Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204779
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5814204779.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu N. R.,
nar. X.X.XXXX, bytom W. G. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, so sídlom
Y., J. Y. XXX proti žalovaným 1/ G. S., nar. X.XX.XXXX, 2/ H. S., rod. C., nar. X.XX.XXXX, obaja
bytom W. G. XXX, právne zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Bachyncom, so sídlom I. XXX, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 10C/77/2014-147 zo dňa 20. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že
kúpna zmluva z 1.3.1994 uzavretá medzi G. C. a žalobcom nie je spôsobilým titulom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva pre žalobcu a tiež sa nepovažuje ani za spôsobilý titul na jeho vstup do oprávnenej
držby k spornej nehnuteľnosti - EKN parc. č. 9921/1 kat. územie W. G.. Poukazoval na ustálenú súdnu
prax; osobitne na rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod R 73/2015 a 74/2015. Predmetná zmluva nebola totiž odvkladovaná, pričom dotknutý právny

omyl - vzhľadom na jasnú a zrozumiteľnú úpravu v Občianskom zákonníku - nie je ospravedlniteľný.
2.Pokiaľžalobcavsúvislostisnadobudnutímspornéhopozemkuvydržanímodkazovalnajehoprávnych
predchodcov(G.C.aN.C.,rod.N.),okresnýsúdkonštatoval,ženato,abyskúmalnaplneniepodmienok
vydržaniavovzťahukprávnympredchodcomžalobcu,bysažalobcamuseldomáhaťinéhopetitužaloby.
Rovnako by „s určitosťou“ išlo o iný (širší) okruh účastníkov konania. S poukazom na uvedené okresný
súd nepovažoval za potrebné vykonať doplnenie dokazovania výsluchmi žalujúcou stranou navrhnutých
svedkov.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore úspešní žalovaní
1/ a 2/ majú spoločne a nerozdielne nárok na ich náhradu voči žalobcovi v celom rozsahu; o výške trov
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti napadnutého rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd na pojednávaniach vykonaných
po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu neposkytol stranám poučenie podľa § 181

ods. 2 CSP. Tvrdil, že okresný súd nerešpektoval ani právny názor odvolacieho súdu; osobitne nutnosť
jednoznačného zistenia skutkového stavu a jeho následného posúdenia podľa konkrétnych právnych
noriem. Aktuálnym postupom sa chcel „zbaviť veci“, keďže vzhľadom na § 390 CSP by vo veci už muselbyť činný (len) odvolací súd. Takýto prístup okresného súdu žalobca označil za nesprávny, lebo jeho
naplnenie by predstavovalo neprípustnú retroaktivitu.
5. Žalobca uviedol, že okresný súd rozhodol predčasne, nakoľko nevykonal ním navrhnuté (vymedzené

i v odvolaní) dôkazy. Nesprávne si pritom vyložil dôkazné bremeno a nenáležite (stroho a všeobecne)
odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov. Odvolateľ poukazoval tiež na to, že okresný súd
vyhlásil rozsudok bez prerušenia pojednávania za účelom porady súdu a opätovne ho (žalobcu) v
záhlaví rozhodnutia označil uvedením nepresného súpisného čísla jeho bydliska. Tvrdil, že žalovaní
nespochybnili jeho vyjadrenia o nerušenej dobromyseľnej držbe „spornej parcely“, a teda išlo o nesporné

tvrdenia strán, z ktorých mal okresný súd vychádzať. Do pozornosti dával nezrovnalosti v tvrdeniach
protistrany a obsahu osvedčenia o vydržaní vydaného pre Q. C..
6. V otázkach vydržania žalobca uviedol, že vydržacia doba jeho právnych predchodcov začala plynúť
za účinnosti uhorského obyčajového práva. Konštatoval, že kúpna zmluva z 1.3.1994 „nie je vydržacím
titulom“, ale iba titulom, na základe ktorého pokračoval v oprávnenej držbe právnych predchodcov.
V otázke dobromyseľnej a nerušenej držby okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie; pričom „do

dnešného dňa nie je preukázané, či N. C. alebo G. C. vydržali vlastnícke právo k spornému pozemku“.
Naďalej bol žalobca presvedčený, že táto držba bola nerušená, dobromyseľná a dlhodobá. Napadnutý
rozsudok - s odkazom na judikatúru týkajúcu sa náležitostí odôvodnenia - označil napokon i za
nedostatočne odôvodnený.

7. Žalovaní žiadali odvolanie protistrany odmietnuť, keďže bolo podané oneskorene (až 11.1.2018,
pričom odvolacia lehota žalobcovi uplynula 4.1.2018). Bez ohľadu na uvedené, s dôvodmi odvolania
žalobcu nesúhlasili, keďže už aj odvolací súd za dôležité označili prioritne ustálenie, či žalobca na
základe kúpnej zmluvy z 1.3.1994 mohol nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania. Doplnili, že ak
niekto získal vlastnícke právo vydržaním, je vylúčené, aby si dobu jeho oprávnenej držby započítaval

do trvania držby subjekt, ktorý vstúpil do držby v období, keď už predchádzajúcemu držiteľovi svedčilo
vydržaním nadobudnuté vlastnícke právo.

8. V následnej reakcii žalobca zotrval na tom, že jeho odvolanie bolo podané včas (elektronickým
podaním z 4.1.2018, ktoré bolo v listinnej podobe doplnené 11.1.2018); naopak, žalovaní ich vyjadrenie k

odvolaniu neučinili v určenej 10-dňovej lehote. Za nepravdivé označil vyjadrenie protistrany, že v konaní
bolo preukázané, že jeho právni predchodcovia vydržali vlastnícke právo.
9. Žalovaní vo vyjadrení k danému podaniu konštatovali, že žalobca v ňom neuvádza „žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za relevantné“. Zopakovali svoje stanoviská obsiahnuté v
predošlom podaní a pokiaľ nebude odvolanie protistrany odmietnuté, žiadali potvrdenie napadnutého

rozsudku.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) potvrdil napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Hneď úvodom odôvodnenia (v užšom význame slova) odvolacieho súdu je nutné konštatovať, že
okolnosti uvádzané žalobcom vo vzťahu k včasnosti podania jeho odvolania zodpovedajú procesnému
stavu veci. To znamená, že v posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty (4.1.2018) učinil elektronické
podanie, ktoré v zákonom požadovanej - 10-dňovej - lehote (§ 125 ods. 2 CSP) doplnil riadnym

písomným podaním. Z daného titulu predmetné odvolanie predstavovalo včas podaný opravný
prostriedok, na základe ktorého bolo vykonané vecné posúdenie napadnutého rozhodnutia okresného
súdu.

12. Z hľadiska meritórneho posúdenia prejednávaného prípadu je určujúce, že žalobca svoj tvrdený

vlastnícky nárok (na základe vydržania) odvodzoval od kúpnej zmluvy uzavretej so G. C. dňa 1.3.1994.
Predmetné jednoznačné skutkové vymedzenie, zadefinované v žalobe z 10.7.2014, v priebehu celého
konania nezmenil (nevykonal procesný úkon, ktorým by dotknuté skutkové vymedzenie relevantne
modifikoval, resp. pozmenil). Pokiaľ zároveň sám (a to i vrátane odvolania) konštatoval, že kúpna
zmluva z 1.3.1994 „nie je vydržacím titulom“, už len tieto jeho tvrdenia podmieňujú zrejmú nedôvodnosť

uplatňovaného nároku.

13. Okresný súd náležite poukázal - s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, premietnutú najmä do rozhodnutí publikovaných v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu arozhodnutí súdov SR pod R 73/2015 a R 74/2015 - že kúpna zmluva, ktorá nebola odvkladovaná
zákonom predpísaným spôsobom, nie je titulom, ktorý by zakladal dobromyseľnosť držiteľa, a teda
nemôže viesť ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Odvolateľ v nemalej miere tendenčne

uvádza, že dotknutá kúpna zmluva nemá byť vydržacím titulom, ale iba titulom, na ktorého základe
pokračoval v oprávnenej držbe jeho právnych predchodcov. Pre to, aby mohol byť „pokračovateľom“ v
oprávnenej držbe je však nevyhnutný práve titul vstupu do tohto „pokračovania“. Keďže kúpna zmluva
z 1.3.1994 takýmto titulom nie je, neprichádza do úvahy dobromyseľnosť žalobcu.
14. Dotknutá úvaha žalobcu v konečnom dôsledku smeruje k tomu, že za oprávneného dobromyseľného

držiteľa by bolo možné považovať kohokoľvek, kto po držiteľovi disponujúcim právne akceptovateľným
titulom oprávnenej držby viac či menej formálnym spôsobom „preberie“ držbu. Takýto prístup je
jednoznačne neudržateľný, keďže podstatou oprávneného držiteľa je presvedčenie, že je vlastníkom
veci, ktorú drží. Na vznik a trvanie takéhoto presvedčenia však musí existovať konkrétny titul, ktorým
rozhodne nie je už spomínané viac či menej formálne „odovzdanie“ nehnuteľnosti predchádzajúcim
držiteľom.

15. Vzhľadom na rozoberané stanovisko bol opodstatneným postup okresného súdu, ktorý zamietol
návrh na vykonanie dokazovania, ktoré malo smerovať k ustáleniu okolností týkajúcich sa držby
spomínaného pozemku právnymi predchodcami žalobcu. Jednak okolnosť existencie oprávnenej držby
právnych predchodcov nemohla nič zmeniť na postavení žalobcu, u ktorého absentuje spôsobilý

titul vstupu do držby, a jednak žalobcom požadovaný petit súdneho rozhodnutia nesmeroval k
určeniu vlastníckeho statusu jeho právnych predchodcov. Túto „druhú“ konštatovanú okolnosť náležite
zdôraznil i okresný súd, ktorý záver je plne postačujúcim i na zdôvodnenie nevykonania navrhovaného
dokazovania.

16. Pokiaľ sa aj odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu Žilina sp.
zn. 10Co/727/2015 z 30.6.2016) vyjadroval k ustáleniu skutkového stavu, bolo to v súvislosti s
nutnosťou jeho jednoznačného vymedzenia v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ak žalobca zotrval
na vyššie spomínanom skutkovom vymedzení (základom ktorého bola kúpna zmluva z 1.3.1994),
dokazovanie výsluchom ním navrhnutých svedkov bolo nadbytočné. Odvolateľ si súčasne do určitej

miery zamieňa skutkový a skutočný stav veci. V sporovom kontradiktórnom konaní, medzi ktoré súdená
vec jednoznačne patrí, sa zisťuje „iba“ skutkový stav veci. Rozhodne nie je úlohou a povinnosťou
konajúceho súdu vykonať dokazovanie (v zmysle až investigatívy) na to, aby zistil/vyšetril všetky do
úvahy prichádzajúce skutkové okolností, z ktorých by mohla strana sporu vychádzať v prebiehajúcom,
eventuálne inom súdnom konaní. Presne k tomu však smeruje požiadavka žalobcu na došetrenie

okolností držby N. C., či G. C.. Naopak, povinnosťou strany je vymedziť rozhodujúce skutočnosti a
(minimálne) označiť dôkazy, ktorými majú byť tieto tvrdené okolnosti preukázané.

17. Neobstojí námietka odvolateľa, že protistrana nespochybnila jeho tvrdenia. Už vo vyjadrení z
25.2.2015 (č.l. 40) žalovaní výslovne rozporovali tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na vyššie rozoberaný

rozhodujúci dôvod nevyhovenia žalobe nie sú osobitne významnejšími prípadné nezrovnalosti vo
vyjadreniach žalovaných v prebiehajúcom konaní a v okolnostiach uvádzaných v rámci vydania
osvedčenia o vydržaní pre Q. C.. Z ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť
samosudcu pred vyhlásením meritórneho rozhodnutia prerušiť pojednávanie. Práve preto, že okresný
súd rozhodoval jediným sudcom - samosudcom, nemá „porada súdu“ pred vyhlásením rozsudku ani

žiadny osobitnejší význam.
18. Nepresné označenie bydliska (súpisného čísla) žalobcu v záhlaví napadnutého rozhodnutia nemá
nijaký zásadnejší vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Obdobne tak neposkytnutie
poučenia podľa § 181 ods. 2 CSP, keďže rozhodujúce východiská vyplývali z predchádzajúceho
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu (osobitne body 10. až 12. uznesenia Krajského súdu v

Žiline sp. zn. 10Co/727/2015 z 30.6.2016) a žalobcovi zostalo v plnom rozsahu zachované oprávnenie
namietať závery okresného súdu, čo podaním posudzovaného odvolania i učinil. Napokon nedôvodnou
je tiež námietka nedostatočného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. Ako vyplýva z vyššie
vyslovených čiastkových konštatovaní odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dal dostatočne jasnú
odpoveď na všetky v súdenej veci relevantné otázky.

19. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.20. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo
veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú

správnosť (i pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od
neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite
aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto majú žalovaní voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.