Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 20C/112/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113241181
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113241181.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľa: O. B. , bytom I.
P. XX, XXX XX D., zastúpený : Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o. so sídlom: Sartorisova 10, 821
08 Bratislava IČO: 47 232 765 proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení - Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody , takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 952,26 eura s 5,25% úrokom z omeškania ročne od
13.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti istiny v sume 67,32 eura súd návrh zamieta.

Súd konanie v časti sumy 80,12 eura s príslušným úrokom z omeškania zastavuje.

Navrhovateľovi súd priznáva náhradu trov konania v sume, 522,33 Eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.,
pobočka zahraničnej banky, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, U. S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch

dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 29.11.2013 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 1.100 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.100,- € od 13.11.2013 do
zaplatenia titulom náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že uplatnená škoda mu vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 7.12.2009 vedeného pod L.: S.
- XXX/IS- X -V-XXXX ktoré bolo vydané vyšetrovateľom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR

I. I.. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Vojenskej
obvodnej prokuratúry Banská Bystrica, OPv 206/09-12 zo dňa 04.01.2010. Následne uznesením
Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I., OPv 206/09-37 zo dňa 30.06.2010, bola vec postúpená Okresnému
dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Y. nad G., nakoľko výsledky prípravného konania
ukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý môže iný príslušný orgán prejednať ako priestupok,
iný správny delikt, disciplinárne alebo kárne previnenie.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ sa dopustil konania
rozporného s platnou právnou úpravou a svojim konaním porušil základné povinnosti policajta za čo
mu bola uložená výčitka zo strany riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Y. nad G.. Odporca zároveň mal za to, že uznesenie o vznesení Obvinenia vydané
vyšetrovateľom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR I. I. vedené pod sp.zn. T.: S.-XXX/IS-X-

V-XXXX nikdy nebolo zmenené ani zrušené pre jeho nezákonnosť, v konaní nebolo preukázané ani
porušenie základných zásad trestného konania a išlo o štandardný postup policajného orgánu a orgánovčinných v trestnom konaní, ktorý bol v medziach zákona čím je navrhovateľom požadovaná škoda
nedôvodná.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením sa s pripojeným spisom Ministerstva-
vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby I. I. L.:S.-XXX/IS-X-V-XXXX, oboznámil sa so spisom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru - okresný dopravný inšpektorát - v Y. nad G., číslo F.-DI-XXX/
XXXX, uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I., F. XXX/XX-XX zo XX.XX.XXXX, uznesením
Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I., F. XXX/XX-XX zo dňa 30.06.2010, výsluchom svedkyne O. L.,

faktúrou č. XXXXXX vystavenou O.. U. F., potvrdením VUB Y. nad G. o úhrade XXXX C. na účet O.. F.,
dal poučenie podľa § 120 ods.4 Osp a mal preukázaný nasledovný skutkový stav.

Uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby
zo dňa 7.12.2009, L.: S.-XXX/IS-X-V-XXXX bolo vznesene obvinenie voči navrhovateľovi, ktorý bol
obvinený z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 pís. a Tr. Zák. Voči

predmetnému uzneseniu o vznesení obvinenia podal navrhovateľ sťažnosť, ktorá bola zamietnutá
uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I., F. XXX/XX-XX zo XX.XX.XXXX.

Z uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I. F. XXX/XX-XX zo dňa 30.6.2010 súd zistil, že vec
bola postúpená Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Y. nad G., nakoľko

výsledky prípravného konania ukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý môže iný príslušný
orgán prejednať ako priestupok, iný správny delikt, disciplinárne alebo kárne previnenie.

Počas prebiehajúceho trestného stíhania navrhovateľ splnomocnil advokáta O.. U. F. aby ho
obhajoval na základe plnej moci zo dňa 21.1.2010. Splnomocnený advokát sa počas trestného stíhania

navrhovateľa zúčastnil a uskutočnil viacero procesných úkonov, ktoré faktúrou č. XXXXXX zo dňa
21.1.2010 navrhovateľovi vyfakturoval a navrhovateľ faktúru č. XXXXXX na sumu XXXX Eur dňa
25.1.2010 prostredníctvom svojej priateľky uhradil.

V prejednávanej veci si navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody vyvodzuje z uznesenia o vznesení

obvinenia zo dňa 7.12.2009 ktoré neúspešne napadol sťažnosťou a následne bolo trestné konanie
skončené uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry I. I., F. XXX/XX-XX zo dňa 30.06.2010 o postúpení
veci. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá spočíva v uhradených
trovách právneho zastupovania v sume 1100 Eur.

Odporca sa v priebehu konania snažil preukázať, že v prejednávanej veci nie sú splnené základné
podmienky pre náhradu škody, akú si navrhovateľ uplatňuje, a to existencia nezákonného rozhodnutia.
Odporca poukázal na to, že nie je sporné, že navrhovateľ sa dopustil konania rozporného s platnou
právnou úpravou a svojim konaním porušil základné povinnosti policajta za čo mu bola uložená výčitka
zo strany riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Y. nad G. . Ďalej podľa názoru odporcu že uznesenie o vznesení Obvinenia vydané vyšetrovateľom
Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR I. I. vedené pod sp.zn. T.: S.-XXX/IS-X-V-XXXX nikdy nebolo
zmenené ani zrušené pre jeho nezákonnosťa v konaní nebolo preukázané ani porušenie základných
zásad trestného konania. Odporca taktiež poukázal aj na to, že navrhovateľ si trestné stíhanie zavinil
sám, dopustil sa konania, za ktoré bol následne dicsciplinárne potrestaný, a teda nie sú splnené

podmienky pre náhradu škody. Zároveň odporca aj keď popiera základ nároku namietal aj účelnosť
vyfakturovanej odmeny za poskytnutie právnej služby. Sporným pre odporcu bolo aj to či navrhovateľ
trovy právneho zastúpenia uhradil vzhľadom na predložené potvrdenie o vklade v hotovosti na účet,
kde v poznámke je text O. T. r.č. XXXXXXXXXX.

Spornosť namietanej úhrady trov právneho zastúpenia svedkyňa O. T. odstránila na pojednávaní.
Uviedla, že je družkou navrhovateľa, žijú v spoločnej domácnosti a majú aj spoločné finančné
prostriedky. Potvrdila, že uhradila faktúru v prospech O.. F. za trovy obhajoby navrhovateľa .

Predmetom konania je náhrada škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej mocia) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla

škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4 veta prvá citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 18 Ods1,3 zák.č 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody
zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.Zákon 514/2003 je prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá predstavuje výnimku generálnej
klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (420 obč,zák.) a pre vznik tejto zodpovednosti je
potrebné splnenie všetkých jej predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný

postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom a škodou. Nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Škoda musí
však vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a musí byť
príčinná súvislosť medzi nimi. Musí tu byť vzťah príčiny a následku pri ktorom platí, že ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, alebo nezákonnému rozhodnutiu nevznikla by ani škoda.

Pri posudzovaní v konaní spornej otázky a to existencie nezákonného rozhodnutia súd vychádzal
z ustálenej judikatúry v tom, že za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v
prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia, postúpenie veci inému orgánu, ak k takémuto rozhodnutiu došlo
preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako

zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou
rozhodnutia o postúpení veci inému orgánu trestné konanie končí. To znamená, že zanikajú účinky
rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa
zároveň z tohto dôvodu stáva bezpredmetným (nadbytočným).Postúpenie veci inému orgánu z dôvodu,
že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že

podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.

Vychádzajúc z uvedeného základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania,
ktoré je skončené postúpením veci inému orgánu je potrebné posudzovať aj z hľadiska zodpovednosti

štátu nakoľko štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo
zasiahli do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti
za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V
nadväznosti na uvedené zmyslom a účelom ustanovenia § 18 zákona č. 514/2003 Zb., v znení

neskorších predpisov, je zaistenie úhrady nákladov konania vynaložených poškodeným na zrušenie
alebo zmenu nezákonného rozhodnutia alebo nápravu nesprávneho úradného postupu. Teda zmyslom
a účelom daného zákonného ustanovenia je zahrnutie do rámca pojmu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom aj úhrada nákladov konania smerujúceho k ich
zrušeniu, zmene alebo náprave. Bolo by totiž bolo v rozpore s princípom zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, aby jeden z
dôsledkov takého konania orgánov verejnej moci, a to náklady konania vedúceho k jeho reparácii, niesol
poškodený sám. Opačný výklad by vytváral prostredie nezodpovednosti štátu za opatrenia, ktorými
vznikla občanom na ich právach ujma.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval nárok navrhovateľa čo do základu za dôvodný.

Pri posudzovaní výšky uplatnenej škody súd dospel k záveru ,že navrhovateľ v konaní preukázal
všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti odporcu za škodu, t.j.súčasné (kumulatívne) splnenie
troch podmienok: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia (predmetné uznesenie o vznesení obvinenia)

2/ vznik škody (vynaložené trovy obhajoby) a 3/ príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vznikom škody (nutnosť úhrady trov obhajoby a hotových výdavkov v súvislosti s trestným stíhaním
navrhovateľa).

V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh v časti istiny v sume 80,12 Eur s príslušným úrokom z

omeškania späť a preto súd v súlade s ust. § 96 o.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Navrhovateľ sa po
čiastočnom späťvzatí návrhu domáhal náhrady škody v sume 1 019,88 Eur s 5,25 % úrokom zo sumy
1.019,88 € od 13.11.2013 do zaplatenia, a trov konania.

V tejto časti súd vychádzal z jednotlivých úkonov právnej pomoci realizovaných obhajcom navrhovateľa

pričom zohľadnil námietku odporcu v tom, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR
z 30.05.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR č. 1/2012 odmena za úkon právnej služby
prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom v zmysle § 14 ods.1 písm. a/ vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. zahŕňa aj štúdium spisu ako neoddeliteľnú súčasť prípravy obhajoby na základečoho nepriznal navrhovateľovi náhradu za úkon štúdium spisu inšpekcie Banská Bystrica na základe
čoho návrh v časti istiny v sume 67,32 Eur zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške 952,26 Eur, v ktorej
považoval návrh za dôvodný a dostatočne preukázaný predloženými listinnými dôkazmi a svedeckou
výpoveďou svedkyne Jany Čehiovej.

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa§517ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,akideoomeškaniesplnenímpeňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 16 ods.4 zák 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne

oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok
z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od
13.11.2013 teda od nasledujúceho dňa po doručení odpovede odporcu, ktorá bola navrhovateľovi

doručená 12.11.2013 a v ktorej odporca dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na
priznanie nároku na náhradu škody. Výšku úroku z omeškania súd priznal v súlade s § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešnému navrhovateľovi

priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 20 Eur a trov právneho
zastúpeniavovýške500,63Eurahotovýchvýdavkoch1,70Eur.Trovyprávnehozastúpeniapozostávajú
z 7 úkonov právnej pomoci á 51,45 Eur, režijný paušál: 1x 7,63 Eur + 1x 7,81 Eur+ 1x 8,04 Eur + 4x
8,39 Eur.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)