ročne. Úrok požadovaný žalovaným je trojnásobne vyšší.

Žalovaný svojím konaním keď pripravil zmluvu ako zmluvu o podnikateľskom úvere a nie o úvere
spotrebiteľskom, obišiel zákon č. 129/2010 Z.z., čím sa účelovo vyhol tomu, aby zmluva mala všetky
náležitosti podľa tohto zákona. Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) a j), a nakoľko

ide o zmluvu spotrebiteľskú, mala by zmluva byť bezúročná a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.
b) tohto zákona. Pretože žalobkyňa od augusta 2013 do mája 2016 platila mesačné splátky vo výške
142,- eur, celkovo už zaplatila sumu 4 828,- eur, teda sumu reálne poskytnutú vo výške 3 000,- eur už
žalovanému zaplatila.

Má naliehavý právny záujem na určení toho, že záväzok z úverovej zmluvy zanikol splnením, aby
žalovaný od nej nemohol do budúcna vymáhať akékoľvek sankcie alebo plnenia.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to žiadosťou o poskytnutie úveru, zmluvou o úvere,
splátkovým kalendárom, rozhodcovskou zmluvou, prehľadom prijatých platieb vystaveným žalovaným,
písomným vyjadreniami strán sporu, výpoveďou žalobkyne, výsluchom svedkyne p. M. a zistil tento
skutkový stav veci:

5. Žalobkyňa dňa 25.07.2013 písomnou žiadosťou žalovaného požiadala o poskytnutie úveru vo výške 3
000,- eur, so splatnosťou 48 splátok pri výške splátky 142,- eur. Účelom poskytnutia úveru mala byť kúpa
auta. Žiadateľka je v žiadosti identifikovaná rodným číslom a tie ako podnikateľ s predmetom podnikania
opatrovateľstvo.

6. Strany sporu dňa 29.07.2013 uzatvorili zmluvu o úvere revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti (čl. 1, bod
1.1.) a to v dohodnutej výške 6 816,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť v 48 splátkach vo výške
142,- eur a to podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril Prílohu č. 1 zmluvy.

V zmysle čl.4., bod 4.1. zmluvy, sa žalobkyňa za poskytnutie úveru zaviazala zaplatiť žalovanému
zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to vo výške 3 816,- eur, ktorá bola
splatná ku dňu poskytnutia úveru.

Podľa splátkového kalendára k zmluve zo dňa 29.07.2013, ktorý je podpísaný stranami sporu, splatnosť

prvej splátky úveru bola dňa 30.08.2013 a poslednej dňa 30.07.2017. Výška splátky bola 142,- eur
mesačne.

7. Dňa 29.07.2013 bola zároveň medzi stranami sporu uzatvorená rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-
XXXXX

8. Z predloženého prehľadu prijatých platieb vystavených žalovaným vyplýva, že žalobkyňa v jeho
prospech uhradila 31 splátok po 142,- eur, t.j. celkovo sumu 4402,- eur. Prvú splátku uhradila dňa
22.08.2013 a poslednú dňa 02.05.2016.9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2016 uviedol, že peňažné prostriedky boli žalobkyni
poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti. Javí sa pomerne nelogicky, že si žalobkyňa na svoje

spotrebiteľské postavenie spomenula až po poskytnutí úveru. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo/81/2011. Prejav vôle žalobkyne uvedený v zmluve je natoľko nesporný, že jej súčasné tvrdenia
nie sú po právnej stránke spôsobilé zmeniť obsah ňou vykonaného prejavu vôle. V prípade žalobkyne
teda nejde o spotrebiteľa.

V ďalšom uviedol, že namieta existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/111/2008. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru
jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu
ak zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jedna v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu právneho vzťahu a jej prostredníctvom
možno dosiahnuť nápravu.

Medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna spotrebiteľská zmluva, a teda nie je daný vecný a ani
právny dôvod pre použitie zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobkyňa do podania žaloby vedela a nikdy
nespochybnila, akú zmluvu uzavrela a s akým obsahom. Ani neuviedla žiadne právne relevantné
skutočnosti, pre ktoré ba sa mal obsah ňou slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať

inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. V rámci údajov zadaných žalobkyňou, ktoré ju
identifikujú ako podnikateľa, o.i. i pripojila aj potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako
preukazovala ako podnikateľský subjekt. Aj v zmluve v čl. 1., bod 1.1 sa uvádza, že peňažné prostriedky
sú poskytnuté na podnikateľský účel. Aj z ďalších ustanovení je zrejmé, že zakladá obchodnoprávny
vzťah. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu nikdy sporná. Iné žalobkyňa začala tvrdiť až v

tomto súdnom konaní. Takýto postup žalobkyne je špekulatívny a účelový, snaží sa ním pre seba
dosiahnuť neoprávnenú výhodu. Peňažné prostriedky použila na výkon povolania, t.z. že sa nejedná
o spotrebiteľa.
V tomto smere považuje argumentáciu žalobkyne za bezpredmetnú a zavádzajúcu. Pred uzavretím
zmluvy o úvere, ako pri jej samotnom uzavretí žalobkyňa vystupovala a konala ako podnikateľ.

Žalobkyňa vyplnila žiadosť o poskytnutie živnostenskej pôžičky pre podnikateľské subjekty, kde vyplnila
všetky časti pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania pôžičky uviedla podnikateľskú činnosť.
Medzi zmluvnými stranami teda došlo k uzatvoreniu právneho vzťahu podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a teda zmluva sa spravuje režimom obchodného práva.

V ďalšom žalovaný poukázal na znenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Špecifickým znakom
obchodnoprávnych vzťahov je zmluvná voľnosť strán sporu. V zmysle zmluvy veriteľ poskytne dlžníkovi
na účely výkonu podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 6 816,- eur. Zákonom v
prípade úpravy maximálnej výšky odplaty bolo v rozhodnom čase pritom ustanovenie, ktoré upravovalo
maximálnu výšku odplaty. Ak by uvedená hodnota určená na jeho základe bola prekročená, potom by v

zmysle označeného ustanovenia nešlo o neplatný právny úkon. Dlžník z tejto hodnoty by nebol povinný
platiť len úrok v rozsahu prevyšujúcom najvyššiu prípustnú hodnotu.

Pokiaľ sa jedná o námietku žalobkyne, že nikdy nepožadovala uzatvorenie revolvingovej zmluvy tak
uviedol, že žalobkyňa predmetnou zmluvou vyslovila súhlas s uzatvorením revolvingového úveru za

predpokladov splnenia podmienok splácania úveru uvedených v zmluve. Poskytnutie revolvingu nie je
obligatórnou náležitosťou zmluvy, v prípade nezáujmu má klient možnosť ho odmietnuť. Skutočnosť, že
žalobkyňa uvedené právo nevyužila, nemá vplyv na obsah jej práv a povinností. Poukázal na znenie §
35 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ďalej uviedol, že popiera pravdivosť tvrdení žalobkyne o nevykonaní poučenia o uzatváraní
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia
nebola podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy. Jedná sa o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je
súčasťou inej štandardnej zmluvy. Vyplýva to aj z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy. Z tejto zmluvy tiež
vyplýva, že obsahuje poučenie o možnosti a nie v žiadnom prípade povinnosti zmluvu uzavrieť bez

následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, obsahuje údaje o dôsledkoch a význame rozhodcovského
konania a možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Toto poučenie je v úvode tejto zmluvy.

Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 16.09.2016 uviedla, že nesúhlasí s postúpením veci z
dôvodu miestnej nepríslušnosti. Poukázala na § 19 písm. d) CSP. Má za to, že medzi ňou a žalovaným

bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Požiadala o poskytnutie úveru, pričom pri žiadosti predložila
tie doklady o príjme na ktoré bola vyzvaná a pretože pracuje ako opatrovateľka, uviedla a predložila
doklady preukazujúce tieto tvrdenia. To však neznamená, že žiadala o poskytnutie podnikateľského
úveru. Rozdiel medzi podnikateľským a spotrebným úverom jej nebol vysvetlený. Na základe jej žiadosti
jej úver bol poskytnutý, pričom samotná zmluva o úvere jej bola vydaná až na základe písomnej žiadosti

na jar roku 2016, teda v čase, keď úver už tri roky splácala. Keďže je zrejmé že aj pred poskytnutím
úveru a aj potom pracuje ako opatrovateľka, pričom nemal v úmysle podnikať v inej oblasti a ani po
troch rokoch od poskytnutia úveru tak neurobila, nemal v úmysle žiadať o úver na podnikateľské účely,
zo strany žalovaného došlo k tomu, že s ňou bola uzatvorená úverová zmluva v ktorej zámerne boli
uvedené skutočnosti, ktoré mali vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa jej názoru, ak by sa aj úverová zmluva posudzovala podľa predpisov obchodného práva,
dohodnutá zmluvná odmena je neprimerane vysoká k reálnej výške poskytnutého úveru a preto jej
priznanie je v rozpore s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom.

Samotný proces uzatvárania zmluvy neobsahoval možnosť, aby sa podrobne oboznámila s obsahom

zmluvy, preto má za to, že nemala vedomosť a nebolo jej ani vysvetlené, že podpisuje zároveň
revolvingovú zmluvu a uzatvára zároveň aj rozhodcovskú doložku.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.11.2016 uviedol, že trvá na námietke miestnej
nepríslušnosti. Tvrdenie žalobkyne o absencii vedomosti o rozdiele medzi spotrebiteľským a

podnikateľským úverom odporuje aj tá skutočnosť, že so žalobkyňou uzatvoril aj obsahovo totožnú
zmluvu č. XXXXXX, a to po piatich mesiacoch od uzatvorenia zmluvy, ktorá je predmetom konania.

Opätovne poukázal, že žalobkyňa pred uzavretím revolvingovej zmluvy podala žiadosť o poskytnutie
úveru a ako dôvod uviedla kúpu motorového vozidla. Obsah zmluvy a jej povahu žalobkyňa

nespochybnila a to ani pri ich následnej korešpondencii. Na základe jej žiadosti došlo k uplatneniu
zmluvného nároku na odklad splatnosti splátok.

V ďalšom uviedol, že žalobkyňa tvrdenie o rozpore dojednanej výšky odplaty s dobrými mravmi, resp.
so zásadou poctivého obchodného styku bližšie neozrejmila a neoznačila žiaden dôkaz na potvrdenie

týchto skutočností.

Zmluva je preukázateľne podpísaná. Závery žalobkyne sú nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom,
ako aj ustanoveniami zákona. Pripojenie podpisu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so
všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením o toho,

k čomu sa chce konajúca zaviazať. Poukázal na ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka a § 502
Obchodného zákonníka.

12. Svedkyňa p. S. M. vo svojej výpovedi uviedla, že je zrejmé, že je sporný nárok na odplatu, ktorá
bola dojednaná v rámci zmluvy, ktorú uzatvorila ako viazaný finančný agent so žalobkyňou s tým, že sa

jednalo podľa jej názoru o klasický úver poskytnutý na podnikateľské účely s tým, že pokiaľ sa jedná o
samotnú odmenu za tento úver, jedná sa o bežný štandardný produkt bývalého už zamestnávateľa. V júli
2013 bola uzatvorená zmluva so žalobkyňou a ňou ako viazaným finančným agentom so žalovaným s
tým, že pokiaľ ona si dobre pamätá tak sa jednalo o zmluvu, ktorá bola uzatvorená na poskytnutie úveru
v nižšej sume ako bola tá ďalšia. Ona ako viazaný finančný agent bola zo strany svojho zamestnávateľa

školená na to ako majú pristupovať ku klientom, aké produkty im majú ponúkať a akou formou ich
majú o týchto produktoch informovať. Postupovala v rámci intencií a v rámci inštrukcie zo strany svojho
bývalého zamestnávateľa. V ďalšom uviedla, že v tom čase, kedy požiadala žalobkyňa o poskytnutie
úveru tak poskytoval žalovaný 2 typy úveru, a to spotrebný úver a úver pre živnostníkov a podnikateľov
a to vzhľadom na výšku ich finančných príjmov. Pokiaľ sa jedná o samotný prípad žalobkyne, v tomto

smere si bližšie nepamätá, že o aký typ úveru žiadala žalobkyňa. V danom prípade však pre účely
toho, aby bol poskytnutý spotrebný úver musela žalobkyňa dosahovať určitý príjem, čiže za tým účelom
bola aj z jej strany žalobkyňa vyzvaná na doloženie dokladov. Pokiaľ si pamätá bolo jej predložené
daňové priznanie a z tohto daňového priznania vzhľadom na to, že žalobkyňa vykonáva druh práce a toopatrovateľstvo v zahraničí bolo zrejmé, že výška príjmu z tohto zamestnania nebude dostačujúca na
to, aby jej bol poskytnutý spotrebný úver. Ohľadom toho ona klientku v tom čase informovala a povedala
jej, že možno jej zo strany žalovaného poskytnúť iba úver a to na podnikanie. V ďalšom uviedla, že údaje

do žiadosti o poskytnutie úveru vpísala ona a to na základe dokladov predložených žalobkyňou priamo
pred ňou. Po vyplnení žiadosti a predložení všetkých dokladov sa tieto listiny zasielali na centrálu do
Bratislavy, kde je na to zriadené osobitné oddelenie. Toto osobitné oddelenie posúdilo žiadosť klienta
vrátane všetkých predložených doklad s tým, že následne potom zvážilo všetky okolností a vyhotovovalo
v elektronickej podobe zmluvy v konečnej verzii ohľadom poskytnutého úveru s tým, že táto zmluva bola

potom následne elektronicky zasielaná na príslušné klientske pracovisko, kde príslušný finančný agent,
ktorý sprostredkoval zmluvu, ju vytlačil a vyzval klienta, aby túto zmluvu prišiel prevziať a podpísať. Po
podpísaní klientom sa potom zmluva zasiela na podpis na centrálu späť do Bratislavy a potom už z
centrály bola zmluva poštou zasielaná klientovi, ktorý takto podpísanú zmluvu potom si mal vyzdvihnúť
cestou poštovej prepravy alebo na pošte.

Na dotaz právnej zástupkyne žalobkyne, aby uviedla, či žalobkyňa alebo ostatní klienti pri poskytovaní
takéhoto typu úveru sa dotazujú ohľadom úrokov a toho koľko preplatia na daný úver, tak svedkyňa
uviedla, áno, že je to vždy skoro tak. V prvom rade každého zaujíma koľko môžu dostať a koľko preplatia.
Za týmto účelom ona podľa svojich vedomostí uvádza, že s každým jedným klientom prepočítala každý
jeden poskytnutý úver s tým, že to prepočítavali aj na to, že o koľko ten úver preplatia a tak to bolo aj

v prípade žalobkyne.

Pokiaľ sa týka samotného skúmania účelu na ktorý mal byť úver poskytnutý uviedla, že v danom prípade
nikdy zo strany bývalého zamestnávateľa striktne nebolo uvedené alebo nikdy sa striktne nezisťovalo, že
na aký účel sa úver poskytuje, jednalo sa iba o informatívny údaj, ktorý sa doplnkovo pýtala jednotlivých

klientov, pričom to nebolo podmienku toho, aby bol tento úver poskytnutý a to aj v prípade, ak sa jedná
o podnikateľský úver.

Nadotazprávnejzástupkynežalobkyne,abyuviedla,čisipamätánato,žezaňoužalobkyňaprišlastým,
že chce presne spotrebiteľský úver alebo úver na podnikanie, resp. úver, tak svedkyňa uviedla, že si to

presnenepamätá,alepodľajejvedomostímáloktorýklientprípadestým,žežiadaokonkrétnytypúveru.
Prípade za tým účelom, aby mu boli poskytnuté finančné prostriedky a vtedy finančný agent na základe
predložených dokladov a konkrétne v danom prípade na základe daňového priznania zváži, že aký
produkt alebo aký druh úveru by bol pre daného klienta vhodný. Pokiaľ sa jedná o príjem opatrovateliek
tak z jej činností bolo známe, že príjem opatrovateliek je značne nízky a v prípade, ak by išlo o spotrebný

úver tak sa berie do úvahy daňové priznanie, v prípade, ak sa berie podnikateľský úver, tak sa berie do
úvahy obrat z danej činnosti a v danom prípade po prepočítaní by bolo zrejmé, že na spotrebný úver by
zo strany žalobkyne nevznikol vôbec nárok, lebo po prepočítaní základu dane delene 12, by bol vyšiel
príjem taký nízky, že neboli by splnené podmienky pre to, aby bol takýto typ úveru poskytnutý. Vzhľadom
na to, že príjem opatrovateľky je nízky a keďže bol dopyt o úvery aj zo strany takýchto klientov, tak aj

žalovaný v rámci svojej marketingovej činnosti alebo aktivity vytvoril kvázi osobitný druh úveru, ktorý
takýmto klientom sa poskytoval.

V ďalšom uviedla, že ak o úver požiadal klient, ktorý bol živnostníkom , tak štandardne takýto
klient predkladal daňové priznanie, z ktorého sa pri stanovení výšky úveru vychádzalo. Následne v

rámci informatívnej povinnosti sa ona ako finančný agent dotazovala klienta na záväzky, ktoré má,
či nemá úvery v iných bankách, jednalo sa o štandardný postup pri všetkých typoch úveru nielen pri
podnikateľskom úvere s tým, že ďalej uvádza, že žiadne doklady na preukázanie týchto skutočností od
klientov sa nikdy nevyžadovali a takisto zo strany zamestnávateľa takýto pokyn ani nemala, aby tieto
doklady boli vyžadované a dokladované k žiadosti o poskytnutie úveru. Pokiaľ sa týka bonity klienta

žiadajúceho o úver, tak smerodajným údajom bolo daňové priznanie a štandardne sa vyžadovalo ešte
doloženie dokladov za predchádzajúce 3 mesiace, ktoré preukazovali výšku príjmu dosiahnuté v danom
období a tieto doklady slúžili na preukázanie bonity klienta na to, aby mohol byť prípadný typ úveru
klientovi poskytnutý a schválený. Ak klient odmietol uviesť alebo poskytnúť informácie o účele, na ktorý
žiadal poskytnutie finančných prostriedkov, tak sa jednalo iba o informáciu, ktorá slúžila k tomu, aby

mohol byť poskytnutý úver v prípade a ak klient odmietal tento údaj uviesť, tak tento účel ani neskúmali.
Podstatné bolo to, že sa jednalo o úver, ktorý bol braný ako podnikateľský.13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2012 začala vykonávať činnosť opatrovateľky v
Rakúsku a z príjmu hradila všetky svoje dlhy z predchádzajúceho obdobia. Zobrala viacero úveroch
alebo pôžičiek sa tak zadlžila, že už ani príjem z Rakúska z opatrovateľskej činnosti nepostačoval na

pokrytiebežnýchsplátok,ktorémalasplácať.Vtomčasejejznámaporadila,abypožiadalaoposkytnutie
úveru žalovaného, pričom poukázala na to, že aj ona prostredníctvom tejto spoločnosti úver už zobrala.
Preto aj ona oslovila žalovaného s tým, že navštívila jeho klientske pracovisko, na tom klientskom
pracovisku pri prvom kontakte nebola prítomná svedkyňa pani M., bola tam iná pracovníčka, ktorá jej
vlastne iba povedala aké doklady má predložiť, a to že má to byť daňové priznanie, doklady o výške

príjmu za posledné 3 mesiace, už si teraz nepamätá, či mala predložiť aj kópiu zmluvy s rodinou alebo
zmluvy s agentúrou, je to už dlhší časový úsek, ale vzhľadom na tieto usmernenia všetky doklady
zabezpečila a nasledujúci deň na klientskom pracovisku tieto doklady predložila, a to už priamo svedkyni
pani M.. Následne s pani M. po doložení dokladov preberali aký typ úveru je možné poskytnúť, pričom
zástupkyňa žalovaného sa nedotazovala vôbec na to na aký účel chce tieto finančné prostriedky zobrať.
Ona nie žiadnou podnikateľkou a ani ju nenapadlo, aby brala finančné prostriedky na výkon podnikania.

Pokiaľ sa jedná o skúmanie bonity alebo záväzkov voči iným spoločnostiam tak v tomto smere zo strany
finančnej agentky nebola vôbec dotazovaná a dané skutočností za účelom poskytnutia úveru nebolo
potrebné ani preukazovať a ani nijakým iným spôsobom zdokladovať.

Priamo finančnej agentky sa pýtala, že za akú odplatu, teda za aký úrok jej bude úver poskytnutý s tým,

že tento úrok prepočítali s pani M. a vychádzal podľa jej vedomostí okolo 18 až 24 %, čo sa jej v tom
čase na dané pomery videl vysoký úrok.

V ďalšom uviedla, že pokiaľ sa jedná o samotné prevzatie zmluvy o úvere, tak ona zmluvu podpísala,
následne bola zaslaná na podpis do centrály žalovaného do Bratislavy s tým, že z tejto centrály jej táto

zmluva mala byť zaslaná poštou. V tom čase priamo pani M. povedala, že nakoľko chodí na turnusy
do zahraničia, je to zhruba na 3 týždne, tak je možné, že si nestihne danú zásielku vybrať v odbernej
lehote. Tak sa aj stalo. Prvýkrát si túto zásielku nevyzdvihla. Vzhľadom na uvedené potom dotazovala
sa priamo na klientskom pracovisku v Humennom a žiadala, aby jej táto zmluva bola doručená na
toto klientske pracovisko, lebo podľa jej názoru bolo zase možné, že pokiaľ bude zasielaná poštou

na je domácu adresu tak zásielku neprevezme a naozaj tak sa stalo, zo strany klientskeho centra
alebo pracovníčky klientskeho centra jej bolo povedané, že takáto možnosť nie je, aby táto zmluva
bola doručená na klientske centrum, ale že opätovne jej bude zmluva zaslaná domov klasicky poštovou
prepravou. Nakoľko neprevzala ani 2 krát, po návrate zo zahraničia sa opätovne bola dotazovať, že či
nie je možné, aby tá zmluva jej bola doručená. Bolo jej povedané, že táto zmluva sa nachádza už v

archíve a je možné, aby si požiadala o jej vydanie, ale až po uplynutí pol ročnej lehoty.

Bola jej známa možnosť refinancovania všetkých úveroch a pôžičiek, tak chcela aj ona si to zabezpečiť
tým, že by mala iba jedného veriteľa, ktorému by všetky úvery splácala, ale podmienkou bolo, aby pol
roka predtým ako sa to povolí, platila riadne a včas všetky ostatné úvery, tak v tom čase sa opätovne

snažila, aby jej bola zaslaná zmluva uzatvorená so žalovaným a to za tým účelom, aby si bola istá
toho koľko ešte finančných prostriedkov mu má splatiť, nakoľko podľa jej názoru už platila dlhú dobu
a nebola si vôbec vedomá akej čiastky je ešte voči žalovanému dlžná. Teda osobitne zase opätovne
vypísala žiadosť, ktorú zaslala žalovanému s tým, že mu tam aj uviedla dni alebo obdobia, v ktorých bude
doma za tým účelom, aby v tom čase jej táto zmluva bola aj odoslaná. Vzhľadom na predchádzajúce

skúsenosti so žalovaným pre istotu aj splnomocnila svoju známu na preberanie poštových zásielok, lebo
sa mohlo opätovne stať, že jej táto zásielka bude doručovaná v čase, keď sa bude zdržiavať v zahraničí
a naozaj sa tak aj stalo. Nakoniec túto zmluvu prevzala jej známa, ktorú splnomocnila na preberanie
doporučených zásielok a bolo to niekedy na jar roku 2016 zhruba 2 mesiace pred podaním žaloby.

V ďalšom uviedla, že až po doručení zmluvy tesne pred podaním žaloby sa dozvedela, že vlastne na
čo sa zaviazala, aké finančné prostriedky sa zaviazala splatiť a vôbec sa dozvedela o tom, že mal
byť poskytnutý úver na podnikanie a že účelom poskytnutia finančných prostriedkov mala byť kúpa
motorového vozidla. V tomto smere uvádza, že v žiadnom prípade finančné prostriedky nepoužila
na kúpu motorového vozidla. Ona má vo vlastníctve motorové vozidlo, ktoré bolo zakúpené ešte za

trvania ich manželstva v roku 2004, ktoré následne nadobudla v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva a žiadne iné motorové vozidlo nebolo z jej strany zakúpené. Pokiaľ sa jedná o účel a
formu využitia prostriedkov, ktoré jej boli poskytnuté prostredníctvom tohto úveru tak uviedla, že tieto
finančné prostriedky použila na splatenie dlhov, ktoré mala z predchádzajúcich úverov a pôžičiek, čižeich použila na osobné účely, nepoužila ich na výkon svojej opatrovateľskej činnosti v zahraničí. Pri
uzatváraní zmluvy jej nebol vysvetlený rozdiel medzi spotrebiteľským úverom a podnikateľským úverom.
V čase, kedy sa dojednávali zmluvné podmienky, vôbec neboli údaje o tom, že by sa malo jednať o úver

poskytnutý na podnikanie.

14. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP").

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“)
platnéhoaúčinnéhodo30.06.2016,návrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,abysarozhodlonajmä,
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

16. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 1ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o
ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd je toho názoru, že medzi stranami sporu konania bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

21. Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho

zákonníka.

22. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a

použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah

zmluvy nemení.

23. V danom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že úver bol žalobkyni poskytnutý ako
podnikateľovi, teda že túto zmluvu žalobkyňa neuzatvárala ako spotrebiteľ. Vykonaným dokazovaním
súd mal za preukázané, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy bola v pozícii fyzickej osoby, ktorá

potrebovala finančné prostriedky na osobné účely a nie na výkon povolania alebo podnikania. Zo
samotnej zmluvy, teda okrem údaja v čl. 1., bod. 1.1. a tiež okrem uvedenia identifikačného čísla
žalobkyne ako opatrovateľky, nevyplýva, že by úver mal byť poskytnutý na výkon jej povolania alebo
živnosti. V zmluve nie je uvedený žiaden konkrétny účel poskytnutia finančných prostriedkov a tento
účel podľa názoru súdu ani žalovaný neskúmal. Danú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa vypočutá

v tomto konaní. V rámci predbežného skúmania pomerov žalobkyne pred uzatvorením úverovej
zmluvy žalovanému bol predložený aj výpis zo živnostenského registra a tento údaj bol aj do zmluvy
pri údajoch o dlžníkovi zaznamenaný. Jednalo sa o doklad, ktorý slúžil spolu s ďalšími listinami
na preukázanie majetkových pomerov žalobkyne, za účelom posúdenia jej bonity pre stanovenie
konkrétnych podmienok úverovej zmluvy. Za takéhoto stavu teda nie je možné dospieť k záveru,

že o úver žalobkyňa žiadala ako podnikateľka a že poskytnuté finančné prostriedky mali slúžiť na
výkon jej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa takisto vo svojej výpovedi tvrdenia o poskytnutí finančných
prostriedkov na podnikateľský účel poprela. Zo strany žalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom
preukázané tvrdenie, že žalobkyni boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej
činnosti.

Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného, že sama žalobkyňa v žiadosti o poskytnutie úveru sa označila
ako podnikateľka a že mal byť úver poskytnutý na výkon jej podnikateľskej činnosti - kúpu mot. vozidla,
tak daná skutočnosť nebola preukázaná. Naopak vypočutá svedkyňa uviedla, že údaje do žiadostivpisovala ona za prítomnosti žalobkyne a to na základe preložených listín a svedkyňa tiež uviedla, že
žalobkyňa neuviedla účel úveru a to výkon podnikateľskej činnosti, dokonca ani neuviedla, aký druh
úveru požaduje. Samotná svedkyňa ako finančný agent ani účel poskytnutia finančných prostriedkov

neskúmala, nejednalo sa o povinný údaj, ktorým by bolo podmienené uzatvorenie samotnej úverovej
zmluvy. Výpoveďou svedkyne bola potvrdená bežná prax žalovaného ohľadom klientov - opatrovateliek,
ktoré sa dožadovali jeho produktov, pričom vo svojej výpovedi uviedla, že pre takýto okruh klientov bol
vytvorený akýsi osobitný druh úveru, pričom bežne boli poskytované dva typy úverov a to spotrebný a
podnikateľský. Aj z uvedeného je zrejmé, že samotný žalovaný vo vzťahu ku kategórii klientov k akým

patrilaajžalobkyňa,malodlišnýnázornasamotnýdruhzmluvyoúvereaževovzťahuknimposkytované
úvery neboli ani typickými podnikateľskými úvermi.

Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že uzatvorená zmluva je zmluvou s ňou uzatvorenou ako
živnostníkom. Na tom nič nemení ani fakt, že úver splácala skoro 3 roky. Samotná zmluva jej bola
doručená až v priebehu roku 2016 pred podaním žaloby tak ako tvrdila a súd nemal dôvod tomu

neveriť. Svedkyňa potvrdila proces podpisovania a doručovania uzatvorených zmlúv so žalovaným
a z uvedenému postupu je zrejmé, že zmluva nebola podpisovaná na jednom mieste a súčasne
obidvomizmluvnýmistranami.Danýprocessauskutočňovalpostupneakonečnýmkrokombolozaslanie
podpísanej zmluvy žalovaným klientovi poštou. Nakoľko žalobkyňa sa zdržiavala striedavo v zahraničí a
na území našej republiky, zasielané poštové zásielky nemohla vyzdvihnúť na pošte a tie boli žalovanému

ako adresátovi vrátené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že žalobkyni zo strany žalovaného neboli
poskytnuté finančné prostriedky na podnikateľské účely, pričom v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Okrem toho automatické vyplnenie účelu úveru na výkon podnikateľskej činnosti a vyplnenie
formulárovej zmluvy typu podnikateľského úveru len z toho dôvodu, že žiadateľ vykonáva podnikateľskú
činnosť bez ohľadu na to aký úver požaduje, súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je
zakázaná a odporuje dobrým mravom. Z úradnej moci je súdu tiež známe, že takýto postup zo strany

žalobcu nie je ojedinelý. Za takýmto konaním žalovaného možno vidieť jeho zámer obísť zákonnú
úpravu ochrany práv spotrebiteľa. Takéto zmluvy sú v prípade spotrebiteľa nedovolené a teda zákonom
neprípustné, nakoľko pokiaľ sa jedná o samotné nároky dodávateľa z nich vyplývajúce, tak sa jedná
aj o nároky vo väčšine prípadov individuálne nedojednané, teda v spotrebiteľských zmluvách zákonom
neprípustné z dôvodu ich neprijateľnosti a to vzhľadom na skutočnosť, že takéto nároky sú vo vzťahu

k samotnému úveru v neprimeranej výške a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Okrem toho spotrebiteľské právo je oveľa prísnejšie pokiaľ sa
jedná o povinné náležitosti úverovej zmluvy.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Vzhľadom na uvedené je žalobkyni dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.

24. Súd sa v zmysle citovaných zákonných ustanovení v ďalšom zaoberal existenciou naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení.

Keďže žalobný návrh bol podaný pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti je nutné posúdiť
podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť
rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených
záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní

účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 CSP.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP) neexistencie právneho vzťahu a dospel k záveru, že na takomto
určení nie je u žalobkyne daný naliehavý právny záujem.

Rozhodnutie súdu o určovacom návrhu predpokladá, aby ešte pred jeho vydaním boli splnené
podmienky práva na žalobu, ktoré procesná teória označuje ako podmienky žalovateľnosti. Len
po splnení týchto podmienok možno ohrozenému právu poskytnúť súdnu ochranu. Podmienkou
prípustnosti určovacieho návrhu o určenie práva, resp. právnej vzťahu, je právny záujem na určení, ktorýmusí byť naliehavý. Neexistenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení treba považovať za
nedostatok, ktorý má dôsledok zamietnutie žaloby v súdenej veci.

Otázku naliehavého právneho záujmu v čase podania žaloby upravoval § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Podľa tohto zákonného ustanovenia, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie je tak skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení právny záujem.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípadne bude
musieť nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

25. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že

právnyvzťahaleboprávoexistuje,bolobuďohrozenéprávožalobcu,alebobysajehoprávnepostavenie
stalo neistým, čo znamená že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah už existujúci alebo o takú jeho
procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu
mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie

existencie práva alebo právneho vzťahu o ktoré v konaní ide, priaznivo, prípadne nepriaznivo, ovplyvní
právne postavenie žalobcu voči žalovanému.

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobca). Naliehavý právny

záujem pritom musí byť preukázaný (musí existovať) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy
bol rozsudok vyhlásený. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a
k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že
práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu

účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

26. Určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov a
judikatúry opodstatnenia tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací
návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p. (má charakter preventívnej ochrany práv - nápravy stavu vzniknutého

porušenímprávasamožnodomáhaťužpomocoužalobynaplneniepodľa§80písm.b)O.s.p.,keďmusí
existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Teda naliehavosť
právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti predmetných zmlúv,
musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania
(stranami sporu) a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy (Uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2016 sp. zn. 8 Cdo 251/2015)

27. Podaná žaloba v časti o určenie, že záväzok zo zmluvy o revolvingovom úvere zanikol splnením, je
procesne vhodným nástrojom ochrany práv žalobkyne, nakoľko sa ňou dosiahne odstránenie spornosti
práva a odstráni sa teda neistota vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Kladné rozhodnutie súdu do

budúcna ovplyvní právne postavenie žalobkyne voči žalovanému tým, že z predmetnej úverovej zmluvy
už žalovanému nebude povinná uhradiť žiadne finančné prostriedky. Okrem toho v spotrebiteľských
sporoch je v zmysle konštantnej judikatúry daný naliehavý právny záujem na určení cieľom ochrany
spotrebiteľa ako slabšej strany proti porušiteľovi a aj v danej právnej veci sa jedná o takýto prípad.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení z pohľadu ust. § 80 písm. c) O.s.p.

Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok žalobkyne na určenie neplatnosti úverovej zmluvy v čl. 4., t.j. v časti
upravujúcejzmluvnúodmenužalovaného,súdjetohonázoru,ženatakomtourčeníniejedanýnaliehavý
právny záujem. Vyhovením žalobe v tejto časti by nedošlo k zmene postavenia strán sporu, pozícia

žalobkyne by sa nezmenila. Neexistuje právo žalobkyne, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od
rozhodnutia o určení neplatnosti daného zmluvného dojednania. Taktiež nemožno v danej veci označiť
právne postavenie žalobkyne ako neisté, pre ktoré by mohla byť v závislosti od rozhodnutia vo veci
samej vystavená konkrétnej ujme. Okrem toho súd z úradnej moci v spotrebiteľských sporoch skúma činie je dodávateľom uplatňovaný nárok na základe neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky a
ak takýto prípad nastane, súd dodávateľovi nárok na základe tejto zmluvnej podmienky v súdnom konaní
neprizná. Určenie neplatnosti zmluvnej podmienky nie je určením právneho vzťahu alebo práva, preto

aj z uvedeného dôvodu nemôže byť na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem. Ako vhodným
prostriedkom obrany v danom prípade by prichádzala v úvahu iba samotná žaloba o plnenie, resp.
obrana dlžníka v takomto konaní začatom na podnet veriteľa ohľadom neprijateľnosti a teda neplatnosti
zmluvnej podmienky. Ak takáto možnosť je, potom neprichádza do úvahy určovacia žaloba. Súd preto
v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto

určení.

Od určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu, treba odlišovať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti
(teda nie právneho vzťahu alebo práva) rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon
pripúšťa. V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu inú, v § 80 O.s.p. neuvedenú, pri

ktorej netreba preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takouto žalobou je napr.
žaloba podľa § 175k ods. 2 O.s.p., žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Obč. zákonníka,
žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce i žaloba o neplatnosť
výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Obč. zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/37/2009 zo
dňa 24.02.2010).

28. Pri závere o tom, že je daný naliehavý právny záujem na určení, že záväzok žalobkyne zo zmluvy o
úvere voči žalovanému zanikol jeho splnením, súd v ďalšom skúmal, či záväzok žalobkyne z úverovej
zmluvy aj reálne jeho splnením zanikol. Pri danom posudzovaní rozhodujúcou skutočnosťou bolo to, že
žalobkyňa predmetnú úveru zmluvu uzatvorila so žalovaným ako spotrebiteľ.

29. V danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného
zákonníka, ako však už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah

zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je

pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola teda daná dôvodnosť aplikácie a
použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou

ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa a teda ani do uvedeného dňa nebola v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15Co/61/2015 zo
dňa 27.05.2015, sp. zn. 23Co/49/2015 zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 21Co/193/2014 zo dňa 27.08.2015,

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/141/2015 zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 15Co/313/2014 zo dňa 23.09.2015.

Súd poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na
právne vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka. ,,

Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).30. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobkyni

bol reálne poskytnutý úver vo výške 3 000,- eur a v prospech žalovaného žalobkyňa uhradila sumu 4
402,- eur.

31. Uzatvorená úverová zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti

citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj
údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.

2 písm. f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených
údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

32. V prejednávanej veci zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje údaj o dobe

trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch).

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia

čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo
žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového
úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej
splatnosti úveru.

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej
náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že
v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo

143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012.

33. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

V zmluve sa uvádza len výška splátky 142,- eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka,

aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom
stanovenéčlenenieauvedeniejednotlivýchčiastokúverupredstavujeprehľadnévymedzeniepovinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej
v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených
zložiekspotrebiteľskéhoúveru,tedatakkistine,akoajkúrokomainýmpoplatkom.Jetedajednoznačne,
že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich
počet a termín splátok.

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,

keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa

02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa
27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v
Žilinesp.zn.9Co/397/2016zodňa26.01.2017,OkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.5Csp/28/2016
zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016.

34. V zmluve absentuje aj ďalší povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch a to úroková sadzba spotrebiteľského úveru. V zmluve v čl. 4., bod. 4.1. je len uvedené, že
žalobkyňa sa zaväzuje zaplatiť odmenu vo výške 3 816,- eur a táto odmena predstavuje úroky za
poskytnutie úveru. Jedná sa o celkovú sumu za dobu trvania úverového vzťahu a takéto dojednanie nie

je možné považovať za dojednanie v zmysle platnej právnej úpravy.

35. V zmluve absentujú aj ďalšie povinné náležitosti a to uvedenie výšky RPMN a priemernej hodnoty
RPMM v zmysle § 9 ods. 1 písm. j) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch.

RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky,
poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné.
Iná je situácia v priebehu tohto úverového vzťahu v podobe revolvingového úveru, na napriek tomu
nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí
obsahovať prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu

zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť.

Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky

spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s
rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší
úver s čo najnižšou RPMN.

Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je aj zákaz klamať spotrebiteľa

uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni
nákupných podmienok. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva aj povinnosť dodávateľa služieb
informovať spotrebiteľa o výške RPMN. RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, má byť
vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednoznačne
reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi s v súvislosti s poskytovaním úveru. V predloženej

úverovej zmluve však takýto údaj úplne absentuje.36. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

37. Okrem uvedené, pri prepočte vychádzajúc z toho, že za 4 roky na úrokoch mala žalobkyňa zaplatiť
sumu 3816,-eur,bybolavýškaúrokovejsadzbypriposkytnutomúvere31,64%ročne.Úrokydohodnuté
pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie poskytnutej istiny. Občiansky zákonník,
ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri pôžičke peňazí. Z tejto

skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a
nepodliehala by žiadnym obmedzeniam, aj v tomto prípade platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy

spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to,
že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s

dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím
na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V čase

uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy priemerná výška úrokov obchodných bán k pri obdobných
úveroch bola 11,27 % ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu v
zmluve o úvere takmer 2,8-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k
záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o úvere je neprimeraná a je v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a teda takéto dojednania aj z dôvodu rozporu s dobrými

mravmi je absolútne neplatné.

38. Súd len pre úplnosť uvádza, že pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalovaného, že odmena vo výške 3
816,- eur je primeranou odplatou za poskytnutý úver, súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožňuje aj z
ďalšieho dôvodu. Daný nárok je nárokom vyplývajúcim zo zmluvnej podmienky dojednanej v úverovej

zmluve, ktorá je zmluvou formulárovou. Jedná sa o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne
dojednaná, žalobkyňa poprela, žeby s takouto zmluvnou podmienkou bola oboznámená a že sa
zaviazala ju akceptovať. Opak žalovaný nepreukázal. Žalobkyňa zo svojej pozície nemala žiadnu
možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť znenie úverovej zmluvy, teda ani zmluvné ustanovenie o
výške odmeny za poskytnutý úver. V prípade potreby finančných prostriedkov mohla len zmluvu ako

celok podpísať a teda podrobiť sa všetkým podmienkam v nej obsiahnutých. Typickým atribútom
spotrebiteľských zmlúv v súlade s platnou právnou ochranou spotrebiteľa je to, že nesmú obsahovať
zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
na úkor spotrebiteľa. Ak napriek tomu takéto zmluvné podmienky sú v spotrebiteľskej zmluve dojednané,
jedná sa o podmienky neprijateľné a teda neplatné. Súd v tomto kontexte je tiež tohto názor, že ak by

zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nebola bezúročná a bez poplatkov, výška dohodnutého úroku
z úveru by nebola v rozpore s dobrými mravmi, tak ani v takomto prípade by súd žalovanému nemohol
priznať nárok na zaplatenie odmeny vo výške 3 816,- eur, nakoľko s jedná o neprijateľnú a teda
neplatnúzmluvnúpodmienku,ktorejvýškavzhľadomnaposkytnutýúvervsume3000,-eursanedáinak
vyhodnotiť, ako neprimeraná a dojednaná v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a teda neplatná.

39. Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli
žalobkyni reálne poskytnuté a to vo výške 3 000,- eur. V tomto smere však súd mal za preukázané,
že žalobkyňa v prospech žalovaného už zaplatila finančné prostriedky vo výške 4 402,- eur a tedaposkytnutú sumu nielenže žalovanému splatila, ale nad jej rámec mu navyše zaplatila ešte sumu 1 402,-
eur.

Vzhľadomnauvedenésúddospelkzáveru,žezáväzokžalobkynevočižalovanémuzúverovejzmluvyč.
175123-71418 zo dňa 29.07.2013 zanikol jeho splnením a preto v súlade so žalobným návrhom žalobe
v tejto časti vyhovel.

40. Zo strany žalovaného pri jeho prvom úkone a to v písomnom vyjadrení k žalobe, bola vnesená

námietka miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu.

Podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), na konanie v prvej
inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 19 CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého

obvode
a) má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy,
b) nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody,
c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky,
d) má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o

konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania,
e) má adresu trvalého pobytu, adresu sídla, alebo ak ide o zahraničnú právnickú osobu organizačnú
zložku žalobca, ak ide o antidiskriminačný spor.

Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd

na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným na základe zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským,
potom pokiaľ ide o miestnu príslušnosť, táto je daná v súlade s ust. § 19 písm. d) CSP na výber a

žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla podať žalobu i na súde, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu,
t.j. na Okresný súd Humenné.

Na základe uvedeného preto námietku žalovaného o miestnej nepríslušnosti súd považoval za
nedôvodnú a na ňu neprihliadal.

41. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky žalobcu. Súd žalobe v čiastočne
vyhovel a čiastočne žalobu zamietol. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne a žalovaného, povahu
uplatňovaných nárokov, skutočnosť že sa jedná o spor vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy a výsledok
súdneho sporu, súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 50 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.