Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010810
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317010810.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. J., narodenému dňa XX.
L. XXXX v M., bytom O. XXX/XX, okres M., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov
odo dňa 26. augusta 2017, trestne stíhanému pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v

jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného E. J. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 7. marca 2018, č. k.
2T/179/2017-213, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. júna 2018 v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného E. J. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 7. marca 2018, č. k. 2T/179/2017-213 bol obžalovaný E.

J. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že
inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, keď neoprávnene vnikol do obydlia
iného, pričom protiprávne konanie mal spáchať na tom skutkovom základe, že: dňa 26.08.2017 v čase

okolo 11.00 hod. v obci O. na ulici G. vošiel bez privolenia domácich osôb na dvor rodinného domu
súpisného čísla XXX/XX, kde slovne vyzýval na dvore sediaceho X. D. na „férovku“, ktorý ho spolu
s matkou K. B., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko O., XXX/XX, ako vlastníckou nehnuteľnosti niekoľkokrát
vyzval, aby ich nechal na pokoji a z dvora odišiel, pretože majú strach a zavolajú políciu, následne chcel
E. J. zodvihnutou palicou udrieť Y. D., ktorá sa nachádzala taktiež na dvore no od úderu upustil ale slovne
sa jej vyhrážal zabitím, následne na čo ho X. D. za ruku odviedol na trávnatú plochu pred ich dvor a tam

mu E. J. v okamihu bez slova priložil lovecký nôž-dýku hrotom na krk a povedal mu „Podrežem teba a
vás všetkých“ a „Poď sa biť“, pričom X. D. nehybne stál a Y. D. odtiahla E. ruku kedy on s nožom v ruke
a so slovami „Keď na mňa zavoláte policajtov, tak sa vrátim a všetkých vás dopichám“ odišiel smerom
na adresu prechodného bydliska, ktorým svojim konaním vzbudil u poškodeného X. D., dôvodnú obavu
o svoj život a zdravie.
Za to mu okresný súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38

ods. 4, 41 ods. 1 Tr. zákona uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť)
mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd I. stupňa obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu okresný súd uložil i trest prepadnutia veci a to 1 ks loveckého
noža, vedeného v zozname vecí vzatých do úschovy pod položkou č. 1.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. okresný súd stanovil, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 418 -423 spisu nasledovne (citácia):„Súd (I. stupňa) na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním
ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.
Obžalovaný E. J. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 Trestného poriadku (ďalej aj Tr. por.) vyhlásil,

že je vinný zo spáchania skutku a zároveň svoje konanie oľutoval.
Z uvedeného dôvodu súd (I. stupňa) na hlavnom pojednávaní nevykonal ďalšie dokazovanie vo vzťahu
k výroku o vine, nakoľko vyhlásenie bolo zo strany obžalovaného urobené vážne a po porade so svojim
obhajcom. Súd (I. stupňa) na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného po stanovisku prokurátora
vyhlásenie obžalovaného prijať, jeho konanie právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. súd (I. stupňa) zvážil všetky okolnosti,
charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, pomer poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti. Po ich
zhodnotení poľahčujúcou okolnosťou je priznanie obžalovaného ku spáchaniu skutku tak v prípravnom
konaní ako aj jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní podľa § 36 písm. l) Tr. zák., priťažujúcou

okolnosťou je skutočnosť, že v minulosti už bol odsúdený a v danom prípade spáchal dva trestné činy
teda podľa § 37 písm. h, m) Tr. zák.
Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
V danom prípade v prevahe sú priťažujúce okolnosti, preto súd (I. stupňa) pri určení výmery trestu

vychádzal zo zvýšenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ( základná trestná sadzba podľa § 360
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. je od 6 mesiacov do 3 rokov, zvýšená trestná sadzba je od 16 mesiacov do 3
rokov) a za postačujúci považoval trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, teda v trvaní
16 mesiacov, ktorý trest je úhrnným v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.
Pre výkon uloženého trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so

stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu za úmyselný
trestný čin (naposledy prepustený z výkonu trestu dňa 26.03.2017).
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie
trestného činu.
Zároveň súd (I. stupňa) uložil i trest prepadnutia veci a to loveckého noža, ktorý nôž obžalovaný použil

na spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., pričom
vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát“.
Proti tomuto rozsudku podal po porade s obhajcom v zákonom stanovenej lehote (po vyhlásení
rozsudku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní) odvolanie obžalovaný E. J., pričom pri úkone
prítomný prokurátor sa voči rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní výslovne vzdal práva podať

odvolanie (č. l. 212 spisu).
Z písomných dôvodov odvolania, vypracovaných obhajkyňou obžalovaného E. J., JUDr. Nadeždou
Boľovou v rozsahu č. l. 228 - 230 spisu, vyplýva esenciálne to, že obžalovaný považuje uložený trest za
veľmi prísny, domáha sa uloženia miernejšej sankcie a dôvodí nasledovne (citácia):
„Touto cestou prostredníctvom svojej ustanovenej obhajkyne odôvodňujem svoje odvolanie, ktoré

smerovalo proti výroku rozsudku o treste:
Mám za to, že súd (I. stupňa) pri svojich úvahách o výmere trestu, nedostatočne zhodnotil moje osobné
pomery, okolnosti, pri ktorých došlo k spáchaniu trestného činu a to najmä, že už v minulosti som bol
pravidelne psychiatricky liečený a v čase spáchania skutku som bol pod vplyvom alkoholických nápojov,
avšak závislý na alkoholických nápojov ani na omamných látkach nie som a nikdy som nebol. Občas

sa mi stalo, že som sa opil a vtedy som zvykol správať sa agresívne. Práve za takých okolnosti som sa
dopustil aj trestného činu, za ktorý som bol odsúdený.
Vo výkone väzby som mal dostatok času pouvažovať nad svojím činom a uvedomiť si jeho následky z
tohodôvodusomsapotomajrozhodol priznaťsakuskutku,ktorýmibolkladenýzavinuužvprípravnom
konaní a v súdnom konaní urobiť vyhlásenie o svojej vinne.

Mám za to, že vyššie uvedené okolnosti, resp. ich súhrn vytvára priestor na aplikáciu ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku (zrejme správne Trestného zákona), ak súd vzhľadom na okolnosti
prípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto
zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu uvedenom v
§ 317 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a sám vo veci rozhodol a
to tak, že napadnutým rozsudkom uložený trest v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. zníži pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného týmto zákonom“.
Obžalovaný E. J. vo vlastných písomných dôvodoch odvolania (č. l. 227 spisu) uviedol, že žiada, aby

odvolací súd prihliadol na jeho vyhlásenie (uznanie viny).
Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie
obžalovaného E. J. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania
okresného súdu, ako i správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku
s akcentom na právny názor, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému považuje za primeraný,

keď v posudzovanej veci neboli splnené podmienky pre aplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení trestu.
ObžalovanýE.J.ijehoobhajcavprocesnomkonanípreddruhostupňovýmsúdomzotrvalinanávrhovom
prednese v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného E. J. nie je dôvodné.
Okresný súd v Galante predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 7.
marca 2018 v rozsahu č. l. 209 - 212 spisu všetky dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci,
tietodostatočneapreskúmateľnevyhodnotiljednotlivoivovzájomnýchsúvislostiachasvojerozhodnutie

aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil (vrátane záverov o subjektívnej stránke protiprávneho konania
obžalovaného, ktorú správne právne vyhodnotil ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák.), čo
aj v dostatočnej miere písomne odôvodnil.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku
uvedenéhovobžalobe,skutokoľutoval,naotázkysúduI.stupňavzmysle§333ods.3Tr.por.odpovedal

áno, na návrh prokurátora i obhajcu konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný
zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v tomto smere vykonané zákonnou a
procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa dostatočne

vyhodnotil aj odpis z registra trestov obžalovaného a rovnako správne špecifikoval, na základe akých
úvah dospel k ustáleniu rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, k následnému vyhodnoteniu
vzájomnému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, skúmajúc vo všetkých súvislostiach
okolnosti plynúce z ustanovení § 36 písm. l/, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák.
V zhode s postupom a závermi okresného súdu aj odvolací súd uzatvára, že pomer týchto poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností je verifikovaný v súlade s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
a tieto závery si v rozsahu dôvodov okresného súdu plne osvojuje.
Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vo svojej podstate správne vychádzal z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky,
zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

V postupe svojho konania súd I. stupňa vecne dôvodne nekonštatoval ani prítomnosť žiadnych
mimoriadnychokolnostíprípadupodľa§39Tr.zák.,ktorébymohliviesťkpotrebe,možnostiaakejkoľvek
dôvodnosti uložiť obžalovanému E. J. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby, t. j. šestnásť mesiacov (obžalovaný E. J. spáchal inkriminovaný skutok len päť mesiacov
po tom, ako bol prepustený z posledného predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody, v súdenom

konaní spáchal v jednočinnom súbehu dva trestné činy a preto mu bol ukladaný úhrnný trest podľa zásad
uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák.).
V konečnom dôsledku v súlade s ustanovením § 360 ods. 2 Tr. zák. a so správnym aplikovaním
ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. okresnýsúd dôvodne uložil obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej
sadzbe vo výmere šestnásť mesiacov (odvolací súd na tomto mieste v zhode s okresným súdom
uvádza, že táto výmera trestu odňatia slobody kopíruje najnižšiu dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnejsadzby).OkresnýmsúdomšpecifikovanývýpočettrestnejčinnostiobžalovanéhoE.J.zminulosti
jednoznačne navodzuje potrebu prijatia záveru, že obžalovaný vonkoncom nie je bezúhonnou osobou
a v skutočnosti sa v ňom jedná o recidivistu.
Ako bolo vyššie rozvedené, v posudzovanom prípade vonkoncom nie sú splnené žiadne zákonom
striktne a jasne formulované podmienky pre aplikovanie ustanovenia § 39 Tr. zák., pojednávajúce o

mimoriadnomzníženítrestu.Predmetnýfakt(kriminálnaminulosťobžalovaného)podľaprávnehonázoru
odvolacieho súdu bráni aplikovaniu ustanovenia § 39 Tr. zák. a tým uloženiu miernejšej sankcie.
Napokon ani k sprísneniu sankcie obžalovanému odvolací súd pristúpiť nemohol, pretože mu v ňom
bránil nedostatok odvolania prokurátora, ktoré by bolo podané v neprospech obžalovaného.
Odhliadnuc od naposledy uvedeného neodstrániteľného faktu však možno skonštatovať, že aj takto
uložený trest vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej

trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák..
Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný E. J. podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdenej trestnej

činnosti už bol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Napokon správne sú i oba tie výroky prvostupňového rozsudku, ktorými okresný súd podľa § 60 ods.
1 písm. a) Tr. zák. uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to 1 ks loveckého noža, vedeného
v zozname vecí vzatých do úschovy pod položkou č. 1, pričom podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stanovil,
že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Aj keď obžalovaný ani jeho obhajkyňa uloženie tohto

druhu trestu odvolaním vôbec nenamietali, odvolací súd verifikuje správnosť predmetného postupu s
ohľadom na splnenie podmienok § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (obžalovaný použil uvedený lovecký nôž
voči poškodenému X. D. pri spáchaní inkriminovaného skutku).
Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaného E. J. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.