Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203539
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118203539.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a sudcov JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: L. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov - matka Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. K. XX, J., právne zastúpená
JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou so sídlom A. C. XX, J. a otec P. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom P. XXXX/XX, O. K., právne zastúpený JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Centrum
18/23, Považská Bystrica, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 30P/30/2018-116 zo dňa 24. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 30P/30/2018-116 zo dňa 24. apríla 2018 nariadil neodkladné

opatrenie, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým L. každý párny týždeň od
soboty od 10.00 hod do nedele do 17.00 hod. Matka je povinná maloletého L. na styk s otcom pripraviť
a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska matky v určený deň a hodinu a otec je povinný vrátiť mal. dieťa
matke v mieste bydliska matky v určený deň a hodinu. Návrh otca zamieta. Neodkladné opatrenie platí
na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.

3. V odvolaní matka uviedla, že súd pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým vychádzal zo
skutočností, že aj napriek veľmi nízkemu dieťaťa sa v mesiaci február otec staral o maloletého tri
dni v čase sťahovania matky do iného miesta bydliska. Vychádzal teda z predpokladu, že tak ako v

tom čase, aj v súčasnosti bude vedieť poskytnúť celodennú starostlivosť maloletému dieťaťu. Uvedený
predpoklad považujeme za mylný, pretože matka maloletého riešila výnimočnú situáciu, kedy sa musela
sama presťahovať a zároveň vedela, že o maloletého sa postará otcova sestra. Ako sme už uviedli
vo vyjadrení k návrhu, otec maloletého L. nie je schopný sa osobne o dieťa v tomto veku postarať,
pretože nevie vykonávať žiadne domáce práce, nikdy tieto práce ani v čase ich spolužitia nijaké domáce
práce nevykonával, nevaril, nepral, neprebaľoval dieťa, všetky tieto činnosti vykonávala výlučne matka

maloletého.
Sme presvedčení o tom, že súd nielen pri rozhodovaní vo veci samej týkajúcej sa
starostlivosti o maloleté deti, resp. úpravy styku rodičov s maloletým dieťaťom, ale aj
v súvislosti s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia je povinný zisťovať podmienky,
v ktorých sa starostlivosť o maloleté dieťa má vykonávať. Pred vydaním neodkladného
opatrenia mal súd zisťovať prostredníctvom orgánov starostlivosti o deti pomery, resp.

podmienky, v akých sa bude dieťa nachádzať v čase osobnej starostlivosti o dieťa, kto žije
v aktuálnom čase v spoločnej domácnosti s rodičmi maloletého a podobne. V tomto smeremal súd za preukázané zo správy kolízneho opatrovníka v súvislosti so súčasne platným
neodkladným opatrením , že dieťa má u matky vytvorené všetky podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa,
pomery otca pre starostlivosť o maloletého však nijakým spôsobom preverené neboli, čo považujeme za

zásadné pochybenie súdu. Nie je možné nevykonať takéto dôležité opatrenie na ochranu práv dieťaťa
ani s poukazom na skutočnosť, že otec maloletého má bydlisko v inom okrese. Hranice okresu predsa
nemôžu byť prekážkou pri zisťovaní podmienok v akých má byť takému malému dieťaťu poskytovaná
starostlivosť. Už v čase spolužitia rodičov bolo známe o otcovi maloletého dieťaťa, že požíva často
alkoholické nápoje. K získaniu takýchto informácií je zákonodarcom vytvorená možnosť dožiadania, t.j.

spolupráce orgánov starostlivosti, čo však splnené v tomto prípade nebolo.
Nie je pravdivé tvrdenie otca maloletého, že matka maloletého mu bráni stretávať, resp.
stýkať sa s dieťaťom. Na základe ich dohody má možnosť otec dieťaťa stretávať sa každú stredu
vo vyznačenom telefonicky dohodnutom čase a túto možnosť využíva. V období, kedy rodičia žili v
spoločnej domácnosti, sa otec o maloleté dieťa nezaujímal, nikdy ho nekŕmil, len výnimočne prebalil,
nekúpal a neukladal spať, je teda nepochopiteľný jeho momentálny záujem starať sa sám o maloletého.

Pretože otec maloletého dieťaťa vôbec nevie variť, nie je tu predpoklad, že by sa dokázal sám o dieťa
postarať, keďže dieťa už potrebuje pestrú stravu - polievočky, kasičky a podobne. Z uvedeného je
zrejmé, že tu nejde o záujem otca maloletého stretávať sa s dieťaťom, len o akési dokazovanie samému
sebe a okoliu, že sa vec vyrieši tak, ako si on želá, resp. o prestíž. Vzhľadom na skutočnosť, že vo
veci bude vytýčené pojednávanie týkajúce sa úpravy styku rodičov s maloletým dieťaťom v krátkom

čase, t.j. bude rozhodované vo veci samej, nie je podľa nášho názoru nevyhnutné upravovať takýmto
spôsobom styk otca s maloletým dieťaťom a nie sú tu ani dôvody, pre ktoré by mal súd pristúpiť k takému
mimoriadnemu kroku v súlade s generálnou myšlienkou neodkladného opatrenia, t.j. ohrozenie práva,
ohrozenie záujmov dieťaťa.
Ak by otcovi skutočne záležalo na maloletom dieťati, nemohol by zanedbávať základnú povinnosť,

ktorú voči svojmu dieťaťu zo zákona má, t.j. prispievať matke na jeho výživu a výchovu. Nie je možné
sa takýmto spôsobom dožadovať len svojich práv k maloletému dieťaťu, rovnako by mal zodpovedne
pristupovať k svojej povinnosti vo vzťahu k výživnému a neočakávať, že sa o dieťa postarajú jeho starí
rodičia.
Matka maloletého je naklonená styku otca prípadne aj jeho rodiny s maloletým L. a nechce tomuto

styku brániť, je však presvedčená, že stretávanie otca, ktorý nebol zvyknutý sa o dieťa sám starať s
takýmto malým dieťaťom jedenkrát do týždňa, a to v stredu podľa ich ústnej dohody v jej prítomnosti
je v súčasnosti postačujúce.
Na základe uvedených skutočností žiadame druhoinštančný súd, aby Uznesenie Okresného súdu v
Žiline sp. zn. 30P/30/2018 zo dňa 24.04.2018, ktorým nariadil neodkladné opatrenie vo veci styku otca

s maloletým dieťaťom L. M., nar. XX.XX.XXXX zrušil.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu.
Matka vo svojom odvolaní uvádza, že konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplné zistil skutočný stav veci. Podľa matky súd vychádzal
zo skutočnosti, že aj napriek veľmi nízkemu veku dieťaťa sa v mesiaci február otec staral o maloletého
tri dni v čase sťahovania matky do iného bydliska, pričom vychádzal z predpokladu, že tak ako v
tom čase, aj v súčasnosti bude vedieť poskytnúť celodennú starostlivosť maloletému dieťaťu. Matka
považuje tento predpoklad za mylný a má za to, že otec maloletého sa nie je schopný sám postarať o

maloletého, pretože nevie vykonávať žiadne domáce práce, nikdy tieto práce ani v čase ich spolužitia
nevykonával, nevaril, nepral, neprebaľoval dieťa a všetky tieto práce vykonávala výlučne matka. Súd
by mal, podľa matky, preverovať podmienky, v ktorých sa má starostlivosť o maloletého vykonávať.
Ďalej matka uvádza, že nie je pravda, že matka otcovi bráni v stretávaní sa otca s maloletým a môžu
sa stretávať každú stredu po telefonickom dohovore. Podľa matky sa otec o maloletého nezaujímal v

čase, keď žili v spoločnej domácnosti, nekŕmil ho, len výnimočne prebalil, nekúpal a neukladal spať a je
nepochopiteľný jeho momentálny záujem o maloletého.
Podľa nášho názoru je odvolanie matky nedôvodné. Po vydaní uvedeného neodkladného opatrenia,
ktorým sú určil, že otec je oprávnený sa stýkať s mal. každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod do
nedele do 17:00 hod sa vzťahy medzi rodičmi upravili. Otec v čase od 05.05.2018 clo 06.05.2018 sa o

maloletého osobne staral, tohto odovzdal následne matke. Starostlivosť o mal. zvládol bez problémov.
Rodiča spolu komunikujú, matka umožňuje styk otca s maloletým aj nad rámec neodkladného opatrenia,
plánujú spolu aj s maloletým výlety do ZOO, matka sa zúčastnila rodinného obedu s bratom a sestrou
otca. V termíne od 19.05.2018 do 21.05.2018 má otec mať opätovne maloletého v opatere, na čo jeprichystaný a teší sa na tento styk. Podľa nášho názoru je dôležité, aby si maloletý udržal pravidelný
styk s otcom.
K vyjadreniam matky uvádzame, že otec sa je schopný postarať o maloletého, matka si v určitých

častiach svojho vyjadrenia odporuje, keď najskôr uvádza, že otec neprebaľoval mal. nikdy, následne, že
to robil príležitostne. Otec žije v byte, v ktorom žila aj matka maloletého v čase, keď žili spoločne, teda
podľa nášho názoru nemusí súd skúmať podmienky na výchovu. Ďalej uvádzame, že otec je schopný
variť, upratovať, prať a postarať sa o mal., tieto činnosti robil aj keď žili spolu s matkou v spoločnej
domácnosti. Záverom dodávame, že rozhodnutie Okresného súdu Žilina o nariadení neodkladné

opatrenia, ktorým súd určil, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým je vecne a právne správne.
Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby súd druhej inštancie Uznesenie Okresného súdu č.k.
30P/30/2018-116 zo dňa 24.04.2018 potvrdil ako vecne správne.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v spojení s ust. § 34
Civilného sporového poriadku) preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 67 CMP

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) a
napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

6.Podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia, celého spisového materiálu a vyhodnotením
toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania konštatuje, že prvostupňový súd mal v

dostatočnom rozsahu osvedčené skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci na nariadenie
neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia.

8. Účelom a sledovaným cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi
konania do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, a to za predpokladu, že súd má osvedčené

skutočnosti,ktorérelevantneodôvodňujújehonariadenieapoukazujúnanaliehavosťanutnosťdočasne
upraviť pomery ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Obzvlášť je potrebné citlivo a zodpovedne
skúmať všetky podmienky na jeho nariadenie v konaniach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa.
Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája
a skutočnosť, že sa tým zasahuje podstatným spôsobom do rodičovských práv, je nevyhnutné, aby boli

osvedčené dané skutočnosti a aby z nich vyplynula potreba tejto neodkladnej úpravy. Tak sa stalo aj
v preskúmavanom prípade, keď odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, pre ktoré by mohol vyhovieť
odvolateľovi.

9. S poukazom na vyššie uvedené vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd v napadnutom uznesení

nezistil pochybenie, nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie a
preto ho z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)