Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220730
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116220730.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľa: W. T., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X. XX/A, T., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava,
proti povinnému: Ing. Y. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, W., zastúpený: JUDr. Ľubomír
Nemček, advokát, Čajkovského 5, Bratislava, o zvýšenie výživného na dospelé dieťa, na odvolanie
navrhovateľa a povinného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 21Pc/10/2016-396 zo dňa 26.
októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zvýšil výživné povinnému na navrhovateľa s účinnosťou od 19.09.2016 zo sumy 275
eur mesačne na sumu 400 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.09.2016
do 31.10.2017 vo výške 1.674,92 eur súd povolil povinnému uhradiť v mesačných splátkach po 47
eur splatných ako bežné výživné počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti súd návrh

navrhovateľa zamietol a týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16P/42/2014-145 zo dňa
25.09.2014 v časti výživného na plnoletého W. a platobného miesta. O trovách rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení poukázal, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.09.2016 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým súd s účinnosťou od 19.09.2016 zvýši výživné na navrhovateľa zo sumy 275 eur mesačne na
sumu 400 eur mesačne, ktoré bolo naposledy zvýšené rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k.

16P/42/2014-145 zo dňa 25.09.2014 na sumu 275 eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov odvtedy
došlo na strane navrhovateľa, ktorý ukončil štúdium na strednej škole a nastúpil na vysokoškolské
štúdium od septembra 2016 dennou formou na Vysoké učení technické, fakultu elektrotechniky a
komunikačných technológii v Brne. S týmto štúdiom sú spojené zvýšené výdavky na skriptá, študijné
pomôcky, ISIC karta, pripojenie na internet, ubytovanie na internáte, stravovanie, doprava do Brna.
Celkové mesačné výdavky spojené so štúdiom na tejto škole sú cca 350-400 eur. Popri tomto štúdiu
navrhovateľ nastúpil aj na štúdium na Nexteria Leadership Academy v Bratislave, jedná sa o trojročný

špičkový vzdelávací program, ktorý je spoplatnený v 1. ročníku sumou 35 eur mesačne, v 2. ročníku
sumou 45 eur mesačne, v 3. ročníku sumou 55 eur mesačne. Navrhovateľ má výdavky aj na cestovné
do Bratislavy. Okrem štúdia a školských aktivít sa navrhovateľ aktívne venuje množstvu mimoškolských
činností: - robí ako animátor a organizuje aktivity pre deti v združení DOMKA Trnava (tábory, stretnutia,výlety);-aktívnehrávafutbal;-pôsobíakowebredaktoraorganizátordopravySaleziánskehofutbalového
klubu. S týmito aktivitami sú spojené výdavky na športové oblečenie a futbalovú obuv na zimnú i letnú
sezónu, stravovanie, cestovné. Navrhovateľ je alergik a v peľovej sezóne musí užívať nevyhnutné

antihistaminiká. Navrhovateľ podaním zo dňa 10.05.2017 doručeným súdu dňa 12.05.2017 žiadal
pripustiť zmenu návrhu tak, že súd zvýši výživné na navrhovateľa zo sumy 275 eur mesačne na sumu
600 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že príjmy povinného za posledné roky sa zvyšujú. V
roku 2013 založil firmu, do ktorej presunul aktivity, ktoré robil predtým na živnosť. Má plat štátneho
zamestnanca, výsluhový dôchodok a zárobok z prekladateľskej činnosti spolu vo výške cca 3.600 eur.

Povinný vo svojom vyjadrení pre súd zo dňa 20.03.2017 uvádza, že osobne sa venuje prekladu cca 3
hodiny denne, na web stránke jeho firmy R. - W., s.r.o. je uvedené, že firma vie zabezpečiť preklady
cca jednu normostranu za hodinu, zároveň povinný na stavovskom portáli B. uvádza cenu normostrany
za úradný preklad vo výške 19,92 eur z čoho je evidentné, že zarobí podľa jeho vlastných výpovedí a
prezentovaných údajov z webu cca 1.800 eur mesačne na prekladoch (90 hod x 1 NS x 19,92 eur) a nie
1.618 eur ročne, ako uviedol v daňovom priznaní. Firma R. - W., s.r.o. od roku 2013 zvyšovala svoje tržby

aj zisk a keďže v roku 2016 sa začal spor o výživné, povinný upravil hospodárenie spoločnosti tak, aby
firma nebola zisková. Na pojednávaní dňa 18.05.2017 súd pripustil zmenu návrhu tak, že súd zvyšuje s
účinnosťou od 19.9.2016 výživné povinného na navrhovateľa zo sumy 275 eur mesačne na sumu 600
eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

3. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu navrhovateľa je možné čiastočne
vyhovieť, keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ
je síce plnoletý, avšak pokračuje v štúdiu na vysokej škole dennou formou a stále sa pripravuje na
svoje budúce povolanie. Navrhovateľ je teda naďalej odkázaný na výživné od svojich rodičov, teda
aj od otca, keďže nie je schopný sám sa živiť. Pri rozhodovaní súd vychádzal z aktuálnej ustálenej

rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave ohľadom určenia výživného, podľa ktorej výživné tvorí 20
% až 30 % z príjmu povinného rodiča a to podľa počtu vyživovacích povinností, ich veku a odôvodnených
potrieb. Súd vychádzal z príjmu povinného vo výške 3.000 eur mesačne (1.232 eur zo mzdy + 514
eur z výsluhového dôchodku + 1255 eur z činnosti súdneho prekladateľa), z ktorej sumy bolo možné
určiť výživné v rozmedzí od 600 eur do 900 eur, ktorá suma je určená pre všetky vyživovacie povinnosti

povinného. V tomto rozpätí súd zvýšil výživné povinného na navrhovateľa zo sumy 275 eur na sumu
400 eur od podania návrhu, keď súd vzal do úvahy, že navrhovateľ je plnoletý, je študentom na dvoch
vysokých školách, z toho jednej v zahraničí, jeho odôvodnené výdavky sú priemerne vo výške 573 eur
mesačne a povinný má vyživovaciu povinnosť ešte aj k maloletému D. vo výške 275 eur a maloletej Y.,
ktoré deti sú od navrhovateľa mladšie, pričom dcéra žije s povinným v spoločnej domácnosti, preto na

ňu výživné súdom určené nebolo, avšak zostávajúca suma 225 eur je vzhľadom na jej vek dostatočná.
Povinnému zo zisteného príjmu 3000 eur po odpočítaní výživného na všetky deti vo výške 900 eur,
zostane suma 2.100 eur, z ktorej povinný môže uhradiť všetky svoje výdavky. Vzhľadom na uvedené má
súd za to, že súdom zvýšené výživné je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa a zodpovedá
schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom povinného a táto suma spolu s výživným zo strany

matky (ktorá sa na jeho výžive navrhovateľa podieľa aj nefinančne zabezpečovaním bývania počas
víkendov, praním, žehlením, varením, požičiavaním auta) a prídavkami na dieťa - navrhovateľa, pokryje
ostatné potreby navrhovateľa. Súd dodáva, že rodič nie je povinný plniť všetky sny svojho dieťaťa, preto
z uvedeného dôvodu by sa aj navrhovateľ mal podieľať na svojich najmä nadštandardných výdavkoch
a snažiť sa brigádnicky si privyrobiť tak, ako mnoho študentov študujúcich na vysokých školách. Súd

návrh navrhovateľa preto vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.

4. Odvolanie povinného: Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi
(povinnému), aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Ustanovenia čl. 6, § 35 a § 36 CMP obsahujú jednoznačné a prísne pravidlá pre dokazovanie

vykonávané súdom v mimosporovom konaní a tieto pravidlá v konaní pred Okresným súdom Trnava
neboli dodržané. Súd prvej inštancie bol povinný zistiť skutočný stav veci (predmetu konania) -
predovšetkým (avšak nielen) skutočný stav možností, schopností a majetkových pomerov povinného,
ktorý je podľa ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozhodný pre určenie výšky výživného. Z
rozsudkusúzrejmétietoprocesnépochybeniasúduprvejinštancie,ktorépovinnýpovažujezaporušenie

jeho práva na spravodlivý proces:
a) Nevykonanie dôkazu na pojednávaní - V tomto konaní sp. zn. 21 Pc/10/2016 sa pred súdom prvej
inštancie uskutočnili štyri pojednávania (20.03.2017, 18.05.2017, 12.09.2017 a 26.10.2017), ale na
žiadnom z týchto pojednávaní a ani v písomných vyjadreniach v tomto konaní sa povinný nevyjadril, žesa venuje prekladateľskej činnosti 3 hodiny denne a konajúca sudkyňa sa povinného na to ani nikdy
nepýtala. Súd prvej inštancie v Rozsudku neuviedol, ako dospel k zisteniu o tom, že povinný sa venuje
prekladateľskej činnosti 3 hodiny denne a o tom, že otcom opísané administratívne činnosti je možné

vykonať za niekoľko minút. Tieto zistenia súd nezískal z dôkazu, ktorý by vykonal na pojednávaní a
naviac vyjadreniu povinného (išlo pritom o vyjadrenie z konania 16P/81/2016) priradil svojvoľne iný
význam v porovnaní s obsahom a významom slov, ktoré použil povinný v konaní 16P/81/2016 (citujeme
vyššie), pretože povinný- nikdy netvrdil, že by samotný preklad textu (t.j. tvorivú činnosť) vykonával 3
hodiny denne. Povinný podobné vyjadrenie síce urobil, ale v inom konaní na Okresnom súde Trnava,

sp. zn. 16P/81/2016 a urobil ho v podstatne širšom rozsahu a hlavne v inom význame slov, ako si ho
vytrhnuté z kontextu osvojil súd v napadnutom rozsudku. V konaní na Okresnom súde Trnava, sp. zn.
16P/8U2016 sa povinný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2017 vyjadril takto: "Tie mnou
uvádzané tri hodiny denne zahŕňajú aj iné činnosti, ako vlastné prekladanie. Súdne overený preklad sa
musí od objednávateľa prevziať, po preložení vytlačiť a zviazať s originálom, opečiatkovať, na záver
odovzdať objednávateľovi a zapísať do denníka. Takže okolo každého prekladu je veľa administratívnej

roboty náročnej na čas. Z vyjadrenia povinného zo dňa 05.06.2017 jednoznačne vyplýva, že povinný
poprel, že by prekladal 3 hodiny denne a v tomto vyjadrení konkrétne uvádza, aké všetky činnosti okrem
samotného prekladu do tohto času spadajú. Súd si časovú náročnosť a vecnú náplň týchto činností
nikde nezisťoval.
b) Nezohľadnenie relevantného dôkazu - Povinný v konaní preukazoval všetky svoje súčasné skutočné

príjmy, a to príjem zo štátnozamestnaneckého pomeru na Dopravnom úrade, príjem z výsluhového
dôchodku a príjem za prekladateľskú činnosť súdneho prekladateľa, ktorú vykonáva podľa zákona
č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Tento príjem za prekladateľskú činnosť
súdneho prekladateľa povinný preukazoval svojimi daňovými priznaniami k dani z príjmov fyzickej osoby
za roky 2014-2016, ktoré súd síce vykonal ako dôkazy (ods. 8., 35., 36., 37. a 81. Rozsudku), ale pri

rozhodovaní vo veci samej už zistenia z týchto dôkazov (o príjmoch z prekladateľskej činnosti súdneho
prekladateľa podľa uvedeného zákona) nevzal do úvahy. Súd z nepochopiteľných dôvodov vypočítal
príjem povinného z prekladateľskej činnosti iba z hypotetických (fiktívnych) a teda nepreukázaných
údajov, akými sú (údajný) čas 3 hodiny, ktorý povinný prekladá denne, 22 pracovných dní v mesiaci
priemerne a tarifná odmena za úradný preklad za každú stranu prekladu v sume 19,92 Eur. Takto súd

dospel k záveru, že je v schopnostiach povinného dosahovať príjem z prekladateľskej činnosti vo výške
1.314,72 Eur mesačne, od ktorého súd odpočítal (iba !?) odvody odvádzané povinným vo výške 60,- Eur
mesačne, teda pri určení výživného súd vychádzal z príjmu z prekladateľskej činnosti vo výške 1.254,72
Eur mesačne (str. 32 Rozsudku). Tento postup súdu je nezákonný, pretože súd má zistiť skutočný (nie
predpokladaný) príjem. Zistenie súdu o tom, že povinný venuje prekladateľskej činnosti 3 hodiny denne,

nemá oporu vo vyjadrení povinného a ani v ostatnom vykonanom dokazovaní (okrem povinného tento
údaj spochybnila aj manželka povinného Ing. Y. T. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.10.2017,
keď na otázku právneho zástupcu navrhovateľa uviedla, že povinný má hlavný pracovný pomer v U.
a nevie, ako by stíhal prekladať 3 hodiny denne - Rozsudok str. 21), súd zjavne pochybil, pretože
v rámci prekladateľskej činnosti nerozlišuje medzi prekladateľskou činnosťou súdneho prekladateľa

vykonávanou podľa zákona č. 382/2004 Z. z. (ktorá sa podľa § 2 ods. 7 tohto zákona nepovažuje za
podnikanie - ide o tzv. úradné preklady s okrúhlou pečiatkou) a prekladateľskou činnosťou, ktorá je
živnosťou (tzv. neúradné preklady), hoci by mal takto rozlišovať, pretože v ods. 48 Rozsudku uvádza, že
povinný ukončil podnikateľskú činnosť (živnosť) na prekladateľské a tlmočnícke služby - anglický jazyk,
teda povinný už nemá oprávnenie na podnikanie v tejto živnosti (ako štátny zamestnanec napokon ani

nemôže takto podnikať) a túto živnosť aktuálne prevádzkuje spoločnosť R., s.r.o., - súd nesprávne a v
rozpore s realitou uvažuje pri prekladateľskej činnosti povinného iba o úradných prekladoch, keď uvádza
(Rozsudok str. 32), že v zmysle § 10 ods. l písm. c) vyhlášky MS SR Č. 491/2004 Z. z. o odmenách,
náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov je tarifná
odmena za preklad za každú aj začatú stranu prekladu v sume 19,92 Eur, tu dávame do pozornosti,

že táto odmena sa však v zmysle § 1 písm. b) tejto vyhlášky uplatňuje výlučne pri prekladateľskej
činnosti vykonávanej prekladateľom na základe zmluvy alebo ustanovenia súdom alebo iným orgánom
verejnej moci; z vyjadrení povinného a ani z iných dôkazov nevyplynulo zistenie mylne osvojené súdom
o tom, že by sa povinný venoval úradným prekladom pre súdy a iné orgány verejnej moci 3 hodiny
denne, preto zistenie súdu o troch hodinách prekladateľskej činnosti denne za tarifnú odmenu 19,92

Eur/normostrana nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a na toto nesprávne zistenie súd aplikoval aj
nesprávnu právnu normu o tarifnej odmene. Povinný vykonáva úradné preklady (s okrúhlou pečiatkou)
v anglickom jazyku na základe svojho zápisu v zozname prekladateľov, ktorý je vedený na Ministerstve
spravodlivosti SR a svoje príjmy z tejto činnosti zahŕňa do daňového priznania fyzickej osoby. Takétopriznania povinného za roky 2014-2016 mal súd k dispozícii a zistenia z nich uvádza v ods. 35., 36.,
37. a 81. Rozsudku, avšak zistené príjmy povinného za úradné preklady za rok 2014 (3.058,03 Eur
brutto), 2015 (1.618,36 Eur brutto) a 20l6 (1.237,28 Eur brutto) - pri ktorých je mimochodom zjavný

pokles týchto príjmov - nevzal súd do úvahy, pretože si svojvoľne vytvoril (vykonštruoval) vlastný údaj
o príjme povinného vo výške 1.314,72 Eur brutto mesačne (t.j. asi 13-násobok príjmu z posledného
daňového priznania povinného za rok 2016). Povinný nie je jediným prekladateľom. ktorý v rámci a v
mene spoločnosti R., s.r.o. vykonáva preklady v anglickom jazyku - táto spoločnosť spolu - pracuje s
viacerými prekladateľmi a povinný je zodpovedným zástupcom tejto spoločnosti za jej podnikateľskú

činnosť (živnosť) prekladateľské a tlmočnícke služby z/do anglického jazyka, čo súd prvej inštancie
správne zistil (ods. 47. Rozsudku), avšak pozícia zodpovedného zástupcu neznamená, že povinný
vykonáva všetky preklady z/do anglického jazyka - tie vykonávajú aj subdodávatelia (iní prekladatelia),
Povinný už pred súdom prvej inštancie uviedol, že okrem vykonávania prekladov z/do anglického jazyka
spoločnosť R. - W., s.r.o. ešte sprostredkúva preklady z/do iných jazykov (u subdodávateľov) a povinný
všetkým týmto prekladom, ale aj svojim vlastným úradným prekladom venuje po stránke tak pracovnej,

ako aj organizačnej, komunikačnej a administratívnej práve ten čas, o ktorom sa vyjadril (pôvodne v
konaní sp. zn. 16P/81/216) ako o 3 hodinách priemerne denne, ktoré si súd nesprávne a v rozpore
s vyjadrením povinného vyložil ako čas venovaný samotnej prekladateľskej činnosti povinného len na
tom základe, že vyjadrenia povinného, ktorými vysvetľoval (vo svojom podaní zo dňa 05.06.2017) svoje
predchádzajúce vyjadrenie (v konaní v konaní sp. zn. 16P/81/20 16) o troch hodinách venovaných

prekladateľskej činnosti, súd považoval za účelové. Tu je namieste otázka, prečo sa konajúca sudkyňa
nezaujímala u povinného o bližšie vysvetlenie fungovania prekladateľskej činnosti povinného priamo na
pojednávaní Okrem toho v konaní bolo preukázané, že povinný pracuje v U., kam denne dochádza z W.
- cesta tam a späť je denne asi 2 hodiny, tak ako by zvládal povinný denne iba prekladať 3 hodiny?
c) Požadovanie bezvýznamného dôkazu Súd prvej inštancie na požiadanie navrhovateľa resp. jeho

právneho zástupcu žiadal od povinného predložiť knihu jázd od motorových vozidiel spoločnosti R. -
W., s.r.o. za roky 2014-2016 a detailný výpis nákladov účtovnej triedy č. 51 z hlavnej účtovnej knihy
spoločnosti R. - W., s.r.o. v členení podľa jednotlivých účtov za roky 2014-2016, a to bez toho, aby súd
povinnému vysvetlil, ako táto požiadavka súvisí s predmetom konania. Uvedená dokumentácia nemôže
mat žiadnu vypovedaciu hodnotu o schopnostiach. možnostiach a majetkových pomeroch povinného,

ktoré sa posudzujú v tomto konaní. Povinný si je vedomý, že táto dokumentácia zaujíma predovšetkým
jeho bývalú manželku Ing. T. T., ktorá bola v tomto konaní aj vypočutá. Súd by mal rešpektovať princíp
vyjadrení v čl. 17 CSP a nemal by zbytočne a neprimerane zaťažovať účastníkov konania (teda aj
povinného) požiadavkami na predloženie listín, ktorých obsah je pre posúdenie predmetu konania bez
významu. Povinný však nie je zamestnancom spoločnosti R. - W., s.r.o. a ak by ním aj bol, tak skúmanie

nepeňažného príjmu, spočívajúceho v používaní auta zamestnávateľa zamestnancom na súkromné
účely, spadá do oblastí upravenej verejnoprávnymi daňovými predpismi.
2. Rozsudok je zmätočný a zakladá stav právnej neistoty. V prvom rade je zmätočnosť Rozsudku
spôsobená fiktívnou (vymyslenou) výškou mesačného príjmu povinného z prekladateľskej činnosti
súdneho prekladateľa v sume 1.314,72 Eur brutto, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a

z ktorej súd vypočítal čistý príjem vo výške 1.255,- Eur (1.254,72 Eur) mesačne bez odpočítania
nevyhnutných zákonných daní a odvodov a bežných výdavkov na dosiahnutie takéhoto príjmu. Súd
prvej inštancie druh a výšku týchto odpočítateľných položiek ani neskúmal. V konaní boli preukázané
skutočné príjmy povinného ako súdneho prekladateľa daňovými priznaniami povinného k dani z príjmov
fyzickej osoby (ods. 35., 36., 37. a 81. Rozsudku) za rok 2014 (3.058,03 Eur), 2015 (1.618,36 Eur)

a 2016 (1.237,28 Eur). Súd mal brať do úvahy tieto skutočné príjmy, ktoré sú mnohonásobne nižšie,
ako súdom vypočítaný fiktívny príjem. Povinný namietal, že štúdium navrhovateľa na dvoch vysokých
školách súčasne, nie je odôvodnenou potrebou navrhovateľa. K tomu súd prvej inštancie stanovisko v
rozsudku nezaujal, ale všetky výdavky na toto štúdium bez ďalšieho navrhovateľovi zohľadnil a označil
ich za primerané (str. 29 Rozsudku). Povinný navrhol na účely dokazovania pripojiť spis Okresného súdu

Trnava z v konania sp. zn. 16P/8112016, týkajúci sa výživného na maloletého D. T., ktorý je mladším
synom povinného a na ktorého bolo rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 16P/81/2016 - 252 zo
dňa 22.06.2017 výživné zvýšené zo sumy 275,- Eur mesačne na 325 Eur mesačne. Súd tento dôkaz
síce vykonal a zistenia z neho (vrátane aktuálnej sumy zvýšeného výživného 325,- Eur, ktorého platenie
je už vymáhateľné) uvádza v ods. 64. Rozsudku, avšak pri výpočte výživného na navrhovateľa zohľadnil

výživné na maloletého D. len v sume 275.- Eur bez toho, aby to v Rozsudku vysvetlil. Zmätočnosť
Rozsudku je napokon daná aj tým, že na maloletú dcéru Y. súd zohľadnil pri výpočte výživného sumu
225,- Eur, o ktorej sa súd na str. 34 Rozsudku vyjadril, že je vzhľadom na jej vek dostatočná. Takýto závervšak nevyplýva z dokazovania, pretože súd k výdavkom na maloletú Y. a k jej odôvodneným potrebám
nevykonal dokazovanie.
3.Súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Svoje

príjmy povinný preukázal súdu prvej inštancie daňovými priznaniami fyzickej osoby za roky 2014-2016,
potvrdeniami o príjme od zamestnávateľa D.N. za posledných 12 mesiacov a rozhodnutím o valorizácii
výsluhového dôchodku od J. Y.. Pri príjmoch v daňovom priznaní povinného, ktoré má z prekladateľskej
činnosti, ide o príjmy, ktoré má povinný iba za úradné preklady ako súdny prekladateľ. Súd zjavne
nerozlišuje medzi príjmom povinného ako súdneho prekladateľa (táto činnosť nie je podnikaním) a

príjmom spoločnosti R.- W., s.r.o. za prekladateľskú činnosť, ktorá je podnikaním tejto spoločnosti
(živnosťou). Naopak, súd pri určení príjmu povinného použil nepodložené údaje z webových stránok
a nesprávne interpretované vyjadrenia povinného, čím prišiel k nereálnej a nepravdivej výške príjmov
povinného. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o tom, že povinný vykonáva
prekladateľskú činnosť ako súdny prekladateľ 3 hodiny denne a za tento čas potom súd uplatnil tarifnú
sadzbu odmeny 19,92 Eur za každú aj začatú stranu prekladu s tým, že súd tvrdí (str. 32 Rozsudku),

že povinný uvádza, že prekladá jednu normostranu za hodinu - povinný si však nie je vedomý toho,
že by pred súdom prvej inštancie uviedol takéto tvrdenie a z Rozsudku ani nevyplýva, kedy a kde
povinný takéto tvrdenie uviedol. V ods. 59. Rozsudku sa nesprávne uvádza, že manželka povinného je
vlastníčkou dvoch garáží v podiele 1/4. V skutočnosti je len vlastníčkou 1/2 jednej garáže, pretože tieto
dve garáže sú zapísané na liste vlastníctva z toho dôvodu, že sú nad sebou, pričom jednu vlastní cudzia

osoba, ktorá nie je s manželkou povinného v žiadnom vzťahu. Na str. 31 a 33 Rozsudku súd uvádza, že
povinný prispel manželke na kúpu domu sumou 33.000,- Eur, čo nie je pravda. Povinný prispel podstatne
nižšou sumou. Manželka povinného k tomu vypovedala na pojednávaní dňa 26.10.2017 a jej výpoveď
súduvádzanastr.20Rozsudku,kdesauvádza,ženadomsibralaúverspredchádzajúcimmanželomvo
výške 128.000,- Eur, za dom dala 4.400.000,- Sk, zvyšok jej doplatil povinný. Nie je preto zrejmé, odkiaľ

súd zobral sumu 33.000,- Eur. V ods. 84. Rozsudku súd dospel k záveru, že súhrnný mesačný príjem
povinného je 3.000,- Eur, výživné je možné určiť až vo výške 30% z tohto príjmu, pričom na navrhovateľa
určil sumu 400,- Eur s tým, že na syna D. je výživné 275,- Eur a na dcéru Y. ostáva 225,- Eur, t.j. celková
vyživovacia povinnosť povinného je 900,- Eur. V skutočnosti však povinný nemá čistý mesačný príjem vo
výške 3.000,- Eur, a to predovšetkým preto, že príjem povinného z prekladateľskej činnosti nie je 1.255,-

Eur mesačne, ako to tvrdí súd. K tejto sume súd dospel jednoduchým výpočtom na základe mylných
vstupných údajov, ako aj preto, že absolútne nebral do úvahy nevyhnutné náklady na vykonávanie
prekladateľskej činnosti, ako sú napr. náklady na PC, internet, telefón, tlačiareň, kancelárske potreby,
poistenie, atd'. A predovšetkým nepočítal s odvodmi na zdravotné a sociálne poistenie z výšky tohto
príjmu a s daňou z príjmu vo výške 19 %! Príjem z D.N. aj výsluhový dôchodok sú čisté príjmy, a preto

je nutné brať pri výpočte do úvahy iba čisté príjmy z prekladateľskej činnosti. Bez vyššie uvedených
nákladov totiž nie je možné činnosť súdneho prekladateľa vykonávať.
4. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný a aj jeho právny zástupca
v konaní opakovane argumentovali tým, že ak zákon o štátnej službe zakazuje povinnému vykonávať
podnikateľskú činnosť, tak prípadné dosahovanie príjmu z tohto podnikania (či už by ho povinný

dosahoval ako príjem súdneho prekladateľa - teda ako fyzická osoba, alebo ako príjem zo spoločnosti
R., s.r.o. - bez ohľadu na to, či by to bol podiel na zisku alebo iný príjem) by nemalo byť brané do úvahy
pri zisťovaní príjmov povinného na účely určenia vyživovacej povinnosti, pretože dosahovanie príjmu v
rozpore so zákonom je dosahovaním nelegálneho príjmu a dosahovanie takéhoto príjmu by nemalo byť
akceptované v rámci možností a schopností otca v zmysle ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd prvej inštancie sa k zákonnému zákazu otca podnikať vyjadril na str. 32 Rozsudku tak, že štátny
zamestnanec síce nesmie podnikať, ale toto obmedzenie sa nevzťahuje na tlmočnícku a prekladateľskú
činnosť vykonávanú podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Súd tu
teda vyjadril názor, že zákaz podnikať, ktorý má štátny zamestnanec uložený zákonom, sa nevzťahuje
u povinného pri jeho činnosti súdneho prekladateľa. I v tomto prípade však absentuje na strane súdu

rozlišovanie medzi prekladateľskou činnosťou súdneho prekladateľa podľa zákona č. 382/2004 Z. z.
(tzv. úradné preklady s okrúhlou pečiatkou) a prekladateľskou činnosťou vykonávanou ako živnosť
podľa živnostenského zákona (tzv. neúradné preklady), ktorú má v predmete podnikania spoločnosť
R.- W., s.r.o. Tu považujeme za potrebné zdôrazniť, že povinný nemá oprávnenie na vykonávanie
prekladateľskejčinnostiprostredníctvomživnosti,ktorúskutočnosťmalsúdprvéhostupňaajpreukázanú

(ods. 48 Rozsudku). Súd prvej inštancie na nesprávne skutkové zistenia o tom, že povinný vykonáva
prekladateľskúčinnosťakosúdnyprekladateľ3hodinydenneažeprekladájednunormostranuzahodinu
aplikoval právnu normu o tarifnej odmene 19,92 Eur za každú aj začatú stranu prekladu podľa § l písm.
b) vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z., v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil výšku príjmu povinnéhoza prekladateľskú činnosť. Za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie považuje aj jeho názor k
posudzovaniu platenia úveru povinným na dom jeho manželky keď nie je vlastníkom tohto domu (ods.
83. Rozsudku). Súd prvej inštancie zhodne s argumentáciou navrhovateľa tieto výdavky nepovažuje za

akceptovateľné, nepovažuje ich za bežné výdavky domácnosti, na ktorých je otec povinný sa podieľať.
Tento názor je v rozpore s právnou úpravou manželstva a manželských povinností a bežnou obchodnou
praxou bánk pri poskytovaní úverov jednému z manželov, pri ktorom banky spravidla vyžadujú, aby
aj druhý z manželov bol priamo príjemcom úveru, alebo aspoň spoludlžníkom (rovnako zaviazanou
osobou, ako príjemca úveru). Povinný so svojou manželkou a ich dcérou vedú v dome na J. ul. XXXX/

XX v W. (na ktorý otec spláca úver), spoločnú domácnosť a tento úver bol poskytnutý na základe Zmluvy
o účelovom splátkovom úvere č. 2013055560, uzavretej povinným a jeho manželkou dňa 24.04.2014
s W. U., a.s., do ktorej zmluvy mal súd prvej inštancie možnosť nahliadnuť v pripojenom súdnom spise
16P/81/2016. Povinný spláca tento hypotekárny úver v plnej výške, ale ostatné náklady na domácnosť
vrátane poplatkov za energie, vodu, dane a poistky platí výhradne manželka povinného Ing. Y. T., ako
to aj uviedla na pojednávaní dňa 26.10.2017. Z čoho vyplýva názor súdu, že výdavky na prevádzku

domácnosti sú bežné, ale výdavky na obstaranie domácnosti (domu) už bežné nie sú, tak to už súd
v Rozsudku nevysvetlil. Ak by povinný neplatil hypotekárny úver, potom by sa povinný mal podieľať
na výdavkoch na domácnosť polovicou, čo by predstavovalo vyššiu sumu, ako je výška splátky
hypotekárneho úveru. To isté platí aj o námietke navrhovateľa, že náklady na prevádzku motorového
vozidla znášané spoločnosťou R.-W., s.r.o., nie sú nevyhnutné - povinný a jeho manželka pracujú v

U. a dochádzajú tam z W. každý pracovný deň. Ak by nepoužívali firemné vozidlo, museli by používať
súkromné vozidlo a náklady znášať z osobných príjmov, pričom tieto náklady sú nevyhnutné a teda
oprávnené a museli by byt' potom pri určení vyživovacej povinnosti povinného aj zohľadnené v jeho
nevyhnutných výdavkoch. Ak si banky pri poskytovaní úverov manželom stanovili, že za takýto úver
musia zodpovedať obaja manželia a teda musia byt' obaja manželia v postavení dlžníkov, tak už len

vzhľadom na ust. § 18 a § 19 ods. 1 Zákona o rodine bolo povinnosťou povinného poskytnúť svojej
manželke pomoc aj pri poskytovaní úveru na dom, v ktorom bývali resp. v súčasnosti aj bývajú, preto aj
platenietohtoúverupovinnýmjevintenciáchzákonnýchpovinnostípodľacitovanýchustanoveníZákona
o rodine. Za nesprávne právne posúdenie podmienok vyživovacej povinnosti povinného považuje ďalej
zohľadnenie príjmu manželky povinného v príjmoch rozhodných pre stanovenie výšky vyživovacej

povinnosti povinného a aplikáciu ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti medzi
manželmi na tento prípad. Majetok manželky povinného by nemal byť braný do úvahy už len vzhľadom
na to, že majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (z dôvodu podnikateľského oprávnenia
otca, ako to predpokladá Občiansky zákonník) V žiadnom prípade však ustanovenie § 71 ods. l Zákona
o rodine - vzhľadom na jeho obsah - nie je možné aplikovať priamo ani nepriamo pre stanovenie

vyživovacejpovinnostirodičkdieťaťu,akohonesprávneaplikovalsúdprvejinštancie(str.34Rozsudku).
Kritériá pre stanovenie tejto povinnosti sú jednoznačne určené v samostatných ustanoveniach § 62
ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine. Súd prvej inštancie stanovil výživné na navrhovateľa s použitím
hornej hranice podielu výživného (30 %) na údajných príjmoch povinného s odvolaním sa na aktuálnu
ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, na ktorú poukazuje v ods. 84 Rozsudku (t.j. že

výživné tvorí 20 % až 30 % z príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacej povinnosti). V rozsudku
súd nevysvetlil, z akého dôvodu uplatnil na povinného hornú hranicu 30%. Tento postup súdu považuje
preto za neadekvátny a neúmerný vo vzťahu k hodnoteniu príjmov povinného, ktoré súd prvej inštancie
nepovažuje za nadštandardné a preto ani neakceptoval navrhovateľovi všetky uplatnené výdavky.
Okresný súd Trnava určil výživné vo výške 400,- Eur na syna W. v tomto konaní (zvýšil ho zo sumy

275,- Eur, teda o 45,5 % !), vo výške 325,- Eur na syna D. v konaní sp. zn. 16P/81/2016 (rozsudok je
už vykonateľný) a na dcéru Y. zohľadnil sumu 225,- Eur, čo je spolu 950,- Eur a pri uplatnení podielu
výživného 30 % (spomínaných 950 Eur) na príjmoch rodiča by potom celkový čistý príjem povinného
mal dosahovať sumu 3.l67,- Eur. Dôkazy vykonané v konaní spoľahlivo preukázali, že takýmto vysokým
príjmom povinný nedisponuje a ani nemá možnosť disponovať! V stanovení výšky príjmu, z ktorého súd

vychádzal pri určení výživného na navrhovateľa (3.000,- Eur mesačne), vidí povinný zjavné pochybenie
súdu a pociťuje nespravodlivosť voči svojej osobe.

5. Vyjadrenie navrhovateľa: Právny zástupca povinného (otca navrhovateľa) tvrdí, že súd pochybil, ak
bral do úvahy vyjadrenie otca z konania o úpravu výživného brata navrhovateľa sp. zn. 16P/81/2016,

v ktorom sám odporca viackrát uviedol, že osobne a vo veľkom rozsahu sa venuje prekladateľskej
činnosti, za ktorú však účelovo nepoberá žiadne príjmy. Právny zástupca otca dokonca klame, keď
v odvolaní uvádza (str.4, ods.2), že "povinný nikdy netvrdil, že by samotný preklad textu vykonával
3 hodiny". To nie je pravda. Ako dôkaz klamstva uvádzaného právnym zástupcom povinného citujemosobné vyjadrenia otca z konania o úpravu výživného brata navrhovateľa sp. zn. 16P/81/2016 (PZ
P dokonca pôvodne sám žiadal pripojiť uvedený spis za účely dokazovania): • vyjadrenie povinného
z 21.11.2016 " ... .pracujem na dve zmeny... vo svojom voľnom čase na úkor rodiny sa venujem

prekladateľskej činnosti" • vyjadrenie povinného z 20.3.2017: " Osobne sa venujem prekladaniu cca
3 hod. denne..... " • vyjadrenie povinného z 18.5.2017: " ...pre spoločnosť vykonávam rôzne činnosti,
nielen vlastné prekladanie, ale žiaden zákon nenariaďuje si vyplácať mzdu.... " Odporca tak osobným
vyjadrením viackrát potvrdil, že skutočne podniká a generuje príjmy spoločnosti R. W. s.r.o. a sám
zároveň uvádza, že si ich zámerne nedáva vyplácať. Keď si povinný uvedomil, že súd berie do

úvahy jeho výpovede o prekladateľskej činnosti a odvodzuje z nich výšku jeho potenciálneho príjmu,
zrazu si povinný začal účelovo vymýšľať, že zabezpečuje aj rôzne administratívne činnosti (zviazanie
prekladu, evidencia do denníka,...) súvisiace s prekladom. Neuvedomil si však, že za účelom toho, aby
odôvodnil fiktívne pôsobenie svojej manželky S. T. vo firme R. W. s.r.o., viackrát na súde uviedol, že
administratívne práce súvisiace s prekladmi vykonáva práve ona ako konateľka firmy, čo potvrdila aj ona
osobne ako svedkyňa vlastným vyjadrením o svojej činnosti pre firmu na pojednávaní dňa 26.10.2017:

„Zabezpečujem zákazky, komunikujem s klientami .....zabezpečujem marketing, robím administratívnu
činnosť a aktualizujem webovú stránku ... " (str. 3 Zápisnica o pojednávaní zo dňa 26.10.2017). Pravdou
je však fakt, že odporca - povinný svoju živnosť zameranú na prekladateľskú činnosť pretransformoval
v roku 2013 na spoločnosť R. W. s.r.o, v ktorej urobil konateľkou svoju manželku z dôvodu, aby sa
vyhol skutočnosti, že pri výške výživného na jeho synov bude zohľadňovaný aj príjem firmy. Vzhľadom

k tomu, že firma nemá zamestnancov, konateľka firmy nemá oprávnenie na prekladateľskú činnosť,
subdodávky externých prekladateľov sú zanedbateľné, je jedinou možnosťou generovania tržieb firmy
vlastná prekladateľská činnosť povinného, ktorú pôvodne vykonával na živnosť. Súd tento fakt správne
vzal do úvahy pri posúdení príjmu povinného. Exaktným a nespochybniteľným dôkazom k uvedenému
tvrdeniu sú účtovné závierky firmy R. W. s.r.o., pričom uvádza podrobné vysvetlenie, ktoré poskytla

matka navrhovateľa majúca vysokoškolské ekonomické vzdelanie: "O hospodárení firmy R. W. s.r.o.
výstižne vypovedajú účtovné závierky za roky 2014-16. Z nich je zrejmá priemerná výška tržieb 24 108
eur ročne (18 123 eur v 2014, 30943 eur v 2015, 23 260 eur v 2016). Takmer celá výška tržieb je
generovaná prekladateľskou činnosťou Y. T., čo dokazujú následne uvedené fakty výkazu ziskov a strát.
Na vysvetlenie: Ak by tržby generovali iní ľudia, museli by sa náklady na nich prejaviť buď v mzdových

nákladoch (účt. skup. 521,522), v prípade, že by boli zamestnancami firmy alebo v nákladoch na služby
(účt. skup. 51), ak by boli externí dodávatelia. Mzdové výdavky firmy sú za tri roky 0 eur, takže tržby by
podľa otcových klamlivých vyjadrení mali byť generované externými prekladateľmi a firma by im mala za
preklady platiť: Náklady na predmetné služby v účt. skup. 51 sú však v priemere len v sume cca 7.893 eur
ročne, teda vo výške 1/3 z tržieb. Je podstatné vedieť, že pod účtovnou skupinou 51 však firma okrem

nákladov na subdodávky účtuje aj náklady na služby účtovníčky, internet. telefónne poplatky. cestovné.
servis aut, náklady na reklamu ....., teda na externých subdodávateľov tak zostáva zanedbateľná čiastka
nákladov. Účtovné závierky sú tak dôkazom, že na tržbách firmy sa nepodieľajú iní ľudia, ale prioritne
Y. T. ako úradný prekladateľ, pôsobiaci do roku 2013 ako živnostník - prekladateľ. Ako inak by sa mohla
firma R. W. s.r.o prezentovať l3-ročnými skúsenosťami, ako uvádza na svojej webovej stránke, keď

vznikla až v roku 2013 ? Sám povinný vo výpovedi tvrdí, že sa venuje prekladom cca 3 hod. denne, teda
v zmysle cenníka, ktorý uvádza na stránke firmy, vytvorí príjem do firmy vo výške cca 20 eur/hod., teda
cca 1800 eur mesačne len z prekladov (3hod. *30 dní*20 eur). Keďže súd prihliada na to, či sa povinný
vzdáva zárobku pri určovaní výživného, je nevyhnutné brať predmetnú sumu ako súčasť otcovho príjmu
a pripočítať ju k trom príjmom, ktoré nespochybňuje, čo spolu predstavuje príjem otca vo výške 3.600

eur mesačne. To že povinný generuje takmer všetky príjmy firmy R. W./ation s.r.o. vlastnou činnosťou,
dokazuje nielen vyššie uvedené vysvetlenie o údajoch výkazu zisku a strát tejto spoločnosti, ale aj ďalšie
vyjadrenie otca: " .... cena za normostranu prekladu je v zmysle zákona 382/2004 19,92 eur, .... zo
sprostredkovaných prekladov ostáva reálne 1-2 eura za normostranu'' (str.6 z vyjadrenia otca zo dňa
5.6.2017). To znamená, že marža spoločnosti činí pri subdodávkach cca 10 %, z čoho je zrejmé, že

spoločnosť by musela cca 90% tržby z predaja sprostredkovaného prekladu odviesť subdodávateľovi.
Náklady na externé služby (účt. skup. 51 z výkazu ziskov a strát) sú však v priemere len vo výške
maximálne 1/3 z tržieb
za služby, a nie vo výške 90% z tržieb. v rámci tejto účtovnej skupiny (ako už bolo uvedené) sa účtujú
i náklady na účtovníčku, opravy, cestovné, telefónne poplatky. reprezentačné, reklamy, servisy, internet

atď., teda na subdodávky prekladov skutočne zostáva minoritná výška nákladov. I tento fakt dokazuje.
že množstvo subdodávok je vo firme zanedbateľné a takmer všetku prekladateľskú činnosť uskutočňuje
Y. T.." Dôkazy: účtovné závierky a výkazy ziskov a strát fy R. W. s. r. o za roky 2011-16 (v spise), výtlačky
z webovej stránky firmy (v spise), výpoveď povinného zo dňa 5.6.2017 (v spise).Povinný opakovane svojimi vyjadreniami potvrdzuje, že porušuje daňový zákon.. „Ohľadne potreby
využívania vozidla (firemného) na cesty do U. uvádzam, že ja aj moja manželka bývame v W. a do
U. dochádzame každý deň do práce. Ak by sme nejazdili na firemnom aute, museli by sme využívať

súkromnévozidloanákladybyznášalanašadomácnosť"(str.6zvyjadreniaotcakukonaniuovýživnézo
dňa 5.6.2017). V zmysle zákona o dani z príjmov 595/2003 Z. z. je S. T. povinný pri využívaní služobných
aut na súkromné účely platiť daň z nepeňažného príjmu, ktorý však vo svojom daňovom priznaní FO
ani v jednom roku neuviedol. Teda nielenže si s manželkou obstarali dve prakticky "súkromné" luxusné
autá na firemné náklady, čim obišli platbu DPH pri ich kúpe, ale ešte aj odpisy na ne a prevádzkové

náklady (PHM, servis, STK) účtujú na ťarchu firmy, a tak vo firme umelo znižujú zisk. Otec sa však
naivne domnieva, že podanie daňového priznania automaticky predstavuje jeho správnosť, keď tvrdí:
" ... Z čoho je zjavné, že zamlčujem svoje príjmy, keď som podal daňové priznanie ?.... " (jeho otázka
z pojednávania konaného dňa 12.9.2017).
Tým, že reálne teda Y. T. podniká, porušuje § 61 ods. 2 a3 Zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z. z.,
ktorý mu ako štátnemu zamestnancovi podnikať zakazuje, čo súhlasne aj so svojím PZ viac krát v spise

potvrdzuje.Jepretootázne,prečovedomeporušujeďalšízákonSR.Nastr.4odvolaniavočirozsudkuPZ
Puvádzacitáciuzvyjadreniapovinnéhozodňa5.6.2017údajnekukonaniusp.zn.16P/8112016,pričom
v uvedenom konaní sa povinný daného dňa vôbec nevyjadril. PZ P pravdepodobne nemá vedomosť,
že povinný sa 5.6.2017 vyjadroval ku konaniu sp. zn. 21Pc/10/2016. V bode b) na str. 5 odvolania PZ P
vyčíta súdu, že vypočítal príjem povinného z prekladateľskej činnosti z hypotetických údajov, čo je opäť

nepravdou. O podnikaní a generovaní príjmov povinným svedčia nasledovné dôkazy:
a) Vyjadrenie ekonómky firmy R. W. v jej svedeckej výpovedi v súbežnom konaní o úpravu výživného
brata navrhovateľa sp. zn. 16P/8112016 zo dňa 4.4.2017 o Y. T.: "Ing. T. je spoločníkom, pracuje pre
spoločnosť:Vďakanemuspoločnosťdosahujepríjmy....•b)Účtovnézávierkydokumentujúcetržbyfirmy
R. W. s.r.o. generované vďaka prekladateľskej činnosti povinného (podrobne vysvetlené v bode A.)

c) Webová stránka firmy R. W. s.r.o., na ktorej je uvedená cena prekladu 19,92 eur za normostranu a
zároveň doba prekladu jednej normostrany v rozsahu 1 hod.. (v spise)
d) Svedecké výpovede povinného o vlastnej prekladateľskej činnosti v rozsahu 3 hod. denne.
(podrobne uvedené v bode A.) e) Tabuľa s názvom "Preklad - W., Ing. Y. T. - prekladateľ" na dome
(J. XX, W.), kde povinný býva. PZ P by mal vedieť, že súd konal správne a v súlade so Zákonom o

rodine, keď bral do úvahy aj potenciálny zárobok a majetkový prospech, ktorého sa povinný účelovo
vzdáva. Jeho zmätočné vyjadrenia o tarifách za úradné či neúradné preklady sú úplne irelevantné,
nakoľko o výške potenciálnych príjmov z prekladateľskej činnosti povinného svedčí prioritne účtovná
závierka, poskytujúca nespochybniteľný dôkaz o tržbách firmy generovaných povinným (priemerne vo
výške 24.108 eur ročne, teda 2.009 eur mesačne) a samozrejme tiež vyššie uvedené dôkazy svedkyne

a samotného povinného. PZ P na str. 6 odvolania voči rozsudku správne konštatuje, že súd nebral
do úvahy príjem povinného ako súdneho prekladateľa vedeného v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov. Súd skutočne nezohľadnil príjem povinného, ktorý uvádzal v daňovom priznaní FO ako
príjem za činnosť podľa osobitného predpisu v priemernej výške 164 eur/mesiac (daňové priznania FO
za rok 2014 (3.058 eur), rok 2015 (1.618 eur) a 2016 (1.237 eur). Na základe toho mal byt' braný do

úvahy celkový príjem povinného vo výške 3.164 eur a nie vo výške 3.000 eur. V prípade, že by súd
bral do úvahy aj prekladateľskú činnosť povinného počas víkendov a nielen počas pracovných dní (ako
vypočítal v rozsudku), tak by príjem povinného činil 3.600 eur mesačne berúc do úvahy všetky 4 druhy
príjmov povinného (plat štátneho zamestnanca, výsluhový dôchodok, príjem súdneho prekladateľa ako
FO, príjem z prekladateľskej činnosti PO).

Je správne, že príjem z prekladateľskej činnosti povinného pre spoločnosť R. W. s.r.o. súd zohľadnil
v potenciálnej výške, v akej sa ho povinný účelovo vzdáva. K cene za normostranu prekladu pristúpil
súd objektívne, nakoľko bral do úvahy cenu, ktorú firma R. W. s.r.o. uvádza na svojej webovej stránke.
Podstatným faktom je skutočnosť, že do tejto ceny premieta spoločnosť nielen samotný preklad, ale aj
náklady na súvisiace činnosti a technické zabezpečenie svojej prevádzky, takže je úplne irelevantné,

koľko minút povinný reálne prekladá a koľko mu trvá zväzovanie a skenovanie prekladu. PZ P na str.
7 odvolania voči rozsudku chybne uvádza, že súd mal odpočítať od potenciálneho príjmu povinného
z prekladateľskej činnosti pre firmu aj bežné výdavky na dosiahnutie príjmu, pričom si pravdepodobne
neuvedomil, že uvedené výdavky sú už zahrnuté v nákladoch firmy R. W. s.r.o., a to vo výrazne
neoprávnenej výške, predovšetkým vďaka nákladom na dve luxusné osobné vozidlá radu BMW Xl a X5,

ktoré firma pre svoju činnosť absolútne nepotrebuje. Keďže S. T. uskutočňuje prekladateľskú činnosť v
mieste svojho bydliska a služobné autá používa majoritne na súkromné jazdy, je zrejmé, prečo povinný
odmietol na vyzvanie súdom poskytnúť knihu jázd na obe firemné vozidlá. Taktiež výdavky na PC,
internet, telefón, tlačiarne, atď., ktoré PZ P uvádza na str. 9, si firma zahŕňa do svojich nákladov, a nie jeteda potrebné ich odrátavať od potenciálneho príjmu povinného. Fikciám povinného o subdodávateľoch,
ktorí zabezpečujú preklady pre firmu, je skutočné nemožné uveriť, lebo by museli realizovať túto
činnosť bezodplatne, keďže firma nemá na nich takmer žiadne náklady (vysvetlenie na základe údajov

z účtovných závierok v bode A.) Zároveň povinný nedoložil na vyžiadanie súdu detailný výpis nákladov
účtovnej triedy 51. z hlavnej účtovnej knihy, v ktorom by museli byť predmetné subdodávky uvedené.
Na str. 8 odvolania voči rozsudku PZ P klame, keď uvádza, že nepeňažný príjem za užívanie služobného
vozidla sa pre účely zdaňovania zohľadňuje len u zamestnanca. V zmysle Zákona o dani z príjmov je
príjem spoločníka eseročky príjmom zo závislej činnosti bez ohľadu na to, či spoločník vykonáva prácu

na základe pracovnoprávneho vzťahu, alebo nie. Pri používaní vozidla na súkromné účely (povinný
prioritne používa firemné vozidlá za účelom súkromných jázd do svojho zamestnania, čo aj sám potvrdil)
bymalspoločníkuhradiťnielenspotrebovanéPHM,(inakideonedaňovývýdavokeseročky)aleajuviesť
na daňovom priznaní nepeňažnú formu mzdy, čo však povinný neurobil vani jednom daňovom priznaní
FO za roky 2014-16. Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla aj na súkromné účely sa
zdaňuje vo výške 1% z obstarávacej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania. Je

tak dokázateľné, že povinný vedome a aj napriek upozorneniu, porušuje Zákon o dani z príjmu. Na str. 9
v bode 3 odvolania voči rozsudku PZ P uvádza, že súd pri určení príjmu povinného použil nepodložené
údaje z webových stránok. Tým by vlastne sám PZ P tvrdil, že povinný so svojou manželkou ako
spoločníci firmy R. W. s.r.o. uvádzajú klamlivé údaje o činnosti svojej firmy. Na webovej stránke firmy B.
sa totiž udávajú aj informácie o cene prekladu za normostranu, o čase prekladu jednej normostrany za 1

hod., ako i informácia o tom, že kvôli prekladom netreba nikde cestovať a všetka komunikácia s klientom
a prekladateľské služby sa zabezpečia cez internet. Povinný argumentuje, že ako štátny zamestnanec
nemôže podnikať, avšak reálne podniká, Je spoločníkom vo firme a tržby firmy sú generované prioritne
jeho osobnou prácou. S faktom, že jeho práca je nelegálna, by sa mal vysporiadať on.
Niejepravdou,akotvrdíPZP,ženahypotekárnyúverjepotrebnézaviazaťobochmanželov,čodokazuje

aj fakt, že Y. T. mala hypotekárny úver už od roku 2009 až do 4/2014 bez účasti Y. T., napriek tomu,
že boli od 2/2010 manželmi. Povinný sa stal dobrovoľne od roku 2014 dlžníkom na hypotekárny úver,
ktorým sa spláca rodinný dom vo výlučnom vlastníctve Y. T.. Z prejavov povinného a jeho manželky bolo
evidentné, že pripísanie sa ako dlžníka na úver za cudziu nehnuteľnosť nie je len prejavom finančnej
negramotnosti povinného, ale hlavným účelom je tváriť sa ako nemajetný a v dlhoch. Súd správne

konštatoval, že povinný má platiť len adekvátny podiel na bežných výdavkoch domácnosti. PZ P by mal
vedieť, že dokonca ani splácanie hypotéky na vlastnú nehnuteľnosť nemá prednosť pred výživným na
nezaopatrené deti, nieto ešte na cudziu nehnuteľnosť. Fakt, že splátka istiny za nehnuteľnosť nie je
bežným výdavkom domácnosti, ale kapitálovým (investičným), by mal taktiež PZ P vedieť. Nie je jasné,
prečo by sa tiež mal povinný podľa názoru PZ P podieľať na bežných výdavkoch domácnosti polovicou,

keďže v nej žije aj dcéra z prvého manželstva Y. T., za ktorej výdavky má niesť zodpovednosť výlučne
ona a nie povinný.
Je skutočne zarážajúce, že PZ P vehementne obhajuje nevyhnutnosť splácania úveru na majetok vo
výlučnom vlastníctve manželky povinným bez akéhokoľvek nároku na majetkový podiel, avšak súbežne
na str. 10 odvolania voči rozsudku uvádza, že "majetok manželky povinného by nemal byť braný do

úvahy už len preto, že majú zrušené bezpodielové vlastníctvo manželov. "Pričom ako dôvod na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvádzala Y. T. (ako navrhovateľka na jeho zrušenie) získanie
podnikateľského oprávnenia povinného. Ten však trvale tvrdí, že ako štátny zamestnanec nemôže
podnikať a to má byť podľa povinného dôvodom nevzatia do úvahy jeho potenciálnych príjmov z firmy R.
W. s.r.o. Dochádza tu v tomto prípade k vážnemu rozporu. Tieto fakty sú ďalším exemplárnym dôkazom

machinácií a klamstiev povinného. Na základe uvedených dôkazov preto konštatujem, že odvolanie
povinného považujem za absolútne nedôvodné a dovoľuje si požiadať súd, aby bral do úvahy tieto
základné argumenty:
a. Zvýšené potreby na štúdium a záujmové činnosti navrhovateľa v sume 800 eur mesačne.
b. Nedostatočný príjem matky navrhovateľa na ich pokrytie vo výške 1250 eur.

c. Príjmové možnosti povinného v sume min. 3164, prakticky až 3600 eur za mesiac.
d. Celkový príjem do otcovej domácnosti vo výške cca 6800 eur mesačne.
e. Využívanie firemných výhod pre otca (služobné autá, PHM, počítače, telefóny, ... )
f. Pravidelnú starostlivosť matky o navrhovateľa a domácnosť, v ktorej žije a naopak otcovu žiadnu.
g. Matkou financované náklady na domácnosť, v ktorej navrhovateľ žije.

Dovoľujem si požiadať, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že:
• zaviaže povinného platiť výživné navrhovateľovi v sume 540 eur mesačne s účinnosťou od
19.09.2016, vždy do l5.dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa,• uhradiť navrhovateľovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.9.2016 do 31.01.2018 v sume 4.346
eur jednorazovo, a to do piatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľa.

6. Vyjadrenie povinného:
1. Od podania návrhu na zvýšenie výživného zo dňa 19.09.2016 navrhovateľ vo svojich dokumentoch
využíva množstvo nepravdivých informácií, prekrúca fakty, vytrháva informácie z kontextu, čím im dáva
úplne iný zmysel a neúnavne zvyšuje svoje požiadavky a tlak za účelom dosiahnutia čo najvyššej sumy
výživného, pričom od 19.09.2016 až doteraz od neho mesačne stále dostáva výživné v nezmenenej

výške 275,- eur, čo mu stačí nie len na pokrytie životných potrieb, štúdium na dvoch školách, ale aj na
výlety a dovolenky a iné voľno-časové aktivity. To svedčí jednoznačne o tom, že vyššie výživné vôbec
nepotrebuje a len sa pokúša dostať k ľahkému zdroju financií.
2. Rozsudkom OS Trnava č. 21Pc/10/2016-396 zo dňa 26.10.2017 bolo navrhovateľovi zvýšené výživné
z 275,- eur na ním požadovanú sumu 400,- eur, ktorú odôvodnil s poukazom na konkrétne dôkazy vo
svojom návrhu na zvýšenie výživného zo dňa 19.09.2016. Následné zvýšenie výšky požadovaného

výživnéhona540,-eurojepretoobyčajnákalkulácianavrhovateľa,pokusomanipuláciuužpredložených
dôkazov. Navrhovateľ permanentne vo svojich vyjadreniach a stanoviskách prekrúca pravdu tak, ako
mu to vyhovuje a cituje len časti výrokov, čím skresľuje skutočnosť.
3. Navrhovateľ predložil množstvo dokladov, ktoré jednoznačne preukazujú jeho schopnosť zarábať si
na svoje potreby aj popri štúdiu na vysokej škole. Na rozdiel od svojej nevlastnej sestry, 8-ročnej Y. je

W. schopný zarobiť popri štúdiu minimálne 500.- euro mesačne, pričom štúdium na druhej škole vôbec
nie je možné brať do úvahy.
4. Svoje príjmy som riadne preukázal súdu potvrdením o príjme z D. C., rozhodnutím o valorizácii
výsluhového dôchodku a daňovým priznaním fyzickej osoby - všetky ostatné úvahy nepovažuje za
relevantné doklady, ale iba za špekulácie - keď on je teoreticky schopný zarobiť 3.600 euro mesačne,

navrhovateľ je teoreticky schopný zarobiť 1.200 euro mesačne, čo mu bohato stačí na pokrytie všetkých
potrieb, ako aj záľub.
5. Odvolanie sa navrhovateľa proti rozsudku súdu prvej inštancie považujem za absolútnu nevďačnosť a
aroganciuadovoľujemsipožiadaťodvolacísúd,abyprisvojomrozhodovaníposudzovallenpreukázané
skutočnosti, a to: a. náklady na štúdium na jednej VŠ na území Slovenska; b. možnosti a schopnosti

navrhovateľa zarobiť na svoje potreby vlastnými silami;
c. moje príjmy vo výške preukázanej na základe relevantných dokladov, t. j. 1.900,- euro mesačne; d.
skutočnosť, že okrem navrhovateľa mám ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti,
pričom jeho dcéra je plne odkázaná na svojich rodičov, na rozdiel od navrhovateľa, ktorý je schopný
si sám zarábať.

7. Odvolanie navrhovateľa: V zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku voči výrokom o zvýšení
výživného a nadväzujúcom výroku o zameškanom výživnom. Okresný súd dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, že bolo dôvodné výživné pre plnoletého W. zvýšiť, nakoľko od
posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, keď tento je nielen

o 3 roky starší a fyzicky vyspelejší, ale nastúpil medzičasom na vysokú školu v ČR, tiež študuje
na súkromnej manažérskej škole a má zvýšené výdavky spojené aj s mnohými mimoškolskými a
športovými aktivitami. Za nesprávne však považuje rozhodnutie o výške výživného, keď súdom určená
suma je podľa jeho názoru nedostatočná, neberúc do úvahy viaceré jeho opodstatnené výdavky. Tiež
nedostatočne zohľadňujúca príjem a majetkové pomery povinného otca a teda nesúladná so zákonnými

kritériami pre stanovenie výšky výživného. Predovšetkým je potrebné poukázať na niekoľko výrokov
a údajov, chybne uvedených v rozsudku. ktoré spôsobili nesprávny výpočet odôvodnených výdavkov
navrhovateľa: a) Na str. 28, ods.76. rozsudku sa uvádza, že navrhovateľ začal štúdium na dvoch
vysokých školách od 1.9.2017, čo však správne má byť od septembra 2016 (Dôkaz: Potvrdenie o
štúdiu uložené v spise). b) Súd vo výpočte odôvodnených výdavkov nezohľadnil zvyšujúce sa výdavky

na štúdium na Nexteria Leadership Academy, ktoré v zmysle študijných podmienok boli v školskom
roku 2016/17 vo výške 350 eur ročne, v roku 2017/18 sú vo výške 450 eur ročne a v školskom roku
2018/19 budú vo výške 550 eur za rok (Dôkaz: NLA-sprievodca, str. 13) c) Súd ako odôvodnený výdavok
nezohľadnil počítač s príslušenstvom (SW, reproduktory, USB-kľúče, ... ) v priemernej cene 15 eur
mesačne, pričom vychádzal z faktu, že ho uhradil povinný. Tento fakt však nie je pravdou. Peniaze

zaslané 21.9.2016 povinným navrhovateľovi vo výške 600,-eur boli odplatou za preklady, ktoré pre
povinného W. sám uskutočnil, čo nepopieral ani povinný. Práve opak je pravdou, keďže napriek tomu, že
navrhovateľ vykonával pre povinného prekladateľskú činnosť, neposkytol mu žiadny počítač ani softvér.
Bez počítača však v dnešnej dobe nie je možné absolvovať vysokoškolské štúdium, čo predpokladá nieje potrebné argumentačne zdôrazňovať. d) Súd nezohľadnil ako odôvodnený ani výdavok na zakúpenie
mobilného telefónu v priemernej výške 10 eur mesačne (uvažoval len s poplatkom za paušál), ktorý je
podľa jeho názoru taktiež nevyhnutnou súčasťou bežného študentského života. e) Súd uvažoval nad

denným výdavkom na stravu vo výške 7,50 eur, čo však pri prevažnom stravovaní sa v jedálni a bufetoch
(vzhľadom k cestovaniu a internátnemu bývaniu nie je reálne). Celkový priemerný výdavok navrhovateľa
na stravu činí 9,20 eur denne (raňajky 1, desiata l, obed 2,5, olovrant 1,70,večera 2, pitný režim 1). f) Súd
pravdepodobne opomenul uznať ako dôvodný mesačný výdavok 10 eur na bežné športové a relaxačné
aktivity (kúpalisko, sauna. posilňovňa. plaváreň.. .... ), ktoré sú odporúčanými činnosťami pre zdravý

spôsob života nielen mladého človeka a sú uvedené v minimálnej hodnote.
g) Nie je spravodlivé, že súd neakceptoval náklady na obstaranie snowboardu, či bicykla s
príslušenstvom v priemernej výške 21 eur mesačne, pričom povinný so svojou rodinou sa každoročne
zúčastňuje lyžovačiek v Tatrách. Manželka povinného tiež deklarovala pravidelné používanie bicykla
za účelom prepravy do práce. Keďže navrhovateľ má právo sa podieľať na životnej úrovni povinného
ako rodiča, je prirodzené, aby disponoval ako mladý muž so záujmom o šport svojím bicyklom, či

snowboardom, o to viac, ak povinný nemá problém si obstarať dva luxusné automobily BMW X 1
a BMW X5, aj to na náklady firmy, aby ušetril DPH a náklady na prevádzku áut. h) Taktiež nie je
spravodlivé, keď všetky dovolenky od roku 2007, teda od obdobia, kedy otec navrhovateľa opustil rodinu,
financuje matka s pomocou starých rodičov, a povinný napriek svojim nadštandardným príjmom do
domácnosti nie je ochotný navrhovateľovi prispieť ani na jednodňový výlet hoci sám podniká zahraničné

dovolenky. Súd považoval za odôvodnené nasledovné mesačné výdavky: na stravu 225 eur, oblečenie
40 eur, obuv 20 eur, drogériu 17,50 eur, lieky 7 eur, výdavky v súvislosti s návštevou škôl 193 eur,
futbalovú činnosť 14 eur, knihy 5 eur, vreckové 10 eur, preukážka na autobus 10 eur. Letný tábor a
animátorské výlety 10 eur, kino a divadlo 5 eur, telefónny poplatok 15 eur, za ISIC kartu 1,25 eur. Na
základe argumentov sú rozhodne opodstatneným priemerným mesačným výdavkom navrhovateľa aj

nasledovné položky: zvýšenie poplatku za štúdium v Nexteria Leadership Academy 10 eur, počítač s
príslušenstvom 15 eur, mobilný telefón 10 eur, rozdiel zvýšených výdavkov na stravu 51 eur, športové
potreby (bicykel a snowboard s príslušenstvom) 21 eur, športové a relaxačné aktivity 10 eur, teda spolu
o 117 mesačne eur viac ako stanovisko súdu. Má však za to, že nevyhnutné odôvodnené náklady
navrhovateľa sú vo výške 690 eur mesačne, a nie vo výške 573 eur, ako kalkuloval v rozsudku súd.

Súd správne vyhodnotil, že obaja rodičia sa majú podieľať na vyživovacej povinnosti voči W. podľa
svojich priemerných mesačných príjmových možností (matka 1.250 eur, povinný 3.000 eur). Podstatný
fakt, ktorý však súd opomenul, je, že matka sama financuje prevádzkové náklady na domácnosť
navrhovateľa, ktoré predstavujú 120 eur mesačne na osobu v spoločnej domácnosti (Dôkaz: Tabuľka
nákladov na domácnosť v spise). Otec sa o syna 10 rokov nestará, až na príležitostné stretnutia cca raz

za 3 mesiace. Taktiež je potrebné brať do úvahy, že matka navrhovateľa financuje domácnosť sama zo
svojho jediného príjmu, avšak povinný žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou S. T., majúcou
priemerný čistý mesačný príjem 2.493 eur, čoho potvrdenie si súd musel vyžiadať od jej zamestnávateľa,
keďže povinný trvale klamal o jeho výške a nechcel ho predložiť. Zároveň S. T. poberá výživné 300
eur na svoju dcéru z prvého manželstva. Súd naopak bral do úvahy náklady manželky povinného S. T.

na domácnosť vo výške 345 eur, pričom prvé dve položky z priloženej tabuľky „poistenie domácnosti,
poistenie nehnuteľnosti" (stanovisko otca z 13.10.2017) si zároveň uviedol povinný ako výdavky, ktoré
platí on osobne (poistka AXA a poistka UNIQA), čím povinný zámerne a opakovane zavádzal súd.
Povinný deklaruje vo svojom stanovisku z 13.10.2017 výdavky na svoju domácnosť vo výške 4.100
eur, teda po odpočítaní výživného na oboch synov vo výške 550 eur, činia výdavky na jeho 4-člennú

domácnosť 3.550 eur, t.j. 887 eur mesačne na osobu. Pritom ich spoločné dieťa má 7 rokov a dcéra S.
T. z prvého manželstva má takmer všetky výdavky hradené svojím vlastným otcom (riaditeľom wellness
hotela R., ktorý podľa vyjadrenia povinného zarába 5-7 násobne viac ako on, zápisnica z 12.9.2017, str.
7).Týmtopoukazujenaskutočnosť,žepovinnýsámdeklaruje,žemádostatokfinančnýchzdrojov,lenich
sebecky spotrebúva iba vo svojej novej rodine a svojho študujúceho syna W. (ako i jeho brata D.) nemá

záujem primerane finančne podporiť, hoci inej ako finančnej podpory vo forme výživného sa synom od
otca už 10 rokov nedostáva. Je nepochybne zarážajúce, že napriek tomu, že povinný býva v W., kde sa
synovia často zdržiavajú, nikdy ich nepozval ani na návštevu. Navyše povinný odmietol preukázať výšku
svojho nepeňažného príjmu, ktorý poberá prostredníctvom nákupu a používania služobných vozidiel na
súkromné účely.

§62 (2) Zákona o rodine: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.S nadštandardnými majetkovými pomermi manželky povinného (vlastníctvo viacerých nehnuteľností,
príjmy z ich predaja) a s neodôvodnenými výdavkami otca navrhovateľa na hypotekárne úvery na
cudzí majetok sa súd správne vysporiadal, pričom treba ešte zdôrazniť, že povinný bez akejkoľvek

protihodnoty daroval svojej manželke 33.000 eur na kúpu jej nehnuteľnosti, avšak nemá záujem podporiť
svojho nemajetného, hoc talentovaného syna v štúdiu (diplomy a certifikáty v spise).
§62 (5) Zákona o rodine: Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vychádzajúc z preukázaných a odôvodnených výdavkov navrhovateľa v sume 690 eur mesačne a na
základepríjmovýchmožnostípovinného,považujemzanevyhnutnéurčiťvýživnéotcavsumevyššejako
je400eur.Keďžepríjmydomácnostipovinnéhosúcca5-násobnevyššieakopríjmymatkynavrhovateľa,
ktorá navyše financuje výdavky na domácnosť navrhovateľa vo výške 120 eur/os. je žiadúce, aby
povinný platil výživné na syna W. minimálne vo výške 540 eur. Matka bude v tomto prípade navrhovateľa
podporovať čiastkou 150 eur plus 120 eur na domácnosť, teda spolu 270 eur mesačne (arg. § 62 ods.

2 Zákona o rodine: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov). Na neodôvodnené výdavky vo výške 110 eur si bude musieť navrhovateľ v
prípade záujmu zarobiť sám.
Napokon rozporuje rozhodnutie súdu o spôsobe úhrady nedoplatku vyčíslenom v rozsudku vo výške
1.674,92 eur formou splátok, pričom žiadam, aby bol nedoplatok vyplatený jednorazovo. Podstatným

dôvodom pre jednorazovú úhradu je skutočnosť, že dlžobu, ktorá vznikla navrhovateľovi z dôvodu
nedostatočnejvýškyvýživnéhoodzačatiavysokoškolskéhoštúdia(tedaod9/2016)vočistarýmrodičom,
je potrebné vzhľadom k ich vysokému veku vrátiť čo najskôr. Je nevyhnutné brať do úvahy fakt, že
dlžoba na výživnom sa z dôvodu odporu povinného a zámerného predlžovania súdneho pojednávania
z jeho strany vzťahuje na obdobie 1,5 roka dozadu, teda od 9/2016 do 1012017. Zároveň je potrebné

brať do úvahy nadštandardné príjmové a majetkové možnosti rodiny povinného, a to mesačný príjem
do domácnosti vo výške cca 6.500 eur, príjem z predaja bytu manželky v 1/2017 vo výške 43.000 eur,
užívanie dvoch luxusných BMW X l a X5 v obstarávacej cene za 44.000 eur atď., ktoré povinnému
umožňujú vyplatiť uvedený nedoplatok na výživnom jednorazovo. Jednorazovú úhradu nedoplatku
žiadam i s poukazom na odmietavé správanie povinného k úhrade zvýšeného výživného určeného

rozsudkomzodňa26.10.2017,kuktorejboltiežvyzvanýnavrhovateľomdoporučenýmlistom(prevzatým
povinným 9.12.2017), keďže k dnešnému dňu navrhovateľovi povinný stále uhrádza len pôvodnú výšku
výživného 275 eur.
V prípade zvýšeného výživného na sumu 540 eur mesačne činí nedoplatok prepočítaný k 31.1.2018
sumu 4.346 eur (106 eur za 9/2016, 4.240 eur za 10/2016-1/2018). Navrhuje preto, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že:
• zaviaže otca platiť výživné navrhovateľovi v sume 540 eur mesačne s účinnosťou od 19.09.2016,vždy
do l5.dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa,
• uhradiť navrhovateľovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.9.2016 do 31.01.2018 v sume 4.346
eur jednorazovo, a to do piatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľa.

8. Vyjadrenie otca k odvolaniu navrhovateľa: Dôvody nesprávnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie uviedol otec navrhovateľa vo svojom odvolaní zo dňa 15.01.2018. Pre zvýšenie výživného pre
navrhovateľa zo sumy 275,- Eur na 400,- Eur neboli vykonaným dokazovaním zistené také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali takéto zvýšenie. Súd prvej inštancie založil svoje právne posúdenie veci na

fiktívnej (neexistujúcej) výške príjmov otca. Ak neboli dôvody na zvýšenie výživného na sumu 400,- Eur,
o to skôr nie sú dôvody na zvýšenie výživného na sumu 540 Eur, ako sa uvádza v odvolaní navrhovateľa.
• Navrhovateľ vo svojom odvolaní (II. bod aj a b) uvádza, že súd vo výpočte odôvodnených výdavkov
nezohľadnil zvyšujúce sa náklady na štúdium na Nexteria Leadership Academy. To je však správne,
pretože iné ako denné štúdium nemožno považovať za odôvodnené. Štúdium na tejto škole je diaľková

forma, nejedná sa o bežné vysokoškolské štúdium a preto ani výdavky spojené s takýmto štúdiom nie
je možné považovať za odôvodnené.
• Navrhovateľ vo svojom odvolaní (II. bod e) a d) uvádza, že súd ako odôvodnený výdavok nezohľadnil
počítač s príslušenstvom a mobilný telefón s tým. že bez toho dnes nie je možné študovať na VŠ. Myslím
si, že pri troche skromnosti je možné si obstarať aj lacnejší PC za 200 euro, ale navrhovateľ používa

drahé produkty od Apple iPhone (600,- euro) a MacBook (1.500,- euro). Keď na obstaranie takýchto
drahých vecí navrhovateľ má zdroje, mal by sa podieľať aj na svojich výdavkoch na štúdium, ak mu
peniaze od rodičov nestačia. Na druhej strane súd nezohľadnil pri výpočte hypotetickej výšky mojich
príjmov z prekladateľskej činnosti odôvodnené výdavky a náklady, akými sú nevyhnutné náklady naobstaranie výrobných nástrojov (PC s príslušenstvom, tlačiareň, internet, telefón, slovníky, softvéry), s
tým spojených odôvodnených poplatkov za internet. telefón, elektrinu a ani zo zákona povinné platby -
dane a odvody. Bez týchto výdavkov a nákladov nie je možné prekladateľskú činnosť vykonávať a ani

nie je možné pre výpočet výšky výživného počítať s hypotetickým hrubým príjmom (teda bez odpočítania
nákladov, daní a odvodov).
• Navrhovateľ vo svojom odvolaní (II. bod e) uvádza, že súd zle vypočítal denné výdavky na stravu -
podľa štatistických údajov zverejnených v médiách sú priemerné náklady vysokoškoláka na Slovensku
okolo 250,- euro mesačne. Myslí si, že za odôvodnené je možné považovať len náklady na štúdium v SR.

Štúdium v zahraničí, i keď len v ČR je samozrejme drahšie, ale nikto navrhovateľa nenútil ísť študovať
do zahraničia, keď aj v SR sú porovnateľne kvalitné školy podobného zamerania. Keď sa rozhodol ísť
študovať do zahraničia ako plnoletý si bol iste vedomý aj vyšších výdavkov a je v jeho možnostiach
a schopnostiach si chýbajúce peniaze doplniť z vlastných zdrojov - keď bol ako stredoškolák schopný
zarobiť si prekladmi 600, - euro, písaním odborných článkov ďalších takmer 600.- euro, všetko peniaze
bez akejkoľvek dane, tak to znamená, že má nespochybniteľné schopnosti na to, aby si mesačne

zarobil vlastnými silami niekoľko sto euro. Okrem priznaných stáži myslí si povinný, že si navrhovateľ aj
privyrába, príjmy však nikde nepriznáva. Keď má dosť financií na drahý PC, telefón, výlety do zahraničia
a na svoje záľuby, iste si vie zabezpečiť financie aj na štúdium. Navrhovateľovi vždy platil výživné a nad
jeho rámec mu prispieval toľko, koľko bolo v jeho silách. Ale bohužiaľ dnes sú jeho nároky vysoko nad
jeho možnosti.

• Navrhovateľ vo svojom odvolaní (II. bod j) uvádza, že mu súd asi neuznal výdavky na športové a
relaxačné aktivity - ak hovoríme o zdravom spôsobe života, najzdravšie je chôdza, cvičenie s vlastnou
váhou, vyvážená strava a pravidelná životospráva, ku ktorým je potrebné predovšetkým sebadisciplína
a nie nejaké drahé vybavenie, ani ponocovanie.
• Navrhovateľ vo svojom odvolaní (II. bod g) uvádza, že je nespravodlivé, že súd neakceptoval náklady

na športové vybavenie (snowboard, bicykel), pričom ja (údajne) každý rok chodievam na lyžovačky do
Tatierapoužívamnacestudoprácebicykel.Ktomuchceuviesť,žeonzozdravotnýchdôvodovuž4roky
nelyžujem a navrhovateľovi som to viackrát hovoril, nechápe, prečo teraz klame. Do Tatier chodievajú
do hotela R., pretože ho riadi exmanžel jeho terajšej manželky, otec jej dcéry a ubytovanie poskytuje
za zvýhodnených podmienok (oveľa lacnejšie). Naproti tomu navrhovateľ posledné roky pravidelne

chodieva na lyžovačky do Rakúska a o tom, že lyžovačka v Rakúsku je oveľa drahšia ako na Slovensku
snáď nikto nepochybuje.
• Navrhovateľ ďalej uvádza, že používam bicykel na cestovanie do zamestnania. Bicykel používam na
pohybovanie sa po W., pretože je to lacnejšie, ako chodenie autom. MHD alebo taxíkom, ale za smiešne
klamstvo považujem jeho výrok, že: "bicykel používam za účelom prepravy do práce ". Som zamestnaný

na D. C. v U., čo je asi 50 km od miesta môjho bydliska a neviem si predstaviť ako by som mohol denne
2 hodiny ísť na bicykli tam a po obede 2 hodiny späť - to by mohol možno len profesionálny cyklista,
ktorým ja ale nie som. Takýto argument je skutočne komicky a len vypovedá o taktike, akú navrhovateľ
zvolil za účelom dosiahnutia svojich cieľov. Ja osobne nevlastním žiadne motorové vozidlo už viac ako
5 rokov. Chodievam s manželkou a jej dcérou na firemnom vozidle. Je to iste ekonomickejšie, ako keby

som cestoval vlakom, autobusom alebo vlastným vozidlom, pričom by to boli bezpochyby nevyhnutné
náklady, keďže D. C. je môj zamestnávateľ, od ktorého mám hlavné príjmy. V súdnom konaní zmienené
automobily BMW X1 a X5 neobstarával, vyjadrila sa k tomu podrobne manželka, ktorá je konateľkou
firmy R.-W., s.r.o., kupovala ich za jej vlastné peniaze, pretože vlastnila pred vstupom do manželstva
so mnou motorové vozidlo, z ktorého financovala kúpu vozidla BMW X1. Firma R.-W., s.r.o. kupovala

ojazdené vozidlá. V čase kúpy malo BMW X5 už 6 rokov, na kúpu jej peniaze poskytol jej bývalý manžel,
pričom zmluvu o pôžičke som súdu predložil. Spomínané vozidlo BMW X1 malo v čase kúpy 4 roky a
financované bolo z predaja predchádzajúceho firemného vozidla a súkromného vozidla manželky.
• Navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádza, že jeho odôvodnené náklady sú vo výške 690,- eur. Avšak
vo svojom pôvodnom návrhu na zvýšenie výživného z 19.09.2016 predložil ako dôkaz tabuľku, v ktorej

uvádza sumu svojich mesačných nákladov vo výške 800,- eur mesačne, pričom táto suma už zahŕňa
náklady na PC a príslušenstvo, cestovné, telefón, atď.: (vo výške 190,- euro na mesiac).
Navrhovateľ buď nevie, aké má vlastne skutočné náklady alebo vedome a zámerne zavádza a
manipuluje súd v snahe dosiahnuť (o najvyššie výživné, Dôkazom je už len to, že pôvodne (v návrhu z
19.09.2016) žiadal 400.- euro, potom (10.05.2017) vypočítavo a neodôvodnene žiadal zvýšenie až na

600,- euro, na poslednom pojednávaní dňa 26.10.2017 sa vyjadril, že požaduje 400,- euro a napokon
vo svojom odvolaní proti rozsudku 21Pc/lO/20l6-396 zo dňa 26.10.2017, predloženom dňa 18.02.20l8,
požaduje zase 540,- eur. Z jeho strany to považuje za hru, ktorou sa snaží vydolovať maximum -
veď sám uviedol, že práve úspešne ukončil 3. semester, pričom aktuálne mu stále platí výživné vovýške 275,- euro. Financie na štúdium zjavne má - okrem pravidelného výživného vo výške 275,- euro
mesačne som mu k l8-tym narodeninám dal 1.300,- euro, jeho otec (starý otec navrhovateľa) mu dal
l.200,- euro a mesačne mu prispieva sumou 33, - euro. Na druhej strane sa mu príjmy nezvýšili o 100

%. V roku 2014 odhadoval svoje príjmy vo výške l.900,- euro mesačne, z čoho mu súd určil výživné
275,- euro, Podľa daňového priznania za rok 2016 boli jeho príjmy vo výške 1.820,- euro. Všetky
príjmy poctivo a v zmysle zákona priznáva a platí z nich daň. Príjmy a výdavky jeho rodiny pritom boli
opakovane dokladované výpismi z účtov, daňovými priznaniami, potvrdeniami od zamestnávateľov a
ďalšími relevantnými dokladmi. Všetko ostatné sú dohady, prekrúcanie, nepravdy a klamstvá. Na kúpe

domu jeho manželky sa podieľal sumou 18.000 eur, ktoré jej nedaroval, ale keďže v tomto dome býva a
užíva ho, je prirodzené, že sa na jeho financovaní aj podieľa. A okrem toho má aj vyživovaciu povinnosť
voči svojmu tretiemu dieťaťu - dcére Y.. Matke navrhovateľa nechal nový rodinný dom, auto a všetko
zariadenie. V dome žije len ona a dvaja synovia, rozloha domu a pozemku je však pre trojčlennú rodinu
nadštandardne vysoká. Sám mal ešte spotrebný úver v Y. Y.. Tento úver so previedol do hypotekárneho
úveru, ktorým je zaťažený dom manželky. Prakticky teda svojej manželke žiadne peniaze nedaroval,

nakoľko suma 18.000, - euro je súčasťou terajšej hypotéky.
• K záveru navrhovateľa uvádza, že za klamstvo a opakované zavádzanie súdu považuje jeho že jeho
manželka poberá výživné vo výške 300,-eur na svoju dcéru z prvého manželstva. Zmienené výživné
manželka od 1.7.2017 nepoberá, keďže jej dcéra mala 18 rokov a výživné jej dcéra poberá priamo od
otca. Uvedené výživné poberala manželka v rovnakej výške 300,- eur odo dňa jej rozvodu v roku 2009

až do minulého roku a ani raz nežiadala súd o jeho zvýšenie. S manželkou má rozdelené BSM už od
roku 2012, no i napriek tomu som súdu predložil potvrdenia o jej príjmoch. Keďže máme rozdelené BSM,
manželka mu nie je povinnú oznamovať, aké má príjmy.
• Navrhovateľ tiež uvádza: "Povinný deklaruje vo svojom stanovisku z 13.10.2017 výdavky na svoju
domácnosť vo výške -1.100 eur, teda po odpočítaní výživného na oboch synov vo výške 550 euro, činia

výdavky na jeho 4-člennú domácnosť 3.550 euro, t. j. 887 euro mesačne na osobu. Z tohto však vôbec
nevyplýva, akým podielom sa na uvedených výdavkoch podieľa on a akým manželka. Avšak tým, že mu
súd vymeral nadpriemerne vysoké výživné na dvoch synov, nie je schopný z príjmov financovať tretie
dieťa Y.. Všetky náklady s ňou spojené znáša manželka, ktorá nie je ochotná a v zmysle zákona ani
povinná sa podieľať na financovaní potrieb jeho synov a ich matky.

•Znávrhunavrhovateľajezrejmé,žesinárokujenamajetokapeniazejehomanželkyajejdcéryzprvého
manželstva a na manželkine dedičstvo, na čo nemá právny ani morálny nárok. Keďže navrhovateľ stále
spomína zákon o rodine a to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, tak otvorene musí
ešte raz zdôrazniť, že jeho bývalá manželka T. T. (matka navrhovateľa) má vyššiu životnú úroveň ako on
nakoľko jej nový dom nie je zaťažený hypotékou a je v jej výlučnom vlastníctve. On s manželkou, dcérou

Y.bývavstaromdomeshypotékou.JehodcéraY.tedanedosahujevysokúživotnúúroveňnavrhovateľa.
• V súčasnosti je vedené exekučné konanie EX 396IEX 10/18 - 9 v súvislosti s návrhom na zvýšenie
výživného na môjho mladšieho syna D., čo jemu a jeho rodine úplne spôsobuje finančné problémy a
ďalšie starosti. Pritom súdom určené výživné celý čas od rozvodu v roku 2008 vždy riadne platil a okrem
toho synom podľa svojich možností vždy prispieval ešte aj nad rámec výživného darmi a platbami za

ich záujmy a potreby.

9. Na to nasledovalo vyjadrenie navrhovateľa, ktorý opätovne zdôraznil svoje už prezentované tvrdenia
o pomeroch povinného a rovnako sa vyjadril k svojim zvýšeným potrebám.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v

spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej
tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku vecne správny.

11. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 231 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmenarozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a
musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak

sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona
o rodine).

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na

výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine). Výživné
plnoletých detí upraví súd len na návrh (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov
ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri

svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno
zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena

zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné.Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane

oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami
bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu,
schopnostíživiťsasám,schopnostístaraťsaosebaapodobne.Vovšeobecnostimožnozaodôvodnené

(opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou,
ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou,
kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako
sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane

oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto
osobám.

Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na

trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na

zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže,žetobolrodič,ktorýsavzdalbezvážnehodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaalebozárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

12. Navrhovateľ sa domáha zvýšenia výživného zo sumy 275 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne.
Od posledného rozhodnutia o výživnom z roku 2014 sa podstatným spôsobom zmenili pomery, ktoré
odôvodňujú zvýšenie výživného, jednak uplynuli 3 roky, čo sa považuje samé osebe za zmenu pomerov
a zároveň navrhovateľ skončil štúdium na strednej škole a začal študovať na vysokých školách. Od
septembra 2016 nastúpil na štúdium VŠ v Brne dennou formou, s čím má zvýšené výdavky na cestovné

do Brna, ubytovanie na internáte, na učebné materiály, skriptá, učebné pomôcky, PC, hardvér, softvér,
ISIC karta, MHD v Brne. Celkové výdavky na štúdium v Brne sú 350-400 eur mesačne. Popri tom
navrhovateľ študuje aj externe na VŠ v Bratislave na súkromnej škole Nexteria Leader Speak Academy.
Navrhovateľ má viaceré mimoškolské aktivity, je aktívny v združení kresťanskej mládeže, hrá futbal,
s čím má ďalšie výdavky na športové potreby, dresy, kopačky, cestovanie na zápasy. Navrhovateľ je

alergik, užíva antihistaminiká a ďalšie lieky. Navrhovateľ býva v rodinnom dome s matkou v T., ktorá
mu hradí výdavky na bývanie, domácnosť, ostatné jeho výdavky. Matka navrhovateľa má čistý mesačný
príjem 1.254 eur. Navrhovateľ má výdavky vo výške 800 eur a doteraz platené výživné 275 eur absolútne
nepostačuje.

13. Navrhovateľ dňa 10.05.2017 žiadal pripustiť zmenu návrhu tak, že súd zvýši výživné na navrhovateľa
zo sumy 275 eur mesačne na sumu 600 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 18.05.2017 súd pripustil
zmenu návrhu tak, že súd zvyšuje s účinnosťou od 19.9.2016 výživné povinného na navrhovateľa zo
sumy 275 eur mesačne na sumu 600 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Svoj návrh odôvodnil tým, že príjmy povinného za posledné roky

sa zvyšujú. V roku 2013 založil firmu, do ktorej presunul aktivity, ktoré robil predtým na živnosť. Má
plat štátneho zamestnanca, výsluhový dôchodok a zárobok z prekladateľskej činnosti spolu vo výške
cca 3.600 eur. Povinný vo svojom vyjadrení pre súd zo dňa 20.03.2017 uvádza, že osobne sa venuje
prekladu cca 3 hodiny denne, na web stránke jeho firmy R. - W., s.r.o. je uvedené, že firma vie zabezpečiťpreklady cca jednu normostranu za hodinu, zároveň povinný na stavovskom portáli B.. uvádza cenu
normostrany za úradný preklad vo výške 19,92 eur z čoho je evidentné, že zarobí podľa jeho vlastných
výpovedí a prezentovaných údajov z webu cca 1.800 eur mesačne na prekladoch (90 hod x 1 NS x

19,92 eur) a nie 1.618 eur ročne, ako uviedol v daňovom priznaní. Firma R. - W., s.r.o. od roku 2013
zvyšovala svoje tržby aj zisk a keďže v roku 2016 sa začal spor o výživné, povinný upravil hospodárenie
spoločnosti tak, aby firma nebola zisková.

14. Ostatné rozhodnutie o výživnom na navrhovateľa (v tom čase maloleté dieťa) je rozsudok Okresného

súdu v Trnave č. k. 16P/42/2014-145 zo dňa 25.09.2014, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
povinného voči v tom čase maloletému W. na sumu 275 eur mesačne. Vtedy bol navrhovateľ maloletý,
navštevoval 3. ročník strednej priemyselnej školy, výdavky na školu : 80 eur ročne na exkurzie a školské
výlety, venoval sa mimoškolským aktivitám, pôsobil v združení Domka ako animátor dobrovoľník, ročne
platil 160 eur za tábor, bol trénerom prípravky, hral futbal za dorast, potreboval oblečenie na šport a obuv
vo výške 100 eur ročne. Raz za tri roky mal výdavok na nový mobil, PC a podobne. Mal zvýšené výdavky

v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou na strojček na zuby, trpel alergiou, s čím boli spojené zvýšené
výdavky na lieky vo výške 15 eur ročne. Matka mu kúpila snowbord za 250 eur. Výdavok za jazykový
certifikát bol 400 eur ročne, samotný certifikát stál 160 eur. Výdavok na telefón bol mesačne 10 eur.

15. Po porovnaní okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase ostatného rozhodnutia ako aj v

súčasnosti dospel súd k záveru, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov štúdium
na vysokej škole, ktorá skutočnosť už sama o sebe je podstatnou zmenou pomerov, nakoľko s návštevou
vysokej školy sú spojené vyššie výdavky v porovnaní s výdavkami aké má študent na strednej škole.
Zvýšené výdavky sú najmä v súvislosti z ubytovaním na internáte, stravovaním, dopravou, skriptami,
a pod. Od posledného rozhodnutia do začatia tohto konania uplynula doba dvoch rokov . Dostatočne

preto bol zistený tento skutkový stav:

16. Od 01.09.2017 navrhovateľ začal študovať na vysokej škole Vysoké učení technické v Brne, na
fakulte elektrotechniky a komunikačných technológii, čo bolo preukázané potvrdením o štúdiu a zároveň
začal študovať aj na súkromnej vysokej škole v Bratislave Nexteria Leadership Academy. V súvislosti s

návštevou vysokých škôl má navrhovateľ výdavky 193 eur mesačne, (na internát VUT v Brne vo výške
1.120 eur ročne, vybavenie na internát vo výške 50 eur ročne, školské potreby vo výške 50 eur ročne,
školský ruksak a peračník 40 eur ročne, učebnice a skriptá 35 eur ročne, električenka 180 eur ročne,
cestovné Brno - Trnava a späť 400 eur ročne, pas 16 eur ročne, školné Nexteria 350 ročne, školské
výlety a exkurzie 70 eur ročne, výdavok na stravu súd považoval sumu 225 eur mesačne (raňajky 1 eur,

desiata 0,50 eur, obed 2,50 eur, olovrant 1 eur, večera 2 eur, pitný režim 0,5 eur, t.j. 7,50 eur x 30 dní, na
oblečenie vo výške 40 eur, obuv 20 eur, drogériu 17,50 eur, lieky 7 eur. Navrhovateľ je alergik, sezónne
na jar a jeseň má zvýšené výdavky na lieky predpísané alergológom. V súvislosti so športom má výdavky
spojené s futbalom, výdavky na snowboard s výbavou a bicykel s výbavou, ktoré aktuálne navrhovateľ
má zakúpené a ktoré sa kupujú raz za niekoľko rokov. Telefón mení približne raz za dva roky, financoval

si to aj z jeho zarobených peňazí a matka mu platí mesačne paušál. Povinnému pomáhal s prekladmi,
ako prekladateľ nikdy nemal podpísanú žiadnu zmluvu. Navrhovateľ pracoval počas letných prázdnin,
aby si zarobil nejaké peniaze, bol na letnej stáži. Peniaze zarobil, aby pomohol matke splatiť dlh voči jej
rodičom, ktorí im finančne pomáhajú.( ako dôkaz - z potvrdenia G., s.r.o. na č. l. 343, 344 vyplýva, že
čistý príjem navrhovateľa za mesiac jún 2017 bol 235,83 eur, za mesiac júl 2017 bol 470,10 eur). Voľno-

časové výdavky navrhovateľa: výdavok na knižnicu a knihy 5 eur mesačne, kino, divadlo, múzeá 5 eur
mesačne,vreckové10eurmesačne,letnýtáboraanimátorskévýletyvzdruženíDomka10eurmesačne,
ISIC karta 1,25 eur mesačne, autobus preukážka 10 eur mesačne, poplatok za telefón 15 eur mesačne,
letnú a zimnú dovolenku. Výdavok na počítač s príslušenstvom je podľa odvolacieho súdu odôvodnený
výdavok a potrebný pre štúdium na vysokej škole. Počítaš, či NB nemožno považovať za nadštandard,

ale za nutnosť je súčasťou bežného študentského života. Odôvodnené výdavky navrhovateľa tak sú
vo výške vyššej ako 573 eur mesačne, čo uviedol podľa svojho názoru súd I. inštancie. Po porovnaní
okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase ostatného rozhodnutia ako aj v súčasnosti ale
súd I. inštancie právne dospel k záveru, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov,
odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom.

17. Matka navrhovateľa v čase ostatného rozhodnutia bola zamestnaná u zamestnávateľa J. W. a jej
čistá priemerná mesačná mzda bola vo výške 1.014,85 eur. Bývala v rodinnom dome v T., ktorého
bola vlastníčkou. Vyživovaciu povinnosť mala k maloletému W. a maloletému D., s ktorými bývala vspoločnej domácnosti. Matka je v súčasnosti zamestnaná u zamestnávateľa J. W. a podľa potvrdení
o príjme je jej čistá priemerná mesačná mzda za obdobie od 3/2016 do 9/2017 vo výške 1.279,62
eur. Matka navrhovateľa býva v rodinnom dome T., ktorého je vlastníčkou, náklady na bývanie platí vo

výške 360 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má k plnoletému W. a maloletému D., s ktorými býva v
spoločnej domácnosti. Z uvedeného vyplýva, že na strane matky od posledného rozhodnutia o výživnom
k podstatnej zmene pomerov nedošlo.

18. Povinný v čase ostatného rozhodnutia bol zamestnaný u zamestnávateľa D. C., S. M.R. T., U.,

jeho čistá mzda bola priemerne 1.050 eur, výsluhový dôchodok poberal vo výške 513 eur mesačne, z
prekladov mal príjem 330 eur mesačne. Manželka povinného mala príjem 1.406 eur, z manželstva mala
zverené dieťa, na ktoré poberala výživné 300 eur. Povinný mal vyživovaciu povinnosť k maloletému
W., maloletému D. a k maloletej Y., nar. X.X.XXXX, s ktorou bol výdavok na škôlku 150 eur mesačne.
Povinný býval s manželkou v rodinnom dome, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, za elektrinu platili 50
eur, za plyn 100 eur mesačne, vodu 25 eur mesačne, hypotéku platil povinný vo výške 602 eur mesačne,

životné poistenie vo výške 115,83 eur, výdavky na domácnosť boli 748 eur mesačne.

19. V súčasnosti je povinný zamestnaný ako štátny zamestnanec u zamestnávateľa D. C., S. M.R. T., U.,
podľa potvrdenia ktorého čistá priemerná mesačná mzda povinného v roku 2016 za obdobie od 1/2016 -
12/2016 bola 1.169,61 eur (č. l. 117), v období od 1/2017 - 9/2017 bola 1.316 eur, za obdobie od 1/2017

- 9/2017 bola 1.316 eur( č. l. 376). Povinný poberá výsluhový dôchodok od J. T. Y. vo výške 514,44 eur
mesačne, od 01.07.2017 vo výške 514,89 eur mesačne, čo bolo preukázané rozhodnutiami J. T. Y.. Z
daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vyplýva, že úhrn príjmov povinného od
všetkých zamestnávateľov bol 18.645,17 eur, príjem z činností znalcov a tlmočníkov podľa osobitného
predpisu bol 3.058,03 eur, výdavky boli 2.949,29 eur, základ dane bol 16.259,65 eur, daň 2.332,50 eur.

Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 vyplýva, že úhrn príjmov povinného od
všetkých zamestnávateľov bol 19.287,14 eur, príjem z činností znalcov a tlmočníkov podľa osobitného
predpisu bol 1.618,36 eur, výdavky boli 1.618,36 eur, základ dane bol 16.713, eur, daň 2.452,85 eur. Z
daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 vyplýva, že úhrn príjmov povinného od
všetkých zamestnávateľov bol 19.771,21 eur, príjem z činností znalcov a tlmočníkov podľa osobitného

predpisu bol 1.237,28 eur, t.j. 103 eur mesačne. výdavky boli 1.215,63 eur, základ dane bol 17.143,61,
eur, daň 3.257,28 eur. Z webovej stránky B. vyplýva, že povinný vykonáva úradné preklady v sume
19,92eur/NS, neúradné preklady 12 eur/NS. Súd I. inštancie uviedol, že v zmysle § 10 ods. 1 písm. c)
vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov je tarifná odmena za preklad za každú aj začatú stranu prekladu

19,92 eur, na webovej stránke B. povinný uvádza, že prekladá jednu normostranu za hodinu, priemerný
počet pracovných dní v mesiaci je 22, preto súd dospel k záveru, že je v schopnostiach povinného
dosahovať príjem z prekladateľskej činnosti vo výške 1.314,72 eur mesačne. od ktorého súd odpočítal
odvody odvádzané povinným vo výške 60 eur mesačne a pri určení výživného vychádzal z príjmu, ktorý
by povinný mohol potenciálne dosahovať z prekladateľskej činnosti vo výške 1.254,72 eur mesačne.

20. Podľa výpisu z obchodného registra spoločníkmi sú Ing. Y. T., J. XXXX/XX, W. s vkladom vo výške
4.500 eur a Ing. Y. T., J. XXXX/XX, W. s vkladom vo výške 750 eur. Konateľom je Ing. Y. T.. Z výpisu
zo Živnostenského registra SR vyplýva, že spoločnosť R. - W., s.r.o., má medzi predmetmi podnikania
aj prekladateľské a tlmočnícke služby z/do anglického jazyka a za tento predmet podnikania je ako

zodpovedný zástupca uvedený povinný.

21. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 vyplýva, že spoločnosť R.
- W., s.r.o., mala základ dane 1.433,83 eur, daň 246,68 eur, súčet výnosov z hospodárskej činnosti
bol 23.295,61 eur, súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť bol 24.436,62 eur, výsledok

hospodárenia pred zdanením bol 1.141,01 eur. Z účtovnej závierky spoločnosti R. - W., s.r.o. zostavenej
k 31.12.2015 vyplýva, že čistý obrat a aj tržby z predaja služieb boli vo výške 30.943 eur, výnosy
z hospodárskej činnosti boli 35.998 eur, náklady na hospodársku činnosť boli 29.746 eur, z toho
10.940 služby a 4.683 odpisy k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku, výsledok hospodárenia
z hospodárskej činnosti bol 6.252 eur. Z účtovnej závierky spoločnosti R. - W., s.r.o. zostavenej k

31.12.2016 vyplýva, že tržby z predaja služieb boli vo výške 23.260 eur, náklady na hospodársku činnosť
boli 23.371 eur, z toho 6.231 služby a 10.304 odpisy k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku,
výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti bol -76 eur. Z výpisu z B. vyplýva, že spoločnosť R.
- W., s.r.o. mala v roku 2015 tržby vo výške 30.943 eur, zisk vo výške 3.495 eur. Z osvedčenia oevidencii osobného motorového vozidla BMW X1 X Drive e.č. TT524GE vyplýva, že vlastníkom vozidla
je spoločnosť R. - W., s.r.o. Z osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla BMW X5 Drive
e.č. TT527EX vyplýva, že vlastníkom vozidla je spoločnosť R. - W., s.r.o. Z výpisu zo Živnostenského

registra SR zo dňa 20.03.2017 vyplýva, že spoločnosť R. - W., s.r.o., má medzi predmetmi podnikania
aj prekladateľské a tlmočnícke služby z/do anglického jazyka a za tento predmet podnikania je ako
zodpovedný zástupca uvedený povinný. Z výpovede svedkyne D. U. v konaní sp. zn. 16P/81/2016
bolo preukázané, že povinný generuje tržby pre spoločnosť, ale príjmy z nej nepoberá, využíva len
osobné motorové vozidlá spoločnosti BMW X1, BMW X 5 na súkromné účely, čo potvrdil aj povinný

pri výsluchu. Povinný uviedol, že sa venuje prekladateľskej činnosti 3 hodiny denne. Z výpisu zo
Živnostenského registra SR zo dňa 20.03.2017 vyplýva, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť na
predmety podnikania prekladateľské a tlmočnícke služby - anglický jazyk.

22. Súd poukázal na výdavky otca: V roku 2016 mal povinný podľa jeho vyjadrenia mesačné výdavky na
splácanie hypotekárneho úveru 345 eur, americkej hypotéky 171 eur, spotrebného úveru 61 eur, splátka

kreditnej karty 200 eur, úrok na kreditnej karte 50 eur, úrok na bežnom účte 30 eur (spolu 857 eur),
životné poistenie 52,29 Eur + 40 eur, poistenie Y. 11,54 euro, poistenie domácnosti 105,08 eur ročne,
RTVS 4,64 Eur, Telekom (Mágio TV + internet 35 eur), sporenie pre syna D. 25 eur, sporenie pre dcéru
Y. 15 eur, zdravotné odvody 60,06 eur. V roku 2017 má povinný mesačné výdavky podľa jeho rozpisu
na č. l. 359 na hypotéku 344,25 eur, úrok za prečerpanie na účte 33 eur, splátka kredit. karty 56 eur,

poistka AXA 8,49, poistka UNIQA 13,25 eur, poistka Y. 11,54 eur, sporenie Y. 15 eur, sporenie na D.
25 eur, zdravotné odvody 60,06 eur, strava 280 eur, oblečenie a obuv 70 eur, drogéria 18 eur, lieky 10
eur, výživné 550 eur mesačne. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine však súd neprihliada na výdavky
povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, preto súd za nevyhnutné výdavky považoval len výdavok
povinného na stravu vo výške 225 eur mesačne, na oblečenie a obuv 60 eur mesačne, drogériu 18 eur,

lieky 10 eur, zdravotné odvody 60,06 eur, t.j. 373,06 eur mesačne.

23. Z detailu pohybu na účte č. l. 175 až 189 vyplýva, že povinný zaslal navrhovateľovi dňa 14.09.2015
sumu 215,25 eur na Harmony school, dňa 01.12.2015 sumu 195 eur na kurz Harmony, dňa 21.09.2016
sumu 600 eur na PC, dňa 19.09.2016 sumu 185 eur na skúšku FCE, dňa 18.05.2016 sumu 100 eur za

preklad, dňa 10.02.2016 sumu 10 eur za preklad, dňa 10.12.2015 sumu 250 eur powepoint a vianoce,
dňa 05.10.2015 sumu 100 eur na stužkovú, dňa 05.10.2015 sumu 10 eur za preklad, dňa 22.09.2015
sumu 25 eur za preklad, dňa 12.08.2015 sumu 10 eur za preklad, dňa 01.08.2015 sumu 40 eur za
preklad, dňa 25.05.2015 sumu 45 eur za preklad, dňa 09.04.2015 sumu 80 eur za preklad. Navrhovateľ
vypovedal a potvrdil, že povinný mu zaplatil poplatok za kurz angličtiny a Cambrigský certifikát vo výške

185 eur, tento zaplatil po niekoľkých mesiacoch po termíne a podmieňoval to stiahnutím návrhu matkou.
Poplatok za autoškolu uhradil 200 eur, stužkovú uhradil. Niekedy k sviatkom mu dal 50 eur, niekedy
mu nedal nič. K 18. narodeninám mu otec daroval vkladnú knižku s vkladom 1.300 eur, nepovedal mu,
že je to na štúdium, bolo to pred dvomi rokmi. Tieto platby boli nad rámec výživného. Sumu 500 eur si
navrhovateľodrobilsámprekladmi.Daryboliviacako2rokydozadu,vsúčasnostipovinnýdal44.000eur

na dve autá, zrušil mu zmluvu, z ktorej mal príjem 40 eur. Je to prejav nezáujmu, že nechce navrhovateľa
podporiť. V jún 2016 až február 2017 robil navrhovateľ preklad článkov, bolo to fakturované cez firmu
povinného, faktúru vystavoval povinný s pomocou navrhovateľa. Firma následne poslala firme R. - W.,
s.r.o. peniaze, tieto peniaze chcel časom použiť na kúpu notebooku, s otcom sa nedohodol, tak mu
povinný poslal peniaze na účet. Tieto peniaze boli poslané zo súkromného účtu povinného, čo znamená,

že peniaze, ktoré navrhovateľ zarobil, ostali na jeho firemnom účte.

24. Zo spisu Okresného súdu sp. zn. 16P/81/2016 vyplýva, že rozsudkom č. k. 16P/81/2016-252 zo
dňa 22.06.2017 rozhodol tak, že 1. Súd mení rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 25. 09. 2014 č. k.
16P/42/2014-145 tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletého D. sa zvyšuje zo sumy 275,00 eur

mesačne na 325,00 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2016. 2. Zameškané výživné za obdobie
od 01.09. 2016 do 22.06.2017 vo výške 500,00 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 3. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta. 4. Žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania otca ( v tomto konaní povinného)
bol rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Doposiaľ preto je výživné na D. správne uvádzané súdom I. inštancie na základe rozsudku zo dňa 25.
09. 2014 č. k. 16P/42/2014-145 vo výške 275 eur. Odvolací súd si spis pripojil a zistil, že Krajský súd
v Trnave vo svojom rozhodnutí zrušil rozsudok č. k. 16P/81/2016-252 zo dňa 22.06.2017 s tým, že z
odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledkučoho je odôvodnenie rozsudku nielen neúplným, chaotickým, ale i nezrozumiteľným, čo zároveň bráni
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku
absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia prvoinštančného súdu, na základe akých dôkazov

a na základe akých myšlienkových úvah, pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine
dospel k prijatému záveru, že je potrebné zvýšiť výživné pre maloletého na 325,- Eur mesačne a prečo
je treba zamietnuť návrh otca na zníženie výživného, z dôvodov uvedených v jeho návrhu. Odvolací
súd poukazuje i na to, že podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by
malo byť určené v rozmedzí 25 % až maximálne 30 % z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie pri určení

výšky riadne nezohľadnil. Okrem uvedeného, je dôvodná argumentácia v odvolaní otca o procesnom
pochybení súdu prvej inštancie, keď nereagoval na zmenu návrhu matky v súlade s § 28 Civilného
mimosporového poriadku a tým zaťažil konanie vadou, ktorá sa v odvolacom konaní nedá napraviť. Na
uvedenú zmenu návrhu poukazujú obaja odvolatelia.
Naopak, odvolací súd nepovažuje za dôvodné odvolávanie sa otca na nedostatočný výsluch maloletého
bez prítomnosti rodičov a kolízneho opatrovníka a nemožnosť kladenia mu otázok. V prípade

maloletého ani nejde doslovne o jeho výsluch, ale zisťovanie jeho názoru v súlade s ust. § 38
Civilného mimosporového poriadku, pričom spôsob zisťovania jeho názoru je zverený súdu a má
byť zodpovedajúci veku maloletého. V dôsledku uvedeného vytknutého nedostatku preskúmateľnosti
rozsudku a procesnému pochybeniu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389
ods. 1 písm. a) a písm. b), keďže neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 391 ods. 2 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu I. inštancie, že na základe takto zisteného
skutkového stavu je odôvodnené, že nastala podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľa, ktorý
pokračuje v štúdiu na vysokej škole dennou formou, pripravuje na svoje budúce povolanie, čo už samo
o sebe v tej súvislosti zvýšením výdavkov opodstatňuje zmeniť ostatné rozhodnutie o výživnom jeho
zvýšením. Odvolací súd už uviedol, že príjem otca, v tomto konaní povinného umožňuje výživné zvýšiť.

Povinnýmápríjmyzozamestnania,podnikania,zúradnýchprekladovazdôchodku.Príjmyzpodnikania
povinný popiera. Povinný je spoločníkom spoločnosti R. - W., s.r.o., ktorá sa venuje prekladateľskej
a tlmočníckej činnosti. Posledným dôkazom k podnikaniu povinného je jeho vyjadrenie k návrhu, kde
uvádza, že popri zamestnaní sa venuje prekladateľskej činnosti a pracuje na 2 zmeny. Podľa výpisu z
obchodného registra je spoločníkom Ing. Y. T., J. XXXX/XX, W. s vkladom vo výške 750 eur, a Ing. Y. T.,

J. XXXX/XX, W. s vkladom vo výške 4.500 eur, ktorá je konateľkou. Z výpisu zo Živnostenského registra
SRvyplýva,žespoločnosťR.-W.,s.r.o.,mámedzipredmetmipodnikaniaajprekladateľskéatlmočnícke
služby z/do anglického jazyka a za tento predmet podnikania je ako zodpovedný zástupca uvedený
povinný Povinný vo svojom vyjadrení pre súd zo dňa 20.03.2017 uvádza, že osobne sa venuje prekladu
cca 3 hodiny denne, na web stránke jeho firmy R. - W., s.r.o. je uvedené, že firma vie zabezpečiť preklady

cca jednu normostranu za hodinu, zároveň povinný na stavovskom portáli B. uvádza cenu normostrany
za úradný preklad vo výške 19,92 eur. Preto aj tento príjem treba zarátavať do príjmu povinného.
Okrem toho z dôkazu z výpisu na účte (č. l. 175 až 189 ) vyplýva, že povinný zaslal navrhovateľovi dňa
14.09.2015 sumu 215,25 eur na Harmony school, dňa 01.12.2015 sumu 195 eur na kurz Harmony, dňa
21.09.2016 sumu 600 eur na PC, dňa 19.09.2016 sumu 185 eur na skúšku FCE, dňa 18.05.2016 sumu

100 eur za preklad, dňa 10.02.2016 sumu 10 eur za preklad, dňa 10.12.2015 sumu 250 eur powepoint
a vianoce, dňa 05.10.2015 sumu 100 eur na stužkovú, dňa 05.10.2015 sumu 10 eur za preklad, dňa
22.09.2015 sumu 25 eur za preklad, dňa 12.08.2015 sumu 10 eur za preklad, dňa 01.08.2015 sumu 40
eur za preklad, dňa 25.05.2015 sumu 45 eur za preklad, dňa 09.04.2015 sumu 80 eur za preklad. A sám
navrhovateľ aj povinný dosvedčil, že navrhovateľ takto otcovi prekladal pre danú spoločnosť. Tzn., že je

aktívne činný práve on v s.r.o. a tak to aj dosvedčila svedkyňa D. U., ktorá v konaní 16P/81/2016 uviedla,
že pre spoločnosť otca R. - W. s.r.o. robí účtovníctvo od vzniku, od roku 2013, pre otca ako fyzickú
osobu asi od roku 2011. Zo spoločnosti R. -W. Ing. T. nepoberá žiadne príjmy, nie je tam zamestnaný. Je
však spoločníkom, vďaka nemu spoločnosť dosahuje príjmy. Pre spoločnosť vykonávajú prekladateľskú
činnosť aj iné subjekty, sú to subdodávatelia, ktorým sa činnosť platí. Spoločnosť za rok 2015 mala

príjem 35.999 eur brutto - výnosy. Zisk po zdanení bol 3.495 eur. Výdavky boli 32.504 eur. Vo výdavkoch
sú spravidla subdodávateľské prekladateľské služby, bežné služby zabezpečujúce chod spoločnosti -
poštovné, telefón, PHM, účtovné služby, kancelárske potreby. Príjmy sú príjmami spoločnosti, nielen
Ing. T., ale keďže je majiteľ, je to aj jeho príjem. Po odpočítaní nevyhnutných nákladov potencionálnypríjem spoločnosti je zisk po zdanení a ten majú právo spoločníci si vybrať. Do dnešného ale k výplate
zisku po zdanení nedošlo. K reálnemu príjmu Ing. T. nedošlo. V nákladoch spoločnosti sú zahrnuté aj
odpisy vozidla v sume 3215 eur - výdavky. Pohonné hmoty aj odpisy na vozidlách sa účtujú paušálne,

jedno pomerom 80 na 20 a jedno na 100%. Auto je vedené na podnikateľské účely. Robila daňové
priznanie spoločnosti aj za rok 2016, za tento rok dosiahla spoločnosť výnosy 23.296 eur, náklady
25.397 eur, zisk po zdanení predstavuje -2.101 eur. Odpisy na auto sú 10304 eur na obidve autá. Za
služby vyplatila v roku 2016 sumu 6.231 eur, v roku 2015 suma 10.940 eur. Neúčtuje nepeňažný príjem
otca za používanie vozidla. Takto zistené pomery povinného odôvodňovali zvýšiť výživné. Pri rozsahu

bral do úvahy súd ďalšie vyž,. povinnosti povinného - na syna D. 275 eur a na dcéru Y., ktorá žije v
spoločnej domácnosti s povinným a jej manželkou. Príjmy a majetkové pomery manželky povinného
aj napriek tomu že je zrušené BSM za trvania manželstva (čo bola z iného dôvodu- pre podnikanie
povinného), pri určovaní vyživ. povinnosti povinného treba brať do úvahy, pretože vytvárajú rozsah
príjmov v spoločnej domácnosti, kde povinný s manželkou a dcérou žije. Navyše v jeho neprospech
je tiež splácanie hypotéky na výlučný majetok jeho manželky, pričom platenie výživného pred takými

výdavkami má prednosť a navyše je do majetku manželky a nie do majetku spoločného. súdom zvýšené
výživné je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa a zodpovedá schopnostiam a možnostiam a
majetkovým pomerom povinného. Navrhovateľ je schopný si ďalšie svoje výdavky uspokojiť aj vlastným
pričinením, brigádami, čo sám priznal a preukázal potvrdeniami o ich príjme. Preto náklady svojho štúdia
na 2 vysokých školám môže čiastočne aj takto uhrádzať v čase keď sú v škole prázdniny a nemá riadny

semester. Súd preto návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie vo
všetkých výrokoch ako vecne správny vo výroku, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s
ustanovením § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia §
57 CMP.

28. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).