Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113010371
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113010371.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného D. W. pre trestný čin lúpeže
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona č.
140/1961 Zb., o odvolaní obhajcu Mgr. Michala Lysa za obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 28.02.2018, č. k. 5T/26/2013-850, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného D. W., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 28.02.2018, č. k. 5T/26/2013-850 rozhodol, že obžalovaní D. I.
a D. W. sa uznávajú za vinných, že:
1. odsúdení I. C., C. R.,(v pôvodnom konaní sp. zn. 4T/392/2003) a obžalovaní D. I. a D. W. po
predchádzajúcej vzájomnej dohode, pod zámienkou, že idú na kávu za známym dňa 20. februára 2003

asi o 20.00hod, vyviezli C. Q. nar. XX.X.XXXX, ktorému predtým nasadili kuklu na hlavu za obec Tmava,
do neobývaného domu poblíž cesty Tmava - Bučany, pri križovatke na vonkajší obchvat okolo Trnavy, tu
ho bili, kopali, vyzliekli donaha pričom od neho žiadali okamžité vyplatenie 5 miliónov Sk (165969,59 Eur)
v hotovosti, a opaľovaním zapaľovačom v oblasti genitálií ho prinútili k vyzradeniu kde má doma kreditné
karty a PIN kódy, čo nakoniec poškodený aj urobil, po čom odsúdení C. a R. odišli, pomocou pravých
kľúčov, ktoré poškodenému pri bití odcudzili vnikli do jeho domu v U. na ul. Y. č. X, kde býva aj jeho otec

C. Q. nar. X.X.XXXX, dom prehľadali, našli kreditnú kartu od účtu vedenom vo D. U. a k nej PIN kód, po
čom z účtu cez bankomat na čerpacej stanici OMV v Trnave na ul. Hlbokej vybrali sumu vo výške 3.000,-
Sk (99,58 Eur), čím poškodenému spôsobili škodu vo výške najmenej 3.000,-Sk (99,58 Eur). Pri útoku
utrpel C. Q. zranenia, trieštivú zlomeninu tela pravej ramennej kosti, zlomeninu dislokovaných článkov
III. a IV. prsta ľavej ruky, pomliaždenie steny hrudníka, oboch kolien, hlavy a tváre s krvnou podliatinou
v oblasti ľavého oka s dobou liečenia ktorá doposiaľ trvá,

2. následne sa vrátili späť, kde od C. Q. opakovane požadovali peniaze, ktorý im zo strachu a obavy o
svoj život prezradil miesto v dome kde ich má ukryté, následne odsúdení C., R. a obžalovaný I. odišli
do domu kde býva poškodený na ul. Y. č.X v U., obžalovaný I. zostal strážiť poblíž domu za ten čas
odsúdený C. a odsúdený R. vnikli opäť pomocou pravých kľúčov do domu odcudzili hotovosť vo výške
30.000,-Sk (995,85 Eur) a mobilný telefón zn. Erikson v hodnote najmenej 300,-Sk( 9,96 Eur), masívny
prsteň zo žltého kovu v hodnote najmenej 5.300,-Sk (§175,93 Eur), mobilný telefón zn. Sony v hodnote

najmenej 1.928,-Sk (64,00 Eur) a dioptrické okuliare v hodnote najmenej 3.000,- Sk ( 99,58 Eur), po
čom odsúdení I. C., C. R., obžalovaní D. I. a D. W. vrátili poškodeného C. Q. späť do jeho domu na ul.
Y. č. X v U. kde poškodeného a jeho otca zostal strážiť obžalovaný D. W., poškodený C. Q. v čase okolo
13.00 hod. dňa 21.2.2003 využil nepozornosť obžalovaného a pomocou náhodných neznámych osôb
zavolal hliadku polície, ktorá následne obžalovaného zadržala na mieste činu.

Teda v bode 1) rozsudku spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej
veci, trestný čin spáchali zo zbraňou a spôsobili takým činom ťažkú ujmu na zdraví, a obžalovaný D. I.znovu spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už bol pre taký obzvlášť závažný úmyselný
čin potrestaný a v bode 2) rozsudku spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa
cudzej veci, taký čin spáchali so zbraňou a spôsobili takým činom ťažkú ujmu na zdraví, a obžalovaný D.

I. znovu spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už bol pre taký obzvlášť závažný úmyselný
čin potrestaný a obžalovaný D. I. spoločným konaním neoprávnene vnikol do domu iného a prekonal
prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a trestný čin spáchal najmenej s dvoma osobami, čím
spáchali obžalovaní D. I. a D. W. v bode 1) rozsudku trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods.2 písmeno b), c) Tr. zákona č. 140/1961 (úč. do 31.8.2003) v bode 2)

rozsudku trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods.2 písmeno
b), c) Tr. zákona č. 140/1961 (úč. do 31.8.2003) a obžalovaný D. I. trestný čin porušovania domovej
slobody formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2 k § 238 ods.1, ods.2, ods.3 Tr. zákona č. 140/1961
(úč. do 31.8.2003).

Za to sa odsudzuje obžalovaný D. I. Podľa § 234 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1, §

40 ods. 1, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona č.140/1961 (úč. do 31.8.2003) na úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 11 ( jedenásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 39a ods. 3
Trestného zákona č. 140/1961 (úč. do 31.8.2003) sa pre výkon uloženého trestu zaraďujú do II. (druhej)
nápravnovýchovnej skupiny. A obžalovaný D. W. Podľa § 234 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 35
ods. 1, § 40 ods. 1 Trestného zákona č.140/1961 (úč. do 31.8.2003) na úhrnný trest odňatia slobody v

trvaní 2 (dvoch) rokov a 11 ( jedenásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona
č.140/1961(úč.do31.8.2003)saprevýkonuloženéhotrestuzaraďujúdoII.(druhej)nápravnovýchovnej
skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal obhajca obžalovaného D. W. v zákonnej lehote odvolanie. Vo svojom

odvolaní namieta, že súd mal trestné stíhanie zastaviť, vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej
veci sa skutok stal pred 15 rokmi a vec nebola doteraz právoplatne skončená v primeranej lehote, čo má
za následok porušenie ústavného práva ako aj jeho práva zaručeného medzinárodnou zmluvou. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu č. k. 3 Tost/13/2008 zo dňa 29.10.2008, v ktorom
Najvyšší súd vyslovil názor, že že uplynutie konkrétnej doby od vznesenia obvinenia z hľadiska práva na

spravodlivý proces je extrémom, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania podľa § 11 ods. 1 písm.
h) Tr. poriadku per analogiam. Súčasne v odvolaní namieta, že vina obžalovaného nebola dokázaná. ani
v jednom zo skutkov uvedených v obžalobe. Podľa názoru obhajcu nebolo u obžalovaného dokázané
zavinenie vo forme priameho alebo nepriame úmyslu, a keďže žalovaný skutok je úmyselným trestným
činom, nemôže byť zaň obžalovaný trestne zodpovedný. Súčasne poukazuje na to, že obžalovaný bol

v cudzom štáte, keď nerozumel jazyku ostatných obžalovaných.

Prokurátor a obžalovaný D. I. sa práva podať odvolanie vzdal.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o obžalobe zo dňa 17.12.2003 podanej na obžalovaného
pre spáchanie trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 2
písm. b), c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., a to na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený aj vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Pri ustálení skutkového stavu vychádzal okresný súd z výpovede obžalovaných, poškodeného C. Q.,
poškodeného C. Q., svedka I. T., zo zápisnice svedka N. C. a Z. Y., zo znaleckého posudku MUDr.
Vladimíra Popelku a znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, z
odboru biologia, súdna chémia, trasológia a pyrotechnika.

Okresný súd na základe takto vykonaného dokazovania, vyhodnotením dôkazov tak vcelku, ako aj
jednotlivo dospel k jednoznačnému záveru, že skutky v bode 1), 2) rozsudku sa stali tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a tieto spáchali okrem odsúdených I. C. a C. R. (v pôvodnom
konaní sp. zn. 4T/392/2003) aj obžalovaní D. I. a D. W. v bode 1) a 2) rozsudku.

Preskúmaním napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch, dospel odvolací súd k zisteniu, že
prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie o obžalobe a výsledky
vykonaného dokazovania správnym a zákonným spôsobom aj vyhodnotil. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku zrozumiteľne vyplýva, ktoré dôkazy vykonal, ktoré skutočnosti z týchto dôkazov mal za

preukázané a k akým záverom dospel. Skutkové zistenia a závery, ku ktorým dospel okresný súd pri
rozhodovaní o vine a trestu a spôsobe jeho výkonu považuje odvolací súd vo všetkých jeho častiach
za správne.

Vo vzťahu k námietke obhajcu obžalovaného týkajúcu sa zastavenia trestného stíhania pre

neprimeranosť dĺžky konania, krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5 To/14/2009, v ktorom NS SR dospel k záveru, že dĺžka
konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný
postup orgánov činných v trestnom konaní výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v
porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť

mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa §40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 (§ 39
ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom
s obmedzením uvedeným v ustanovení § 40 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (§ 39 ods.
3 Tr. zák.).

Vtejtosúvislostiobhajcaobžalovanéhosúčasneargumentovalčl.6ods.1Dohovoruoochraneľudských
práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“), avšak krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že namietaný
čl. 6 ods.1 Dohovoru vôbec nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu, ktorou by stíhal porušenie práva na
spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv
a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote.

Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným
v judikatúre ESĽP, akými sú zložitosť prípadu, chovanie sťažovateľa a chovanie štátnych orgánov,
poprípade čo je pre sťažovateľa v stávke. ESĽP v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval

"všeobecne záväznú" dobu, ktorú by bolo možné za primeranú lehotu považovať.

Nápravuporušeniaprávanaprejednanievecivprimeranejlehotevoformezastaveniatrestnéhostíhania
Súd z čl.6 Dohovoru v žiadnom prípade zo svojich rozhodnutí nevyvodil. Naopak judikatúra ESĽP je vtomto ohľade jednoznačná v tom smere, že zmiernenie trestu z dôvodu neprimeranosti dĺžky konania
v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle článku 36 Dohovoru za predpokladu,
že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo v podstate veci, že šlo o porušenie Dohovoru a

uskutočnia nápravu.

V tomto smere taktiež NS SR vo svojom rozhodnutí konštatuje, že okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 len za
predpokladu, že použite zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Všetky tri podmienky
súustanovenékumulatívne,apretomusiabyťsplnenézároveň.Ustálenásúdnapraxslovenskýchsúdov
v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. zohľadňovala predovšetkým, ak nie výlučne, tie
okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením, teda okolnosti, za
ktorých bol spáchaný čin v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák., resp. rodinné a osobné pomery páchateľa, ktoré
existujú v čase rozhodovania o treste.

Vôbec alebo len ojedinele niektoré súdy pri ukladaní trestu zohľadňujú neprimeranú dĺžku konania v
rámci posúdenia otázky, či uvedená skutočnosť je takou okolnosťou, ktorá odôvodňuje mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby s použitím
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené, neprimeranosť dĺžky trestného konania preto nie je dôvodom pre
zastavenie trestného stíhania, tak ako na to poukazoval obhajca obžalovaného v odvolaní, ale na
použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby. Okolnosťami prípadu, ktoré odôvodňujú u obžalovaného mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby je dĺžka času, ktorý uplynul od
začatia trestného stíhania do právoplatného skončenia trestného stíhania (15 rokov).

Na základe vyššie uvedeného, okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 40 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb., kde vzal do úvahy dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov a súčasne aj skutočnosť,

že obžalovaný nebol doposiaľ súdne ani priestupkovo trestaný. Výška trestu, tak ako ju uložil okresný
súd, je zákonná, dostačujúcim spôsobom odôvodnená a primeraná dĺžke trestného konania.

Podstatou odvolacích námietok obhajcu obžalovaného bola aj skutočnosť, že obžalovanému nebola
dokázaná vina ani v jednom zo skutkov uvedených v obžalobe. Vo vzťahu k tejto námietke, krajský

súd uvádza, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom uviedol
skutočnosti, ktoré pri tomto rozhodnutí bral do úvahy a aj spôsob, akým tieto skutočnosti vyhodnotil. Túto
argumentáciu okresného súdu, si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a preto na ňu na tomto mieste
odkazuje, bez potreby jej opakovania.

Odvolací súd z vyššie zistených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku
o vine a treste vecne správne a zákonné, keď okresný súd zistil skutkový stav tak, že o tomto nie sú
dôvodné pochybnosti a postačuje na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Skutkové zistenia potom správny
spôsobom aj právne posúdil.

Keďže iné odvolacie dôvody obžalovaný neuplatnil a odvolací súd nenašiel iné chyby, ktorej by bol
povinný preskúmať z úradnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného
poriadku, odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.