Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210961
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316210961.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: V. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. XX, korešpondenčná adresa C. XX, XXX XX I., zast. JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, AK ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 1. BENCONT
COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361
368, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v
Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 22.11.2016 domáhala vydania rozhodnutia v zmysle výroku
tohto rozhodnutia. Podanie žaloby odôvodnila tým, že ňou napáda Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá
je súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a
dohoda o zrážkach zo mzdy je v nej uvedená drobným písmom v čl.3 bod 4 zm1uvného formulára. V
čase podpisovania zmluvy o úvere nemala žalobkyňa vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy zároveň
uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. O tejto skutočnosti sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa.

Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej bola uložená povinnosť plniť,
spol. TESCO STORES SR, a.s. ako jej zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a
ona nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Jej zamestnávateľ je v zmysle zákona povinný
vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1.rade ako veriteľ, výšku dlhu
sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola
spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by

podliehali ex-offo súdnej kontrole prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadoval v tom
čase platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch.

Právny predchodca žalovaného v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo
mzdy. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že podľa zmluvy mal byť poskytnutý úver splatený
v 60 mesačných splátkach. To znamená, že splatnosť poslednej splátky nastala 28.11.2012. Naviac
pôvodný veriteľ - O.., vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru k 15.08.2009. Vykonávaním zrážok z

jej mzdy by tak dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku.

Od 01.05.2014 bolo novelou č.102/2014 Z.z. do zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa zavedené
ust. § 5b, podľa ktorého: „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj beznávrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.“ Orgán, ktorý rozhoduje o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musí, vzhľadom
na vyššie uvedené, ex-offo prihliadať na premlčanie a nepriznať nárok, ktorý je uplatnený po uplynutí
príslušnej premlčacej doby. Žalobkyňa je presvedčená, že právny predchodca žalovaného v 1. rade,
rovnako aj žalovaný v 1. rade, chce svojím konaním obísť vyššie citované zákonné ustanovenie a
obmedziť je spotrebiteľské práva, keďže na rozdiel od všeobecného súdu jej zamestnávateľ nie je

povinný prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti.

V ďalšom poukázala na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. a v tomto smere
aj na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou úverovej
zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny s považuje ju za absolútne neplatnú. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave

veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale
ako už viackrát uviedol súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex-offo súdne preskúmanie práve z
dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade od
upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu,

že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, že
autoritatívne neustanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.

Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od nej vymohol plnenia, na ktoré
nemá nárok. Aj keby dohoda, ktorú uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade bola

platná, tak podľa jej názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný v 1.rade nezohľadňuje premlčanie a ani
absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
obstojí jej návrh podaný v danej právnej veci.

Obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení

sa reálne naplnila požiadaním jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy.

2. Spolu so žalobou v danej právnej veci žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia.Tunajšísúduznesenímč.k.7Csp/140/2016-54zodňa28.11.2016návrhužalobkynevyhovela
žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve

oúvereč.XXXXXXXXXXz28.11.2007,navýkonzrážokzomzdyžalobkynedoprávoplatnéhoskončenia
konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a spol. TESCO STORES SR,
a.s. ako žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa
Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 28.11.2007. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/17/2017-54 zo dňa

14.03.2017 a nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2017.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre úver

O., žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 09.01.2017,
prednesmi práv. zástupcu strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2007 č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade, bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 80 000,- Sk, ktorý sa zaviazala splatiť

v 60 splátkach po 2 072,- Sk. Celková výška nákladov na poskytnutý úver bola 44 261,50 Sk. Ročná
úroková sadzba bola vo výške 19 %, RPMN 20,74 %. Splatnosť prvej splátky bola dňa 24.12.2017 a
každej ďalšej k 20. dňu v mesiaci.

VzmysleČlánku3.,bod4.Zmluvy,podpisomtejtozmluvyzmluvnéstranyuzatvárajúDohoduozrážkach

zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb., ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo
ZoÚ v súlade s čl. 4., bod. 4.8. OP pre úver.Podľa Článku 3., bod 6. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri
Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s., rozhodnutie bude pre obidve strany konečné a záväzné.

6. Podľa Článku 4., bod 4.8. Obchodných podmienok pre úver Poštovej banky, klient a banky podpisom
ZoÚ uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení a
klient udeľuje súhlas banke na predloženie tejto Dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy klienta za
účelom zabezpečenia peňažných záväzkov klienta vyplývajúcich zo ZoÚ.

7. Právny predchodca žalovaného v 1. rade spol. O. R. A..P..U.., žiadosťou o vykonávanie zrážok zo
mzdy zo dňa 27.08.2012 adresovanou zamestnávateľovi žalobkyne spol. TESCO STORES SR, a.s.,
ho vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne a z titulu poskytnutia úveru na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX, nakoľko žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou sumy 4 644,14 eur.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.01.2017 uviedol, že vznáša námietku nedostatku
právomoci súdu tento spor prejednávať. Daný spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde,
nakoľkospĺňapodmienky§1ods.2,3Zákonač.244/2002Z.z.vrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská
doložka bola medzi stranami sporu platne uzavretá. Ďalej žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej
vecnej legitimácie, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné

spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na
ustanovenie § 53 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv
nie len na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa-bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa, ktorým
bola O. so sídlom V., IČO: XXX XX XXX, ktorá je dodávateľom. Ďalej žalovaný namieta
nedostatok procesnej podmienky- naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 137 písm. c)

C.s.p. Aj v prípade, ak by súd návrhu vo veci samej vyhovel a určil by neplatnosť Dohody o zrážkach
zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu,
ktorý Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že dohoda
zasahuje do majetkovej sféry žalobcu, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobcu voči
žalovanému znižuje. Ak by aj bola v tomto súdnom konaní určená neplatnosť Dohody o zrážkach zo

mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky, žalovaný by bol zaviazaný vrátiť žalobcovi všetky vykonané
zrážky, čím by sa opätovne žalobkyňa dostala do situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sume úveru s
príslušenstvom. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem neosvedčila. Žalobkyňa nijako nepreukázala
nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v
čom ma spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane. Žalobkyňa mala možnosť

preštudovať si obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného v rôznych formátoch písma na
internetovejstránkewww.postovabanka.skpredvstupomdoúverovéhovzťahu.Dôkaznébremenonesie
žalobkyňa a jej povinnosťou je preukázať, že zmluvu resp. Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrela
slobodne. V ďalšom uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne o tom, že táto dohoda
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a žalobkyňa nepreukázala v čom spôsobuje nerovnováhu. Poukázal, že ak by žalobkyňa riadne a včas
svoj záväzok plnila, tento zabezpečovací inštitút by nebol býval vôbec uplatnený. Právny predchodca
žalobcu si všetky svoje záväzky vzniknuté zo zmluvy splnil riadne a včas a od žalobkyne požaduje iba
to, čo od nej môže po práve požadovať. Poukázal na znenie § 131 ods. 3 Zákonníka práce. Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola slobodne a vážne uzatvorená a to v písomne forme je inštitútom práva, ktorý

má v prvom rade zabezpečovací charakter a v žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút
uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného

vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu práve pre prípad neplnenia si povinnosti
zmluvnou stranou. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho
konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať
neplatnosť dohody, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky.

V ďalšom uviedol, že § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase podpisu zmluvy, hovorí
o neplatnosti podmienky. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia je dôvodný záver, že dohoda o
zrážkachzomzdyniejezmluvnoupodmienkouakoprávnouskutočnosťounezávislouodvôle,sktorouje
spojenývznik,zmenaalebozánikprávačipovinnosti,alesamostatnýmdvojstrannýmprávnymvzťahom,ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/994/2013, Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6C/197/2014, sp. zn. 6C/197/2012, NS ČR
sp. zn. 25Cdo/140/2006, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/197/2014

9. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu
zotrváva, dohoda o zrážkach zo mzdy bola zo strany žalovaného, resp. právneho predchodcu
žalovaného aktivovaná, na jej základe sa vykonávali zrážky zo mzdy a touto žalobou žalobkyňa sleduje

to, aby sa do budúcna zamedzilo, aby sa z tejto dohody o zrážkach zo mzdy vykonávali i ďalšie
zrážky. Podľa jeho názoru táto žaloba má teda preventívny aj reparačný charakter a na potvrdenie
svojich skutkových tvrdení poukazuje aj na obdobný právny názoru, ktorý bol vyslovený rozhodnutiami
Krajského súdu Prešov, a to vo veciach sp. zn. 21Co/354/2015, rozsudok zo dňa 25.10.2016 vo veci
sp. zn. 3Co/160/2016, rozsudok zo dňa 6.12.2016 sp. zn. 21Co/68/2016, rozsudok zo dňa 15.12.2016.
Týmito rozsudkami odvolací súd potvrdil rozsudky okresných súdov, ktorí totožne ako v danej právnej

veci rozhodli ohľadom povinnosti zdržať sa veriteľa používania takejto dohody zrážky zo mzdy vo vzťahu
k spotrebiteľovi. Pokiaľ sa jedná o aplikáciu § 5b Zákona č. 250/2007 na právne vzťahy, ktoré vznikli pred
účinnosťou novely, ktorou bol tento § novelizovaný tak poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
3Mcdo/12/2014 zo dňa 21.4.2015, ktorý ohľadom toho uzavrel, čo v danom prípade, nakoľko predmetná
novela neobsahuje intertemporálne ustanovenia tak dané znenie daného § je potrebné aplikovať aj na

právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou daného zákona. Poukazuje na to, že týka sa to ešte aj §
5a daného zákona.

10. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že má za to, že petit žaloby nie je v
súlade s § 137 CSP, jedná sa o to, že podľa názoru žalovaného sa žalobkyňa v tejto veci domáha nie

uloženia povinnosti žalovanému v tom smere, aby sa zdržal používania dohody o zrážkach zo mzdy,
ale sa domáha vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom poukazuje na to,
že takáto žaloba nie je na mieste, pretože zo strany žalobkyne mala byť podaná žaloba na plnenie, v
rámci ktorej by sa ako predbežná otázka riešila neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. V
ďalšom uviedol, že takáto žaloba by bola na mieste, iba ak by takáto žaloba mala preventívny charakter

a nie reparačný charakter ako v tomto smere, poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola
doručená zamestnávateľovi žalobkyne už v roku 2012 a teraz je rok 2016, čiže sa už začalo s realizáciou
tejto dohody o zrážkach zo mzdy, a preto je toho názoru, že v tomto štádiu konania takáto žaloba nie
je na mieste a žiada aj z tohto dôvodu žalobu zamietnuť. Na potvrdenie svojich skutkových tvrdení
teraz prednesených súdu doložila krátkou cestou aj rozhodnutie Okresného súdu v Bratislava II č.k.

58C/148/2014 zo dňa 3.12.2014.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 4 ods. 5 Zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a

porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme

osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období (ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dieloalebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere .

14. Žalovaný v danej právnej veci vzniesol námietku nedostatku právomoci tunajšieho súdu nakoľko
podľa jeho názoru by ju mal prejednávať rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením
žalovaného nestotožňuje.

Rozhodcovská klauzula sa nachádza v čl. 3, bod 6 Zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2007 ako
formulárová súčasť zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca žalovaného v 1. rade používal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj
v tomto konkrétnom prípade žalobkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia
štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým,

že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj
podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je
prijatie,respektíveodmietnutienávrhu. Prespotrebiteľskúzmluvujetedacharakteristické,žespotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Rozhodcovská klauzula nebola dojednaná v čase vyššej

bdelosti spotrebiteľa, bola dojednaná na začiatku zmluvného vzťahu, takmer nečitateľnou veľkosťou
písma, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.

Podľa § 93b Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách (ďalej len „ZoB“) banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i)) budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.Bankaapobočkazahraničnejbankysúpripredloženínávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvy
tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na

riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Súd je toho názoru, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou nebola platne uzatvorená rozhodcovská
doložka a preto námietku nedostatku právomoci tunajšieho súdu považoval za nedôvodnú.

15. V ďalšom žalovaný namietol nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie a súd je toho názoru, že
nie je dôvodná ani táto námietka. Žalovaný v tomto smere uvádzal, spolu s pôvodný veriteľom tvoria
nerozlučné spoločenstvo, nakoľko takúto podmienku používa v zmluvách so spotrebiteľom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

V zmysle citovaných ustanovení namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) sa dlžníkovým veriteľom stáva
postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Právami
spojenými s pohľadávkou sú najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov (§ 544 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako právo akcesorické, sleduje pohľadávku,ktorú zabezpečuje. Sleduje ju aj v prípade zmeny veriteľa postúpením pohľadávky. Postupník, ktorý
nastupuje na miesto postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, preto postupcovi
zákon (§ 528 Občianskeho zákonníka) ukladá povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a

informácie, týkajúce sa postúpenej pohľadávky. Ďalej mu ukladá povinnosť vyrozumieť osobu, ktorá
zabezpečenie záväzku poskytla, o postúpení pohľadávky, pričom súhlas tejto osoby s postúpením
pohľadávky nie je potrebný. Pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 102/2005.

Okruh účastníkov konania určuje žalobkyňa vychádzajúc z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten

z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V tomto konaní žalobkyňa osvedčila existenciu
právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným v 1. rade, čo vyplýva z predloženej zmluvy o úvere v spojení s
výzvou právneho predchodcu žalovaného v 1.rade zo dňa 27.08.2012 a následne zo dňa 19.11.2014 na
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne. Žalovaný nepoprel,

že je právnym nástupcom Poštovej banky a. s., teda jeho hmotnoprávne nástupníctvo nebolo v konaní
spochybnené.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že medzi žalobkyňou a pôvodným
veriteľom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú

zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa

sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

17. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a

použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah

zmluvy nemení.

18. Vzhľadom na charakter žalobkyňou uplatňovaného nároku, je nesporné, že ide o tzv. určovaciu
žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (do 30. 06. 2016 podľa § 80
písm. c/ O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia možno žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, a súd v prvom rade
uvádza, že zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) vyplýva
tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takejto žalobe. Naliehavý právny záujem je daný, pretože

takouto žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza. Práve žalobkyňa a jej
majetková sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona
č.250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom rozhodnutí. Tento
výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých
konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byťpohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste
práve táto žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať,
nebude mať potrebu nijako revidovať.

PorovnajrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa18.11.2015sp.zn. 8Cdo/483/2014.

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o
zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka
a boli zamestnávateľom vyplácané.

20. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou
formulárovejzmluvy,ktorejzneniebolovopredpripravenézostranyveriteľa.Žalobkyňanemalamožnosť
nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Opak žalovaný v konaní nepreukázal. Aj podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia
informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno

nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

21. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho
zákonníka. Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany

pri štandardných typových zmluvách. Ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ
takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Dá sa preto plne pochopiť pomerne
silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ust. § 54 OZ. Faktická nerovnosť
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho
dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C 168/05 Mostáza / Claro).

22. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou
je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa
spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na
všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne
stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových
zmlúv. Pre spotrebiteľské právne vzťahy je typické, že spotrebiteľ vystupuje v právnom vzťahu s
dodávateľom ako menej informovaný a neskúsený účastník. Úprava spotrebiteľských právnych vzťahov
je kogentnou a jej zmyslom a cieľom je nepochybne vyrovnanie faktickej nerovnosti v zmluvnom vzťahu

s dodávateľom.

23.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených
v tomto zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje
postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda neplatná.

Vzhľadomnavšetkyrelevantnéskutočnostinietvdanomprípadepochybnostiotom,žezmluvauzavretá
medzi účastníkmi konania „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ vzhľadom na to, že ide o formulárovú zmluvu
a vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná dohoda mala povahu
individuálne dohodnutej zmluvy, je neplantá.

24. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy
žalobkyne bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená.

Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,

na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa. Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník
s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcupohľadávku ako je to v tomto prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať
zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej
podmienky. V prejednávanej veci však došlo aj realizácii dohody o zrážkach zo mzdy.

25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

26. Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku

pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa, hodnotí súd ako neprijateľný a zlý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené
ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho, ide o neplatný
právny úkon. Formulácia „dohody“ o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou
na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor

s imperatívom dobrých mravov, ale priamo zo zákonom.

Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú
okolnostijejzakotveniavzmluveavýznamostatnýchzmluvnýchpodmienok(Beztoho,abybolidotknuté
ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo

služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4
smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

27. Aj keď zákon nevylučuje uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, tak túto je nutné vždy posudzovať

vo vzťahu k základnému právnemu vzťahu, ktorým bolo uzavretie zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, to znamená, že žalobkyňa, ako spotrebiteľ, nemohla
ovplyvniť uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy. Ak žalobkyňa zmluvu o úvere už raz podpísala,
tak nemala možnosť zabrániť vykonávaniu zrážok, pretože na základe uzatvorenej dohody o zrážkach
zo mzdy mali byť zrážky vykonávané do tej doby, kým žalovaný neoznámi zamestnávateľovi, že sú

všetky pohľadávky splatené, pričom žalobkyňa takúto dohodu o zrážkach zo mzdy ukončiť nemohla.

28. Aj keď inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bol zákonom v čase uzatvorenia zmluvy
povolený,takjepotrebnépoukázaťnato,žepokiaľsatakátodohodauzatváralavovzťahu,kdepovinnou
osoboubolspotrebiteľ,ideodojednanie,ktorésvojoupodstatouobchádzalosúdnuochranuspotrebiteľa,

pretože vylučovalo zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči spotrebiteľovi.

29. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformáciuotom,čouzatvoreniekonkrétnehoprávnehoúkonu

znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č. 102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho § 5a keď s účinnosťou od 1. 5. 2014 priamou normatívnou
úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s
výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej

uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu
k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie
súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi
postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať.

30. Súd poukazuje, že aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dospela k záveru,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka
je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospechspotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku
právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

31. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená
medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou priamo v zmluve o úvere je jednak neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a tiež neplatným zmluvným dojednaním pre rozpor so zákonom a preto považoval žalobu
podanú žalobkyňou za vhodný prostriedok ochrany jej práv ako spotrebiteľa a žalobe vyhovel.

32. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie petitu vo forme zdržania sa konania na ktoré by pri právne
bezvadnom právnom stave mala žalobkyňa nepochybne právo a jeho nesúladu s § 137 CS a namietanie
danej skutočnosti zo strany žalovaného, súd uvádza, že zdržovací nárok má preventívnu povahu,
pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ v ňom pokračuje, tak
aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude pokračovať. Zdržovacím
nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené nielen v pokračovaní

protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou. Zdržovacím
nárokom sa poškodený bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodzované jeho práva,
opakovalo, alebo aby bolo pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho práv. Extenzívnym
výkladom možno dôjsť k záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať aj odstránenia už
existujúceho a pretrvávajúceho závadného stavu. Tak je tomu aj v prejednávanej veci. Je nepochybné,

že dohoda o zrážkach zo mzdy bola už predložená zamestnávateľovi žalobkyne. To znamená, že
zdržovací petit už v tomto prípade funkciu preventívnu nemôže mať (predloženie dohody o zrážkach zo
mzdy je jednorazovým aktom), ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu, teda, že na základe
právoplatného rozsudku bude žalobca povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok zo mzdy, ktoré
by mal vykonávať zamestnávateľ žalobcu, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy

vykonávať nemožno. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Aj na základe
vyššie uvedeného má súd za to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/124/2016 zo dňa 25.04.2017, sp. zn. 3Co/160/2016 zo dňa 06.12.2016, Okresného súdu Prešov sp.

zn. 9Csp/198/2016 zo dňa 20.04.2017, sp.zn. 12C/458/2015 zo dňa 13.04.2017, sp. zn. 25C/36/2015
zo dňa 28.09.2015, Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Csp/258/2016 zo dňa 05.04.2017, Okresného
súdu Svidník sp. zn. 5C/92/2015 zo dňa 10.06.2016.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a a preto žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 1.

rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.