Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228767
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113228767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov

senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., so sídlom 080 01 Prešov, Masarykova 13, IČO: 36 482 086
proti žalovanému: POLYGRAF PRINT spol. s r. o., so sídlom Čapajevova 44, 080 01 Prešov, IČO: 31
733 280, zastúpenému Eva Petránová Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01
Prešov, IČO: 36 854 581, konajúcou JUDr. Evou Petránovou, advokátkou a konateľkou spoločnosti,
o zaplatenie 8.504,88 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
19Cb/229/2013-235 z 2.12.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci
samej vyhovené, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
Konanienadsumu6.528,42euras8,5%úrokmizomeškaniaročnezosumy6.099,76euraod20.5.2014
do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.528,42 eura s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne

zo sumy 6.099,76 eura od 20.5.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 423,70 eura na súdnom
poplatku a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou uplatňuje proti žalovanému nároky na
odmenu za právne služby vyúčtované faktúrou č. č. 091/13 zo dňa 5.8.2013, splatnou 15.8.2013, na
sumu 8.504,88 eur. V priebehu konania po plneniach žalovaného žalobca čiastočne žalobný návrh
vzal späť, preto súd v späťvzatej časti konanie zastavil. Vo zvyšku vyhodnotil žalobný návrh za

opodstatnený. Mal za preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému právne služby najskôr podľa
zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 4.11.2005, neskôr podľa zmluvy zo dňa 23.2.2011.
V zmysle obsahu čl. III uvedených zmlúv sa žalovaný zaviazal žalobcovi okrem paušálnej mesačnej
odmeny zaplatiť v prípade poskytovania právnych služieb v súdnom i mimosúdnom konaní aj tarifnú
odmenu prisúdenú v rámci náhrady trov konania súdnym rozhodnutím. Zmluva zo dňa 23.2.2011 bola
uzavretá na dobu neurčitú. Žalovaný zmluvu výpoveďou z 29.4.2013, doručenou žalobcovi 30.4.2013
vypovedal a po uplynutí dohodnutej 3-mesačnej výpovednej doby tento právny vzťah medzi účastníkmi

zanikol. Faktúrou č. 091/13 z 5.8.2013 vyúčtoval žalobca žalovanému odmenu za poskytnuté právne
služby pozostávajúce z prisúdených tarifných odmien v základných súdnych konaniach vo výške
8.504,88 eur s DPH (podľa špecifikácie uvedenej v prílohe faktúry). Na doručenú faktúru žalovaný
reagoval návrhom Dohody o urovnaní, podľa ktorej v texte dohody špecifikovaných súdom prisúdenýchnárokov na tarifnú odmenu by udelil žalobcovi ďalšie plnomocenstvo na jeho zastupovanie. Žalobca s
týmto návrhom dohody nesúhlasil.

Právny vzťah založený účastníkmi uvedenými zmluvami prvostupňový súd posúdil ako vzťah mandátnej
zmluvy podľa ust. § 566 a nasl. Obch. zák. s tým, že zmluva o poskytovaní právnych služieb vychádza
aj z úpravy realizovanej zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Zdôraznil pritom význam obsahu uzavretej
dohody, i to čo vyplýva z príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Z uzavretých dohôd
vyplynul nepochybne aj nárok na zaplatenie tzv. prísudku trov konania, ktoré trovy konania mu patrili na

základe toho, že v každej veci, v ktorej vystupoval ako zástupca žalovaného, mu bolo riadne udelené
plnomocenstvo. Odmena za zastupovanie klienta pred súdom tak, ako vyplynula z uzavretých zmlúv
o poskytovaní právnych služieb bola nad rámec paušálnej dohodnutej odmeny za príslušný mesiac.
Za nedôvodné vyhodnotil námietky žalovaného o tom, že ust. § 12 vyhlášky, na ktorú odkazuje čl. III
dohôd, upravuje len tarifnú odmenu v trestnom konaní a priestupkovom konaní. Medzi stranami v konaní
nebolo počas trvania zmluvného vzťahu až do tohto súdneho konania sporným, aké nároky zo zmluvy

aj so zdôraznením praxe zavedenej účastníkmi vyplývajú. Konštatoval, že údaj v zmluve s odkazom na
uvedenéust.§12vyhláškynerobípredmetnézmluvy(ktorénemusiabyťanipísomné)neplatnými.Nárok
na tarifnú odmenu za zastupovanie v základných konaniach preto žalobcovi patrí. Za takéhoto stavu
bolo dôvodným ešte zodpovedať otázku, či je dôvodnou námietka premlčania uplatňovaná žalovaným.
Vzhľadom na povahu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi bolo potrebné pre posúdenie námietky

premlčania aplikovať ust. § 397 a nasl. Obch. zák.. V uzavretých zmluvách nebola upravená splatnosť
tzv. prísudku trov právneho zastúpenia. Po tom, čo žalobca zastupoval žalovaného v súdnych konaniach
a trovy právneho zastúpenia boli žalobcovi priznané, na základe udelených plnomocenstiev ich žalobca
vymáhal v exekučnom konaní. Aj podľa svedkyne L., ak boli trovy vymožené, vystavoval žalobca tzv.
nulové faktúry až po skončení tohto súdneho sporu. Žalovaný tieto faktúry aj prijímal. Za daného stavu

preto nemohlo dôjsť k premlčaniu uplatnených nárokov. Žalovaný nepreukázal, že by splatnosť odmeny
advokáta uplynula právoplatnosťou rozhodnutia, v ktorom bol prísudok trov priznaný. Súd zdôraznil aj
to, že nemožno žiadať od advokáta, aby zastupoval klienta a chránil jeho záujmy bez toho, aby mu
bola poskytnutá odmena za tieto služby. Ak sa medzi účastníkmi dohodlo, že advokát má nárok na
zaplatenie týchto trov právneho zastúpenia (tzv. prísudku), nemôže mať na priznanie tejto odmeny vplyv

ani to, že by odmena bola nevymožiteľná. Iný spôsob usporiadania vzájomných pomerov účastníkov
vyplývajúci z dohodnutých zmluvných vzťahov by odporoval spravodlivému usporiadaniu veci. Odmena
podľa mandátnej zmluvy je vždy vecou dohody oboch strán. Žalovaný nebol donútený k úprave o výške
odmeny, ani túto skutočnosť v konaní netvrdil. Keď sa dobrovoľne a slobodne dohodol so žalobcom na
výške odmeny, patrí táto odmena aj v časti prísudku trov tak, ako ju uplatnil v žalobe. Žalobcovi bol

priznaný aj uplatňovaný nárok na príslušenstvo s odkazom na ust. § 369 Obch. zák..

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil prvostupňový súd plným úspechom žalobcu v konaní. Priznal
mu preto náhradu trov vo výške 423,70 eur titulom zaplateného nevracaného súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol výrok, ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené, vrátane výroku o náhrade trov konania. Podľa jeho názoru prvostupňový
súd nesprávne aplikoval právne normy, výsledkom čoho je nezákonné rozhodnutie. Namietal, že
z vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil nesprávny právny záver a nespravodlivo a
nezákonne rozhodol. Poukazuje na to, že v oboch zmluvách o poskytovaní právnych služieb, ktoré

koncipoval žalobca ako osoba znalá práva je uvedené, že klient sa zaväzuje zaplatiť advokátovi mimo
paušálnej odmeny aj tarifnú odmenu podľa § 12 a nasl. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.. Uvedené
ustanovenia vyhlášky upravujú tarifnú odmenu advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a
v konaní o priestupkoch. Tento text písomnej zmluvy koncipovanej žalobcom nemožno v obchodnom
práve spochybniť svojvoľnou úvahou súdu. V zmysle ust. § 264 Obch. zák. nemožno žiadnym spôsobom

vylúčiť ustanovenia písomnej zmluvy a svojvoľne ich ignorovať a na ne neprihliadať a podľa nich sa
nesprávať. Na obchodné zvyklosti v zmysle ust. § 1 Obch. zák. sa prihliada len v štádiu, kedy nie sú
právne vzťahy upravené zmluvou, resp. zákonom. Zmluvné strany ako obchodno-právne subjekty na
základe slobodnej a vážnej vôle uzatvorili písomné zmluvy, ktorých ustanovenia sú pre ne záväzné.
Žalobca sa v tomto konaní domáha nároku pozostávajúceho z tarifných odmien za zastupovanie klienta

v občiansko-právnych konaniach, na ktoré podľa platnej uzavretej zmluvy nemá nárok. Súd pritom mal
zamietnuť návrh už aj s prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania. Aj nárok na tarifnú odmenu
vznikol žalobcovi momentom jej právoplatného prisúdenia rozhodnutím príslušného konajúceho súdu.
Ak žalobca si svoj nárok z jednotlivých zmlúv u žalovaného v zákonnej 4-ročnej premlčacej lehoteplynúcej odo dňa právoplatného prisúdenia tarifnej odmeny rozhodnutím súdu neuplatnil, z dôvodu
uplatnenej námietky premlčania mal byť žalobný návrh aj z toho dôvodu zamietnutý. Splatnosť trov
právneho zastúpenia jednoznačne vyplynula z ustanovení zmluvy v čl. III ods. 4. Neobstojí v tomto ani

poukaz na návrh dohody o urovnaní, pretože táto dohoda nemá žiadnu dôkaznú silu, nebola nikým
akceptovaná a uzavretá. Bolo predbežnou snahou urovnať spor dohodou, ale najmä spoluprácu žalobcu
a žalovaného zmierlivo ukončiť. Ak nebola akceptovaná žalobcom, nebola uzavretá a podpísaná,
nemožno na ňu prihliadať ako na dôkaz s právnym významom a silou. Je tak listinou bez právneho
významu. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a

žalobu zamietol. Alternatívne navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť. Zdôrazňuje, že vykonané dokazovanie bez akýchkoľvek pochybností preukázalo, že
účastníkomuzavretejzmluvyoposkytovaníprávnejslužbybolopočasrokovtrvaniatohtovzťahuzrejmé,

čo je predmetom právneho vzťahu z mandátnej zmluvy. Zo strany žalobcu nikdy nedošlo k porušeniu
zmluvy. Právny vzťah bol jednoznačne upravený mandátnou zmluvou uzavretou medzi advokátom a
klientom, formou písomného príkazu klienta na udelenom plnomocenstve, kde ho v tej ktorej súdnej,
či exekučnej veci splnomocnil na právne zastupovanie pred súdmi, či súdnymi exekútormi, a tak s
poukazom na túto okolnosť nemohlo dôjsť ani k prípadnému premlčaniu uplatneného nároku. Tieto

jednotlivé poverenia - príkazy - boli uzatvorené na základe vzájomnej, tzv. rámcovej písomnej dohody
(zmluva o poskytovaní právnych služieb) medzi klientom a advokátom, z ktorej vyplývalo okrem iného
aj také právo, resp. povinnosť účastníkov zmluvného vzťahu. V konaní bol uplatnený nárok nazývaný
ako tzv. prísudok, pozostávajúci z prisúdenej náhrady trov konania úspešného účastníka súdneho
konania týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia. Išlo o uplatňovanie nárokov, ktoré vyplynuli

iba z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov. Považuje za nepochopiteľnú zlomyseľnosť
žalovaného zastúpeného advokátkou, ak uvádza, že podanou žalobou sa domáha žalobca nárokov v
rozpore s platne uzavretými zmluvami, či v rozpore s dobrými mravmi, či právnymi predpismi. Žalovaný
sám po začatí tohto súdneho konania, po uskutočnených pojednávaniach opakovane, hoci len čiastočne
plnil to, čo pred začatím konania i v priebehu súdneho konania na pojednávaní v celosti namietal.

Odkazuje na obsah svojich písomných vyjadrení i na obsah záverečného návrhu doručeného súdu
prvého stupňa.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pred prejednaním veci vyzval zodpovedajúco ust. § 213 ods. 2

O.s.p. účastníkov, aby sa vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania a s prihliadnutím na
obsah čl. III oboch zmlúv o poskytovaní právnej pomoci i čas doručenia faktúry žalobcu č. 091/13 zo
dňa 5.8.2013 žalovanému, písomne vyjadrili k možnému použitiu ust. § 340 ods. 1, 2 Obch. zák. a §
391 ods. 1 Obch. zák..

Žalobca na túto výzvu reagoval písomným podaním zo 16.7.2015, v ktorom uviedol, že zmluvy o
poskytovaní právnej pomoci zo dňa 4.11.2005 a zo dňa 23.2.2011 boli ako typ mandátnej zmluvy, tzv.
rámcovými zmluvami upravujúcimi vzťah klienta a advokáta. Nárok na odplatu vyúčtovanú faktúrou č.
091/13 z 5.8.2013 vychádzal z rámcovej mandátnej zmluvy, no najmä vychádzal z dohody, ktorá vznikla
medzi klientom a advokátom po konkrétnom skončení toho ktorého súdneho konania, kde protistrane v

súdnom spore bola uložená povinnosť nahradiť úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Žalovaný
následne udeľoval plnomocenstvo na zastupovanie v exekučných konaniach a prijatím pokynu od
klienta advokátom vznikol medzi nimi samostatný zmluvný vzťah. Tieto samostatné mandátne príkazné
zmluvy boli ukončené buď úspešným vymožením pohľadávky v exekučnom konaní do toho času,
alebo v prebiehajúcich exekučných konaniach odvolaním, či vypovedaním jednotlivých plnomocenstiev.

Následkom toho bolo aj ukončenie týchto jednotlivých samostatných dohôd. Až doručením oznámenia
o odvolaní, či vypovedaní jednotlivých plnomocenstiev advokátovi v tom ktorom exekučnom konaní
nastala na dohodnutý právny vzťah a právny stav objektívna možnosť podať žalobu, alebo uskutočniť
právny úkon na strane advokáta, čomu muselo predchádzať záverečné vyúčtovanie finančného vzťahu
advokáta a klienta. Žalovaný doručil žalobcovi výpoveď udelených plných mocí až dňa 5.8.2013.

V nich jasne uviedol, že dňom doručenia výpovede je právne zastúpenie v jednotlivých právnych
veciach ukončené. Žalobcovi ako zástupcovi žalovaného a advokátovi, ktorý sa riadil pokynmi klienta
vznikla objektívna možnosť podať žalobu, alebo uskutočniť právny úkon až dňom 5.8.2013, kedy
došlo aj k spracovaniu daňového dokladu - faktúry č. 091/13. Obsahom návrhu dohody o urovnaní z20.9.2013 žalovaný deklaroval svoju vôľu plniť sumu 8.504,88 eur, ktorá predstavuje súdom priznané
trovy právneho zastúpenia. Plnenie, na ktoré mal žalobca nárok titulom prísudku, nebolo možné
získať úspešným vykonaním exekúcie, v ktorej by žalobca žalovaného zastupoval. Čas plnenia bol

viazaný podľa zmluvy na úhradu súdom uloženej povinnosti neúspešným účastníkom súdneho konania
dobrovoľne po právoplatnosti rozhodnutia, alebo núteným výkonom súdneho rozhodnutia v exekučnom
konaní. Až neúspešnosťou exekučného konania, resp. v danom prípade nemožnosťou prijať plnenie z
dôvodu, že došlo k vypovedaniu plnomocenstiev, a teda aj k ukončeniu jednotlivých dohôd týkajúcich
sa toho ktorého exekučného konania, nastal dôvod na vyúčtovanie plnenia advokátom klientovi. Toto

zodpovedá aj pravidlám vyplývajúcim zo súvisiacich daňových predpisov. Podľa jeho názoru nemožno
stotožňovaťpovinnosťplniťnáhradutrovkonaniaúčastníkovisnárokomadvokátanaplneniedohodnutej
odmeny od klienta. Ak na pokyn klienta dobromyseľne vyčká advokát na vymoženie trov konania, z
ktorých mu klient predmetnú odmenu uhradí, neznamená to bez ďalšieho, že sa tým advokát vystavuje
hrozbe premlčania nároku na odmenu len dôvodu, že exekučné konanie bude trvať dlhšie ako 3 roky
(pre prípad, že zastupuje občana nepodnikateľa) alebo 4 roky (pre prípad, že zastupuje podnikateľský

subjekt). Z dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že došlo k dohode medzi advokátom
a klientom o tom, že predmetný záväzok bude uhradený jeho vymožením v exekučnom konaní, no
zo strany žalovaného došlo k právnemu úkonu, ktorý znemožnil naplnenie tejto dohody, či súboru
týchto dohôd, a preto došlo dňom nemožnosti takéhoto plnenia (doručením výpovedí plnomocenstiev
k 5.8.2013) k vyúčtovaniu právnych služieb. Advokátsky poriadok tiež vyslovene upravuje, že advokát

je povinný písomne s klientom vec finančne vyporiadať po skončení zastúpenia. Do pozornosti súdu
dáva aj to, že odpor proti platobnému rozkazu podal na základe plnomocenstva udeleného advokátovi,
pričom plnomocenstvo nebolo podpísané oprávnenou osobou. H. E. ako občiansky splnomocnenec
nemohol písomne „splnomocniť“ na právne zastupovanie advokátsku kanceláriu. Odpor, ktorý bol
podaný žalovaným nemohol teda privodiť zrušenie platobného rozkazu. Konanie tak trpí vadou, na ktorú

súd prvého stupňa nebral bez právneho dôvodu zreteľ.

Žalovaný vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu zotrval na svojich námietkach uvedených v odvolaní,
zdôrazňujúcich to, že podľa čl. III zmlúv, advokátovi vznikol iba nárok na tarifnú odmenu za zastúpenie
v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch. Reaguje aj na podanie žalobcu, ktorým odpovedal na

výzvu odvolacieho súdu s tým, že nesúhlasí s tým, že došlo k osobitným novým dohodám, ktoré
založili nové vzťahy medzi žalobcom a žalovaným na poskytovanie právnych služieb. Tvrdenia o
vzniku samostatného zmluvného vzťahu neobstoja, takéto tvrdenie nemá oporu v zákone. Žalobca mal
právo vyúčtovať tarifnú odmenu po právoplatnosti toho ktorého rozhodnutia s tým, že právoplatnosťou
takéhoto rozhodnutia nastala právna skutočnosť, ktorá má vplyv aj na začiatok plynutia premlčacej

doby. Neuznáva tvrdenia žalobcu o jeho dobromyseľnosti. Výška paušálnej odmeny žalobcu dohodnutá
v zmluvách za poskytovanie právnej služby zohľadňovala aj to, že žalobca nemá nárok na súdom
priznané trovy v občianskoprávnych konaniach, ale len v trestných veciach a v konaní o priestupkoch.
Aj keby mal nárok na tieto súdom priznané trovy, je na ťarchu žalobcu, ak bez upozornenia klienta
nechal plynúť premlčaciu dobu a svojho údajného nároku sa nedomáhal. Žalobca mal právo po každom

právoplatne skončenom súdnom konaní, v ktorom súd priznal žalovanému náhradu trov súdneho
konania, vystaviť žalovanému faktúru v súlade s čl. III zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Zotrváva
na stanovisku, že návrh dohody o urovnaní z 20.9.2013 nemá charakter uznania záväzku žalovaným.
Žalobca sa mal domáhať advokátskej tarify aj to len v trestných veciach a v konaní o priestupkoch
v lehote do 4 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, na základe ktorého mu súd priznal náhradu

trov právneho zastúpenia. Z faktúry č. 091/13 z 5.8.2013 vyplýva to, čo žalobca v konaní uplatňoval,
kde vyslovene uviedol, že fakturuje odmenu za právne služby v súlade s čl. III zmluvy o poskytovaní
právnych služieb - súdom právoplatne prisúdené tarifné odmeny v základných konaniach. Právne
špekulácie žalobcu ohľadne vzniku nových právnych vzťahov vychádzajúcich z dohôd (plnomocenstiev)
sú založené na konštrukcii myšlienok a myšlienkových postupov, ktoré sa opierajú o nedostatočný

právny základ. Jednotlivé plnomocenstvá, ktoré žalovaný udelil žalobcovi pre exekučné konania sa
vzťahujú na zastupovanie žalovaného práve v exekučných konaniach, pričom neupravujú nárok žalobcu
na trovy právneho zastúpenia v súdnych konaniach, ani nemenia zmluvné dojednania o nároku a
splatnosti súdom priznaných trov v základných konaniach. Poukazuje aj na predkladané oznámenie
Exekútorského úradu Mgr. Igora Palšu z 20.8.2015 a 24.8.2015, z ktorého vyplýva, že trovy v súdnych

konaniach a trovy v exekučných konaniach žalovanému nikdy neboli a podľa správ súdneho exekútora
ani vyplatené nebudú s poukazom na nevymožiteľnosť pohľadávok. Zotrváva na odvolacom návrhu, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol, alternatívne,
aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa sa riadil zásadami
vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.
Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že
uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutej časti rozhodnutia
súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti treba konštatovať tú skutočnosť, že výrok rozhodnutia súdu prvého

stupňa o čiastočnom zastavení konania nebol napadnutý odvolaním, preto pri aplikácii ust. § 159 ods.
1, 2 v spojení s ust. § 206 ods. 2 O.s.p. nemohol byť predmetom prieskumu odvolacím súdom.

Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p. uverejnený na úradnej tabuli súdu.

Z hľadiska skutkových záverov aj odvolací súd pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania vychádzal z
toho, aké skutočnosti vyplynuli z dokazovania realizovaného pred súdom prvého stupňa v zmysle ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p. na základe procesnej iniciatívy strán v konaní. Účastníci konania navrhovali pred
súdom prvého stupňa také dôkazy, ktoré prvostupňový súd aj realizoval a na základe nich vyvodil vo
veci aj skutkové závery. Skutkový stav, ako ho zistil súd prvého stupňa je v podstate pri aplikácii ust. §

213 ods. 1 O.s.p. záväzný aj pre odvolací súd.

Odvolací súd je toho názoru, že z dôkazov, ktoré prvostupňový súd realizoval, vyvodil aj správne
skutkové závery o obsahu uzavretých zmlúv o poskytovaní právnych služieb a v podstate z hľadiska
uplatnenej námietky premlčania správne konštatoval, že v písomných zmluvách o poskytovaní právnych

služieb nie je upravená splatnosť tzv. prísudku trov právneho zastúpenia.

Uplatnené odvolacie námietky sa tak, ako je už uvedené vyššie, venujú predovšetkým námietke
premlčania i tvrdeniu, že obsah čl. III ods. 1 zmlúv neodôvodňuje záver o priznaní tarifnej odmeny
advokáta za zastupovanie v občianskoprávnych veciach.

V konaní medzi účastníkmi konania nie je sporným to, že žalobca poskytoval žalovanému právne
služby aj v súdnych konaniach, ktoré boli špecifikované vo vystavenej faktúre č. 091/13 (v jej prílohe).
Niet pochybností ani o tom, že určujúcim pre výšku odmeny advokáta bolo to, čo bolo pojaté do
uzavretej dohody. Aj pri aplikácii ust. § 24 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,

odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode,
patrí advokátovi tarifná odmena. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa o tom, že
určujúcou pre platenie odmeny advokáta bolo to, čo si zmluvné strany v zmluve dohodli. Pre platenie
advokátskej odmeny je určujúcou práve skutočnosť vyplývajúca zo zmluvnej voľnosti umožniť subjektom
takéhoto zmluvného vzťahu realizovať vlastné osobné hospodárske predstavy a zámery v súlade s ich

individuálnymi záujmami a potrebami. Výkladové pravidlá tak, ako sú upravené v ustanovení § 266 ods.
1, 2 Obch. zák. so zdôraznením praxe, na ktorú poukázal prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia
svedčia o tom, že čl. III zmluvy z 23.2.2011 i čl. III zmluvy zo 4.11.2005 bez akýchkoľvek pochybností
zakladal nárok žalujúcej advokátskej spoločnosti na zaplatenie odmeny pozostávajúcej aj z tarifnej
odmeny prisúdenej v rámci náhrady trov konania. Ak sa žalovaný bránil a bráni tým, že ust. § 12 vyhl. č.

655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje iba nárok na tarifnú odmenu prisúdenú v trestnom,
či priestupkovom konaní, tak samotná táto vyhláška nie je normou, ktorá by upravovala základ nároku
na odmenu, ale upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za
stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody, alebo ustanovenia na
to oprávneným orgánom. Pre základ nároku sú určujúcimi zmluvné dojednania. Z týchto výkladových

pravidiel, aj so zdôraznením obsahu dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa, vyplynulo, že
okrem paušálnej odmeny, ktorá bola upravená v čl. III oboch zmlúv, advokátovi prislúchala aj tarifná
odmena súvisiaca s právnym zastupovaním v súdnych i mimosúdnych konaniach. Svedkyňa L. vo svojej
výpovedipotvrdila,žetakétonárokyžalobcaakoadvokátklientoviúčtovalstým,žeakdošlokvymoženiu
týchto nárokov, tak vystavoval tzv. nulovú faktúru. Každopádne však z obsahu priebehu tohto konania

vyplýva aj to, že časť takto samostatných nárokov na tarifné odmeny žalovaný aj žalobcovi v priebehu
konania plnil, čo viedlo napokon aj ku čiastočnému späťvzatiu návrhu. Aj tento postup teda potvrdzuje to,
že súdom prvého stupňa prijaté závery odkazujúce vo výkladových pravidlách na prax, ktorá vyplynula z
kontaktuúčastníkovtohtovzťahuodôvodňovalazáveronárokužalobcunatarifnúodmenuzazastúpenieaj v súdnych občianskoprávnych konaniach. Túto odvolaciu námietku bolo potom potrebné vyhodnotiť
ako nedôvodnú.

Ďalšou námietkou, ktorú odvolateľ uplatnil v odvolaní, bola námietka premlčania. Aj pre jej posúdenie
bolo relevantným to, čo zistil prvostupňový súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania.
Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že z dôkazov, ktoré boli realizované na základe procesnej iniciatívy
účastníkov konania pred súdom prvého stupňa nevyplynulo to, že by sa účastníci v písomnej dohode,
aleboinakdohodlioúpravesplatnostitzv.prísudkovtrovprávnehozastúpenia.Tvrdenia,ktorérealizovali

účastníci konania na výzvu odvolacieho súdu sú pokusom o produkovanie nových skutočností, na
ktoré už odvolací súd v systéme neúplnej apelácie v zmysle ust. § 205a O.s.p. (pri preukázateľnom
poučení účastníkov konania pred súdom prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p.) nemôže prihliadať.
Za takéhoto stavu bol relevantným záver súdu prvého stupňa o neupravení splatnosti tzv. prísudkov trov
právneho zastúpenia výslovnou dohodou účastníkov konania. Z čl. III nevyplynulo dohodnutie času, do
ktorého sa mala advokátom vyúčtovať tarifná odmena za úkony súvisiace za zastupovanie v súdnom,

či mimosúdnom konaní.

Čas plnenia obchodných záväzkov všeobecne upravuje ustanovenie § 340 Obch. zák..

Podľa § 340 ods. 1 Obch. zák., dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák., ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy, a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Ustanovenie § 340 ods. 2 Obch. zák. má všeobecný charakter, z čoho vyplýva, že platí pre všetky
obchodné záväzkové vzťahy, teda aj na záväzky zo zmluvy, pokiaľ neexistuje osobitná právna úprava.

Je nutné vychádzať z toho, že zákon určuje dobu splnenia (splatnosť), nie však čas vzniku práva
samotného. Ak nie je čas splnenia (splatnosť) dohodnutý, ani dohodnutý spôsob jeho určenia, určuje ho

veriteľ tým, že plnenie po dlžníkovi požaduje, a v takom prípade začína premlčacia doba plynúť dňom
nasledujúcim po tom, kedy ho o to požiadal, teda, keď už vznikol dlh ako nárok (actio nata).

Podľa § 391 ods. 1, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď
sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Z hľadiska aplikácie ustanovení o premlčaní je tak dôležité presne vedieť okamih, kedy v konkrétnom
prípade začína plynúť premlčacia doba. Tá je v podstate v predmetnej veci závislá na aplikácii vyššie
uvedených ustanovení § 340 ods. 1, 2 Obch. zák.. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa
v tom, že ak išlo o zmluvu, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú a v rámci plnení advokáta pre klienta

dochádzalo k jednotlivým úkonom súvisiacim aj so zastúpením klienta advokátom v súdnych konaniach,
neodporovalo uzavretej dohode, ak žalobca takéto vyúčtovania robil až po prípadných exekučných
konaniach podľa ich výsledku, t.j. podľa toho, či nárok na odmenu za poskytovanie právnych služieb
prisúdených v rámci náhrady trov konania bol vymožený alebo nie. Ak žalovaný preukázateľne aj na
predmetné veci, ktoré sú uvedené v špecifikácii pripojenej k predmetnej faktúre, poskytol žalobcovi

priestor na to, aby ako splnomocnený zástupca vymáhal tieto nároky a k skončeniu zastúpenia došlo
ešte pred ukončením týchto exekučných konaní, potom nemohla premlčacia doba týkajúca sa týchto
predmetných nárokov začať plynúť skôr, než došlo k úkonu, ktorým žalobca vyzval žalovaného na
plnenie odmeny za právnu službu - odmenu vyúčtoval. Advokát bez zbytočného meškania účtoval tarifnú
odmenu po tom, čo mu bolo oznámené vypovedanie plnomocenstva. Za takéhoto stavu je nedôvodnou

aj uplatnená námietka premlčania.

Uplatnené odvolacie dôvody sa nevenujú bližšie výhradám voči prisúdenému príslušenstvu, či už na
úrokoch z omeškania alebo na náhrade trov konania. Pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania
odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný. Žalobca, úspešný v odvolacom konaní, si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto pri aplikácii ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 i ust. §
151 ods. 1 O.s.p. odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.