Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/52/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237935
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110237935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany
Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu:
Miroslav Mindek, s miestom podnikania 024 01 Kysucké Nové Mesto, Dubie 115, IČO: 34 766 685,
právne zastúpeného Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Belanského 2725, 024 01 Kysucké Nové
Mesto, IČO: 36 436 640, proti žalovanému: EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Litovelská 871,

024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 395 463, v konaní o zaplatenie 1.450,45 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 60/2011-50 zo dňa 18.11.2011,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 60/2011-50 zo dňa 18.11.2011 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 94,80 Eur za
trovy právneho zastúpenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu

Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Belanského 2725, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 436
640.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.450,45
Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 02.10.2010 až do zaplatenia a trovy konania 368,56 Eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti
žalovaného s poukazom na § 101 ods. 2 OSP. Žalovaný predvolanie na pojednávanie nariadené na

18.11.2011 riadne prevzal spolu s poučeniami v zmysle č.l. 34 a 35 spisu. Faxovým podaním doručeným
okresnému súdu 16.11.2011 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal o odročenie pojednávania, z
dôvodu zahraničnej pracovnej cesty konateľa žalovaného, Ing. Františka Hradňanského. Okresný súd
konštatoval, že žalovaný vo faxovom podaní zo dňa 16.11.2011, ktorým ospravedlňoval svoju neúčasť
na pojednávaní, neuviedol dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo možné pojednávanie odročiť. Zahraničná
pracovná cesta konateľa žalovaného, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Žalovaný
mohol v zmysle procesných poučení, ktoré mu boli dané, ako vyplývalo z č.l. 34 a 35 spisu, zabezpečiť

svojuúčasťnapojednávaníprostredníctvomzvolenéhozástupcu,advokáta,splnomocnenéhozástupcu,
prípadne prostredníctvom konania osôb oprávnených na konanie za žalovaného, ktorý je právnickou
osobou. Tieto procesné možnosti žalovaný nevyužil, okresnému súdu neoznámil a nepreukázal
existenciu akejkoľvek prekážky, ktorá by mu bránila v účasti na pojednávaní.

V odôvodnení okresný súd ďalej poukázal na právu úpravu v § 536 ods. 1, 2, § 554 ods. 1 veta prvá,

§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 132, § 120 ods. 1, 3 OSP. Z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Okresný súd vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi a to faktúrou č. 2010/113 a k nej pripojenými záznamami oprevádzke stroja podľa č.l. 7-9 spisu. Z konania vedeného pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 19Cb
58/2011 okresný súd zistil, že existuje písomná objednávka žalovaného z 31.12.2009 pod číslom
311209/ES/JK02, adresovaná žalobcovi, na realizáciu strojných a prepravných služieb podľa potreby na

rok 2010, a táto je súčasťou prílohovej obálky v spise Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb 58/2011. Z
listinných dôkazov na č.l. 7, 8, 9 spisu vyplývala realizácia plnenia žalobcu, zodpovedajúca faktúre č.
2010/113, s uvedením hodinovej a kilometrovej sadzby pre práce strojov Catterpiler 434 Ľ a vozidla s
evidenčným číslom KM 922 AE. Faktúra č. 2010/113 sa týkala stavby Hrad v Žiline, kde boli vykonané
prácestrojomCatterpiler434ĽanáslednebolarealizovanámanipuláciasozeminouzapomociTatrovky,

za použitia obsypového materiálu v množstve vyjadrenom v mernej jednotke tony, tak ako je uvedené
vo faktúre č. 2010/113. Jednotkové ceny v hodinovej, alebo v kilometrovej sadzbe, ceny za 1 tonu
obsypového materiálu, žalobca dojednal ústne s konateľom žalovaného, p. Hradňanským, prípadne s
jeho zástupcom, p. V.. Pri tomto dojednaní vychádzali z jednotkových cien, tak ako boli dohodnuté v
predchádzajúcich obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré boli medzi účastníkmi realizované. Záznamy o
činnosti stroja Tatra obsahujú údaj, týkajúci sa ubehnutých kilometrov; označenie lomového kameňa,

ktorý bol dodaný na č.l. 7 spisu zodpovedá označeniu 0-4, na č.l. 8 spisu označeniu 0-63. Údaj o
druhu nákladu, ktorý bol prepravovaný, uvedený v kolónke 16, preukazuje, že obsypový materiál bol
žalovanému dodaný. Oba doklady na č.l. 7 a 8 spisu sú potvrdené príjemcom a sú opatrené podpisom
p. Q., ktorý pracoval pre žalobcu na živnosť. To isté sa týka záznamu o prevádzke vozidla na č.l. 9 spisu.
Práce strojom Catterpiler sú podpísané strojníkom, ktorý vykonával tieto práce pre žalobcu na základe

jeho vlastnej živnosti, p. S.. Žalobca potvrdil, že dodal žalovanému v súvislosti s predmetnými zemnými
prácami obsypový materiál v rozsahu 9 ton a 14,6 ton tak, ako to vyplývalo z faktúry č. 2010/113. O
trovách prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že k rozhodnutiu

súdu prvého stupňa postačili iba tvrdenia žalobcu, ktoré si okresný súd v celom rozsahu osvojil a
nepotreboval ich konfrontovať so žalovaným ako účastníkom konania. Je neakceptovateľný postup
prvostupňového súdu, ktorým ako účastníkovi konania bola žalovanému odňatá možnosť konať pred
súdom tým, že na uvedené pojednávanie nebol riadne predvolaný. Nebol vypočutý k predmetu sporu, a
nebola mu poskytnutá možnosť brániť sa, čím boli porušené jeho základné procesné práva. Namietal,

že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú argumenty a právne zdôvodnenie postupu
prvostupňového súdu. Poukázal na § 18 OSP, podľa ktorého účastníci majú v súdnom konaní rovnaké
postavenie, majú právo konať pred súdom vo svojej materčine. Z predmetného ustanovenia vyplýva,
že pre všetkých, ktorí vystupujú ako účastníci súdneho konania, platí zásada rovnosti, t.j. že majú
rovnaké postavenie a rovnaké práva. Prvostupňový súd termín pojednávania neodročil a napriek jeho

neúčasti vec prejednal. Porušil práva žalovaného byť prítomný, keď sa jeho záležitosť prerokúva a
znemožnil mu tak oboznámiť okresný súd so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mu umožnili čo
najspoľahlivejšie skutkové zistenie veci. Právna úprava rovnosti účastníkov súdneho konania bola v
jeho prípade porušená napriek tomu, že vychádzala z čl. 1 a čl. 37 ods. 3 ústavného zákona č.
23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a zásady zakotvenej v čl. 12 ods.

1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podstata rovnosti právnych subjektov pred zákonom a
súdom spočíva v tom, že pokiaľ majú postavenie účastníkov civilného procesu, treba im dať rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv (hmotnoprávnych i procesných). V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že
žalovaný do termínu pojednávania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, pričom dôkazy mal predložiť
tak, aby okresný súd bol uzrozumený so skutočnosťou, že takéto dôkazy existujú. Prvostupňový súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, procesne pochybil, výsledkom čoho bolo nesprávne
rozhodnutie, ktoré trpí podstatnou procesnou vadou. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý

žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť, ako vecne správne. Poukázal na to, že odvolanie žalovaného
je založené na vykonštruovaných účelových tvrdeniach, ktoré nemajú oporu v skutočnosti. Spisový
materiál svedčí o správaní sa žalovaného, ktorý sa obmedzuje na podávanie obštrukčných podaní,
ktorými sa snaží oddialiť možnosť a termín zaplatenia svojho záväzku. Počas vymáhania žalobou
uplatnenej pohľadávky, ale aj iných pohľadávok, žalovaný účelovo previedol obchodný podiel v

obchodnej spoločnosti na osobu žijúcu na Floride, pričom nový spoločník a osoba, ktorá má vykonávať
funkciu konateľa, majú na Floride takú istú adresu ako ďalšie spoločnosti a osoby vykonávajúce konateľa
v iných spoločnostiach, ktoré sa správajú obdobne (Real - Stav, spol. s r.o., Družstevná 1052, KysuckéNové Mesto IČO: 36 405 141). Z odvolania je nesporné, že je to len účelový prostriedok na oddialenie
konečného rozhodnutia. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3
za, 0 proti, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a
napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2
OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/52/2012-68 zo dňa 11.04.2012
v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení na internetovej stránke
krajského súdu i písomnosťou krajského súdu zo dňa 11.04.2012 na č. l. 69 spisu.

Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný
vymedzil v odvolaní a to tých odvolacích dôvodov, ktoré mali väzbu na vytýkaný postup okresného súdu
v prvostupňovom konaní, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci podľa § 213 ods. 1 OSP,
krajský súd konštatoval, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, z ktorého záveru došlo k potvrdeniu
vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi 1450,45 Eur s príslušenstvom podľa § 219 ods. 1 OSP.

Jediným a nosným odvolacím dôvodom bola námietka odňatia možnosti žalovaného konať pred súdom,
a to postupom okresného súdu, ktorý vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci dňa 18.11.2011 v
neprítomnosti žalovaného. Vzhľadom na tento odvolací dôvod, ktorý smeroval do procesného postupu

okresného súdu, bolo potrebné sa oboznámiť s priebehom celého prvostupňového konania, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobca
podal žalobu na okresnom súde dňa 17.12.2010. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných
rúk dňa 03.02.2011 (č.l. 14 rub spisu) spolu s vydaným platobným rozkazom. Od tejto doby, t.j. od
03.02.2011 až do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo ukončené dokazovanie vo veci na pojednávaní

dňa 18.11.2011, mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor pre svoju obranu voči uplatnenému nároku
žalobcu v rovine poskytnutia tvrdení a označenia alebo predloženia dôkazov na ich preukázanie, teda
v zmysle povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zaťažujúcej každého účastníka súdneho konania,
v danom prípade v rámci obrany žalovaného, v zmysle právnej úpravy v § 101 ods. 1, § 120 ods. 1,
4 OSP. Žalovaný sa primárne bránil v písomne podanom odpore zo dňa 17.02.2011 na č.l. 16 spisu, a

tvrdil, že žalobca nepredložil doklad osvedčujúci vznik právneho vzťahu, ani vznik práva fakturovať, teda
základ uplatnenej pohľadávky, ani výšku uplatnenej pohľadávky, a „ Žaloba nie je doložená dokladom
potvrdzujúcim prevzatie plnenia zo strany žalovaného.“ Z ďalšieho priebehu prvostupňového konania
bolo zrejmé, že žalovaný vo vzťahu k tejto obrane, poskytnutým námietkam v odpore proti platobnému
rozkazu, neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy. Na pojednávanie nariadené na deň 18.11.2011 sa

žalovaný nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil v podaní zo dňa 16.11.2011 (č.l. 42 spisu) z dôvodu
zahraničnej pracovnej cesty konateľa spoločnosti, Ing. Františka Hradňanského, a žiadal o odročenie
pojednávania, aby sa konateľ žalovaného, Ing. František Hradňanský, mohol pojednávania osobne
zúčastniť a vyjadriť na pojednávaní. Na pojednávanie bol predvolaný podľa doručenky na č.l. 33 rub
spisu dňa 20.10.2011. Pojednávanie podľa obsahu zápisnice o pojednávaní z 18.11.2011 (č.l. 43 - 46

spisu) začalo o 13.50 hod a skončilo o 14.10 hod.

Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Vo všeobecnej rovine odvolací súd poukazuje, že citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť súdu
meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka, za splnenia viacerých kumulatívnych zákonných
podmienok. Ide o podmienku riadneho a včasného predvolania tak, aby mal účastník dostatočnú časovú
možnosťpripraviťsanapojednávanie,akovyplývazust.§115ods.2OSP,spravidlanajmenej5dnípred

začiatkom konania pojednávania. Uvedená podmienka na strane žalovaného bola splnená, ako vyplýva
i z vyššie uvedeného odôvodnenia krajského súdu. Ďalšou podmienkou je, aby riadne predvolaný
účastník nepožiadal súd o odročenie pojednávania. V danom prípade bolo vykonané ospravedlnenie
neúčasti žalovaného spojené so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktoré na okresný súd došlopred začiatkom pojednávania vo veci v podaní žalovaného na č.l. 42 spisu. V zmysle konštantnej
judikatúry súdov nestačí však na odročenie pojednávania akékoľvek podanie účastníka, ktoré obsahuje
len ospravedlnenie neúčasti účastníka na pojednávaní. Ospravedlnenie neprítomnosti účastníka bude

akceptovateľné ako zákonný a opodstatnený dôvod pre odročenie nariadeného súdneho pojednávania,
len ak účastník súčasne požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Aj keď v danom prípade išlo o ospravedlnenie a výslovnú žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného
na deň 18.11.2011 na Okresnom súde Žilina, z obsahu písomného podania žalovaného nebolo možné

konštatovať, že k žiadosti o odročenie došlo z dôležitého dôvodu. Len dôležitý, t.j. vážny a nevyhnutný
dôvod, pre ktorý účastník o odročenie žiada, môže byť za aplikácie § 101 ods. 2 OSP dôvodom pre
odročenie riadne nariadeného pojednávania v občianskom súdnom konaní. Posúdenie toho, čo je
dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, je vecou súdu. Aby bolo možné posúdiť, čo je dôležitým
dôvodom v danej konkrétnej sporovej veci, v danom prípade, bolo potrebné zo strany žalovaného
upresniť, špecifikovať tvrdenie o zahraničnej pracovnej ceste konateľa spoločnosti a z toho dôvodu

nemožnosti zúčastniť sa vytýčeného termínu pojednávania. Žalovaným nebola upresnená zahraničná
pracovná cesta, s ktorou mala byť táto prekážka spojená. Tvrdenie o zahraničnej pracovnej ceste
rovnako nebolo ani doložené, a to buď pri písomnom ospravedlnení, alebo dodatočne, v rámci podaného
odvolania. Odvolací súd, tak ako okresný súd, v širšom kontexte zvažoval i skutočnosť právneho
charakteru žalovaného ako právnickej osoby, obchodnej spoločnosti, ktorá, aj keď primárne koná

štatutárnym zástupcom, konateľom, v danom prípade ku dňu nariadeného pojednávania 18.11.2011
jediným zapísaným konateľom Ing. Františkom Hradňanským (výpis z Obchodného registra Okresného
súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo 12575/L, ku dňu 18.11.2011), avšak je tu vždy možnosť dať sa
v občianskom súdnom konaní zastúpiť buď v rámci práva na právnu pomoc advokátom alebo inou
spôsobilou osobou zastupovať účastníka konania. Pokiaľ teda žalovaný mal záujem zúčastniť sa

súdneho konania, tak túto účasť mohol zabezpečiť aj prostredníctvom zástupcu, alebo zamestnanca k
tomu poverenému. Je to však len právo, nie povinnosť na strane účastníka konania.

Súčasne je potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný mal predvolanie na súdne pojednávanie doručené
v dostatočnom časovom predstihu a za rešpektovania ust. § 115 ods. 2 OSP (predvolanie spolu s

doručenkou jeho prevzatia do vlastných rúk, č.l. 33 rub spisu). Preto relevantné bolo posúdenie
splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP pre možnosť vykonať pojednávanie a vo veci rozhodnúť
i v neprítomnosti žalovaného za okolností tvrdenia prekážok na strane žalovaného. Ak však žalovaný
v rámci poskytnutých tvrdení o zahraničnej pracovnej ceste žalovaného tieto dôvody neúčasti
nešpecifikoval, ani ich žiadnym spôsobom nedoložil a až v odvolaní uvádzal, že žalovaný nemohol

obhájiť tvrdenia uvedené v odpore, tak nebolo možné bez konkretizácie zahraničnej pracovnej cesty
konateľa spoločnosti vyhodnotiť tieto dôvody ako dôležité pre odročenie pojednávania.

Podľa krajského súdu zo strany okresného súdu bol vytvorený dostatočný časový priestor pre
uplatňovanie a zachovanie práva žalovaného účasti pred súdom v rámci práva na spravodlivý proces

garantovaného Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2). V tejto súvislosti poukazuje
odvolací súd na existenciu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára
1999 publikovaného pod č. 11/1999 v Zbierke Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku
1999, podľa ktorého prvej právnej vety „obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti o odročenie
pojednávania“.
Z uvedeného, v postupe okresného súdu vykonaním pojednávania a rozhodnutia vo veci 18.11.2011 v
neprítomnosti žalovaného, nebolo možné vyhodnotiť taký procesný postup, ktorým by došlo k odňatiu
možnosti žalovaného konať pred súdom v rámci ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu, prístup

k súdu, ako vyplývajú z článkov 46 ods. 1, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s premietnutím do
Občianskeho súdneho poriadku primárne cez ustanovenia prvej hlavy prvej časti OSP.

Je potrebné zdôrazniť, že podľa ust. § 125 OSP výsluch žalovaného ako účastníka konania je len
jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné

dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné
konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom.
Nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníkakonania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným
postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené

podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup
okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. § 6 OSP, a to postupovať v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s ust. § 114 ods. 1 OSP, podľa
ktoréhojesúdpovinnýpripraviťpojednávanietak,abybolomožnérozhodnúťovecispravidlanajedinom
pojednávaní.KrajskýsúdkúplnostivecipoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných
prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“.

K ďalšej námietke žalovaného, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti bola porušená zásada rovnosti
strán v súdnom procese, sa uvádza, že táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných

podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02).
Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí
spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú
stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť
podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych

princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho
konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva
a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo
diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia
účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný

(II. ÚS 35/02). Táto zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“
alebo tiež „princíp rovnosti“ sa premieta predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a
priebehdokazovania.Vpodstaterovnosťúčastníkovvsúdnomkonaní,akoprirodzenýdôsledokrovnosti
všetkých občanov, je upravená v ust. § 18 OSP. Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní
je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade

žalovaného ako odvolateľa, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu
práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Pokiaľ by
okresný súd vec neprejednal v neprítomnosti žalovaného, tak jeho postupom by došlo k zásahu do práv
a oprávnených záujmov žalobcu. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, vyjadrenej ust. § 18 OSP,

krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania.

Krajský súd zdôrazňuje, že od momentu začatia súdneho konania doručením žaloby na Okresný súd
Žilina dňa 17.12.2010 a doručenia žaloby žalobcu a platobného rozkazu žalovanému dňa 03.02.2011,
mal žalovaný, ako aj žalobca, pred súdom danú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať

procesné práva a povinnosti a súdu predkladať a označovať dôkazy, ktoré žiada, aby boli vo veci
vykonané tak, ako tieto dôkazy predkladal a označoval žalobca. Nie je možné, v zúženom slova zmysle,
pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho ktorého účastníka konania, tieto
viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania žalobca aj žalovaný
môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak

žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú procesnú pozíciu, a ak ju žalovaný nenaplnil,
nezrealizoval, tento postup nemôže byť na ujmu práv druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu,
ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaný, a to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Krajský súd konštatuje, že pred okresným súdom nebol porušený čl. 1 a čl. 37
ods. 3 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., na ktorý poukazoval žalovaný v odvolaní, keďže ústavou

vyžadovanú rovnosť všetkých účastníkov v konaní okresný súd dodržal, a to na základe záverov, ktoré
uviedol krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a

z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,jezabezpečiť,abybolaúčastníkovikonania,naktoréhosatietogarancievzťahujú,poskytnutázo
strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh
a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatnenevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej
moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez
dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k

záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na
prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.

Vo vecno-právnej rovine sa krajský súd stotožňuje so závermi okresného súdu, pre ktorú skutočnosť
poukazujenajehoodôvodneniezaaplikácieust.§219ods.2OSP,akoajust.§212ods.1OSP,vzmysle

ktorého mohol krajský súd ako odvolací súd preskúmavať závery napadnutého rozhodnutia okresného
súdu len v medziach odvolacích dôvodov, ktorými žalovaný vzniesol len námietku odňatia možnosti
konať pred súdom, iný odvolací dôvod neuviedol, ktorý by sa týkal veci samej z hmotnoprávneho
hľadiska.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského

súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP.

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od
výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej bol potvrdený ako

vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s §
142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uskutočnil návrh
na priznanie trov odvolacieho konania a vyčíslil ich v podaní zo dňa 10.02.2012. Priznaná náhrada

odvolacích trov pozostávala z odmeny za 1 úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších právnych predpisov - vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 10.02.2012 á 71,37 Eur + 1 x režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH 15,80 Eur; celkové
dôvodné trovy odvolacieho konania 94,80 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.