Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2Pc/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201718
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7618201718.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v právnej veci navrhovateľky U.

P. O.. XX.XX.XXXX, Z. V. P. XXX/X, XXX XX F. O. X., proti odporcovi L. V. O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F.
XXX, XXX XX F., o určenie otcovstva k maloletej U. P. O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, 052
21 Spišská Nová Ves, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že L. V. O.. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej U. P. O.. XX.XX.XXXX, z matky U. P.M. O..
XX.XX.XXXX.

II. Maloletá U. P. O.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky U. P., ktorá sa bude o
maloletú starať a spravovať jej majetok.

III. Otec dieťaťa L. V. je povinný prispievať na výživu maloletej U. P. výživným vo výške 100 eur mesačne,
ktoré je povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky od 06.05.2017.

IV. Zaostalé výživné od 06.05.2017 do 04.10.2018 vo výške 1.632,20 eur povoľuje otcovi splácať v

mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku pod
následkom straty výhody splátok.

V. Otec dieťaťa je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok vo
výške 100 % do troch dní od jeho vyčíslenia súdom.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka dieťaťa dňa 16.3.2018 podala návrh na určenie otcovstva s príslušenstvom. Uviedla, že dňa

6.5.2017 sa jej narodila dcéra U. na Gynekologicko- pôrodníckom oddelení v Spišskej Novej Vsi, čím
je založená miestna príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves. Za otca dieťaťa označila L. V., O..
XX.X.XXXX, s ktorým sa zoznámila v roku 2016. Uviedla, že od 4.5.2016 začala pracovať v Z. vo firme
F., kde sa zoznámila s mužom označeným za otca dieťaťa. Ich priateľstvo prerástlo do intímneho vzťahu,
ktorý trval od júla 2017 do októbra 2017. Medzitým zistila, že je tehotná. Túto skutočnosť oznámila
odporcovi, ktorý vylúčil, že by mohol byť otcom dieťaťa. Pre tehotenskú nevoľnosť nemohla pracovať a
vrátila sa domov k rodičom, u ktorých býva doposiaľ.

2. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s odporcom, ktorého telefonicky
informovala o narodení dcéry a zároveň ho požiadala, aby jej prispieval výživným na dieťa. Odmietoluznať otcovstvo a dobrovoľne prispievať na výživu dieťaťa. Jednorázovo poslal 100 eur s vyjadrením,
že viac neprispeje.

3. Matka dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 214,70 eur a prídavku na dieťa vo
výške 23,52 eur. Iný príjem nemá, je odkázaná na finančnú pomoc rodičov. Mala informáciu, že odporca
pracuje v O. a dosahuje príjem 2300 eur mesačne. V konaní uplatnila výživné vo výške 100 eur mesačne
majúc za to, že takto stanovené výživné je odporca, vzhľadom na jeho možnosti schopný plniť a taktiež
požadované výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa.

4. K návrhu na určenie otcovstva sa odporca písomne vyjadril listom zo Y. XX.X.XXXX, D. M. V., Ž. D.
M. U. U. nar. 6.5.2017 uznáva, výživné je schopný platiť vo výške 50 eur mesačne, pretože v súčasnosti
je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo X. O. Z..

5. Odporca sa pojednávania nezúčastnil, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd s

poukazom na ustanovenie § 31 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako
"CMP") pojednával v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a
to rodným listom dieťaťa, potvrdením o poberaní prídavkov na deti zo dňa 12.3.2018 za rok 2017 a

2018, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2018, kontrolným preukazom úradu práce,
mzdovými listami odporcu u zamestnávateľa G. R. N., F..E..D.., W. F., V. XX, V., odpoveďou na lustráciu
v sociálnej poisťovni o dohode o pracovnej činnosti odporcu v F. Y. F. F..E..D.., F. W.D. F. F..E..D..,
potvrdením zamestnávateľa F. W. F. F..E..D., o dôvode skončenia pracovného pomeru odporcu a tiež u
zamestnávateľa G. R. N., F..E..D.., P., so mzdovými listami a zistil tento skutkový stav:

7. Matka v účastníckej výpovedi v celom rozsahu zotrvala na písomnom návrhu a uviedla, že odporca
po skončení pracovného pomeru vo firme W. F., F..E..D.., pracoval v O., tak tomu bolo aj v roku 2018,
odkiaľ jej aj volal a vtedy jej poslal 100 eur. I dva dni pred pojednávaním jej telefonicky oznámil, že na
pojednávanie sa nedostaví, pretože vedúci ho nechce uvoľniť z práce a pravdepodobne by mal pracovať

v U.. Pokiaľ má matka dieťaťa vedomosť, tak odporca okrem maloletej U. nemá iné dieťa.

8. Kolízny opatrovník k meritu veci uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo určené otcovstvo
aabysabiologickýotecpodieľalnajehovýchoveavýžive.Otecdieťaťasasámpripravilostabilnýpríjem
z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, následne ukončil pracovný pomer dohodou. Sám poslal matke

dieťaťa 100 eur, preukázal že je schopný si zabezpečiť finančné prostriedky, preto odporučil návrhu
vyhovieť.

9. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

10. Vzhľadom na to, že matka sa o dieťa riadne stará, súd so súhlasom kolízneho opatrovníka zveril
maloletú U. do starostlivosti matky. Otec sa o dieťa vôbec nezaujíma, na dieťa vôbec neprispieva, s
výnimkou jednorázovej čiastky 100 eur.

11. Matka požadovala výživné na maloleté dieťa vo výške 100 eur, táto suma má zodpovedať skutočným
nákladom na maloleté dieťa. Matka zakupuje dieťaťu mlieko, plienky, výživové doplnky, oblečenie a
komplet výbavičku, ktoré náklady sú všeobecne známe, napr. mlieko 1 ks 15 eur, plienky 15 eur jedno
balenie, príkrmy, výživy, ovocné šťavy atď. a k tomu je potrebné započítať i hygienické potreby pre dieťa,
ktoré v čase rozhodovania súdu má 18 mesiacov a je zdravé. Matka dieťaťa býva u svojich rodičov.

Neuviedla, že by im prispievala na náklady bývania.

12. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia

dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

16.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič neplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

25. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

26. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 231 CMP, ak rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku aďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná do času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

28. Podľa § 232 ods. 4 CMP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

29. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

30. Keďže nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, otcovstvo na návrh matky určil
súd. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, čo medzi rodičmi dieťaťa nebolo sporné.

31. Dieťa zo zákona má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok vychádzajúc z demonštratívneho
výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v ustanovení § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzené, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.

32. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa

t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní
výživy jej členov, súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z
rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.

33. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného
ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní

vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie
výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú

úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je
objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a
to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností,
možností a majetkových pomerov.

34. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, preprava, poplatky, teda náklady primerané veku
dieťaťa. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú
možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu,
ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča

zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.35. Súd pri ustálení výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletému dieťaťu vychádzal
z reálnych potrieb dieťaťa a všeobecné vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa zo strany matky

považoval za primerané.

36. V čase od 29.7.2016 do 31.3.2017 otec dieťaťa bol zamestnancom firmy W. F., V., ku skončeniu
pracovného pomeru došlo podľa § 60 Zákonníka práce a dosahoval v priemere čistý príjem 520 eur.
V čase od 1.4.2017 do 14.8.2017 bol otec dieťaťa zamestnancom spoločnosti F. W. F. F..E..D.. Pracovný

pomer bol ukončený podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Za uvedené obdobie dosiahol príjem 3 192,68 eur.
Preukázateľne otec dieťaťa u zamestnávateľa G. R. N., F..E..D.., dosahoval čistú mzdu 8/2017 - 3 069
Kč, 9/2017 - 37 732 Kč, z toho zrážky vo výške 37 732 Kč, 10/2017 - 10 895 Kč, 11/2017 - 10 873 Kč,
12/2017- 11 989 Kč, 1/2018 - 11 189 Kč, 2/2018 - 5 443 Kč. Pracovný pomer trval od 30.8.2017 do
8.2.2018, bol uzatvorený na dobu neurčitú. Ku dňu 8.2.2018 označená organizácia so zamestnancom

rozviazala pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu. V priemere otec dieťa dosiahol čistý príjem
vo výške 9 095 Kč (63 665 : 7 mesiacov = 9 095 Kč). K uvedenému mal vyplácané cestovné náhrady
v priemere 15 752 Kč (110 269 : 7 mesiacov = 15 752 Kč). V súčasnosti je vedený v evidencii
nezamestnaných.

37. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím
býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami
pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby a na strane
povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu, zákonných ustanovení a úvah, súd dodáva, že

výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného súd neberie do úvahy výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

38. Matka si časť vyživovacej povinnosti plní aj osobne vynakladanou starostlivosťou o dieťa, vecným
plnením, hradí všetky náklady spojené s jeho potrebami.

39. S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu matky vyhovel, priznal výživné počnúc dňom
narodenia dieťaťa, t.j. od X.X.XXXX vo výške 100 eur mesačne, táto výška podľa názoru súdu v čase
rozhodovania je dostatočná na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa a je v možnostiach povinného,
ktorý preukázateľne pracoval, finančne dieťa zabezpečiť. Pre závažné porušenie pracovnej disciplíny

sa odporca sám pripravil o pravidelný príjem a i keď toho času je bez pracovného pomeru, a teda aj
príjmu, súd na túto skutočnosť neprihliadol a zaviazal ho výživným vo výške 100 eur mesačne. Obaja
rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej U..

40. Zaostalé výživné za obdobie od narodenia dieťaťa od X.X.XXXX ku dňu rozhodnutia t.j. k 4.10.2018

činí 1 632,20 eur. Výpočet:
rok 2017 zaostalé výživné vo výške 719,32 eur, alikvótna časť za obdobie 6.5.2017 do 31.5.2017 =19,32
eur (100 eur mesiac : 31 dní = 1 deň 3,22 eur x 6 dní = 19,32 eur), obdobie jún až december 2017, 7 x po
100 eur = 700 eur, spolu 719,32 eur. Zaostalé výživné obdobie 1.1.2018 až 4.10.2018 činí 912,88 eur.
Výpočet: január až september 2018, 9 x po 100 eur = 900 eur a alikvotná časť za obdobie od 1.10.2018

do 4.10.2018 činí 12,88 eur, 4 dní po 3,22 eur, spolu nedoplatok za rok 2018 predstavuje sumu 912,88
eur.
Zaostalé výživné súd povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným
výživným.

41. Podľa § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodené
súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinností rodičov a detí.

42. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

43. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.44. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

45. O trovách konania súd v danom prípade rozhodol v intenciách ustanovenia § 55 CMP a vyslovil, že
otec dieťaťa je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu o určenie otcovstva vo výške 100 % do troch
dní od jeho vyčíslenia súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.