Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218260
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317218260.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739,
zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255
706, proti žalovaným: v 1./ rade Z. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX X., Ž. XXXX/XX, v 2./ rade
V. C., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX X., K.. L. XX/X, o zaplatenie 204,08 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1./ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 204,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 204,08 eura od 9. 10. 2017 do zaplatenia, najviac však v rozsahu, v akom dlh

nesplní žalovaný v 2./ rade, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému v 1./ rade náhradu trov konania vo výške 100 %, najviac v
rozsahu, v akom trovy konania nenahradí žalovaný v 2./ rade, o ktorej výške súd rozhodne samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 28. 9. 2017 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 204,08 eura s
príslušenstvom a náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete
vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu
zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje
pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobou je
okrem iného i distribúcia plynu. Prijatie Smernice 2003/55/ES, ktorá bola do slovenského právneho
poriadku transformovaná v ustanoveniach zákona č. 656 /2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých

zákonov (s . účinnosťou od 1. 1. 2005) možno označiť za začiatok transformácie energetického trhu
na Slovensku. Z pôvodného subjektu zastrešujúceho tak činnosť prepravy, dodávky ako aj distribúcie
zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel a.s., resp. jeho právny predchodca Slovenský
plynárenský priemysel, š.p.) boli s poukazom na vyššie uvedenú legislatívu, s účinnosťou od 1. 7. 2006,
odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu, keďže tieto nie je možné kumulovať v rámci
jednéhosubjektu.OdspoločnostiSlovenskýplynárenskýpriemysel,a.s.takboli„odčlenené"samostatné
spoločnosti: SPP - preprava, a.s. (v súčasnosti eustream, a.s.) a žalobca (SPP - distribúcia, a.s.). Práva

a povinnosti žalobcu však zároveň vyplývajú z individuálneho správneho aktu - prevádzkového poriadku
prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý vo forme rozhodnutia schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví (ďalej aj ako „Prevádzkový poriadok“). Činnosť vykonávanú žalobcom možno laicky označiť
za „dopravu plynu" z miesta, kde tento vstupuje do siete (tzv. vstupné body) až do miesta, kde zosiete vystupuje (tzv. výstupné body). Za výstupný bod sa považuje bod oddeľujúci distribučnú sieť od
odbernéhoplynovéhozariadeniaodberateľa,t.j.hlavnýuzáverplynu.Vdistribučnejsietiprevádzkovanej
žalobcom sa tak nachádza zemný plyn patriaci všetkým dodávateľom zemného plynu, pre ktorých

distribúciu tohto plynu prevádzkovateľ siete zabezpečuje, ako aj zemný plyn patriaci prevádzkovateľovi
tejto siete (žalobca prevádzkuje cca 35 000 km siete). Na určenie množstva plynu odobratého
odberateľmisúpritomrozhodujúceúdajeospotrebezemnéhoplynuzaznamenanéurčenýmimeradlami.
Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hladí akoby sa na
ňom meradlo nenachádzalo (údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti jeho

úradného overenia použiť v obchodnom styku, platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete
žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn, ktorý
takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (keďže neexistovala žiadna
zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného
odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať'). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, teda

patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká.
Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek
dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj
z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere nemôže byť k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ
odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného technického zariadenia

pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete
dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom,
ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber plynu. Dôležitá je v tejto súvislosti skutočnosť, že pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla, zaniká v zmysle ustanovenia § 15 ods. 6
zákona č. 142/2000 Z.z. platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný
takýmto meradlom nemôže byť použitý v obchodnom styku. Z údajov plynomera nie je teda možné
zistiť to, koľko metrov kubických zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu
fakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom

na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (čoho dôkazom je skutočnosť, že
dodávateľ plynu odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ
spôsobom podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) a/alebo ustanovenia § 82 ods. 1 písm. c) zákona o
energetike odobral, bol opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t. j. žalobca, za účelom
zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej

sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike je nárok na zaplatenie
takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Žalobca prostredníctvom Slovenského
plynárenského dispečingu zastrešuje komplexnú nepretržitú 24 hodinovú dispečerskú činnosť, pričom
je garantom bezpečnosti dodávok pre domácnosti a zaisťuje vyvažovanie siete. Prístup k zemnému
plynu má viac ako 94 % obyvateľstva Slovenska. Medzi hlavné úlohy dispečingu patrí najmä riadenie

distribúcie plynu za účelom zabezpečenia spoľahlivej a bezpečnej distribúcie plynu. Dispečing zároveň
vykonáva vyvažovanie distribučnej siete. Vyvažovanie distribučnej siete je eliminovanie rozdielov medzi
množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete
odobraný. Pri vyvažovaní teda laicky ide o dodanie vlastného zemného plynu žalobcu do distribučnej
siete, ktorý má zabezpečiť rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a odoberaného plynu, a to

tak z hľadiska zásobovania, ako aj z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzky systému. Spotreba
plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, pričom tento má
prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na úseku dodávok,
funkčnosti systému a jeho bezpečnosti. Pri kontrole odberného miesta dňa 12. 2. 2016 bolo zistený
odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom

na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaných zaznamenaný stav 3 827 m3.
Pri kontrole dňa 12. 2. 2016 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 4 470 m3.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 24. 5.
2016 túto škodu vyčíslil na 204,08 eura. Žalobca vystavil žalovaným daňový doklad číslo XXXXXXXXXX
(zo dňa 26. 5. 2016, splatný dňa 9. 6. 2016) na sumu 204,08 eura, ktorú žalovaní žalobcovi v čase

splatnosti nezaplatili. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na úrok z omeškania až od 9. 10. 2017
v sadzbe 5 % ročne.3. Súd dňa 30. 10. 2017 vydal vo veci platobný rozkaz pod č. k. XXC/XX/XXXX - XX, ktorý žalovaný 2/
prevzal dňa 23. 1. 2018, vo veci nepodal odpor, a tak platobný rozkaz voči žalovanému 2/ nadobudol
právoplatnosť. Voči žalovanému 1/ súd zrušil vydaný platobný rozkaz, nakoľko sa mu ho nepodarilo

doručiť do vlastných rúk. Súd tak ďalej pojednával len so žalovaným 1/.

4. Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise. Súd na základe vykonaného

dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd poukazuje na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

9. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Žalobca podal žalobu, ako je podrobne popísané v bode 2. tohto odôvodnenia. Spotreba plynu bez

uzavretej zmluvy o odbere je spotrebou plynu patriaceho žalobcovi. Pri kontrole odberného miesta v X.,
K.. L. XX/X, dňa 12. 2. 2016 bolo zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy a to v období od 17.
1. 2011 do 12. 2. 2016. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby
plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaných zaznamenaný stav 3 827 m3. Pri kontrole dňa 12. 2.
2016 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 4 470 m3. Z uvedeného je zrejmé, že

žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 24. 5. 2016 túto škodu vyčíslil na
204,08 eura. Žalobca vystavil žalovaným 1/ a 2/ daňový doklad číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26. 5. 2016,
splatnýdňa9.6.2016,nasumu204,08eura,ktorúžalovaní1/a2/žalobcovivčasesplatnostinezaplatili.

11. Podľa § 2 písm. c/ bod 15 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, na účely tohto zákona sa

rozumie v plynárenstve vyvažovaním siete vyrovnávanie nerovnováhy siete dodaním plynu do siete
alebo odobratím plynu zo siete alebo akumuláciou plynu v sieti.

Podľa § 49 ods. 6 písm. d/, i/, j/ zákona, prevádzkovateľ prepravnej siete je povinnýd/ zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby,
i) zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať
namerané údaje účastníkom trhu s plynom,

j) zabezpečovať vyvažovanie prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s
objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami.

Podľa § 64 ods. 6 písm. i/, j/ ) zákona, prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný
i) určiť pre odberateľa plynu typový diagram odberu plynu, ak odberateľ plynu nemá nainštalované

zariadenie na priebehové meranie plynu; prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný oznámiť
dodávateľovi plynu, ktorý zabezpečuje prístup a distribúciu plynu do daného odberného miesta, určený
typový diagram elektronicky do troch pracovných dní odo dňa, keď o to dodávateľ plynu požiadal,
j) zabezpečovať vyvažovanie distribučnej siete.

Podľa § 72 ods. 8 zákona, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie

technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke
odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o
prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

Podľa § 73 ods. 4, 5 zákona, (4) Odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej
siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s
prevádzkovateľom distribučnej siete.
(5) Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom
technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní

odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží
požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky
nevyhovujúce.

Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 až 4 zákona, (1) Neoprávneným odberom plynu je odber

a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka

skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.
(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne

záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
(4) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom
umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí
ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky.

Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom
odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

12. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

13. Listom zo dňa 24. 5. 2016 upozornil žalobca žalovaných 1/ a 2/, že dlžnú sumu môžu zaplatiť so
zľavou 20 %, t. j. vo výške 163,26 eura, ak ju uhradia v lehote splatnosti, čo sa však nestalo. Dňom 10.
6. 2016 sa žalovaní dostali do omeškania.

14. Keďže súd žalobe vyhovel, zároveň žalovaných zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania s

poukazom na § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis účinný od 1. 2. 2013 (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.).15. Podľa § 3 cit. nar., Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. S úhradou sumy sú žalovaní v omeškaní od 10. 6. 2016, pričom od 16. 3. 2016 je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0 % p.a., čo potom úrok z omeškania predstavuje
výšku 5 % p.a. Súd však postupoval podľa § 216 CSP a žalobcovi priznal právo na príslušenstvo tak,
ako to žiadal žalobou, t. j. vo výške 5 % ročne zo sumy 204,08 eura od 9. 10. 2017 do zaplatenia

17. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a žalobe v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne. Súd rozsudkom zaviazal na plnenie žalovaného 1/ s poukazom
na § 511 OZ.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca bol v

konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V sporových konaniach sa
ohľadomnáhradytrovkonaniauplatňujetzv.zásadaúspechu,t.j.strane,ktorámalavoveciplnýúspech,
súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak
sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom

rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.